SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V …crzp.uniag.sk/Prace/2011/Z/00E1A7097ADA446D92D4EF0C60AC393A.pdf · Školite : doc. Ing. Anna Látečková, PhD. Nitra 2011 Mária Zacharov
Post on 04-Mar-2018
227 Views
Preview:
Transcript
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU
1130030
EVIDENCIA A ÚČTOVANIE OBEŢNÉHO MAJETKU
2011 Mária Zacharová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU
EVIDENCIA A ÚČTOVANIE OBEŢNÉHO MAJETKU
Bakalárska práca
Študijný program: Účtovníctvo
Študijný odbor: 6209700 Účtovníctvo
Školiace pracovisko: Katedra informačných systémov
Školiteľ: doc. Ing. Anna Látečková, PhD.
Nitra 2011 Mária Zacharová
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Mária Zacharová vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému
„Evidencia a účtovanie obeţného majetku“ vypracovala samostatne s pouţitím uvedenej
literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 11. mája 2011
Poďakovanie
Touto cestou si dovoľujem poďakovať sa vedúcej bakalárskej práce doc. Ing.
Anne Látečkovej, PhD. za odbornú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytla pri jej
vypracovaní.
Abstrakt
Cieľom bakalárskej práce je evidencia a účtovanie obeţného majetku.
V teoretickej časti práce sú vymedzené základné pojmy súvisiace s danou
problematikou ako účtovníctvo, majetok, jednotlivé zloţky obeţného majetku, kolobeh
a oceňovanie obeţného majetku. V praktickej časti práce je popísané vedenie
účtovníctva v danom podniku, účtovanie a evidencia obeţného majetku, oceňovanie
obeţného majetku, analýza majetkovej štruktúry a finančná analýza sledovaného
podniku. V rámci finančnej analýzy sú vypočítané vybrané ukazovatele aktivity a
likvidity. Sledovaným podnikom bolo poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ Veľké
Ripňany, ktoré bolo analyzované za roky 2008 aţ 2010. Cieľ práce bol splnený. Záver
práce obsahuje zhrnutie riešenej problematiky, výsledky, na ktoré sme dospeli pri písaní
práce a aj návrhy na riešenie zistených problémov.
Kľúčové slová: obeţný majetok, účtovanie, evidencia, majetková štruktúra
Abstract
Das Ziel dieser Arbeit ist die Evidenz und die Buchung dem Umlaufvermögen.
Der theoretische Teil enthält Definitionen von Grundbegriffen im Zusammenhang mit
dem Thema wie Rechnungswesen, Vermögen, Komponenten des Umlaufvermögens,
Kreislauf-und Bewertungsmethoden des Umlaufvermögens. Der praktische Teil wird in
der Buchhaltung Business Buchführung und Umlaufvermögen, aktuelle
Vermögensbewertung, die Analyse der Kapitalstruktur und finanzielle Analyse
berichtenden Unternehmens beschrieben. Die finanzielle Analyse ausgewählter
Indikatoren die Tätigkeit und die Liquidität ermittelt. Unternehmen wurde von der
landwirtschaftlichen Genossenschaft "Radošinka" Veľké Ripňany, die für die Jahre
2008 bis 2010 wurde analysiert verfolgt worden. Ziel wurde erreicht. Der Abschluss
enthält eine Zusammenfassung des Feldes, für die wir bei der Arbeit und schriftlich
Vorschläge zur Lösung der aufgezeigten Probleme angekommen.
Die Schlüsselwörter: der Umlaufvermögen, die Buchung , die Evidenz, die Eigentum
Struktur
Obsah
Obsah ............................................................................................................................... 5
Úvod ................................................................................................................................. 6
1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí ...................................... 8
1.1 Účtovníctvo – vymedzenie ................................................................................... 8
1.2 Majetok ................................................................................................................. 9
1.3 Charakteristika vybraných zloţiek obeţného majetku ........................................ 14
1.4 Kolobeh obeţného majetku ................................................................................. 18
1.5 Oceňovanie obeţného majetku ............................................................................ 19
2 Cieľ práce ................................................................................................................. 22
3 Metodika práce a metódy skúmania ..................................................................... 23
4 Výsledky práce ....................................................................................................... 25
4.1 Charakteristika vybraného podniku .................................................................... 25
4.2 Vedenie účtovníctva v poľnohospodárskom druţstve „Radošinka“ ................... 27
4.2.1 Účtovné doklady a účtovné knihy ................................................................ 29
4.3 Evidencia a účtovanie obeţného majetku v poľnohospodárskom druţstve
„Radošinka“ ............................................................................................................. 32
4.4 Oceňovanie obeţného majetku v poľnohospodárskom druţstve
„Radošinka“ ............................................................................................................. 36
4.5 Analýza majetkovej štruktúry PD „Radošinka“ .................................................. 37
4.5.1 Analýza trendov ........................................................................................... 37
4.5.2 Analýza obeţného majetku .......................................................................... 39
4.6 Finančná analýza poľnohospodárskeho druţstva „Radošinka“ ........................... 42
4.6.1 Ukazovatele aktivity .................................................................................... 42
4.6.2 Ukazovatele likvidity .................................................................................. 43
Záver .............................................................................................................................. 44
Zoznam pouţitej literatúry .......................................................................................... 47
Prílohy ............................................................................................................................ 50
6
Úvod
Ľudia si uţ od dávnych čias zaznamenávali majetok, ktorý potrebovali, aby
preţili. Vyuţívali na to zárezy do stromov, vruby vyrezávané na paliciach, uzly na
šnúrach, obrazcové písmo, koţu, plátno... Uţ vtedy pred mnoho rokmi sa začalo
formovať účtovníctvo, ktoré je v súčasnosti nevyhnutné pre fungovanie spoločnosti.
Ako hovoril Luca Pacioli: „Kde nie je poriadok, tam je zmätok,“ – čo je vlastne aj
podstatou účtovníctva.
Účtovníctvo sa na Slovensku riadi zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
Kaţdá účtovná jednotka je povinná účtovať v zmysle tohto zákona o stave a pohybe
majetku, záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch,
výdavkoch a o výsledku hospodárenia. Práca je zameraná na majetok. Táto téma je stále
aktuálna, pretoţe kaţdá účtovná jednotka pri svojej podnikateľskej činnosti vyuţíva
rôzne stroje, prístroje, materiál, peniaze a pod., bez ktorých sa nezaobíde – jednoducho
potrebuje majetok.
Majetok sú veci hmotné aj nehmotné, s ktorými podnik disponuje a ktoré slúţia
na zabezpečenie podnikateľskej činnosti. Majetok sa z časového hľadiska člení na
dlhodobý a krátkodobý, z hľadiska prevádzkového cyklu na obeţný a neobeţný,
v súvahe býva uvedený ako obeţný majetok a neobeţný majetok. Podľa toho akou
činnosťou sa účtovná jednotka zaoberá (výrobnou, obchodnou, sluţbami...) potrebuje
buď viac obeţného alebo neobeţného majetku.
Obeţný majetok je dôleţitou zloţkou najmä vo výrobných podnikoch.
V podniku sa spotrebováva jednorazovo a jeho hodnota vchádza do nových výrobkov,
tovarov a sluţieb celou svojou podstatou, je určený na ďalšiu spotrebu alebo na predaj.
Jeho význam spočíva najmä v zabezpečovaní plynulého priebehu výrobného procesu.
Člení sa na zásoby, pohľadávky a finančné účty.
Obeţný majetok je dôleţitý aj z hľadiska likvidity. Likvidita je predpokladom
finančnej stability podniku. Keďţe krátkodobý finančný majetok je najlikvidnejší
majetok, je pre podnik dôleţité mať k dispozícií dostatok krátkodobého finančného
majetku, aby mohol včas uhrádzať svoje záväzky. Ak má podnik väčšiu časť obeţného
majetku uloţenú v zásobách, klesá jeho platobná pohotovosť.
Práca je zameraná na evidenciu a účtovanie obeţného majetku, čo predstavuje
hlavný cieľ bakalárskej práce. Cieľ je rozdelený na niekoľko čiastkových cieľov –
7
charakteristika poľnohospodárskeho druţstva „Radošinka“ Veľké Ripňany, vedenie
účtovníctva v druţstve, oceňovanie obeţného majetku v druţstve, analýza majetkovej
štruktúry, výpočet vybraných ukazovateľov finančnej analýzy a vypracovanie návrhov.
8
1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí
1.1 Účtovníctvo - vymedzenie
V knihe Analýza účtovnej závierky ŠLOSÁROVÁ, A. (2006) uvádza, ţe účtovná
jednotka je osoba (právnická alebo fyzická), ktorá je v Slovenskej republike
vymedzená zákonom o účtovníctve a ktorá musí v súlade s týmto zákonom viesť
účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku.
Všetky právnické osoby sú povinné viesť účtovníctvo (čiţe sú účtovnými
jednotkami). ŠLOSÁR, R., ŠLOSÁROVÁ, A. a MAJTÁN, Š. (2002) zdôrazňujú, ţe
účtovné jednotky sú len tie fyzické osoby, ktoré prevádzkujú podnikateľskú alebo inú
zárobkovú činnosť podľa osobitných právnych predpisov, pokiaľ preukazujú na daňové
účely svoje výdavky vynaloţené na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov.
Účtovnými jednotkami sú aj zahraničné osoby, t. j. fyzické osoby s bydliskom alebo
právnické osoby so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktoré podnikajú na
území Slovenskej republiky.
KUČERA, M. a LÁTEČKOVÁ, A. (2008) píšu, ţe účtovníctvo je súčasťou
podnikového informačného systému. Vzhľadom na charakter a rozsah poskytovaných
informácií, tvorí základ podnikového informačného systému, zaznamenáva a poskytuje
údaje, ktoré:
1. po stránke kvantitatívnej predstavujú zaevidovanie všetkých údajov
o prebiehajúcej hospodárskej činnosti podniku a stave majetku a záväzkov.
2. po stránke kvalitatívnej sa vyznačujú nasledovnými charakteristikami:
objektívnosť, relevantnosť (hodnovernosť), včasnosť, zrozumiteľnosť,
porovnateľnosť, pertinentnosť (zodpovedajúce informačnej potrebe).
Podľa HORNGRENA, CH. T., HARRISONA, W. T. a BAMBER, L. S.
(2002) je účtovníctvo informačný systém, ktorý zachytáva podnikateľskú činnosť
a procesy, ktoré vstupujú do účtovnej závierky a oznamuje výsledky potrebné pre
rozhodovanie.
SOUKUPOVÁ, B., ŠLOSÁROVÁ, A. a BAŠTINCOVÁ, A. (2004) popisujú
účtovníctvo ako relatívne uzatvorený a vnútorne usporiadaný systém informácií, ktorý
9
poskytuje informácie v peňaţnom vyjadrení o majetku podniku, vlastnom imaní,
záväzkoch, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch a výsledku hospodárenia.
Účtovníctvo charakterizuje ŠLOSÁROVÁ, A. (2006):
1. z praktického hľadiska
a) ako nástroj zaznamenávania skutočností, ktoré sú jeho predmetom. Tieto
skutočnosti sa najskôr triedia a potom zaznamenávajú.
b) ako nástroj rozhodovania. Údaje z účtovníctva slúţia ako zdroj informácií pre
manaţment pri rozhodovaní a pre rôznych záujemcov o účtovnú jednotku.
2. z teoretického hľadiska ako ekonomickú vednú disciplínu, ktorá opisuje, hodnotí
a analyzuje skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva s cieľom ďalšieho
zdokonaľovania účtovných sústav, metodiky účtovníctva, techniky účtovania
a organizácie účtovníctva.
Vlastný názor: Zjednodušene môţeme povedať, ţe účtovníctvo zachytáva
v peňaţnom vyjadrení procesy, ktoré podnik vykonáva a poskytuje o nich informácie.
1.2 Majetok
Fyzická osoba vkladá do svojej firmy určitý majetok s cieľom v priebehu svojej
podnikateľskej činnosti tento majetok zväčšovať. KOČNER, M. (2010) tvrdí, ţe ide
o obchodný majetok ako súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a sú
určené k podnikaniu. Majetok predstavuje budúci ekonomický úţitok, t. j. prinesie firme
v budúcnosti ekonomický prospech. Majetok je teda to, pomocou čoho podnik
uskutočňuje svoje hospodárske činnosti.
Majetkom podľa ZÁKONA O ÚČTOVNÍCTVE 431/2002 rozumieme tie
aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, ţe v
budúcnosti zvýšia ekonomické úţitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť
podľa § 24 aţ 28; vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku
a záväzkoch.
BIELIK, P. (2008) rozumie pod pojmom majetok súhrn majetkových hodnôt,
ktoré patria podniku a slúţia na jeho podnikanie. Majetok vyjadruje to, čo podnik
vlastní a kapitálové zdroje to, komu majetok patrí. Kapitálové zdroje spolu s majetkom
predstavujú bilanciu podniku, nazývanú súvaha. Pohľad na súvahu charakterizuje
majetok z dvoch hľadísk. Na jednej strane vystupuje hodnota majetku a na strane druhej
10
zdroje, z ktorých je majetok financovaný. Majetok vo svojej podstate predstavuje
neobeţný majetok a obeţný majetok. Kritériom pre delenie majetku na neobeţný
a obeţný je dĺţka doby potrebná na ich transformáciu do peňaţnej formy, u neobeţného
majetku je to viac ako 1 rok.
Na podnikateľskú činnosť potrebuje kaţdý subjekt majetok, ktorého mnoţstvo
a štruktúra závisí od charakteru a rozsahu podnikateľskej činnosti, konštatuje
ZOBORSKÝ, I. M. (2003). Na majetok sa uplatňuje dvojaký pohľad. Keď majetok
sledujeme podľa jeho formy, druhov a účelu, na ktorý sa pouţíva, označujeme ho aktíva
a keď podľa zdrojov krytia, potom ide o pasíva.
Majetok je chápaný ako ekonomický zdroj ovládaný podnikom, ktorý je
výsledkom minulých udalostí a od ktorého sa očakáva, ţe podniku budú z neho
v budúcnosti plynúť ekonomické úţitky. Podľa ZALAIA, K. a kol. (2010) z toho
vyplýva, ţe pre určenie existencie majetku nie je podstatné jeho vlastníctvo. Prenajatý
majetok je aktívom, ak podnik ovláda úţitky a znáša jeho riziká, ktoré sa očakávajú, ţe
budú z tohto majetku plynúť.
V zmysle OPATRENÍ MF SR ustanovujúcich podrobnosti o usporiadaní
a obsahovom vymedzení poloţiek individuálnej účtovnej závierky podnikateľov je
v súvahe vykazovaný dlhodobý majetok ako neobeţný majetok a krátkodobý majetok
ako obeţný majetok.
Majetok členia KOTULIČ, R., KIRÁLY, P. a RAJČÁNIOVÁ, M. (2010)
z nasledovných hľadísk:
1) Podľa pôsobenia majetku v účtovnej jednotke, t. j. z hľadiska vzťahu
k prevádzkovému cyklu sa rozlišuje:
a) neobeţný majetok,
b) obeţný majetok (majetok, ktorý priamo súvisí s prevádzkovým cyklom),
môţe mať vecnú formu (napr. zásoby) alebo peňaţnú formu (napr.
pohľadávky, finančné účty).
2) Podľa formy (charakteru) sa majetok člení na:
a) hmotný – napr. budova, tovar a pod.,
b) nehmotný – napr. softvér, know-how a pod.,
c) finančný – napr. cenné papiere a podiely, peňaţné prostriedky a pod.,
d) pohľadávky.
11
3) Podľa likvidnosti (speňaţiteľnosti) sa majetok člení od najlikvidnejšieho
majetku po menej likvidný majetok, alebo, naopak od najmenej likvidného
majetku po najlikvidnejší majetok. Likvidnosťou sa rozumie schopnosť
transformácie majetkových súčastí na peňaţné prostriedky alebo ekvivalenty
peňaţných prostriedkov. Je daná časom, ktorý účtovná jednotka potrebuje na
premenu konkrétneho druhu majetku, a s tým spojenými nákladmi. Majetok
moţno členiť na:
1. stupeň – najlikvidnejšie poloţky majetku, ako sú peniaze, ceniny, účty
v bankách a krátkodobé cenné papiere,
2. stupeň – majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe ako
krátkodobé pohľadávky, pohľadávky za upísané vlastné imanie a časové
rozlíšenie,
3. stupeň – menej likvidný majetok, ktorý reprezentujú zásoby
a dlhodobé pohľadávky,
4. stupeň – dlhodobo likvidný majetok (ide o neobeţný majetok).
Majetkovou štruktúrou VLACHYNSKÝ, K. (2009) rozumie štruktúru aktív
podniku. Jej najpodrobnejšou charakteristikou zo statického hľadiska (k istému
momentu) je strana aktív súvahy podniku. Keď jej jednotlivé poloţky agregujeme,
dostávame nasledovné skupiny aktív:
1. pohľadávky za upísané vlastné imanie zachytávajú upísané, ale zatiaľ nesplatené
vklady vlastníkov. Sú to zatiaľ nesplatené upísané akcie v a. s., resp. nesplatené
vklady spoločníkov s. r. o. alebo v. o. s.
2. stále aktíva, ktoré sú v podniku viazané trvale, resp. dlhodobo. Doba ich obrátky
je pomalá, vo všetkých prípadoch presahuje 1 rok.
3. obeţný majetok je tou časťou podnikového majetku, ktorý má fyzicky krátku
dobu pouţitia, doba jeho obratu spravidla nepresahuje 1 rok. Patria sem:
- zásoby,
- pohľadávky zahŕňajúce dlhodobé a krátkodobé pohľadávky, v ich rámci sa
samostatne sledujú pohľadávky z obchodného styku,
- krátkodobý finančný majetok.
4. ostatné aktíva - obsahujú také poloţky, ako sú zostatky nákladov budúcich
období, príjmov budúcich období (vykonané, ale ešte nevyfakturované práce),
aktívne kurzové rozdiely a pod.
12
Dynamickým pohľadom je zisťovanie v akej štruktúre narástol (resp. zníţil sa)
majetok podniku za isté obdobie – spravidla za rok. To znamená o koľko sa za dané
obdobie zmenili jednotlivé zloţky stáleho a obeţného majetku a v akom pomere. Je
samozrejmé, ţe tieto zmeny ovplyvnia majetkovú štruktúru podniku na konci
sledovaného obdobia (pri zostavovaní súvahy).
Dlhodobý majetok podniku podľa BIELIKA, P. (2008) predstavuje
rozhodujúcu časť jeho celkového majetku. Je tvorený viacerými formami majetku
a často býva označovaný ako majetok zriaďovací, fixný, stály, neobeţný. Dlhodobý
majetok slúţi podniku dlhšiu dobu - viac ako 1 rok, nespotrebováva sa naraz, ale
postupne (okrem pozemkov) a úmerne tomuto opotrebovávaniu prenáša svoju hodnotu
vo forme odpisov do nákladov podniku. Dlhodobý majetok sa člení na:
o dlhodobý hmotný majetok
o dlhodobý nehmotný majetok
o dlhodobý finančný majetok.
Dlhodobý majetok SPITZOVÁ, A. (2009) charakterizuje ako majetok, ktorý sa
nespotrebuje jednorazovo, ale postupne a prenáša svoju hodnotu do hodnoty výkonov
podnikateľa. Musí spĺňať dve podmienky:
1. doba pouţiteľnosti, drţby alebo splatnosti je dlhšia ako 1 rok,
2. ocenenie v jednotlivom prípade je vyššie ako 2400 € pri dlhodobom
nehmotnom majetku a vyššie ako 1700 € pri dlhodobom hmotnom majetku.
ZALAI, K. a kol. (2010) povaţuje za obeţný majetok majetok vyhovujúci
týmto kritériám:
- predpokladá sa, ţe bude predaný alebo spotrebovaný v rámci beţného
prevádzkového cyklu podniku, alebo
- je drţaný za účelom obchodovania, alebo
- jeho realizácia sa očakáva do 12 mesiacov od závierkového dňa, alebo
- je to hotovosť alebo peňaţný ekvivalent s neobmedzeným pouţitím.
Všetok ostatný majetok je klasifikovaný ako neobeţný (dlhodobý).
PATAKY, J. (2004) vysvetľuje, ţe obeţný majetok tvorí druhú skupinu
majetku podnikateľského subjektu. Patria sem také majetkové zloţky, ktoré sa
v podnikateľskej činnosti menia na inú formu (naturálna forma na peňaţnú a pod.)
a dochádza k ich jednorazovej spotrebe. Pre tieto charakteristické vlastnosti sa nazýva
obeţný majetok.
13
Obeţný majetok môţeme charakterizovať podľa KUPKOVIČA, M. a kol.
(2003) ako súčasť majetku podniku, ktorý sa po vstupe do transformačného procesu
celý naraz spotrebováva, t. j. vchádza do hodnoty nových výrobkov celou svojou
podstatou. Je určený buď na ďalšiu spotrebu alebo na predaj. Z hľadiska bilancie
obeţný majetok nazývame obeţnými aktívami. Obeţný majetok nemá v kaţdom
podniku, ba dokonca v opakovaných transformačných procesoch jedného podniku
rovnaké zloţenie, ale jeho štruktúra sa pomerne mení, predovšetkým v závislosti od
výrobného programu podniku.
Obeţný majetok vymedzuje BIELIK, P. (2008) ako časť majetku podniku,
ktorú tvoria produkčné faktory pouţívané v podniku krátkodobo, t. j. kratšie ako 1 rok.
Jeho hlavný význam spočíva v tom, ţe svojou podstatou zabezpečuje plynulý priebeh
výrobného procesu podniku. Obeţný majetok je neustále v pohybe.
LESÁKOVÁ, Ľ. a kol. (2007) píšu, ţe štruktúrou obeţného majetku nazývame
podiel jednotlivých skupín na celkovom objeme obeţného majetku. Z hľadiska vecného
ju tvoria nasledovné skupiny:
1. výrobné zásoby
2. nedokončená výroba
3. hotové výrobky
4. tovar na ceste
5. pohľadávky
6. finančný majetok
7. ostatný obeţný majetok.
Obeţný majetok predstavuje aktíva podniku. V súvahe sa nachádza v členení na zásoby,
pohľadávky a finančné účty. Podnik potrebuje, aby sa v ňom neustále viazala určitá
výška hodnoty jednotlivých zloţiek obeţného majetku nevyhnutných na plynulé
zabezpečenie výrobných a realizačných úloh.
V praxi podnikateľského subjektu existuje skupina majetku, ktorý jednoznačne
nespĺňa kritéria pre začlenenie medzi dlhodobý majetok alebo obeţný majetok. Do tejto
skupiny majetku podľa PATAKYHO, J. (2004) patrí:
- drobný hmotný majetok
- ostatný hmotný majetok
- drobný nehmotný majetok
- ostatný nehmotný majetok.
14
O tejto skupine majetku rozhodne podnikateľský subjekt vo vnútropodnikovej (internej)
smernici pre vedenie účtovníctva.
Vlastný názor: Väčšina autorov vyjadruje majetok nasledovnými vzťahmi:
MAJETOK = DLHODOBÝ MAJETOK (NM) + KRÁTKODOBÝ MAJETOK (OM)
MAJETOK = VLASTNÉ IMANIE + ZÁVÄZKY
1.3 Charakteristika vybraných zloţiek obeţného majetku
Zásoby sú podľa LESÁKOVEJ, Ľ. a kol. (2007) dôleţitou zloţkou obeţného
majetku podniku ovplyvňujúcou pracovný kapitál podniku. Ich objem a štruktúra má
významný vplyv na finančnú situáciu podniku. Ekonomická analýza zásob je sťaţená
tým, ţe ide o súhrn veľmi rôznorodých materiálnych hodnôt v rôznych fázach činnosti
podniku.
Z pohľadu autorov HACHEROVEJ, Ţ., LÁTEČKOVEJ, A. a KOČNERA,
M. (2010) zásoby tvoria významnú časť krátkodobého majetku, hlavne vo výrobných
podnikoch. Podľa spôsobu ich obstarania sa rozdeľujú na:
a) externé zásoby – sú získane hlavne nákupom, resp. vkladom od akcionárov,
spoločníkov, členov druţstiev, bezplatné získané zásoby,
b) zásoby vlastnej výroby – sem patria všetky druhy zásob vyrobených v podniku.
V zmysle OPATRENÍ MF SR sú zásobami:
o materiál,
o nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a zvieratá,
o tovar.
Ako materiál sa účtujú najmä suroviny, pomocné látky a prevádzkové látky, náhradné
dielce, obaly, hmotný majetok podľa § 13 ods.7 , pričom:
ako suroviny sa účtujú hmoty, ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne
alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu,
ako pomocné látky sa účtujú hmoty, ktoré prechádzajú priamo do výrobku,
netvoria však jeho podstatu, napríklad lak na výrobky,
ako prevádzkové látky sa účtujú hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku
účtovnej jednotky ako celku, napríklad mazadlá, palivo, čistiace prostriedky,
ako náhradné dielce sa účtujú predmety určené na uvedenie hmotného majetku
do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu,
15
ako o obaloch sa účtuje, ak slúţia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu,
tovaru a vlastných výrobkov; a ak nevratné obaly sa dodávajú zákazníkovi alebo
odovzdávajú vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom.
O hnuteľných veciach s dobou pouţiteľnosti najviac jeden rok sa účtuje bez ohľadu na
obstarávaciu cenu ako o zásobách.
Materiál označuje BIELIK, P. (2008) ako zásoby, ktoré vstupujú do
transformačného procesu s jednorazovou spotrebou. Bez nich nie je moţné, aby podnik
uskutočňoval poţadovaný výkon, t. j. vyprodukoval hotové výrobky alebo poskytoval
určité sluţby.
HACHEROVÁ, Ţ., LÁTEČKOVÁ, A. a KOŠOVSKÁ, I. (2009) sa zmieňujú
o materiáli a tovare ako o nakúpených zásobách, to znamená, ţe boli získané do
podnikateľského subjektu v styku s okolím. Zásoby vlastnej výroby sú zásoby
vytvorené pre potreby ďalšej výroby alebo inej činnosti účtovnej jednotky a zásoby
vytvorené na predaj, sú označované ako vnútroorganizačné zásoby. Zásoby rôzneho
druhu obstarané iným spôsobom sú niekedy označované aj ako ostatné zásoby (napr.
zistené ako prebytok). Ďalej tvrdia, ţe vo väčšine účtovných jednotiek s výrobnou
a obchodnou činnosťou tvoria zásoby významnú súčasť majetku, preto sa musí venovať
primeraná pozornosť ich evidencii počas účtovného obdobia a zisťovaniu stavu
v priebehu účtovného obdobia a najmä ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná
závierka.
Tovar je podľa SPITZOVEJ, A. (2009) všetko, čo účtovná jednotka nakupuje
a ďalej predáva v nezmenenom stave. Tovarom sú aj výrobky vlastnej výroby, ktoré sa
odovzdali do vlastnej predajne, ďalej pozemky, budovy a stavby, ktoré účtovná
jednotka obstaráva s cieľom ich predaja v nezmenenej podobe.
Štruktúru zásob vlastnej výroby vymedzujú HACHEROVÁ, Ţ.,
LÁTEČKOVÁ, A. a KOČNER, M. (2010) nasledovne:
Nedokončená výroba – produkty, ktoré prešli niekoľkými výrobnými
operáciami, nie sú uţ materiálom, ale nie sú ešte hotovými výrobkami.
Polotovary vlastnej výroby – neprešli ešte všetkými fázami výrobného procesu,
oddelene sa skladujú, prechádzajú do finalizovaných výrobkov, resp. sa môţu
predať.
Výrobky – finalizované produkty zo všetkých výrobných činností, sú určené na
predaj, ale aj na pouţitie vo vlastnom podniku.
16
Zvieratá – patria sem: mladé chovné zvieratá, zvieratá vo výkrme, ryby,
koţušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek a husí na
výkrm a psy, aj zvieratá ostatných hospodársky vyuţívaných chovov, ak ich
vyuţiteľnosť v chove je najviac 4 roky.
Pohľadávky sú podľa KUPKOVIČA, M. a kol. (2003) právne nároky podniku
na rôzne očakávané platby za predané výrobky alebo poskytnuté sluţby. Podľa doby
splatnosti ich môţeme deliť na dlhodobé a krátkodobé. Pre podnik sú rozhodujúce
najmä krátkodobé pohľadávky, resp. splatnosť práve týchto krátkodobých pohľadávok.
Patria k nim:
pohľadávky z obchodného styku
pohľadávky voči spoločníkom a zdruţeniu
pohľadávky voči inštitúciám sociálneho zabezpečenia
pohľadávky voči štátu - daňové pohľadávky a dotácie.
Pohľadávky charakterizujú KRIŠTOFÍK, P., SAXUNOVÁ, D.
a ŠURANOVÁ, Z. (2009) ako nároky účtovnej jednotky dostať peniaze, tovar alebo
sluţby od odberateľa alebo iného subjektu. Z hľadiska prezentácie pohľadávok v súvahe
moţno rozlišovať obchodné pohľadávky, pohľadávky od spriaznených osôb, poskytnuté
preddavky a ostatné pohľadávky.
Podľa HACHEROVEJ, Ţ., LÁTEČKOVEJ, A. a KOŠOVSKEJ, I. (2009) sú
pohľadávky súčasťou majetku, preto môţu vzniknúť a zaúčtovať sa len vtedy, ak sú
výsledkom minulých udalostí, ak je pravdepodobné, ţe v budúcnosti zvýšia ekonomické
úţitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť.
Obr. 1
Schéma vzniku pohľadávky
Zroj: Hacherová, Ţ., Látečková, A., Košovská, I.
17
Dodávateľ fakturuje dodávky majetku, resp. sluţby odberateľovi, ktoré sa uhradia
v zmluvne dohodnutom termíne. Do termínu úhrady faktúry vzniká dodávateľovi nárok
na peňaţné prostriedky, t. j. pohľadávky voči odberateľovi. Z uvedeného vyplýva, ţe
pohľadávka musí byť vţdy v zásade voči odberateľovi a nie dodávateľovi.
Pod finančným obeţným majetkom KUPKOVIČ, M. a kol. (2003) rozumie len
finančný majetok, ktorého doba vyuţiteľnosti, príp. dohodnutá doba splatnosti, či jeho
predpokladané drţanie je kratšie ako1 rok (na rozdiel od finančných investícií). Tento
majetok sa vyznačuje vysokou likvidnosťou a bezprostrednou obchodovateľnosťou.
Patria sem:
a) peniaze – hotovosť vrátane cenín,
b) peniaze na účtoch v bankách,
c) krátkodobý finančný majetok v členení na:
krátkodobé majetkové cenné papiere,
krátkodobé dlţné cenné papiere,
vlastné dlhopisy.
SOUKUPOVÁ, B., ŠLOSÁROVÁ, A. a BAŠTINCOVÁ, A. (2008) uvádzajú,
ţe do krátkodobého finančného majetku patria majetkové a dlţné obchodovateľné cenné
papiere (v drţbe do 1 roka), do ktorých podnik krátkodobo ukladá voľné peňaţné
prostriedky a ktoré v prípade potreby môţe rýchlo premeniť na hotové peniaze (napr.
štátne obligácie, vkladové certifikáty, akcie a dlhopisy iných podnikov), v tejto skupine
majetku sa uvádzajú aj vlastné akcie a vlastné dlhopisy, ktoré môţe podnik nadobúdať
výnimočne za podmienok stanovených zákonom.
Podľa KNÁPKOVEJ, A. a PAVELKOVEJ, D. (2010) krátkodobý finančný
majetok zahŕňa cenné papiere obchodovateľné na peňaţnom trhu. Umoţňuje
krátkodobé investovanie prebytočných peňaţných prostriedkov a získanie vyšších
výnosov. Na druhej strane umoţňuje zabezpečenie rýchlej likvidity podniku. Zahŕňajú
sa sem aj tzv. vlastné akcie a vlastné dlhopisy, ktoré môţe podnik podľa obchodného
zákonníka drţať.
Peniaze ako najlikvidnejšie aktíva predstavujú štandardný prostriedok výmeny
a východisko na oceňovanie a bilancovanie všetkých ostatných poloţiek majetku,
záväzkov a vlasntého imania podniku. Pojmom peniaze KRIŠTOFÍK, P.,
SAXUNOVÁ, D. a ŠURANOVÁ, Z. (2009) chápu hotovosť a vklady na poţiadanie, t.
j. okamţite dostupné prostriedky na zaplatenie krátkodobých záväzkov, oslobodené od
18
akýchkoľvek zmluvných reštrikcií, ktoré by mohli obmedziť ich pouţitie pri splácaní
dlţôb. Peniaze predstavujú hotovosť v minciach či v bankovkách v pokladnici, hotovosť
uloţenú v banke na beţných alebo terminovaných účtoch.
1.4 Kolobeh obeţného majetku
Kolobehom obeţného majetku KUPKOVIČ, M. a kol. (2003) rozumie proces
premeny, pri ktorom jeho jednotlivé prvky, resp. celé skupiny prvkov obeţného majetku
prechádzajú jednotlivými fázami vo sfére výroby a vo sfére obehu a znovu sa vracajú
do východiskovej fázy. Proces neustále sa opakujúceho a súčasne prebiehajúceho
kolobehu obeţného majetku nazývame obratom obeţného majetku.
PATAKY, J., ŠKORECOVÁ, E. a BITTEROVÁ, M. (2007) vysvetľujú, ţe
kolobeh krátkodobého majetku má osobitosť v tom, ţe krátkodobý majetok sa vo
výrobnej činnosti neopotrebováva, ale pouţije sa k jednorazovej spotrebe. Kolobeh
krátkodobého majetku poznáme úplný alebo neúplný. Pre úplný kolobeh je
charakteristické, ţe krátkodobý majetok prechádza procesom obstarania, výroby
a odbytu.
SEDLÁK, M. a kol. (2010) popisuje úplný kolobeh obeţného majetku: prvá
fáza kolobehu sa začína vo sfére obehu, kde sa nachádza obeţný majetok vo forme
finančných prostriedkov. V druhej fáze sa finančné prostriedky menia na výrobné
zásoby. Vo výrobnej sfére sa výrobné zásoby postupne transformujú na rozpracovanú
výrobu, a tak vznikajú hotové výrobky. Tie potom zo sféry výroby prechádzajú po
výstupnej technickej kontrole do skladu hotových výrobkov, t. j. do sféry obehu
a postupne sa predávajú. Opäť sa teda premieňajú na finančné prostriedky, a tým sa
končí ich kolobeh.
Obr. 2
Úplný kolobeh
Zdroj: Hacherová, Ţ., Látečková, A., Kočner, M.
19
Ako píšu HACHEROVÁ, Ţ., LÁTEČKOVÁ, A. A KOČNER, M. (2010) pre
neúplný kolobeh je príznačné, ţe sa týka iba fázy výroby. Zásoby vlastnej výroby
vyrobené v predchádzajúcom hospodárskom cykle sa v plnom rozsahu nerealizujú, ale
časť z nich zostáva v podniku na zabezpečenie ďalšieho výrobného cyklu. Uskutočňuje
sa v podnikoch, ktoré majú v podnikaní výrobnú aj obchodnú činnosť.
Obr. 3
Neúplný kolobeh
Zdroj: Pataky, J. Škorecová, E., Bitterová, M.
1.5 Oceňovanie obeţného majetku
Účtovná jednotka musí majetok a záväzky vyjadrovať v peňaţných jednotkách,
ako konštatuje FABOVÁ, Z. (2008). Preto je nevyhnutné majetok, ktorý účtuje,
v účtovníctve oceniť.
SERENČÉŠ, P. a kol. (2010) uvádza, ţe pri oceňovaní sa pouţívajú:
obstarávacia cena – cena, za ktorú sú príslušné zloţky majetku nakúpené,
zahrňuje zmluvnú cenu zvýšenú o vedľajšie náklady v spojitosti s obstaraním
majetku,
vlastné náklady – pri zloţkách majetku, ktoré získal podnik vlastnou činnosťou,
reprodukčná obstarávacia cena – cena, za ktorú by bolo moţné príslušný
majetok nakúpiť ku dňu jeho obstarania, pouţíva sa najmä na ocenenie majetku
vkladaného spoločníkmi do podniku ako nepeňaţný vklad, ale aj na ocenenie
majetku, ktorý získal podnik bezodplatne,
menovitá hodnota – vyjadrujúca pôvodné ocenenie pohľadávok a záväzkov,
trhová cena – cena, za ktorú je moţné k termínu oceňovania kúpiť príslušné
zloţky majetku alebo finančné nástroje,
reálna hodnota – definuje sa v účtových štandardoch ako suma, za ktorú sa môţe
majetok vymeniť alebo záväzok vyrovnať v nezávislej transakcii medzi
informovanými a dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami. Reálnou
hodnotou môţe byť na rozvinutom trhu trhová cena. Ak nie je trhová cena
20
k dispozícií, môţe byť reálna hodnota určená posudkom znalca alebo
kvalifikovaným odhadom.
Menovitou hodnotou sa oceňujú najmä peniaze a peňaţné ekvivalenty, ako aj
pohľadávky a záväzky pri ich vzniku. Podľa ŠKODU, M. (2010) oceňovanie
menovitou hodnotou znamená, ţe pohľadávky a záväzky pri ich vzniku sa ocenia
sumou, na ktorú znejú, v prípade peňazí a peňaţných ekvivalentov ide o sumu, ktorú
predmetný majetok sám o sebe reprezentuje.
CENIGOVÁ, A. (2003) sa zmieňuje, ţe účtovná jednotka je povinná oceňovať
majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to:
ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu spôsobmi podľa § 25,
ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, spôsobom podľa § 27,
k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27, ak sa to
vyţaduje podľa osobitného predpisu.
Jednotlivé druhy obeţného majetku sa oceňujú:
a) obstarávacou cenou – zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou
činnosťou,
- pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí a pohľadávky nadobudnuté vkladom
do základného imania,
b) vlastnými nákladmi – zásoby vytvorené vlastnou činnosťou,
- príchovky a prírastky zvierat,
c) menovitou hodnotou – peňaţné prostriedky a ceniny,
- pohľadávky pri ich vzniku,
d) reprodukčnou obstarávajúcou cenou – majetok v prípade bezodplatného
nadobudnutia s výnimkou peňaţných prostriedkov, cenín a pohľadávok
ocenených menovitou hodnotou,
- príchovky a prírastky zvierat, ak nie je moţné zistiť vlastné náklady,
- majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania s výnimkou
peňaţných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitou hotnotou,
- hmotný a nehmotný majetok novozistený pri inventarizácií a v účtovníctve
doteraz nezachytený.
21
FARKAŠ, R. (2010) vymedzuje, ţe ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu sa
majetok a záväzky oceňujú: obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi, menovitou
hodnotou, reprodukčnou obstarávacou cenou a reálnou hodnotou. Uvedeným spôsobom
sa majetok a záväzky musia oceniť, ide o povinnosť ocenenia týmto spôsobom. Pri
majetku, ktorým je rovnaký druh zásob vedený na sklade, rovnaký druh cenného
papieru vedený v portfóliu účtovnej jednotky a pri peňaţných prostriedkoch v rovnakej
cudzej mene v pokladnici účtovnej jednotky, moţno za spôsob ocenenia povaţovať aj
ocenenie úbytku cenou zistenou:
váţeným aritmetickým priemerom, alebo
spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa
pouţije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku (FIFO).
Vlastný názor: Medzi obeţný majetok sa zaraďujú zásoby, pohľadávky
a finančné účty, musia byť v podniku vyjadrené v peňaţných jednotkách, preto sa
oceňujú rôznymi cenami podľa toho akým spôsobom ich podnik obstaral a podľa toho
o aký druh majetku ide, napr. nakúpené zásoby podnik ocení obstarávacou cenou.
22
2 Cieľ práce
Hlavným cieľom bakalárskej práce je evidencia a účtovanie obeţného majetku
v poľnohospodárskom druţstve „Radošinka“ Veľké Ripňany.
Cieľ práce moţno rozčleniť do nasledovných čiastkových cieľov, ktoré
napomáhajú k dosiahnutiu hlavného cieľa:
charakteristika poľnohospodárskeho druţstva „Radošinka“ Veľké Ripňany,
vedenie účtovníctva v poľnohospodárskom druţstve „Radošinka“, evidencia
a účtovanie obeţného majetku,
oceňovanie obeţného majetku v poľnohospodárskom druţstve „Radošinka“,
analýza majetkovej štruktúry s dôrazom na obeţný majetok za posledné tri roky,
výpočet vybraných ukazovateľov finančnej analýzy – aktivity a likvidity,
vypracovanie návrhov na skvalitnenie evidencie a účtovania obeţného majetku
a riešenie problémov zistených pri analýze druţstva.
23
3 Metodika práce a metódy skúmania
Objektom skúmania bakalárskej práce je poľnohospodárske druţstvo
„Radošinka“ Veľké Ripňany. Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ sa zaoberá
rastlinnou a ţivočíšnou výrobou, pridruţenú výrobu tvorí výroba zdravotníckych
a hygienických výrobkov.
V teoretickej časti práce sú vyuţité poznatky z odbornej literatúry, ktorá sa
zaoberá danou problematikou – knihy a skriptá od rôznych slovenských a zahraničných
autorov, zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a Opatrenia MF SR.
Vo vlastnej práci sú pouţité materiály získané od vedenia poľnohospodárskeho
druţstva „Radošinka“ Veľké Ripňany, a to konkrétne:
výkazy účtovnej závierky:
o Súvahy za roky 2008 aţ 2010,
o Výkazy ziskov a strát za roky 2008 aţ 2010,
vnútropodniková smernica,
interné doklady,
faktúry,
príjemky, výdajky.
Pri písaní bakalárskej práce sa vyuţili nasledovné metódy:
metóda osobnej komunikácie bola vyuţitá pri rozhovore s vedúcim
pracovníkom ekonomického úseku poľnohospodárskeho druţstva,
metóda selekcie a metóda syntézy boli vyuţité pri sumarizácií
zozbieraných poznatkov,
metóda analýzy bola vyuţitá pri hodnotení majetkovej štruktúry a pri
výpočte ukazoveľov aktivity a likvidity.
V práci sú vyuţité aj nasledovné ukazovatele:
Ukazovatele aktivity - charakterizujú hospodárenie podniku so svojím majetkom
a vyjadrujú rýchlosť obratu majetku.
Doba obratu CM = (1)
Koeficient obratovosti CM = (2)
24
Doba obratu OM = (3)
Koeficient obratovosti OM = (4)
Ukazovatele aktivity zásob
Doba obratu zás = (5)
Koeficient obratovosti zás = (6)
Ukazovatele aktivity pohľadávok
Doba obratu po = (7)
Koeficient obratovosti po = (8)
Ukazovatele likvidity – charakterizujú solventnosť podniku.
Peňaţná likvidita = (9)
Pohotová likvidita = (10)
Celková likvidita = (11)
Vzorce sú prebraté z literatúry od Šlosárovej, A. (2006).
25
4 Výsledky práce
4.1 Charakteristika vybraného podniku
Názov a sídlo ÚJ: Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ Veľké Ripňany
Sídlo: Nitrianska 512/108, 956 07 Veľké Ripňany
Právna forma: druţstvo
Zápis v obch. reg.: Obch. reg. Okr. súdu Nitra, vl. č. 16/N, oddiel: Dr
IČO: 00205851
IČ DPH: SK 2020419566
Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka" Veľké Ripňany vzniklo 15. 2. 1973 na
zlučovacej členskej schôdzi zlúčením samostatne hospodáriacich jednotných roľníckych
druţstiev šiestich obcí: Biskupová, Malé Ripňany, Veľké Ripňany, Luţany, Radošina a
Behynce ako jednotné roľnícke druţstvo „Radošinka" Veľké Ripňany. V roku 1992 sa
podnik po transformácii jednotného roľníckeho druţstva premenoval na
poľnohospodárske druţstvo „Radošinka" Veľké Ripňany. Počet členov druţstva s
pracovnou účasťou v roku 1992 bol 540. V súčasnosti je počet členov druţstva
s pracovnou účasťou 167 a 11 zamestnancov druţstva je bez členského vzťahu.
Veľkosťou a produkciou patrí k najväčším poľnohospodárskym podnikom v
Topoľčianskom regióne. Hospodári na výmere 4062 ha poľnohospodárskej pôdy, z
čoho orná pôda predstavuje 4002 ha a 60 ha sú trvalé trávnaté porasty.
Poľnohospodráske druţstvo „Radošinka“ sa nachádza v kukuričnej výrobnej oblasti.
Podmienky na realizáciu sťaţuje menej kvalitná, stredne ťaţká aţ ťaţká pôda. Najväčšie
zastúpenie majú husto siate obilniny, technické plodiny a krmoviny.
V súčasnosti poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ hospodári v katastrálnom
území dvadsiatich obcí: Radošina, Behynce, Veľké Ripňany, Luţany, Malé Ripňany,
Biskupová, Bojná, Nemčice, Tesáre, Orešany, Topoľčany, Horné Štitáre, Horné
Obdokovce, Kapince, Merašice, Bzince, Kuzmice, Hruboňovo, Obsolovce a Hajná
Nová Ves.
Katastrálne územie poľnohospodárskeho druţstva patrí do teplej a mierne vlhkej
oblasti s priemernými ročnými zráţkami 700 - 800 mm, s teplotou 7 - 8 °C. Z
geomorfologického pohľadu sa územie poľnohospodárskeho podniku nachádza na úpätí
26
Povaţského Inovca 12 km od Piešťan a 35 km od Nitry. Terén je rozlične členený,
nadmorská výška sa pohybuje od 200 do 300 m.n.m.
V súčasnom období tvorí hlavný zdroj príjmov druţstva v ţivočíšnej výrobe
chov dojníc s počtom kusov 900. Celkový počet hovädzieho dobytku chovaného na
jednotlivých dvoroch predstavuje v priemere 2400 kusov. Poľnohospodárske druţstvo
sa zaoberá aj pridruţenou výrobou.
Štatutárny orgán poľnohospodárskeho druţstva „Radošinka“: predstavenstvo
Ľubomír Miškolci - predseda predstavenstva
Ing. Štefan Korec - podpredseda predstavenstva
Ing. Peter Ondrášek, Jozef Kačeriak, Ing. Juraj Hreha - členovia predstavenstva
Konanie:
V mene druţstva koná predseda druţstva alebo podpredseda druţstva. Ak sa jedná o
právny úkon, ktorý si vyţaduje písomnú formu, je potrebný podpis aspoň dvoch členov
predstavenstva, z ktorých aspoň jeden musí byť predseda alebo podpredseda druţstva,
inak je tento úkon neplatný.
Zapisované základné imanie: 215 000 EUR
Základný členský vklad: 830 EUR
Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ sa zaoberá rastlinnou výrobou, a to
konkrétne predáva:
osivá pšenice, jačmeňa a hrachu,
potravinársku pšenicu,
sladovnícky jačmeň,
potravinársky hrach,
slnečnicu,
repku ozimnú.
Zo ţivočíšnej výroby ponúka na predaj:
bravčové mäso,
hovädzie mäso,
mlieko,
kŕmne zmesi pre hovädzí dobytok a ošípané,
mladý dobytok.
27
Pridruţenú výrobu poľnohospodárskeho druţstva „Radošinka“ tvoria
zdravotnícke a hygienické výrobky - podloţky pod chorých, buničné vaty, krepový
papier na operačné stoly a papierové obrúsky.
Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ poskytuje aj tieto sluţby:
vyorávanie cukrovej repy samochodným vyorávačom MATROT,
zber obilovín kombajnmi KLASS, LEXION,
zber krmovín samochodnou rezačkou JAGUÁR 860.
4.2 Vedenie účtovníctva v druţstve „Radošinka“
Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ Veľké Ripňany vedie účtovníctvo
v sústave podvojného účtovníctva odo dňa vzniku aţ do dňa zániku, účtuje o stave
a pohybe majetku a o výsledku hospodárenia. Účtovníctvo sa vedie za účtovnú jednotku
ako celok a vo vnútri spoločnosti sa sleduje hospodárenie jednotlivých organizačných
zloţiek, t. j. stredísk, a to formou rozúčtovania všetkých nákladov a výnosov na
jednotlivé strediská.
Na vedenie účtovníctva pouţíva poľnohospodárske druţstvo prostriedky
výpočtovej techniky a ekonomický informačný systém Aurus Ekopacket. Tento
ekonomický softvér umoţňuje poľnohospodárskemu druţstvu účtovať v jednotlivých
podsystémoch, napr. dlhodobý hmotný a nehmotný majetok, zvieratá, mzdy, sklady
a dane, ktoré nadväzujú na podsystém účtovníctvo a umoţňuje vyhotovovať výstupné
zostavy podľa aktuálnych poţiadaviek druţstva.
Vedením účtovníctva je poverený ekonomický úsek. Pri vedení účtovníctva je
povinný dodrţiavať zákon o účtovníctve, postupy účtovania pre podvojné účtovníctvo,
platný účtovný rozvrh a tieto zásady, ktoré popisuje druţstvo v internej smernici č.
1/2006:
účtovným obdobím je kalendárny rok,
účtovné prípady sa účtujú a vykazujú v období, s ktorým časovo a vecne súvisia,
náklady a výnosy sa účtujú v tom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň
úhrady,
výdavky a príjmy sa účtujú vţdy v tom období, v ktorom dôjde k ich úhrade,
náklady a výdavky, výnosy a príjmy, ktoré sa týkajú budúcich účtovných
období, sa časovo rozlišujú,
28
účtovníctvo sa vedie a účtovná závierka sa zostavuje v štátnom jazyku
a v peňaţných jednotkách eurách,
pri základnom imaní a pri pohľadávkach a záväzkoch, ktoré sú v cudzej mene,
sa účtuje v eurách a v cudzej mene,
majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene sa prepočítavajú kurzom ECB v deň
predchádzajúci dňu účtovného prípadu alebo vyhlásený NBS,
účtovať sa musí tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz
o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii
spoločnosti,
v celom účtovnom období je nevyhnutné pouţívať rovnaké zásady a metódy,
hospodársky výsledok sa člení podľa toho, z akej činnosti vznikol, na
hospodársky výsledok z hospodárskej, finančnej a mimoriadnej činnosti,
daň z príjmov právnickej osoby je súčasťou nákladov a účtuje sa na účtoch
účtovej skupiny 59 – Dane z príjmov a prevodové účty,
pri otváraní účtovných kníh sa výsledok hospodárenia za bezprostredne
predchádzajúce účtovné obdobie zaúčtuje na účet 431 – Výsledok hospodárenia
v schvaľovacom konaní a ďalej sa o ňom účtuje podľa rozhodnutia spoločníkov
v spoločnosti.
Ďalšie zásady, ktoré sa týkajú účtovného rozvrhu, oceňovania, členenia
a účtovania majetku a záväzkov, vedenia pokladnice, tvorby a pouţívania rezerv
a opravných poloţiek, vykonania inventarizácie a zostavenia účtovnej závierky sú
predmetom samostatných vnútropodnikových smerníc druţstva.
Ekonomický úsek zabezpečuje celú ekonomickú agendu pre poľnohospodárske
druţstvo „Radošinka“. Od pracovníkov ekonomického úseku sa vyţaduje znalosť
účtovných zákonov a nadväzujúcich predpisov. Ekonomický úsek druţstva sa člení na:
oddelenie mzdovej učtárne
oddelenie finančnej učtárne
oddelenie pokladne.
Oddelenie mzdovej učtárne zodpovedá za agendu mzdového účtovníctva, má na
starosti evidenciu zamestnancov a výpočet a zdaňovanie miezd, výpočet odvodov do
poistných fondov, zráţok zo miezd a pod. Oddelenie finančnej účtarne zabezpečuje
vedenie podvojného účtovníctva v zmysle platných predpisov za poľnohospodárske
29
druţstvo ako celok - riadi a kontroluje celú účtovnú agendu, kontroluje došlé
a vystavané faktúry, zodpovedá za správnosť účtovných zápisov a ročnej účtovnej
závierky, vedie a spravuje bankové účty, zabezpečuje bezhotovostný platobný styk,
vedie daňovú agendu a zodpovedá za archiváciu a skartáciu dokladov a písomností.
Oddelenie pokladne má na starosti spracovanie príjmových a výdavkových
pokladničných dokladov, vedenie pokladničnej knihy a zodpovedá za všetky
pokladničné operácie.
4.2.1 Účtovné doklady a účtovné knihy
Účtovné doklady, účtovné knihy a ostatné účtovné záznamy
v poľnohospodárskom druţstve „Radošinka“ musia byť označené názvom a účtovným
obdobím, ktorého sa týkajú, a musia byť usporiadané tak, aby bolo zrejmé, ţe sú
kompletné. Účtovné doklady sú v druţstve označované a číslované v rámci jedného
účtovného obdobia nasledovne:
pokladničné doklady – obsahujú poradové číslo pokladničného dokladu
a rozlíšenie na príjmové a výdavkové pokladničné doklady,
bankové výpisy – sú označené poradovým číslom bankového výpisu,
dodávateľské faktúry – majú poradové číslo pridelené druţstvom pri zápise do
knihy faktúr a číslo uvedené dodávateľom na faktúre predstavuje variabilný
symbol,
odberateľské faktúry – obsahujú číslo, ktoré je pridelené vystavovateľom
faktúry, má nasledovnú štruktúru: RRRR = rok, MM = mesiac, XXX =
poradové číslo faktúry,
interné doklady – sú označené poradovým číslom interného dokladu.
Poľnohohospodárske druţstvo „Radošinka“ tvorí číselné rady účtovných
dokladov takto:
od 10000 – nákladové doklady
od 20000 – trţbové doklady
od 3........ – pokladničné doklady
33XXXMM – 33 – označenie príjmového dokladu
30XXXMM – 30 – označenie výdavkového dokladu
XXX – poradové číslo
MM – mesiac
30
od 40000 – bankové doklady
od 50000 – všeobecné účtovné doklady.
Účtovné doklady podľa povahy účtovného dokladu vyhotovujú zamestnanci,
ktorí sú zodpovední za vznik alebo za zaúčtovanie účtovného prípadu bez zbytočného
odkladu hneď po zistení skutočnosti, ktorá sa dokladom preukazuje. Na doklade musí
byť uvedený podpisový záznam príslušnej osoby. Pred zaúčtovaním musí byť účtovný
doklad preverený a schválený.
V súlade s § 12 zákona o účtovníctve sa v podmienkach poľnohospodárskeho
druţstva „Radošinka“ účtuje:
- v denníku, kde sú účtovné zápisy usporiadané chronologicky a ktorým sa
preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období,
- v hlavnej knihe, kde sú účtovné zápisy z vecného hľadiska usporiadané
systematicky a v ktorej sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov
na analytické účty majetku, záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období.
Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ pri vedení účtovníctva vyuţíva aj
ďalšie účtovné knihy:
pokladničnú knihu v eurách,
pokladničnú knihu pre ostatné meny (CZ a pod.),
knihu dodávateľských faktúr,
knihu odberateľských faktúr.
Účtovné knihy majú formu zostáv vyhotovených prostriedkami výpočtovej
techniky. Programové vybavenie umoţňuje vyhotoviť aj ďalšie informatívne zostavy.
Zostavy sa vyhotovujú pre potreby riadenia druţstva a sledovania priebeţného stavu
majetku, záväzkov a výsledku hospodárenia mesačne so stavom k poslednému dňu
príslušného mesiaca a pre potreby ročnej uzávierky so stavom ku dňu, ku ktorému sa
zostavuje ročná účtovná závierka.
Účtovné zápisy sa vykonávajú priebeţne v učtárňach na základe schválených
účtovných dokladov do účtovných kníh. Účtovné zápisy musia byť zrozumiteľné,
prehľadné a vykonané spôsobom, ktorý zaručuje ich trvanlivosť. Systém obehu
dokladov predstavuje súčasť vnútorného systému druţstva, v ktorom je stanovená
zodpovednosť jednotlivých pracovníkov za správnosť všetkých účtovných dokladov
a za manipuláciu s nimi. Obehom účtovných dokladov rozumieme ich vznik, postupné
31
odovzdávanie, preverovanie, doručovanie, zúčtovanie a uchovávanie. Všetky účtovné
doklady sa odovzdávajú na spracovanie ekonomickému úseku, ktoré zodpovedá za ich
obeh, evidenciu, účtovanie a úschovu.
Kontrolu a schválenie dokladov potvrdzujú pracovníci svojim podpisom na
účtovnom doklade. Harmonogram spracovania a obehu dokladov je nasledovný:
a) dodávateľské faktúry – Pracovníčka sekretariátu zaeviduje došlé dodávateľské
faktúry do knihy došlých faktúr a potom ich odovzdá pracovníkom, ktorí sú
zodpovední za kontrolu vecnej správnosti dokladov. Po schválení
a skompletizovaní sa vracajú dodávateľské faktúry na ekonomický úsek, ktorý musí
zabezpečiť zaúčtovanie faktúr do účtovníctva a úhradu záväzkov.
b) odberateľské faktúry – Vystavenie a odoslanie odberateľských faktúr
zabezpečuje pracovníčka, ktorá je zodpovedná za vystavenie faktúr na základe
dodaných podkladov od zodpovedných pracovníkov. Kópiu faktúry odovzdá na
oddelenie finančnej učtárne, ktoré zabezpečí zaúčtovanie faktúry.
c) pokladničné doklady – Príjmové a výdavkové pokladničné doklady vystavuje na
základe prvotných dokladov pokladníčka, ktorá zodpovedá aj za ich formálnu
správnosť, vedie pokladničnú knihu a doklady na zaúčtovanie odovzdáva denne.
d) bankové doklady – Prevodné príkazy na úhradu záväzkov vystavuje poverená
účtovníčka učtárne prostredníctvom elektronického bankovníctva na základe
ekonómom schválených podkladov na úhradu. Bankové výpisy účtov preberá
poverená pracovníčka ekonomického úseku, ktorá ich aj zaúčtuje. Oprávnenie
disponovať prostriedkami na bankových účtoch majú predseda a ekonóm firmy.
e) skladová evidencia – Kaţdý pohyb na sklade musí byť zdokumentovaný. Vedúci
skladu vyhotovuje príjemky na základe dodacích listov alebo dodávateľských
faktúr a výdajky vyhotovuje podľa skutočne vydaného materiálu. Príjemky tvoria
prílohu k pôvodnej dodávateľskej faktúre.
f) ostatné interné doklady – Ostatné interné doklady vyhotovujú pracovníci,
ktorým to vyplýva z pracovnej činnosti alebo iných predpisov. K interným
dokladom patria lízingové, kúpne, nájomné a iné zmluvy, splátkové kalendáre
a pod.
g) mzdové doklady – Mzdová účtovníčka, ktorá vyhotovuje mzdové listy
a výplatné listiny v zmysle § 39 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov, má na starosti výpočet miezd, uschováva všetky mzdové doklady,
32
rekapitulačný doklad miezd za príslušný mesiac odovzdáva účtovníčke na
zaúčtovanie a úhradu vzniknutých záväzkov.
4.3 Evidencia a účtovanie obeţného majetku v poľnohospodárskom
druţstve „Radošinka“
Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ eviduje obeţný majetok
v nasledovných účtových triedach:
1 – Zásoby
2 – Finančné účty
3 – Zúčtovacie vzťahy.
V účtovej triede 1 – Zásoby účtuje poľnohospodárske druţstvo o stave
a pohybe zásob spôsobom „A“. K účtom skladovateľných zásob vedie analytickú, tzv.
skladovú evidenciu na skladových kartách. Medzi zásoby patrí:
112 - Materiál na sklade – na tomto účte poľnohospodárske druţstvo eviduje
osivá, sadivá, hnojivá, benzín, pohonné hmoty, krmivá, stelivá, stavebný
materiál, náhradné diely, obaly, pracovné odevy, lieky, dezinfekčné prostriedky,
ostatný materiál a potraviny.
121 – Nedokončená výroba – na tomto účte sa účtujú produkty, ktoré uţ prešli
jednou alebo niekoľkými výrobnými operáciámi, nie sú uţ materiálom, ale nie
sú ešte hotovými výrobkami. Poľnohospodárske druţstvo k tomuto účtu vedie
nasledovnú analytickú evidenciu:
o 12110 – nedokončená výroba beţný rok,
o 12120 – nedokončená výroba budúci rok.
123 – Výrobky s nasledovnou analytickou evidenciou:
o 12301 – výrobky rastlinnej výroby – tu sa eviduje pšenica ozimná,
jačmeň ozimný, jačmeň jarný, ovos, kukurica na zrno, hrach jedlý, repka
olejka, slnečnica, cukrová repa, vínna réva, kukurica na siláţ, lucerka,
viacročné krmoviny a pod.
o 12302 – výrobky ţivočíšnej výroby,
o 12303 – výrobky pomocnej výroby,
o 12305 – výrobky nepoľnohospodárskej výroby – sem patria
zdravotnícke a hygienické výrobky ako podloţky pod chorých, buničné
vaty, krepový papier na operačné stoly a papierové obrúsky.
33
124 – Zvieratá – poľnohospodárske druţstvo tú eviduje mladé chovné zvieratá
ako napr. teľce do 3 mesiacov, teľce 3 – 6 mesiacov, jalovice do 2 rokov
a zvieratá vo výkrme.
132 – Tovar na sklade a v predajniach – tu účtuje druţstvo všetko, čo nakupuje
za účelom ďalšieho predaja.
Nákup materiálu a tovaru druţstvo účtuje prostredníctvom obstarávacích účtov
111 – Obstaranie materiálu a 131 – Obstaranie tovaru. Súvzťaţne druţstvo účtuje na
účtoch záväzkov 321 – Dodávatelia alebo finančných účtov: 211 - Pokladnica, 221 –
Bankové účty, 231 – Krátkodobé bankové úvery. Obstarávacie účty bývajú označené aj
ako kalkulačné účty, na ktorých sa vyčísluje obstarávacia cena zásob. Po vyčíslení
obstarávacej ceny sa materiál alebo tovar preberá na sklad na základe príjemky.
Spotrebu materiálu alebo tovaru účtuje druţstvo prostredníctvom nákladových
účtov 501 – Spotreba materiálu alebo 504 – Predaný tovar na základe výdajky. Pri
predaji tovaru vznikajú druţstvu trţby z predaja tovaru, ktoré sa účtujú na účte 604 –
Trţby za tovar v predajnej cene a súvzťaţne sa účtuje na účet 311 – Odberatelia alebo
211 – Pokladnica. Ak má druţstvo na sklade materiál, ktorý uţ nepotrebuje, môţe ho
predať, zaúčtuje to prostredníctvom účtu 542 – Predaný materiál. Ďalšie úbytky
materiálu alebo tovaru, ktoré sa v druţstve môţu vyskytnúť, zaúčtuje na nasledovné
účty:
513 – Náklady na reprezentáciu (ak ich pouţije na reprezentačné účely),
543 – Dary (ak ich bezodplatne odovzdá na základe dobrovoľného plnenia),
549 – Manká a škody (škody z hospodárskej činnosti, a pri materiáli zavinené aj
nezavinené manká),
582 – Škody (škody z mimoriadných príčin, ako napr. ţivelná pohroma).
Zásoby vlastnej výroby poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ účtuje
nasledovne:
Tab. 1
Účtovanie zásob vlastnej výroby
Prírastky zásob vlastnej výroby – ID:
Nedokončená výroba 121/611
Výrobky 123/613
Zvieratá – príchovky, hmotnostné a vzrastové prírastky 124/614
Vyskladnenie zásob vlastnej výroby – ID:
34
Nedokončená výroba 611/121
Výrobky 613/123
Zvieratá 614/124
Úbytok výrobkov v dôsledku:
613/123
Predaja
Reprezentačných účelov
Darovania
Mánk a škôd
Sociálnych účelov
Pri predaji výrobkov – OFA - pohľadávka voči odberateľovi,
trţby za vlastné výrobky, daňová povinnosť 20%
311 /601
311 /343
Ostatné úbytky výrobkov – prevedú sa interné náklady zo 613 na
príslušné nákladové účty:
Reprezentačné účely 513/613
Darovanie 543/613
Manká a škody 549(582)/613
Sociálne účely 528/613
Úbytky zvierat v dôsledku:
614/124
Predaja
Reprezentačných účelov
Darovania
Mánk a škôd
Sociálnych účelov
Preradenia do základného stáda
Pri predaji zvierat – OFA - vznik výnosu a pohľadávky voči
odberateľom, trţby za vlastné výrobky +DPH
311/601
311/343
Ostatné úbytky zvierat – prevedú sa interné náklady zo 614 na
príslušné nákladové účty:
Reprezentačné účely 513/614
Darovanie 543/614
Manká a škody 549(582)/614
35
Sociálne účely 528/614
Aktivácia zvierat preradených do základného stáda – ID 042/624
Zaradenie zvierat do základného stáda – protokol o zaradení 026/042
Nákup zvierat – DFA – prírastok zvierat, záväzok voči
dodávateľovi, nárok na odpočet DPH 20%
124/321
343/321
Prírastok nedokončenej rastlinnej výroby so zberom v budúcom
roku 12120/61120
Na konci účtovného obdobia - uzatvorenie účtov nedokončenej
RV pre zber v budúcom roku, prevod KZ a KS
702/12120
61120/710
Na začiatku ďalšieho účtovného obdobia – ZS účtu
nedokončenej RV pre zber v budúcom roku 12120/701
Preúčtovanie nedokončenej RV so zberom v budúcom roku do
beţného roka – ID:
zrušenie nedokončenej RV so zberom v budúcom roku 61120/12120
prevod do nekončenej RV so zberom v beţnom roku 12120/61110
Po zbere úrody – úbytok nedokončenej RV – prírastok hotových
výrobkov
611/121
123/613
V účtovej triede 2 – Finančné účty poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“
účtuje:
stav a pohyb peňaţných prostriedkov,
krátkodobý finančný majetok,
prevody medzi finančnými účtami,
opravné poloţky ku krátkodobému finančnému majetku.
Analytickú evidenciu k účtu 211 - Pokladnica si druţstvo vedie z hľadiska
členenia podľa mien – EUR, CZK, Zloty. Na tomto účte účtuje len na základe
príjmového alebo výdavkového pokladničného dokladu. K účtu 221 – Bankové účty
druţstvo vedie analytickú evidenciu podľa jednotlivých bánk, v ktorých má zriadené
účty a podľa jednotlivých mien. Účtuje tu na základe výpisu z bankového účtu. Na
strane MD týchto účtov druţstvo účtuje začiatočné stavy a zvýšenie peňaţných
prostriedkov a na strane D účtuje úbytok peňaţných prostriedkov. Poplatky za vedenie
bankového účtu účtuje na účte 568 – Ostatné finančné náklady a úroky na účte 562 –
Úroky. Pri účtovaní presunu peňaţných prostriedkov medzi pokladnicou a bankou a
36
medzi bankovými účtami navzájom druţstvo účtuje prostredníctvom účtu 261 – Peniaze
na ceste.
V účtovej triede 3 – Zúčtovacie vzťahy sa účtujú pohľadávky. K účtom
pohľadávok vedie druţstvo analytickú evidenciu podľa jednotlivých dlţníkov v členení
podľa identifikačného znaku pohľadávky (variabilného symbolu a číselného označenia).
Pohľadávky druţstvo člení na:
pohľadávky z obchodného styku,
pohľadávky voči zamestnancom a členom,
daňové pohľadávky,
pohľadávky voči orgánom sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia,
iné pohľadávky.
4.4 Oceňovanie obeţného majetku v poľnohospodárskom druţstve
„Radošinka“
Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ oceňuje obeţný majetok v súlade so
zákonom o účtovníctve nasledovne:
Zásoby:
o nakúpené – obstarávacou cenou,
o vytvorené vlastnou činnosťou – vlastnými nákladmi,
o novozistené pri inventarizácií – reprodukčnou obstarávacou cenou,
o bezplatne nadobudnuté – reprodukčnou obstarávacou cenou.
Zvieratá:
o príchovky a prírastky zvierat – vlastnými nákladmi,
o ak sa nedajú zistiť vlastné náklady – reprodukčnou obstarávacou cenou.
Pohľadávky:
o pri ich vzniku – menovitou hodnotou,
o pri nadobudnutí odplatne za úhradu – obstarávacou cenou,
o nadobudnuté bezodplatne – reprodukčnou obstarávacou cenou.
Peňaţné prostriedky a ceniny:
o menovitou hodnotou.
37
4.5 Analýza majetkovej štruktúry PD „Radošinka“
Tab. 2
Majetok druţstva
Majetok 2008 2009 2010
Neobežný majetok 7243613 7048332 7571759
Obežný majetok 4008030 3550861 3047121
Spolu 11251643 10599193 10618880
Zdroj: Súvaha
0
1000000
2000000
3000000
4000000
5000000
6000000
7000000
8000000
1 2 3
Neobežný majetok
Obežný majetok
Obr. 4
Graf vývoja majetku za roky 2008 aţ 2010
Poľnohospodárske druţstvo má viac neobeţného majetku ako obeţného.
Celková hodnota majetku poľnohospodárskeho druţstva „Radošinka“ klesla v roku
2009 na 10 599 193 EUR a v roku 2010 sa zvýšil majetok druţstva na 10 618 880 EUR
vďaka nárastu neobeţného majetku. Neobeţný majetok v roku 2009 poklesol a v roku
2010 sa znova zvýšil aţ na 7 571 759 EUR. Obeţný majetok od roku 2008 klesal,
v roku 2010 klesol aţ na 3 047 121 EUR.
4.5.1 Analýza trendov
Majetok účtovnej jednotky poklesol v roku 2009 o 652 450 EUR, čo
predstavuje 5,8 % v porovnaní s rokom 2008. Bolo to najmä v dôsledku poklesu
obeţného majetku, ktorý poklesol aţ o 469 030 EUR, pričom najviac poklesli zásoby,
aţ o 668 027 EUR, čo predstavuje 27,93 %. Došlo aj k poklesu neobeţného majetku
o 195 281 EUR, pričom najväčší percentuálny pokles bol zaznamenaný pri dlhodobom
nehmotnom majetku – aţ o 100% a pri dlhodobom finančnom majetku o 263 820 eur,
38
čo predstavuje aţ 39,03 %-ný pokles oproti roku 2008. V roku 2010 sa majetok
účtovnej jednotky zvýšil o 19 687 EUR, teda o 0,19 % oproti roku 2009. Došlo k
nárastu neobeţného majetku o 523 427 EUR (o 7,4 %), ktorý však bol eliminovaný
poklesom dlhodobého finančného majetku o 30 368 EUR (o 7,4 %). Obeţný majetok
účtovnej jednotky v roku 2010 poklesol o 576 859 EUR, teda o 16,32 %, čo bolo
vyvolané poklesom finačných účtov aţ o 91,4 %, čo predstavuje vo finančnom
vyjadrení 590 489 EUR.
Tab.3
Analýza trendov
OznačenieMajetok Ut Ut -1 Ut-2 abs. zmena 1abs. zmena 2% zmena 1% zmena 2
A. Neobežný majetok 7571759 7048332 7243613 523427 -195281 7,426253 -2,696
A.I. DNM 0 0 432 0 -432 0 -100,000
A.II. DHM 7190028 6636233 6567262 553795 68971 8,34502 1,050
A.III. DFM 381731 412099 675919 -30368 -263820 -7,3691 -39,031
B. Obežný majetok 2957809 3534668 4003698 -576859 -469030 -16,32 -11,715
B.I. Zásoby 1649903 1723906 2391933 -74003 -668027 -4,29275 -27,928
B.II. Dlhodobé pohľadávky 0 0 0 0 0 0 0,000
B.III. Krátkodobé pohľadávky 1252014 1164381 1362936 87633 -198555 7,526145 -14,568
B.IV. Finančné účty 55892 646381 248829 -590489 397552 -91,3531 159,769
C. Časové rozlíšenie 89312 16193 4332 73119 11861 451,547 273,800
SPOLU MAJETOK 10618880 10599193 11251643 19687 -652450 0,185741 -5,799 Zdroj: Súvaha, Šlosárová, A., vlastné prepočty
Vysvetlivky: Ut - rok 2010,Ut-1 – rok 2009, Ut-1 – rok 2008
Obr. 5
Analýza trendov za roky 2008 aţ 2010
39
4.5.2 Analýza obeţného majetku
Tab. 4
Obeţný majetok
Obežný majetok 2008 2009 2010
Zásoby 2391933 1723906 1649903
Dlhodobé pohľadávky 0 0 0
Krátkodobé pohľadávky 1362936 1164381 1252014
Finančné účty 248829 646381 55892
Spolu OM 4003698 3534668 2957809 Zdroj:Súvaha
Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ malo vo všetkých troch sledovaných
rokoch najviac obeţného majetku uloţeného vo forme zásob. Krátkodobý finančný
majetok je najlikvidnejší majetok, je pre podnik dôleţité mať ho k dispozícií dostatok,
aby mohol včas uhrádzať svoje záväzky. Keďţe poľnohospodárske druţstvo má väčšiu
časť obeţného majetku uloţenú v zásobách, klesá jeho platobná pohotovosť.
Zásoby počas sledovaných rokov klesli na 1 649 903 EUR, dlhodobé
pohľadávky druţstvo nemalo vôbec. Krátkodobé pohľadávky v roku 2009 klesli
a v roku 2010 o niečo stúpli, na 1 252 014 EUR. Finančné účty v roku 2009 stúpli
takmer trojnásobne oproti roku 2008 a v roku 2010 mnohonásobne klesli, aţ na 55 892
EUR.
Obr. 6
Graf vývoja obeţného majetku za roky 2008 aţ 2010
40
Tab.5
Zásoby
Zásoby 2008 2009 2010
Materiál 340088 152921 152996
Nedokončená výroba 596247 440281 499229
Výrobky 945552 794777 550701
Zvieratá 493289 320016 318361
Tovar 16180 14049 15167
Poskytnuté preddavky na zásoby 577 1862 113449
Spolu Zásoby 2391933 1723906 1649903 Zdroj: Súvaha
Najväčšiu časť zásob v poľnohospodárskom druţstve „Radošinka“ predstavovali
vo všetkých troch rokoch výrobky. Výrobky a zvieratá mali klesajúcu tendenciu počas
sledovaných rokov, materiál, nedokončená výroba a tovar v roku 2009 klesli a v roku
2010 o čosi stúpli. V sledovanom období výrazne vzrástli poskytnuté preddavky na
zásoby.
Obr. 7
Graf vývoja zásob za roky 2008 aţ 2010
Tab. 6
Pohľadávky
Pohľadávky 2008 2009 2010
pohľ. z obch. styku 1278502 1164300 1089199
daňové pohľ. 83034 0 146268
iné pohľ. 1400 81 16547
Spolu Pohľadávky 1362936 1164381 1252014 Zdroj: Súvaha
Druţstvo má väčšinu pohľadávok z obchodného styku, tieto pohľadávky klesali
počas daných rokov. Daňových pohľadávok malo druţstvo menej, v roku 2009 nemalo
41
ţiadne daňové pohľadávky a v roku 2010 stúpli aţ na 146 268 EUR. Iné pohľadávky
v roku 2009 o dosť klesli a v roku 2010 stúpli niekoľkonásobne.
0
200000
400000
600000
800000
1000000
1200000
1400000
pohľ. Z obch.styku
daňové pohľ. iné pohľ.
2008
2009
2010
Obr. 8
Graf vývoja pohľadávok za roky 2008 aţ 2010
Tab. 7
Finančné účty
Finančné účty 2008 2009 2010
Peniaze 7864 4701 18788
účty v bankách 240965 641680 37104
Spolu Finančné účty 248829 646381 55892 Zdroj: Súvaha
Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ má väčšinu finančných účtov vo forme
účtov v bankách. Na účtoch v bankách malo druţstvo najvyššiu sumu v roku 2009,
vtedy stúpli takmer trojnásobne oproti roku 2008 a v roku 2010 klesli takmer
sedemnásťnásobne. Peniaze v roku 2009 klesli druţstvu skoro dvojnásobne a v roku
2010 stúpli aţ štvornásobne, ale stále ich je o polovicu menej ako bankových účtov.
Obr. 9
Graf vývoja finančných účtov za roky 2008 aţ 2010
42
4.6 Vybrané ukazovatele finančnej analýzy PD „Radošinka“
4.6.1 Ukazovatele aktivity
Tab. 8
Ukazovatele aktivity
Ukazovatele 2008 2009 2010
doba obratu celk. majetku 308,4898 536,3658 564,7536
koeficient obratovosti 1,183183 0,680506 0,6463
doba obratu OM 115,5421 185,042 172,8079
koeficient obratovosti OM 3,159021 1,972525 2,112172 Zdroj: vlastné prepočty
Celkový majetok sa v účtovnej jednotke v roku 2008 obrátil za 308 dní, v roku
2009 za 536 dní a v roku 2010 aţ za 564 dní. Celkový majetok sa v podniku obrátil za
rok 2008 1,18 krát, v roku 2009 0,68 krát a v roku 2010 len 0,65 krát. V roku 2008 bol
koeficient obratovosti vyšší ako 1, druţstvo teda dosiahlo vyššie ročné trţby ako bola
priemerná hodnota majetku v danom roku, výkonnosť druţstva bola dobrá. V rokoch
2009 a 2010 bol koeficient obratovosti niţší ako 1, čo znamená, ţe druţstvo dosiahlo
niţšie ročné trţby ako bola priemerná hodnota majetku v daných rokoch. Obeţný
majetok sa v účtovnej jednotke obrátil v roku 2008 za 115 dní, čiţe 3,15 krát, v roku
2009 za 185 dní, teda 1,97 krát a v roku 2010 za 172 dní, 2,11 krát.
Ukazovatele aktivity obeţného majetku ako celku majú pomerne malú
vypovedaciu schopnosť, preto je vhodné obeţný majetok rozdeliť na dve základné
zloţky – zásoby a pohľadávky.
Tab. 9
Ukazovatele aktivity zásob
Ukazovatele 2008 2009 2010
doba obratu zásob 133,33 149,0101 129,9707
koeficient obratovosti zásob 2,737568 2,449498 2,808325 Zdroj: vlastné prepočty
Zásoby sa v účtovnej jednotke obrátili za rok 2008 za 133 dní, čiţe 2,74 krát,
v roku 2009 za 149 dní - 2,45 krát a v roku 2010 2,8 krát, čo predstavuje 129 dní.
Tab. 10
Ukazovatele aktivity pohľadávok
Ukazovatele 2008 2009 2010
doba obratu pohľadávok 20,04246 28,58171 33,3244
koeficient obratovosti pohľadávok 18,21134 12,77041 10,95294 Zdroj: vlastné prepočty
43
Pohľadávky sa v priemere v roku 2008 neinkasovali 20 dní, t. j. premenili sa na
peniaze pribliţne 18,2 krát do roka, v roku 2008 to bolo 28 dní a 12,8 krát, v roku 2010
trvalo 33 dní kým došlo k inkasu pohľadávky, čiţe 11 krát za rok sa premenili na
peniaze. V roku 2008 aj 2009 sa pohľadávky zinkasovali do 30 dní, čo sa hodnotí ako
pozitívne. V roku 2010 to bolo uţ nad 33 dní, ale hodnotí sa to ešte ako prijateľné.
4.6.2 Ukazovatele likvidity
Tab. 11
Ukazovatele likvidity
Ukazovatele 2008 2009 2010
peňažná likvidita 0,152812 0,606843 0,055961
pohotová likvidita 0,989825 1,700002 1,309515
celková likvidita 2,458771 3,31846 2,961449 Zdroj: vlastné prepočty
Peňaţná likvidita v roku 2008 predstavovala hodnotu 0,15, v roku 2009 0,6
a v roku 2010 len 0,05. Ukazovatele peňaţnej likvidity ani v jednom roku
nezodpovedali odporúčaným hraniciam (0,9 - 1,1), čo znamená, ţe druţstvo nie je
schopné uhrádzať svojim krátkodobým finančným majetkom svoj krátkodobé záväzky.
Pohotová likvidita bola v roku 2008 0,99, v roku 2009 aţ 1,7 a v roku 2010 1,3.
Ukazovatele pohotovej likvidity nezodpovedali odporúčaným hraniciam (1 - 1,5) v roku
2008 ani v roku 2009, v roku 2010 bola splnená odporúčaná hranica. Celková likvidita
bola v roku 2008 2,46, v roku 2009 3,32 a v roku 2010 2,96. Ukazovateľ celkovej
likvidity v roku 2008 spĺňal odporúčanú hranicu (1,5 – 2,5), obeţný majetok prevyšoval
krátkodobé záväzky 2,5-násobne.
44
Záver
Cieľom bakalárskej práce bola evidencia a účtovanie obeţného majetku.
V teoretickej časti práce sú rozobrané základné pojmy, ktoré sa týkajú danej
problematiky – účtovníctvo, majetok, členenie majetku, obeţný majetok a jeho zloţky –
zásoby, pohľadávky a finančné účty, kolobeh a oceňovanie obeţného majetku. Pri
písaní tejto časti práce boli vyuţité poznatky z odbornej literatúry - knihy a skriptá od
rôznych slovenských a zahraničných autorov.
Hlavný cieľ práce bol rozčlenený na niekoľko čiastkových cieľov, ktoré boli
splnené v praktickej časti. Objektom skúmania bakalárskej práce bolo
poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ Veľké Ripňany. Tento podnik bol vybraný
najmä vzhľadom k blízkosti bydliska a vďaka ochote vedúceho pracovníka
ekonomického úseku, ktorý nám poskytol potrebné údaje a výkazy. Poľnohospodárske
druţstvo „Radošinka“ Veľké Ripňany patrí medzi najväčšie poľnohospodárske podniky
v topoľčianskom regióne. V súčasnosti tvorí hlavný zdroj jeho príjmov chov dojníc,
zaoberá sa aj pridruţenou výrobou – vyrába zdravotnícke a hygienické výrobky.
Poľnohospodárske druţstvo vedie účtovníctvo v sústave podvojného
účtovníctva. Pri jeho vedení sa riadi zákonom o účtovníctve, postupmi účtovania,
platným účtovným rozvrhom a ďalšími zásadami, ktoré sú v práci rozpísané. Druţstvo
pouţíva pri účtovaní prostriedky výpočtovej techniky a ekonomický informačný softvér
Aurus. V druţstve má na starosti vedenie účtovníctva ekonomický úsek, ktorý je
rozlčenený na oddelenie mzdovej učtárne, finančnej učtárne a oddelenie pokladne.
Oddelenie finančnej učtárne riadi a kontroluje celú účtovnú agendu druţstva. Účtovné
knihy v druţstve majú formu zostáv vyhotovených prostriedkami výpočtovej techniky.
Obeţný majetok poľnohospodárske druţstvo eviduje v účtových triedach 1 –
Zásoby, 2 – Finančné účty a pohľadávky eviduje v účtovej triede 3 – Zúčtovacie
vzťahy. Druţstvo účtuje zásoby spôsobom „A“, k účtom zásob vedie analytickú
evidenciu na skladových kartách. V účtovej triede 2 – Finančné účty druţstvo účtuje
stav a pohyb peňaţných prostriedkov, krátkodobého finančného majetku, prevody
medzi finančnými účtami a opravné poloţky ku krátkodobému finančnému majetku.
Pohľadávky druţstvo člení na pohľadávky z obchodného styku, voči zamestnancom
a členom, daňové pohľadávky, pohľadávky voči orgánom sociálneho zabezpečenia
a zdravotného poistenia a iné pohľadávky. Poľnohospodárske druţstvo oceňuje obeţný
45
majetok v súlade so zákonom o účtovníctve obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi,
reprodukčnou obstarávacou cenou a menovitou hodnotou.
Poľnohospodárske druţstvo bolo analyzované za roky 2008 aţ 2010. Pri analýze
majetkovej štruktúry sme zistili, ţe druţstvo malo viac neobeţného majetku ako
obeţného. Obeţný majetok druţstva v roku 2010 poklesol oproti roku 2009 o 27,9 %,
čo bolo vyvolané najmä poklesom finančných účtov aţ o 91,4 %. Počas všetkých troch
rokov malo druţstvo väčšiu časť obeţného majetku uloţenú vo forme zásob,
krátkodobého finančného majetku malo oveľa menej, v dôsledku čoho klesá platobná
pohotovosť druţstva. Druţstvo počas tohto obdobia malo veľa pohľadávok
nesplatených, najväčšími dlţníkmi druţstva sú nemocnice.
Pri ekonomickej analýze poľnohospodárskeho druţstva „Radošinka“ sme zistili,
ţe druţstvo v rokoch 2009 aj 2010 dosiahlo niţšie trţby ako bola priemerná hodnota
majetku. Obeţný majetok sa vo všetkých troch sledovaných rokoch nachádzal vo forme
zásob viac ako 100 dní, čo sa hodnotí negatívne. Pohľadávky sa v roku 2008 premenili
na peniaze za 20 dní, v roku 2009 za 28 dní, čo sa hodnotí ako pozitívne. V roku 2010
sa pohľadávky zinkasovali aţ za 33 dní, ale stále sa to povaţuje za prijateľné. Peňaţná
likvidita nezodpovedala odporúčaných hraniciam v ani jednom roku, čo znamená, ţe
druţstvo nie je schopné svojím krátkodobým finančným majetkom uhrádzať svoje
krátkodobé záväzky.
Dôkladná analýza majetkovej štruktúry a pravidelná finančná analýza by mohla
druţstvu pomôcť lepšie vyuţívať majetok a zdroje a v prípade ich nepriaznivého vývoja
by mohlo druţstvo rýchlejšie reagovať na vzniknuté problémy.
Návrhy na skvalitnenie evidencie a účtovania obeţného majetku a na riešenie
zistených problémov:
poľnohospodárske druţstvo pri vedení účtovníctva postupuje správne, pouţíva
softvér, ale nepopisuje prácu na softvéri vo vnútropodnikovej smernici, preto
navrhujeme druţstvu vedenie projektovo-programovej dokumentácie, ktorá by
poskytovala informácie o spôsobe automatizovaného spracovania účtovníctva
v druţstve, uľahčilo by to prácu všetkým pracovníkom, ktorým slúţia výstupy z
počítača a takisto aj prácu pri inštruktáţi nových pracovníkov,
venovať väčšiu pozornosť pri zaznamenávaní údajov z účtovných dokladov do
počítača, v dôsledku chýb súm v súvahe,
46
zabezpečiť väčší podiel krátkodobého finančného majetku na obeţnom majetku
v dôsledku zabezpečenia lepšej platobnej pohotovosti,
snaţiť sa nájsť solventnejších odberateľov, ktorí by boli schopní včas uhrádzať
svoje pohľadávky voči druţstvu,
vymáhať pohľadávky voči svojim dlţníkom dôslednejším a efektívnejším
spôsobom, ak treba vyuţiť aj súd, exekútora,
zabezpečiť vyššiu obratovosť majetku lepším vyuţívaním obeţného majetku,
skracovať výrobný cyklus zásob zdokonaľovaním technológie výroby,
priebeţne sledovať majetkovú štruktúru a dôkladne analyzovať ekonomickú
situáciu v druţstve, aby sa mohlo predchádzať moţným nepriaznivým situáciám,
porozmýšľať nad nejakou inou pridruţenou výrobou, keďţe teraz sa druţstvo
zaoberá výrobou zdravotníckych a hygienických výrobkov, a to najmä pre
nemocnice a tie nie sú schopné uhrádzať včas pohľadávky voči druţstvu, sú ich
najväčšími dlţníkmi.
47
Zoznam pouţitej literatúry
1. BIELIK, Peter. 2008. Podnikové hospodárstvo. 2. vyd. Nitra: SPU, 2008. 319 s.
ISBN 978-80-552-0010-1.
2. CENIGOVÁ, Anna. 2009. Podvojné účtovníctvo podnikateľov – praktická príručka.
10 aktual. a dol. vyd. Bratislava: Ceniga, 2009. 653 s. ISBN 978-80-969946-1-8.
3. FABOVÁ, Zdenka. 2008. Jednoduché účtovníctvo podnikateľov pre začiatočníkov
a pokročilých. Bratislava: EPOS, 2008. 416 s. ISBN 978-80-8057-741-4.
4. FARKAŠ, Richard. 2010. Účtovná závierka obchodných spoločností v Slovenskej
republike. 5. preprac. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2010. 194 s. ISBN 978-80-8078-
318-1.
5. HACHEROVÁ, Ţofia – LÁTEČKOVÁ, Anna – KOČNER, Marián. 2010. Základy
účtovníctva. Nitra: SPU, 2010. 177 s. ISBN 978-80-522-0384-3.
6. HACHEROVÁ, Ţofia – LATEČKOVÁ, Anna – KOŠOVSKÁ, Iveta. 2009.
Účtovníctvo podnikateľov. Nitra: SPU, 2009. 256 s. ISBN 978-80-552-0293-8.
7. HORNGREN, Charles T. - HARRISON Jr., Walter T. - BAMBER, Linda Smith.
2002. Accounting: annotated istructor's edition. 5. vyd. Upper Saddle River : Prentice
Hall, 2002. 1104, [56] s. ISBN 0-13-090728-6.
8. KNÁPKOVÁ, Adriana – PAVELKOVÁ, Drahomíra. 2010. Finanční analýza:
komplexní prúvodce s příklady. Praha: Grada, 2010. 205 s. ISBN 978-80-247-3349-4.
9. KOČNER, Marián a kol. 2010. Jednoduché účtovníctvo. Senica: ER-PRINT, a. s.,
2003. 224 s. ISBN 80-969096-0-0.
10. KOTULIČ, Rastislav – KIRÁLY, Peter – RAJČÁNIOVÁ, Miroslava. 2007.
Finančná analýza podniku. Bratislava: Iura Edition, 2007. 206 s. ISBN 978-80-8078-
117-0.
11. KRIŠTOFÍK, Peter – ŠURANOVÁ, Zuzana – SAXUNOVÁ, Darina. 2009.
Finančné účtovníctvo a riadenie s aplikáciou IAS/IFRS. Bratislava: Iura Edition, 2009.
767 s. ISBN 978-80-8078-230-6.
12. KUČERA, Milan – LÁTEČKOVÁ, Anna. 2008. Podnikové informačné systémy
a účtovníctvo. Nitra: SPU, 2008. 117 s. ISBN 978-80-8069-985-7.
13. KUPKOVIČ, Milan a kol. 2003. Podnikové hospodárstvo: Komplexný pohľad na
podnik. 7. dopl. vyd. Bratislava: Sprint ufra, 2003. 452 s. ISBN 80-88848-71-7.
48
14. LESÁKOVÁ, Ľubica a kol. 2007. Finančno-ekonomická analýza podniku. Banská
Bystrica: UMB – Ekon. fakulta, 2007. 207 s. ISBN 978-80-808-379-4.
15. PATAKY, Jozef. 2004. Základy účtovníctva. Nitra: SPU, 2004. 206 s. ISBN 80-
8069-460-5.
16. SEDLÁK, Mikuláš a kol. 2010. Podnikové hospodárstvo. Bratislava: Iura Edition,
2010. 352 s. ISBN 978-808-8078-317-4.
17. SERENČÉŠ, Peter. 2008. Financie a mena. 3. nezmen. vyd. Nitra: SPU, 2008. 181
s. ISBN 978-80-552-0144-3.
18. SOUKUPOVÁ, Boţena – ŠLOSÁROVÁ, Anna – BAŠTINCOVÁ, Anna. 2004.
Účtovníctvo. 2. preprac. vyd. Bratislava: Iura edition 2004. 638 s. ISBN 80-8078-020-
X.
19. SPITZOVÁ, Amália. 2009. Jednoduché účtovníctvo, praktický sprievodca. 4.
preprac. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2009. 106 s. ISBN 978-80-8078-263-4.
20. ŠKODA, Miroslav. 2010. Oceňovanie ako jeden z kľúčových problémov
vykazovania informácií o podnikovom hospodárení. Bratislava: Iura Edition, 2010. 116
s. ISBN 978-80-8078-328-0.
21. ŠLOSÁR, Rudolf - ŠLOSÁROVÁ, Anna – MAJTÁN, Štefan. 2002. Výkladový
slovník ekonomických pojmov. 3. upravené vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo, 2002. 255 s. ISBN 80-08-03334-7.
22. ŠLOSÁROVÁ, Anna a kol. 2006. Analýza účtovnej závierky. Bratislava: Iura
Edition, 2006. 487 s. ISBN 978-80-8078-070-6.
23. VLACHYNSKÝ, Karol a kol. 2009. Podnikové financie. Bratislava: Iura Edition,
2009. 524 s. ISBN 978-80-8078-258-0.
24. ZALAI, Karol a kol. 2010. Finančno-ekonomická analýza podniku. 7. preprac.
a rozš. vyd. Bratislava: Sprint dva, 2010. 446 s. ISBN 978-80-89393-12-2.
25. ZOBORSKÝ, Ivan Mojmír. 2006. Ekonomika poľnohospodárstva. 1. upravené vyd.
Nitra: SPU, 2006. 319 s. ISBN 80-8069-758-2.
26. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
27. Opatrenia MF SR zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o
postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva v znení opatrenia MF SR č. 25167/2003-92, opatrenia MF SR
č. MF/10069/2004-74, opatrenia MF SR č. MF/26670/2005-74, opatrenia MF SR č.
49
MF/25814/2006-74, opatrenia MF SR č. MF/16317/2007-74, opatrenia MF SR č.
MF/23535/2008-74 a opatrenia MF SR č. MF/10531/2009-74.
50
Zoznam príloh
Príloha 1 – Vybrané účty účtového rozvrhu druţstva
Príloha 2 – Súvaha za rok 2010
51
Vybrané účty účtového rozvrhu Príloha 1
11 - materiál
111 – obstaranie materiálu
11100 – obstaranie materiálu
112 – materiál na sklade
11201 – osivá, sadivá
11202 – hnojivá
11203 – benzín, PHM
11204 – CHOP
11205 – krmivá, stelivá
11207 – stavebný materiál
11208 – náhradné diely
11210 – DKP na sklade
11211 – obaly
11212 – pracovné odevy
11213 – lieky, dezinfekčné prostriedky
11219 – ostatný materiál
11220 – potraviny
119 – materiál na sklade
11910 – materiál na sklade
12 – zásoby vlastnej výroby
121 – nedokončená výroba
12110 – nedokončená výroba beţný rok
12120 – nedokončená výroba budúci rok
123 – výrobky
12301 – výrobky RV
12302 – výrobky ŢV
12303 – výrobky pomocnej výroby
12305 – výrobky nepoľnohospodárskej výroby
124 – zvieratá
12401 – ostatný dobytok
12402 – ostatné ošípané
13 – tovar
131 – obstaranie tovaru
13110 – obstaranie tovaru
132 – tovar na sklade a v predajniach
13210 – tovar na sklade
139 – tovar na ceste
13910 – tovar na ceste
19 – opravné poloţky k zásobám
52
191 – opravná poloţka k materiálu
19110 – opravná poloţka k materiálu
192 – opravná poloţka k nedokončenej výrobe
19210 – opravná poloţka k nedokončenej výrobe
194 – opravná poloţka k výrobkom
19410 – opravná poloţka k výrobkom
196 – opravná poloţka k tovaru
19610 – opravná poloţka k tovaru
21 – peniaze
211 – pokladnica
21120 – pokladnica EUR
21130 – pokladnica CZK
21140 – pokladnica Zloty
213 – ceniny
21310 – stravné lístky
21320 – kolky
22 – účty v bankách
221 – bankové účty
22100 – beţný účet TATRA BANKA
22101 – beţný účet VÚB
221011 – beţný účet SPSP
221014 – beţný účet UniCredit
22120 – beţný účet CZK
26 – prevody medzi finančnými účtami
261 – peniaze na ceste
26100 – peniaze na ceste
31 – pohľadávky
311 – odberatelia
31110 – odberatelia tuzemskí
31120 – odberatelia zahraniční
314 – poskytnuté preddavky
31400 – poskytnuté preddavky Slov. liečebné kúpele
315 – ostatné pohľadávky
31520 – ostatné pohľadávky
50 – spotrebované nákupy
501- spotreba materiálu
50101 – spotreba osív a sadív
50102 – spotreba hnojív
50103 – spotreba benzínu a PHM
50104 – spotreba CHOP
50105 – spotreba krmív
50107 – spotreba stavebného materiálu
53
50108 – spotreba náhradných dielov
50110 – spotreba DKP
50111 – spotreba obalov
50112 – spotreba pracovných odevov
50113 – spotreba liekov
50119 – spotreba ostatného materiálu
501191 – spotreba ostatného materiálu PV
501195 – spotreba časopisy
50121 – cenové rozdiely
50152 – spotreba tovaru
504 – predaný tovar
50410 – predaný tovar
51 - sluţby
513 – náklady na reprezentáciu
51310 – náklady na reprezentáciu
52 – osobné náklady
528 – ostatné sociálne náklady
52800 – ostatné sociálne náklady
54 – iné náklady na hospodársku činnosť
542 – predaný materiál
54200 – predaný materiál
543 – dary
54300 – dary
549 – manká a škody
54900 – manká a škody na materiáli
56 – finančné náklady
562 – úroky
56210 – bankové úroky
568 – ostatné finančné náklady
56800 – bankové poplatky
58 – mimoriadne náklady
582 – škody
58210 – manká a škody z mimoriadnych udalostí
60 – trţby za vlastné výkony a tovar
601 – trţby za vlastné výrobky
60110 – trţby za vlastné výrobky RV
60121 – trţby ŢV – mlieko
60122 – trţby ŢV – hnoj
60125 – trţby realizácia zvierat
60131 – trţby nepoľnohospodárskej výroby
60132 – trţby nepoľnohospodárskej výroby zahraničie
54
61 – zmeny stavu vnútroorganizačných zásob
611 – zmena stavu nedokončenej výroby
61110 – zmena stavu nedokončenej výroby beţný rok
61120 – zmena stavu nedokončenej výroby budúci rok
613 – zmena stavu výrobkov
61311 – produkcia výrobkov RV
61313 – produkcia výrobkov ŢV
61315 – produkcia pomocnej výroby
61316 – ostatné výrobky nepoľnospodárskej výroby
61321 – predaj výrobkov RV
61323 – predaj výrobkov ŢV
61325 – predaj výrobkov pomocnej výroby
61326 – ostatné výrobky nepoľnohospodárskej výroby
61330 – spotreba výrobkov RV
61340 – spotreba výrobkov ŢV
61331 – spotreba vlastných krmív
614 – zmena stavu zvierat
61413 – príchovky a prírastky
61423 – predaj, prevod zvierat
61452 – úhyn zvierat
55
Súvaha Príloha 2
56
57
58
59
60
61
62
63
top related