Transcript
Sociolgia sdiel
Ekonmia, obianske zdruenie,
Tajovskho 10, 975 90 Bansk Bystrica
Uebn texty ku kurzu:
Sociolgia sdiel
Autor: PhDr. Marian Kika
Tento uebn text, ani iadnu jeho as nemono reprodukova bez shlasu autora. Text nepreiel jazykovou korektrou.
20081. PREDMET, TRUKTRA A FUNKCIE SOCIOLGIE SDIEL
SOCIOLGIA SDIEL -
je odvetvov sociologick disciplna, ktor sa zaober spoloenskm ivotom v sdlach , t.j. skma, analyzuje a usiluje sa objasova a pomha vysvetova spoloensk ivot ud v prostred ich sdiel
- usiluje sa analyzova a popisova socilne javy a procesy ud ako prslunkov rznych socilnych zoskupen v prostred sdiel, ako aktrov i objektov psobiacich v sdlach, vplyv a svislosti tchto javov s inmi javmi a procesmi v sdlach.
Predmetom sociolgie sdiel je :
- sdlo ako socilno-priestorov organizcia udskch spoloenstiev a
procesy tvorby, trukturovania, reprodukcie a vvoja tchto spoloenstiev
Predmetom jej zujmu je/s tie:
- problematika sdiel ( sdlenia ) a ich rznych foriem a typov
- spoloensk javy a procesy svisiace so sdlami a sdlenm
- spektrum vplyvov psobiacich a ovplyvujcich spoloensk ivot -
spoloensk javy a procesy v sdlach
- typick vzorce sprvania sa ud v jednotlivch typoch sdiel ako
veobecn pravidelnosti identifikovaten v innosti ud
- socilne zoskupenia v sdlach - vetky ich druhy a typy, ich pecifik
t.j. skupinov truktra sdiel
- socilne procesy prebiehajce v sdlach a to tak makrospoloensk -
globalizcia, modernizcia, urbanizcia, rozvoj, stagncia, tlm ...
ako aj procesy na mikrorovni - vntorn premeny a trukturcia
- spsob ivota v sdlach, jeho priny, prejavy a dsledky
- patologick a problmov javy a procesy v sdlach, ich podstata,
priny, truktra a svislosti so sdlami
Predmetom zujmu sociolgie sdiel s aj :
vzahy medzi spoloenskm ivotom - spoloenkmi javmi a procesmi
a priestorom, v ktorom sa vyskytuj t.j. priestorov podmienenos
spoloenskch javov a procesov
truktra sociolgie sdiel Pozn.: asi by bolo umel a nsiln poka sa rozliova - po vzore
veobecnej sociolgie - jej vertiklnu truktru
Treba vak upozorni, e v rmci sociolgie sdiel m svoje nezastupiten miesto niekoko relatvne samostatnch odvetvovch sociologickch discipln, ktorch poznatky vznamne prispievaj k plneniu
jej funkci.
Ide o : priestorov sociolgiu
sociolgiu mesta a dediny
sociolgiu urbanizmu a architektry
sociolgiu bvania a obytnho priestoru
regionlnu sociolgiu
environmentlnu sociolgiu
i sociolgiu delikvencie resp. socilnu patolgiu
Sociolgiu sdiel mono z hadiska truktry oznai za multidisciplinrnu odvetvov sociolgiu, ktor vyuva viacer aj prrodovedn, aj technick aj socilne orientovan vedn disciplny.
Ide o elov zoskupenie niekokch iastkovch sociologickch i nesociologickch discipln, ktor maj o poveda a prispie k objasneniu socilnych javov a procesov v sdlach
Dotka sa viacerch sfr ivota ud, miestneho/loklneho i regionlneho spoloenstva, sfr, v ktorch sa realizuje n kadodenn ivot ponajc bytom, obytnm prostredm, domovom, sdlom, reginom, ale dotka sa aj bvania, vonho asu, formovania a prejavovania sa rznych foriem spoloenstiev, neobchdza ani socilne svislosti a problmy architektry, urbanizmu, environmentlne i civilizan problmy.
Vzah k inm disciplnam
Sociolgia sdiel a veobecn sociolgia -
veobecn sociolgia zabezpeuje sociolgiu sdiel veobecnmi a zsadnmi teoretickmi poznatkami, zoveobecneniami, pojmami i metodologickmi zsadami, tvor jej ir teoretick a metodologick koncept. Ich vzah je klasickm vzorom vzahu veobecnej a odvetvovch sociolgi.
Sociolgia sdiel a in odvetvov sociologick disciplny -
s ako "bratia na sestry", o inmi slovami znamen, e s z jednho rodu a maj relatvne spolon zklad i ke odlin aspekty predmetu svojho zujmu. Ich vzjomn vzah m podobu komplementarity - vzjomnho dopania sa a obohacovania. Kad z nich prenik hlbie do predmetu svojho zujmu a prina aj pre "sestersk" disciplny pecifick obohacujce poznatky a tak spolone obohacuj a roziruj udsk poznanie.
pecifikum vzahu mono ilustrova na vzahu sociolgie sdiel a sociolgie organizcie. Pretoe aj v rmci sdiel psobia organizcie, ktorch innos je ovplvnen charakterom sdla a opane medzi obidvoma disciplnami mus by prepojenos a koopercia.
Sociolgia sdiel a nesociologick disciplny -
pre tieto vzahy platia rovnak vysvetlenia, ako pri vzahu veobecnej sociolgie a ostatnch nesociologickch vied, t.j. in nesociologick a pritom spoloensk vedy si vmaj len ist as spoloenskej reality, priom sociolgia sa usiluje o komplexn pohad s efektvnym vyuitm odbornch poznatkov tchto discipln.
V prpade inch nespoloenskch vied / aktulny je vzah k architektre, ekolgii, geografii, urbanizmu a pod./ sociolgia sdiel vemi intenzvne vyuva pecializovan poznatky, ale aj metodolgiu tchto discipln, ktor jej umouj a uahuj kvalifikovanejie prenikn do podstaty spoloenskch javov a procesov.Funkcie sociolgie sdiel
a/ teoreticko - poznvacia funkcia : sociolgia sdiel m za lohu skma, objavova, odhaova nov poznatky a svislosti o spoloenskom ivote v sdlach, posva poznanie dopredu, a tie existujce a nov poznatky triedi a systemizova = zaraova do systmu a tak skvalitova teoretick / poznatkov bzu
b/ prakticko - aplikan funkcia :
v rmci nej sociolgia sdiel uvdza svoje poznatky do praxe, star sa o to, aby sa jej poznatky dostvali a vyuvali v praxi a to rznymi formami :
- expertnou - poskytovanm objektvnych odbornch vedeckch poznatkov
vypracovvanm expertnch stanovsk alebo spoluasou na
projektoch - nvrhoch rieen a pod.
- poradenskou - poskytovanm odbornch rd a poznatkov rozirujcich
referenn rmec napr. subjektov riadenia / VUC,
primtorom, mest. zastupitestvm.../, ale aj organizcim
a podnikom psobiacim v zem
- vchovnou - poskytovanm odbornch poznatkov a informci ako
sasti populrno-vedeckch alebo vzdelvacch podujat
pre rzne cieov skupiny
Cieom a snahou sociolgie sdiel je :
- rozirova a skvalitova odborn pripravenos manarov zem i vetkch, ktor do tohto socilneho prostredia akmkovek spsobom zasahuj
- pomha vysvetova spoloensk javy a procesy, mechanizmy a pravidelnosti ich fungovania v zem, pomha pochopi o sa v socilnom prostred zemia deje a preo
a to vetko preto, lebo spoloensk ivot sa deje - predovetkm - v sdlach a na spoloensk ivot m vek vplyv sdlo i prostredie a opane a na tieto vzahy treba upozorni a by odborne komptentn vstupovado nich.
2. TEORETICK VCHODISK A ZZEMIE SOCIOL. SDIEL
- najveobecnejm teoretickm vchodiskom a poznatkovm zzemm sociolgie sdiel je v sasnosti
p r i e s t o r o v o o r i e n t o v a n s o c i o l g i a
- ide o multidisciplinrnu a multidimenzionlnu hranin odvetvor sociolgiu, ktor prepja viacer prrodovedn, socilne a technicky orientovan vedn disciplny, ktor sa venuj a objasuj priestorov aspekty a strnky spolonosti a ivota ud
- analyzuje vzjomn vzahy spolonosti a jej fyziklneho prostredia
- na jej vznik mala vek vplyv sociolgia mesta /vi Chicagska kola /
a orientcia na iastkov sociologick problmy sdiel a jednotlivch ich
oblast ivota, ktor sa zaali rozpracov v rmci sociolgie sdiel
- alie vznamn zdroje a zzemie sociolgie sdiel predstavuj :
humnna ekolgia, ktor postupne naberala biologick orientciu
- vznamn Chicagska kola
CHICAGSKA KOLA :
- mylienkov smer v 20. a 30. rokoch 20 st. na univerzite v Chicagu
zameran na tdium socilno-priestorovch truktr miest v USA
a na formulciu zkonitost priestorovho rozloenia obyvateov na
zem mesta
- predstavitelia : R.Park, E. Burgess, R.D.McKenzie
vmali si obrovsk rast vekomesta a socilne procesy,
ktor ho sprevdzali,
- tie sociologicky tudovali a analyzovali podmienky
ivota v modernch mestch
- Chicago bolo iv laboratrium, v kt. sa vetky spoloensk javy, ktor
sa dali kvantifikova alebo lokalizova analyzovali z hadiska intenzity
vskytu a miery koncentrcie ( rozloenie obyvateov, rozvodovos,
prostitcia, kriminalita, psychiatrick choroby, priestorov mobilita... )
a to s ohadom na ich polohu a vsky v meste a v svislosti s hustotou
obyvateov, vekom domov a bytov, dopravn zny, mestsk zny .. a pod.
- vznam Chicagskej koly :
- odmietanie pekulatvneho chpania sociolgie
- draz na spojenie empirickho vskumu s teoret. vchodiskami
- vea novch poznatkov o priestorovom usporiadan miest i
rozloen obyvateov a o socilnych a kultrnych oblastiach miest
- mest = zloit spoloenstv s intitciami
nerast nhodne a reaguj na podmienky prostredia
- priniesli nov pojmy : loklne spoloenstvo, susedstvo...
kritika : striktn oddeovanie biotickej a kultrnej sfry socilnej
organizcie + vplyv socilneho darwinizmu
nezohadovanie zsahov tt. orgnov, komunlnych a miestnych
radov do vvoja miest
A. Hawley - pokraoval a inovoval mylienky Chicagskej koly
- draz na tdium prispsobovania sa udskej populcie podmienkam
ich hmotnch prostred, lebo udsk spoloenstv treba chpa ako
adaptvne mechanizmy - dopanie tatistickch analz o historickzmeny
- posilnenie vplyvu a vznamu hospodrskych mechanizmov v meste - posilnenie vplyvu politickch, administratvnych a technickch
regulci vrtane zemnho plnovania
socilna ekolgia - prevlda sociologick orientcia
= disciplna zameran na tdium socilnych faktorov funknho
usporiadania priestoru v rmci socilno-priestorovch celkov
= zaober sa procesmi vzjomnho psobenia medzi udskmi
spoloenstvami a ich fyziklno-priestorovm prostredm
= venuje sa vzahom socilnych subjektov a prostredia, vzahom
medzi umi, skupinami a socilnymi subjektami odohrvajcimi
sa v prostred = predmetom jej zujmu je aj poznvanie procesov tvorby socilno-
prietorovej organizcie a truktry udskch sdiel a sdelnch
systmov
Dleit : sdla, mest a ostatn socilno-priestorov jednotky chpe ako :
jednotu ud, priestorovch hmotnch truktr, pravidiel
uvania priestoru a hmotnch objektov a procesov vedcich
k zmenm v tchto jednotkch
- do popredia kladie udsk spoloenstv na uritom mieste, v
uritom priestore, na uritom zem, v uritch sdlach a
reginoch, priom dleitm sa stva ich :
obytn, sdeln, regionlne prostredie s jeho socilnymi,
kultrnymi,ekonomickm, infratrukturlnymi a environmen -
tlnymi dimenziami
Draz kladie na :
zachytenie socilno-priestorovch vzorcov, kt. s vsledkom
adaptvnych, kooperatvnych i saivch alebo aj konfliktnch
interakci medzi rznymi typmi aktrov
environmentlna sociolgia = alie teoretick zzemie soc. sdiel
= odvetvov subdisciplna sociolgie, ktor tuduje vzahy spolonosti ( a jej organizanch foriem) v kontexte k prostrediu, pecificky k ivotnmu prostrediu
= dominantn je u nej ekologick aspekt vzahu
tvrd :
vvoj spolonosti nie je ovplvovan len jej vlastnmi zkonitosami, ale aj stavom jej vzahu k prostrediu a stavom prostredia, v kt. spolonos existuje.
aktulne pojmy a tmy :
- socilno-ekologick podmienky ivota spolonosti
- socilne komponenty ekologickej krzy
- naruenie socilno-ekologickej stability
- dsledky ekologickej krzy na socilno-ekologick situciu spolonosti
- socilno-priestorov diferencicia spolonosti a jej prehlbovanie
- socilno-priestorov marginalizcia oblast a regtino
- monosti a spsoby ekonomickej a socilnej revitalizcie ohrozench
sdelnch spoloenstiev - mobilizcia sl ako prevencia socilno-ekologickej krzy a pod.
MIDDLETOWN krycie meno mesteka Muncie v USA, kde Lyndlovci robili prv systematick vskumy mesta = zklady sociolgie obce
1.kniha - ukzali dynamick a funkcionlnu tdiu o sasnom ivote
vybranej americkej komunity
2. kniha - po 35 rokoch - opis ivota po krze v USA
podstatn :
Lyndlovci 1 x sstavne pouvali pri vskume metdy socilnej antropolgie ( dovtedy pouvan len na primitvne kmene) pri analze zloitej americkej spolonosti
- analyzovali a popsali truktru a procesy, kt. prebiehali v meste a mesto popsali ako SOCIOKULTRNY CELOK
( prca - ako si udia zarbaj, preo tvrdo pracuj, kto pracuje...
domov - popis domov, bytov, rozbor rodn, prevdzka domcnost...
vchova - truktra kolkov, o sa uia, kde sa uia, socil.ivot kl..)
zskan informcie slili :
na popis danej sfry ivota
a tie na ukku prepojenosti oblast ivota v meste
v 2. knihe :
podobn truktra + nov kapitoly ( problmy v meste, moc obchodnkov a priemyselnkov, mechanizmy moci v meste, ovldnutie moci v Middletowne rodinou, triedna truktra mesta a jej dsledky, dsledky rchlej zmeny, intuitcie, chovanie, zvyky, miestna kultra...)
vek metodologick vznam = vzor pre komunitn tdie
= prv krt sociologick pohad na mesto = sociologick obsah analzy mesta
= socilne zmeny a vvoj - pohyb
= ako sa kultra a ivot mesta men pod
vplyvom vonkajch vplyvov
3. Zkladn - aktulne pojmy a kategrie sociolgie sdiel.
SDLO
priestorovo oddelen zoskupenie udskch obydl, domov, hospodrskych objektov a dopravnch zariaden na uritom zem spojen s koncentrciou udskch innost, s najrznejmi funkciami (obchodnou, sprvnou, rekreanou, vrobnou...) a pecifickou komunitou fungujcou na bze socilnej vmeny, susedstva, rodinnch, pracovnch a zujmovch vzahov
- koncentruje vsledky prce predokch generci a zaisuje kontinuitu vvoja spolonosti
- umi vytvoren a upraven ivotn podmienky, ktor sptne formuj spsob ivota
- m spravidla dve formy - mesto a dedina
- me by obvan prechodne, prleitostne, seznne, alebo trvalo
MESTO
jedna z foriem zemnho spoloenstva vyznaujceho sa vyou hustotou obytnch budov i siet, je miestom rozvinutej deby prce, ktor sa prejavuje sstredenosou priemyselnch, obslunch, informanch a riadiacich innost, miesto s vysokou mierou socilnej komunikcie, produkcie, zhromaovania, vmeny a odovzdvania hmotnch i kultrnych statkov a symbolov,
- forma komunity, ktorej lenovia ij spolone tak, e zdieaj nielen niektor, ale vetky zkladn podmienky spolonho ivota,
- mesto nie je zujmov zdruenie, asocicia, i intitcia, ktor sleduje len urit pecifick potreby, zujmy a ciele
- mest s urit asti spolonosti - spolonos sa realizuje v konkrtnych komunitch a teda aj v mestch
- mesto je aksi mikrokosmos spolonosti,
Na mestch sa daj rozli tyri strnky :
+ hmotn a tvarov / budovy, siete,priestorov usporiadanie..../
+ funkn a intitucionlna /aktivity hospodrske,prvne,politick,socilne
+ socilna a psychologick/ typy socilnych vzahov, spolo. ivot../
+ semiotick = znakov / znaky, pokyny, kultrne obsahy.../
Uveden strnky tvoria tesne prepojen a vzjomne sa ovplyvujce asti
napr. hmotn asti mesta a hustota obyvateov psobia na ich sprvania,
- alebo : zmena intitci, hodnt, foriem interakcie uruj hmotn usporiadanie a priestorov truktru mesta
- psobenie spolonosti ( intitci, hodnt, foriem interakcie) na hmotn truktru mesta je p r i m r n e aj ke je psobenie aj sptn
METROPOLA
- vek mesto ovldajce obce vo svojom okol, kedysi "matersk mesto" s ktorm boli in mest spojen hospodrsky, politicky i kultrne
dnes: metropola = centrlna as metropolitnho spoloenstva, oblasti, reginu
metropolitn spoloenstvo = rozsiahla zemn jednotka tvoren mestami a sdlami v jej blzkom i vzdialenejom okol
- je komplexom ekonomickch, politickch, socilnych a kultrnych vzahov, ktor spjaj jednotliv sdla a mest a tvoria jednotku s dominujcim centrom a asami, ktor s na om zvisl
METROPOLIZCIA
- vyia fza urbanizcie, ktor sa prejavuje rastcim sstreovanm obyvateov jednotlivch zem do metropolitnch oblast, ktorch jadrom je metropola
AGLOMERCIA
zoskupenie niekokch vzjomne zemne, ekonomicky a socilne funkne prepojench sdiel, v ktorom je jadro sdlo dominantn a tvor centrum ( bva to vie mesto) resp. miesto s vekm a vznamnm priemyselnm komplexom
Aglomercia vznik v dsledku atraktivity a aktivity centra, ktor ovplyvuje, usmeruje ( i deformuje) vvoj obc / miest vo svojom susedstve a spsobuje ich postupn zrastanie. Tento proces m asto podobu rozirovania centrlneho mesta o jeho blzke i vzdialenejie okolie.
VEKOMESTO - mestsk sdlo / mesto, ktor je v danej dobe a
geografickom priestore povaovan za vek napr.
nad 500 tis. obyvateov
- s rastcou vekosou miest sa men aj ich socilna organizcia
- s rastcou vekosou miest :
- rastie hustota obyvateov i zstavby priestoru
- rastie podiel viacbytovch domov
- rastie vzdialenos medzi bydliskom a pracoviskom
- rastie dopravn pretaenie centra vekomesta
- rastie miera spoloenskej deby prce, socilna
heterogenita=rznorodos obyvateov i intutci a
sprvania sa ud
OBEC - v sociologickom zmysle = zemn spoloenstvo, v ktorom
dochdza k vzjomnmu psobeniu a interakcim miestnych obyvateov a intitci pri dosahovan hospodrskych, socilnych a kultrnych cieov - v sprvnom vzname = najniia zemn a sprvna jednotka, ktor m charakter dedinskho, alebo mestskho sdla - mesta i dediny
OSADA niia zemn jednotka ako obec, as obce priestorovo
oddelen od ostatnch ast a tvoriaca stavebne a hospodrsky samostatn celok s presnejie ohranienm zemm a samostatnm slovanm domov
USADLOS niekedy tie statok, farma, i grunt
= oznaenie jednotlivho ustlenho ponohospodrskeho usdlenia s rodinnou hospodrskou jednotkou viazanou pevne k pde, dleit s tu vzahy a ivot vo vntri usadlosti a k inm usadlostiam
- me ma rzne podoby resp. typy a vybavenie, ktor je urovan majetnosou
- pvodne : tendencia k tlmu a k zniku, dnes v svislosti s retitciou nesmel a len iaston nvrat k tradinm prvkom ivota usadlosti
PERIFRIA - pouva sa vo viacerch svislostiach pri potrebe
vyjadri vznam okraj - okrajovos
v sociolgii sdiel vo vzname :
- okraj vekomesta alebo priemyselnho mesta charakteristick typickou zstavbou, nzkou hustotou obyvateov, znan podiel skladov, losk, budov a priestorov pre vrobu a istm podielom ponohospodrskej ale aj neobrobenej pdy
- prechod medzi mestom a dedinou, t as rurbanizovanho zemia, ktor m bliie k mestu a jeho spsobu ivota a ktor najastejie aj mesto pohlt
- na perifrii existuj enklvy = asti komunity obklopen inmi komunitami tradinho dedinskho osdlenia, obklopen mestskou zstavbou, ale aj vilovmi tvrami, skupinami rodinnch domov, zhradkrskymi kolniami i rozptlenou zstavbou a formami ndzovho bvania
- bva pod niou socilnou kontrolou, astej vskyt socilno-patologickch javov, koncentrcia problmovch ud (neprispsobiv, asocili, bezdomovci...), nzky tandard bvania - vemi asto nepovolenho, problmov spsob ivota ....
VIDIEK obvan priestor mimo mestskej lokality, ktor sa tradine charakterizuje orientciou na ponohospodrstvo a tie menou hustotou obyvateov a inm spsobom ivota, viac prepojenm s prrodou a tie inou socilnou truktrou ako v meste
- typickou jednotkou vidieka je dedina
Dleit rty vidieka: i ke stle v menej miere, ale stle existujce
- urit kultrna a socilna izolcia spojen s menou civilizovanosou
- zotrvvanie na tradinch prvkoch spsobu ivota, udovos,
tradicionalizmus,zvyky, tradcie, slvnosti, kroje, intitcie, spsoby...
- menia ochota k zmene resp.neochota k zmene
- via sptos s prrodou a jej vyuvanie
- via vzjomn zvislos obyvateov, rodn ...
- menia socilna diferencovanos a menie monosti mobility
V sasnosti zdrazovanie vznamu vidieckeho priestoru z hadiska ivotnho priestoru a hadanie prirodzench ciest urbanizcie, repektujcej svojbytnos vidieckeho priestoru
V sasnosti :
- postupn rehabilitcia vidieckeho priestoru a reakcia na negatvne sksenosti a prax a tie vplyv mestskch aglomerci na padok vidieka
- zdrazovanie pralivosti vidieckeho priestoru, zmena ivotnch hodnt a prstup k problmu ivotnho prostredia
Vidiecky priestor m kov vznam pri rieen radu globlnych problmov:
- rast potu obyvateov a potreba ich
- rast zamestnanosti
- dostatok energie a vivy, vody, istho ovzduia...
- usmernenie ivelnej a unhlenej urbanizcie, bytovej otzky ...
DEDINA
zkladn sdeln jednotka vidieckeho priestoru, ktor je ako sprvny celok nazvan aj vidieckou obcou, vymedzen je asto aj maximlnym potom obyvateov
Je to dleit sas socilnej truktry, je to pecifick komunita.
Pvodn charakteristiky dediny :
- pevn intitcia vlastnctva pdy
- sptos - zviazanos s pdou a s prrodou
- relatvna kultrna izolovanos a tradicionalizmus
- pomerne siln socilna kontrola
- pomerne siln postavenie rodiny, pvodne dan dvojakou funkciou v
rodinnom ponohospodrskom hospodren
- relatvne via socilna homogenita
- relatvne menia socilna a pracovn mobilita
- prevldajci ponohospodrsky spsob obivy
- relatvne menej prleitost ku kultre a vonoasovm aktivitm
- pecifick rty spsobu ivota
Dnes sa plne ist pvodn prvky a znaky dediny vyskytuj zriedkavejie
- viacer intitty mesta a priemyslu vrastaj do dediny
- vplyv masmdi, dopravy, organizcie prce v priemysle, as na
neponohospodrskych aktivitch a mimo dediny
prienik a transfr mestskej kultry
SDLISKO
- m niekoko vznamov :
+ historick - miesto, kde sdlila skupina ud, priestor trvalo obvan
populciou so pecifickmi kultrnymi znakmi
+ urbanistick - zoskupenie budov prevane obytnho charakteru -
miesto hromadnho sdlenia ud
+ ben aktulny - obytn sbor, spravidla sa priklajci k mestu,
rieiaci bytov otzku, najastejie na kraji miest, s nzkou
estetickou rovou a vysokou koncentrciou obyvateov a
pecifickm spsobom ivota
+ sociologick - relatvne uzavret socilna jednotka, odliujca sa v ase
svojho vzniku od mestskho priemeru vym zastpenm
det, mldee, rodn s malmi demi a menej starch ud.
pecifick druh zemnho spoloenstva, v ktorom sa
vzahy a interakcie odvjaj od domovch komunt na
zklade, ktorch vznik a funguje susedstvo, priom dobr
susedsk vzahy a vzjomn vpomoc s zkladn
spoloensk normy sdliska.
Aktulne problmy sasnch sdlisk :
- starnutie bytovho fondu a zariaden bytov + potreba obnovy
- vyia anonymita, neochota a neas na susedstve i participcii
- deti doma sam - problematick dozor a socilna kontrola
- len dodaton dobudovvanie infratruktry, architektonick a
urbanistick problmy ( absencia nmest, vyuitie jednoelovch
budov=M, mlo priestorov pre von as, kultru, odpoinok...)
- akosti prekona a zmeni pvodn jednoelovos koncepcie i
realizcie socialistickej vstavby
SUSEDSTVO
= sbor osb, kt. na zklade trvalejieho bvania v tesnej blzkosti udruj pecifick druh socilnej interakcie a vzjomnch vzahov, ktorch forma a obsah je urovan kultrnym vzorom "dobr sused"
= zemie, na kt. sa dej interakcie je mal (domy okolo,byty v panelku..) a poet ud - astnkov tejto interakcie je tie nzky
= jeden druh zemnej - loklnej skupiny, priestorovo a potom spravidla vej ako dom i skupina domov, ale mench ako mesto i dedina
Skupinotvorn inite susedstva = spolon a trval uvanie danho zemia-priestoru na uspokojovanie zkladnch, bench potrieb a nutnos resp. vhodnos socilnej regulcie tohto uvania
- ide o viacero rozmanito sa prepletajcich vzahov tvoriacich asto aj pevnejie susedsk siete medzi malmi skupinami odlinho charakteru, kt. mu prers aj do poloformlnych zdruen napr. zdru. vlastnkov bytov...
Susedstvo - nie je primrna socilna skupina !!!
( je tam via socilna ditancia, formlnej charakter vzahov,
pln len iastkov socilne roly a je tu len nepln integrcia )
ast - zkladn funkcie susedstva :
- ceremonilne - potvrdenie prslunosti - zdravenie sa ...
- ochrana a pomoc - neformlna, jedno/obojstrann, neplaten
- spoluprca - svojpomocn charakter
- spoloensk styk samoelnej povahy - drunos....
- odovzdvanie informci -
- socilna kontrola - neformlny dohad nad dodriavanm susedskch i
veobecnch noriem sprvania dospelch i det
- socializan funkcia - neformlna rodinn vchova
Socilna identita a zretenos susedstva - jeho hranc sa zvyuje :
- s potom a hustotou susedskch siet
- s intenzitou a funknosou interakci
- podporuje ju aj stavebn, hmotn a socilne odlenie od okolia
Sila a vznam susedstva pre lenov sa men pod vplyvom :
- vekosti a funkcie sdla
- dkou trvania
- charakteru zstavby
- socilnej skladby obyvateov
Vznam susedstva rastie u osb, ktor s nten i v tomto priestore i trvi v om prevan as svojho ivota / eny v domcnosti, invalidi, star udia../
BYDLISKO
= spravidla miesto trvalho alebo doasnho pobytu, chpan alebo : - ako byt, dom.... ako neverejn, uzavret, oddelen priestor obydlia, uren pre skromn ivot loveka v prostred uej i irej rodiny
- alebo ako priestor, ktor obklopuje obydlie, v ktorom dochdza ku kontaktu na bze susedstva,
- alebo ako ulica, mestsk as - tvr
DOMOV
= ucelen obraz okruhu blzkych, znmych ud zviazanch s hmotnm prostredm, v ktorom lovek dlh as il, naplnen pocitom spolupatrnosti, zzemia a bezpeia
= vyjadrenm skr citovho vzahu loveka k najbliiemu svetu, osvojenm tohto sveta, jeho humanizcie a intimizcie
Domov :
- je kategria ukrytenosti, symbol poslednho toia osamotenho,
odcudzenho loveka
- sprevdza loveka od detstva :
-rodina, do nej vroden, berie jazyk, zkladn nvyky...hodnoty
-kola, domov potvrdzuje a aj roziruje pvodn pocit domova
viazanho na rodinu
- zmena stavu / bydliska, vytvranie si novho domova - vlastnho
domova aj pod vplyvom pvodnch socilnych vplyvov,
tradci, zvyklost, npodoba, preberanie vzorov a
presadenie si svojich
Domov bva vnman ako domcnos, v ktorej lovek ije, ako okruh ud, s ktormi ije a ako ivotn tl, ktor ije.
Sasnos : - nad citovmi vzahmi k miestu prevauj ekonomick motvy
- migrcia a zmenovanie viazanosti na jedno miesto
- domov nie je stabil a jeden
- men sa nielen vznam miesta, ale hlavne spoloenskokolie a
spoloensk prostredie, do ktorho lovek vstupuje
- DOMOV a PROBLM BEZDOMOVECTVA !!!
DOMCNOS ilustratvny prklad sociologickho chpania ivota
loveka v svislosti s jeho priestorom
= fyzicky vymedzen, intitucionalizovan, obvan a usporiadan priestor a sasne skupina ud, ktor ho obvaj, spolone v om hospodria a robia viacero spolonch innost viazanch na tento priestor
= vsledok potreby loveka ustlene si usporiada kadodenn vedn ivot v prbuzenskom systme
= priestor skromn / ako zrejm protiklad verejnho priestoru/, ktor vemi silno ovplyvuje priestorov a aj reprodukn chovanie loveka a ktor garantuje realizciu a zkladn chod skupinovch innost / prprava jedla, odpoinok, spnok../ ale me to by aj priestor ekonomickej aktivity
= vsledok pudu sebazachovania a potreby ma vlastn teritrium
(bliie vi priestorov sprvanie + teritorialita)
Poslanie domcnosti :
- stle poskytova ochranu nedospelm, starm, chorm lenom
domestikovanej skupiny,
- vyrovnva socilne handikepy nesebestanm a spoloensky
znevhodnenm osobm
Pre sociolgiu je na domcnosti zaujmav :
vybavenos domcnosti - skladba a kvalita predmetov,ktor sa v D. pouvaj na zabezpeenie jej chodu = indiktor socilnej mobility
- rove a charakter vybavenosti sa spravidla uruje poda :
stupa ekonomickho rozvoja - socilnej diferencicie
ivotnho tlu resp. spsobu ivota - kultrnych vzorov
- z vybavenosti a usporiadania domcnosti sa d dedukova na spsob
ivota, rodinn vzahy, interakcie a po.
BYT
= uzavret sbor obytnch miestnost a prsluenstva uren na
bvanie jednotlivca, rodiny i skupiny nespriaznench ud
- uspokojuje zkladn udsk potrebu bvanie = poskytuje prstreie,
prostredie pre rodinn ivot, konos relaxcie i pocit skromia
- zklada = bza pre ivotn tl v duchu danej kultry
4. VVOJ SDIEL - SDELN VVOJ
- je problematika, v kt. sa ukazuj vetky dleit svislosti udskho sdlenia, udskch sdiel ako zkladnej priestorovej jednotky existencie a vvoja loveka a spolonosti
- o charaktere spolonosti, o jej stave, smeroch rozvoja vea hovor aj :
socilno - priestorov truktra
socilno - priestorov organizcia
typy sdiel a ich charakteristiky, ich rozvojov potencil, ich schopnos
sami sa organizova a riadi, ale aj kvalita predpokladov a
monost
Sdeln vvoj = zloit, mnohostrann a mnohodimenzionlny vvoj
hmotnch a socilnych zloiek sdla
= predstavuje pohyb celho sdelnho systmu spolonosti, ktor je vdy v mnohostrannch interakcich s prostredm, v ktorom existuje a cez ktor sa vyvja. Ide o prrodn prostredie, sdeln prostredie a socilne prostredie
Zkladn kategria sdelnho vvoja je :
s d l o = zkladn jednotka socilno-priestorovej organizcie spolonosti
=najveobecnejia socilno-priestorov podmienka ivota a fungovania
spolonosti, ktorou udia reprodukuj svoj vzah k prrode,
reprodukuj svoj ivot a utvraj svoje vzahy vo vzjomnom
spolunavan
= kad sdeln tvar, ktor sa sklad zo zoskupench trvalch
udskch obydl a tvor uzavret a od inch sdelnch tvarov
priestorovo oddelen prostredie pre spoloensk i osobn ivot ud.
= aj spoloensk tvar, lebo udia svoje sdla nielen buduj, ale v nich
aj sasne tvoria podmienky pre uspokojovanie svojich potrieb,
vytvraj podmienky pre spoloensk atmosfru, v ktorej ij a ktor
sptne vplva na to, ak zskaj udia vzah k svojmu sdlu a i v
om njdu domov
udia si buduj sdla a sdla sptne psobia na ud, na podmienky a spsob ich ivota. Vzjomn ovplyvovanie sdiel a ud prebieha stle.
Sociologick charakteristika sdla :
= zloit zemn socilna jednotka, oznaovan za zemn spoloenstvo. zemn spoloenstvo nie je len mechanick nahromadenie ud, ale je to trukturovan socilna jednotka, ktor m svoju ekonomick zkladu, tvor si zloit systm socilnych vzahov a m urit spsob ivota.
Sdlo= produkt/vsledok pecifickho prstupu loveka k svojmu prostrediu.
lovek sa pasvne neprispsobuje prostrediu, ale na aktvne psob
a sna sa prispsobi si ho - meni si ho poda svojich potrieb.
Historick pohad :
- lovek sa postupne vyleoval z prrody - tak ako si zdokonaoval pracovn nstroje
- m viac bol odkzan na prrodu ( jej hotov plody), tm viac musel za nimi putova a hada miesta a prostriedky obivy = sahoval sa = putoval
nemal stabiln obydlie = sdlo........ bol to tzv. predsdeln lovek, u ktorho prevldali prvky prispsobovania sa podmienkam prrody - vvoj pokraoval - lovek prestal zbiera a bra z prrody plody tam, kde rstli, kde ich naiel....), z lovca sa postupne stval pastier, ktor ke vypsol musel putova alej, z pastiera sa postupne stal ronk, ktor sa nauil vyuva a hlavne regenerova pdu a prestal putova a z putujceho sa stal usaden = usdlen lovek
- neolitick revolcia = obdobie, kedy lovek prestal prispsobova vtvory prrody na svoje bvanie ( od krytov v jaskyni, diery v stromoch, stavanie si krytov a doasnch obydl, ktor potom opustil, alebo zbalil a zobral so sebou..) a preiel k budovaniu si stabilnch obydl, zaal vyuva materily na stavbu obydl - najskr malch neskr aj celch miest a zaal v nich sdli = trvalo uva, obva, rozvja, meni .....
- jadrom celho procesu boli aktvne interakcie loveka s prrodnm prostredm a prispsobovanie si ho svojim meniacim sa potrebm sdlenia
- prechod od koovnhok stacionrnemu spsobu ivota znamenal zlom, ktor mal obrovsk socilny vznam :
= trval sdla = kvalitatvne nov podmienky pre ivot i rozvoj loveka
a pre cel spolonos
= trval sdla = s produkt loveka a nieo, o sptne psob na loveka
= trval sdla = nov genercia u nemus zana od zkladu, me
pokraova a vyuva a rozvja o bolo vybudovan ==
urchlenie vvoja = socilna pam
- spoloensk funkcia sdla je urujca, lebo vetky asti
sdla slia uom, sdlo sa neme vymyka socilnym
podmienkam ( a nemalo by sa vymyka ani potrebm) sdlo zrkadl socilne, politick, ekonomick podmienky spolonosti
= hovor o ekonomickej, technickej i socio-kultrnej rovni
poznania, o ideolgii a o charaktere spolonosti
Sdeln vvoj v industrilnom dobdob :
spolon znak vetkch obdob - vek dynamika sdelnho vvoja
19.st. a 1.pol.20.stor.
- priemyseln revolcia + industrializcia + urbanizcia
vyuvanie surovn a pracovnej sily najskr na dedine
vyuvanie parnho stroja vo vrobe i doprave - bansk mest -
koncentrcia robotnkov vo fabrikch - eleznin uzly -
prekonvanie dedinskho zkladu a tvorba novodobej mestskej
civilizcie
- vo vvoji miest menej ivelnosti viac cieavedomosti, cielen orientcia na el, koncentrcia a centralizcia pracovnch prostriedkov a innost do miest = industrilna urbanizcia = rozvoj sdiel pod vplyvom priemyslu a jeho rozvoja
2.pol.20 stor.
- rozvoj dopravnch prvkov, elektrick pohon, zmeny v doprave
rozvoj automobilizmu - deba prce medzi priemyslom a ponohospodrstvom, obchod sa oddeuje od vroby - vnik novch miest
vznik novch problmov - negatvne dsledky urbanizcie - snahy da do sladu a harmnie prrodu + mest + loveka = harmonick urbanizciaZkonitosti sdelnho vvoja
Pozn.:
poznanie zkonitost sdel.vvoja = predpoklad pochopenia + vysvetlenia
prin, trukturlnych a funknch vzieb v sdelnom systme
aktulne zkladn pojmy:
Sdeln sfra = as celkovej sfry sveta, kt. tvor a reprodukuje sdeln
podmienky spoloenskho ivota a je predpokladom
sdelnho ivota
Zklad sdelnej sfry :
a/ sdelnotvorn innos / sdlotvorn innos/ = zmern a zmyslupn
innos formovania sdelnch podmienok,
ou sa tvoria vecn a priestorov podmienky
pre ostatn innosti v sdle
- cez u lovek psob a men prrodn prostredie, buduje si sdla
sasne sa ou on sm rozvja a produkuje sie vzahov, ktor voria
zemn spoloenstv
b/ sdeln innos - je to vanie, spotrebovvanie, vyuvanie i
detrukcia sdelnch podmienok
zklad vzniku novch sdelnch potrieb
Sdelnotvornou a sdelnou innosou vznik sdeln prostredie = vsledok
vzahu loveka a prostredia,
Sdeln prostredie sa vytvorilo usadenm sa loveka a jeho innosou pri
budovan a uvan sdiel. Tvor ho :
-bytov fond, infratruktra, obianska vybavenos,
hospodrska vybavenos a architektonicko-urbanistick
truktra
Sdeln potreba : stav socilnych subjektov ( jedincov, rodn...), ktorm
chbaj podmienky nevyhnutn pre ivot v sdle
( predmety, objekty, zemie,priestory, informcie...)
Sdeln potreby s :
a/ biognne = majce biologick zklad i pvod
b/ sociognne = vychdzajce zo socilnych potrieb
c/ nevyhnutn + luxusn
Sdeln zujmy = cieavedomo orientovan innos na uspokojenie
sdelnch potrieb
Sdeln podmienky = monosti a spsoby uspojenia sdelnch potrieb a
zujmov
Do sdelnch potrieb sa premietaj potreby materilne, civilizan, socilne,
kultrne i duchovn. Vyvjaj sa tm, e sa uspokojuj
a rast a tie renm vzorov potrieb.
JADRO !!!
sdeln potreby sa menia rchlejie ako monosti ich uspokojenia cez
zmeny alebo budovanie novch sdelnch podmienok
- vznik rozdiel + protireenie medzi vvojom sdelnch potrieb a
vvojom sdelnch podmienok = podstata a zklad sdelnho vvoja
Formy sdelnho vvoja :
a/ jednoduch reprodukcia :
tak vvojov proces, pri kt. sa podstata kvality nemen
vidie tu kvantitatvne rastov procesy a zmeny
( rastie poet obyvateov, domov, infratruktra ... ale kvalita sdelnch
podmienok sa nemen )
b/ zen reprodukcia :
ak reprodukcia = obnova sdla nezabezpeuje ani jednoduch
reprodukciu = obnovu zkladnch sdelnch podmienok
sdlo strca dleit existenn podmienky - upad a odumiera
z hadiska kvality ide o proces jej znenia
k znenej reprodukcii me sdlo smerova ke:
- sa nemerne rozvja jedna sdeln podmienka, ktor vyvol
nerovnovhu a spsob problmy v ostatnch podmienkach
- ak sa vedome a zmerne zablokuje jedna prp. viac selnch
podmienok napr. stavebn uzvera
c/ rozren reprodukcia :
ide o komplexn reprodukciu vetkch ast,
predstavuje vyvenos zkladnch sdelnch podmienok
sdeln vvoj m vzostupn rozvojov charakter, pohybuje sa
od niej k vyej kvalite, od nich k vym formm
organizcie sdelnch organizmov
5. Vybran socilne javy a procesy aktulne v zem a sdlach
Marginalizcia = spoloensko-ekonomick proces, v ktorom s niektor spoloensk skupiny, socilne priestory, sdla alebo reginy vytlan alebo aj vytlaen na okraj hlavnch hospodrskych, socilnych, kultrnych a civilizanch prdov.
Vytlaenie na okraj sa spja so spomaovanm a stagnciou ich vvoja a s ich celkovm hospodrskym, socilnym a civilizanm zaostvanm.
Marginalita - ( okrajovos)- sa prejavuje v socilnych skupinch, ale aj v priestoroch, zemiach a ovplyvuje ich potencil a predpoklady pre rozvoj.
Socilna marginalita = t as marginality, ktor sa tka socilnych komponentov kvantitatvneho i kvalitatvneho charakteru, ktor podstatne menia ( spravidla zhoruj ) socilne charakteristiky socilnych skupn alebo zem.
Socilna marginalita zem vyjadruje historick, ekonomick,geografick, environmentlne i civilizan podmienky ivota ud a zemnch spoloenstiev na tchto zemiach.
Vyjadruje aj skuton alebo skryt potencily a zdroje rozvoja tchto zem.
Socilna marginalita zem = socilna marginalita uritch prietorov, pri
kt.sa prehlbuj rozdiely medzi najbohatmi a najchodobnejmi zemiami.
Socilna marginalita zem je spsoben :
a/ ekonomickmi problmami - nzka ekonomick vkonnos
- vysok nezamestnanos
- nzka investin atraktivita pre kapitl
- celkov podmienky hospodr. rozvoja
b/ socio-demograf. problmami - nevhodn socio-demograf. truktry
- nzka kvalita socilneho potencilu
- nezamestnanos + chudoba
- socilno-patologick javy
c/ civilizanmi problmami - nzka kvalita infratruktry
- nzka rove ivotnch podmienok
d/ geografickou polohou - - okrajov priestorov pozcie
- surovinov i in neatraktvnos
Urovanie marginlneho zemia :
Marginalita z ekonomickho hadiska
= produkn nezaujmavos
= pozcia mimo - na okraji hlavnch ekonomickch aktivt
Marginalita z socio - kultrneho hadiska
= nemonos resp. obmedzenie ud podiea sa na
hlavnch spoloenskch trendoch a aktivitch
Marginalita civilizan
= zaostvanie v infratruktre, napojen na dopravn tepny,
= napojenie na informan a ostatn siete
= uspokojovanie sdelnch potrieb ud
Indiktory marginlnych zem pouvan v EU :
- zporn saldo migrcie
- niia ivotn rove
- starnutie populcie
- ni poet pracovnch prleitost
- niia vzdelanostn rove
- niie investcie do zemia
Marginlne zemia na Slovensku
- odraj existujcu regionlnu diferenciciu, kt. je dsledok aj historickch aj spoloensko-ekonomickch procesov
- sprievodn znak historickho vvoja = hospodrska a socilna diferencicia reginov ako dsledok odlinost v geografickch podmienkach, socilnom potencile i ekonomickch monostiach
- ide o Kysuce, Oravu, severn Spi, ari, Zempln, juh Gemera, Hontu a
Novohradu
- marginlne zemia sa industrializciou iatone zmenili - nevyrieili sa
ani za socializmu a v etape transformcie tento problm ustpil do pozadia
Problmy marginlnych reginov :
- nzka ekonomick vkonnos
- nzke prjmy ekonomicky aktvnych obyvateov
- nzky prlev zahraninch investci
- vysok nezamestnanos
- vysok zvislos od socilnych prjmov
- nzka rozvinutos priemyslu i sluieb
- nzka rove vzdelania
- vy podiel rizikovch skupn obyvateov
- niia kvalita a vybudovanos infratruktry
- kvalita dopravnej siete a dopravnho spojenia
- neslad dynamiky vvoja sdelnch potrieb a sdelnch podmienok
- vysok migrcia obyvateov z tchto zem
Monosti rieenia rozvoja marginlnych zem- princpy :
koncepn, systmov rieenie v celottnom meradle
marginlne zemia nie s izolovan problm tchto zem a ich
problmy nemono riei bez nadvznosti na vie zemn celky
problmy nevyriei von psobenie trhu ( a trhov mechanizmy)
problm nie je len ekonomick, ale aj vny socilny
nezastupiten lohu m tt, nutn je jasn rozvojov stratgi k
tmto problmovm reginom a problmy neriei jednotlivo ale
komplexne a systmovo
zvi pozornos a podporu aktivizcii vlastnch potencilov a
zdrojov
retrukturalizcia + revitalizcia + socilny regionlny dialg
Chudoba
= nedostatok peaz alebo materilnych zdrojov, ivotnch
prostriedkov jednotlivca alebo skupiny
= podradn ivotn tl
= stav, kedy nedostatok hmotnch prostriedkov obmedzuje
monosti spotreby a nedostatok financi neumouje
zabezpeova dleit / zkladn ivotn potreby na
primeranej rovni
Za chodobnch sa oznauj osoby, rodiny, skupiny, ktorch zdroje s natoko limitovan, e ich vyluuj z minimlne akceptovatenho ivotnho tlu ttov, v ktorch ij.
Relatvne vymedzenie chudoby - vo vzahu k ivotnej rovni
napr. 20 % populcie s najniou
Absoltne vymedzenie chudoby - t, ktorch prjem neme pokry
rove ivotnho minima
Teria 2/3 spolonosti = v sasnosti umouj najvyspelejie spolonosti
uva ich vymoenosti len 2/3 obyvateov a 1/3
to jej prjmy nedovouj
Zdroje chudoby Skuton chudoba = dsledok osobnej vlastnosti jedinca / vzdelanie,
nechopnos pripsobi sa...
= mono ju pripsa na vrub jednotlivcovi
Oblastn chudoba = nemono vysvetli neprispbivosou jedinca
= obete prostredia, v ktorom ij
In prstup : 1 - individulne dispozcie
2 - truktrne systmov priny
3 - fatalistick prklad zlho miesta narodenia
Chudobn mu by aj zemn celky resp. sdla
= otzka prostriedkov, ktor s v nich k dispozcii pre ich rozvoj
Tzv. vreck chudoby = chudobn oblasti v rmci reginov alebo aj sdiel,
kde sdli chudobn obyvatestvo
Identifikcia zem chudoby :
prklad z Anglicka :
- podiel nezamestnanch z ekonom. aktvneho obyvatestva
- podiel preudnench domcnost
- podiel domcnost osamelch rodiov s demi
- podiel domcnost, kt. nemu samostatne pouva WC a kpeu
- podiel osamelo bvajcich penzistov
- percento populanej zmeny
- tandardizovan miera mrtnosti
- podiel domcnost, v kt. sa ivite narodil mimo Anglicka
In prklad: nezamestnanos v zem / sdle
preplnenos obydl v zem / sdle
nedostaton zdroje zemia / sdla
neistota bvania v sdle
nedostaton osobn bezpenos v zem / sdle
Index chudoby : miera inflcie + miera nezamestnanosti
Chudoba :
- m aj vrazn priestorov dimenziu ( d sa lokalizova) t.j.
= bva regionlne diferencovan
= sdelne podmienen typom alebo vekosou obce
Regionlna chudoba : - jadro = vber relevantnch indiktorov na meranie skutonho
rozvrstvenia chudoby v zemnom celku
napr. nezamestnanos+socilna odkzanos+ priem.mzda
v 1998 - 19 rizikovch okresov z toho:
16 vo dvoch charakteristikch
3 alarmujci stav - Medzilaborce, Gelnica a Sobrance
Charakteristiky chudobnho reginu / zemia
vntorn socilne problmy svisiace s dlhodobou nezamestnanosou socilnou odkzanosou, slabo rozvinut trh, zl demografick a vzdelanostn skladba
Sdeln chudoba : chudoba v urbnnych podmienkach = v meste je viditenejia
udia maj k nej in vzah, viac odsudzovan
chudoba v rurlnych podmienkach = na vidieku bola a je skryt,
viazan astejie na odahl zemia s problmovou
infratruktrou a dopravou
- je "lepia" ako v meste, in spsob vnmania, astejie
akceptovan a menej odsudzovan,
- m viu podporu, spolupatrinos a koopercia, prce
a pomoc za naturlie .....
6. URBANIZCIA A JEJ SOCIOLOGICK SVISLOSTI
Urbanizcia veobecne :
= proces koncentrcie obyvateov a udskch aktivt do miest,
= proces socilnych, kultrnych zmien v ivote ud i vo
formch organizcie spolonosti. Tieto zmeny s vyvolan
ivotom v prostred s vekm potom, vysokou hustotou a
znanou rznorodosou obyvateov
Urbanizcia zko svis s vvojom sdel - m na om obrovsk podiel
Urbanizcia je celosvetov proces, ktor vak neprebieha rovnomerne ani
z hadiska asu, ani v priestore.
v niektorch krajinch u takmer skonil, inde je dynamick
Urbanizcia je znane rozporupln proces :
( + ) - povauje sa za hybn silu vvoja modernej spolonosti
- je kovou zlokou modernizcie spolonosti
( - ) - svojmi prejavmi a vplyvom na iv. prostredie prina
rad problmov
Prv urbnna revolcia :
- pred 10 tis. rokmi
- prechod ud na trval - stacionrne sdlenie a orientcia na
ponohospodrstvo
- stle udsk sdla = zklad rozvoja udskej kultry a civilizcie
- len mal rozdiel medzi mestami a dedinami
Druh urbnna revolcia :
- spja sa s industrializciou v 18. - 20. st.
- koncentrcia obyvateov a aktivt do miest
- mesto = preferovan typ sdla
- prebiehala spolu s priemyselnou revolciou
Tretia urbnna revolcia : - 70-te roky 20.st. v najvyspelejch krajinch
- urbnna decentralizcia a rozvoj regionlnych miest a
mestskch zem
Obdobia urbanizcie na Slovensku :
1. obdobie :
- do zaiatku 20. stor.
- slab industrializcia Uhorska = nzka urbanizcia Slovenska
- Slovci prispievali k urbanizcii svojou emigrciou
2. obdobie :
- I. SR - zaiatok 50. rokov
- vzrast urbanizcie, hospodrska truktra Slovenska sa men mierne
- Slovensko ete stle prevane rurlna spolonos
3. obdobie :
- 60- te a 70-te roky
- intenzvny rozvoj priemyslu a koncentrcia ud do miest
- koncom 70-tych rokov ij 3/4 obyvateov Slovenska v mestch nad
10 tis. obyvateov
4. obdobie :
- do konca 90-tych rokov
- druh fza vraznej urbanizcie
- intenzvna vstavba bytov v mestch
- ukonenie kvantitatvnej urbanizcie
- stabilizcia a zastavenie koncentrane orientovanej urbanizcie
Sociologick pohad na urbanizciu
Sociolgia chpe pod urbanizciou dva spoloensk procesy :
a/ zvovanie potu obyvateov bvajcich v mestch
draz je a zmene v zemnom a sdelnom rozloen obyvateov
t.j. proces tkajci sa priestorovej trukturlnej strnky spolonosti
b/ rast potu obyvateov, ktor ij mestskm spsobom ivota bez ohadu
na to, i bvaj v meste alebo na vidieku
zdrazovanie kultrnych a socilno-psychologickch zmien, kedy
obyvatelia preberaj hmotn i nehmotn prvky mestskej kultry, vzory
sprvania, formy organizcie ...
je to preberanie mestskho spsobu ivota, ktor prebieha ako akulturcia,
difzia alebo asimilcia jednotlivch prvkov mestskho spsobu ivota
Urbanizcia ako socilna a kultrna zmena je proces, ktor :
- modifikuje socilnu truktru spolonosti,
- men povahu a vznam jednotlivch socilnych skupn
- vedie k zmenm v sprvan sa jednotlivcov, v socilnych vzbch
- men hodnotov orientcie i postoje ud
Dleit je rozliova :
a/ priamu - primrnu urbanizciu = osvojovanie si mestskch hodnt,
spsobov konania a kultry v uom zmysle iorganizanch foriem
mestskho ivota tmi, ktor ij v meste a tmi, ktor sa do mesta
sahuj
b/ nepriamu - sekundrnu urbanizciu = psobenie mestskch hodnt,
innost, socilnych vzahov na obyvateov, ktor v mestch nebvaj.
Tto urbanizcia zasahuje i vidiecke sdla a nie je spojen so zmenou
bydliska.
Prejavy urbanizcie
a/ v socilno-priestorovej oranizcii spolonosti :
- koncentrcia obyvateov a ich aktivt do miest, vrazn pracovn migrcia z vidieka do miest, zmeny v zabezpeovan kvality bvania a vybavenosti socilnou a technickou infratruktrou, zmeny v kontaktoch a vzahoch medzi sdlami a zmeny v zvislostiach medzi nimi, preferencia mestskch sdiel, dedinsk sdla s vytlan na okraj zujmu
b/ v socilnej a kultrnej sfre spolonosti :
- zmeny v potrebch ud ( predovetkm vo vych potrebch ), zmeny v socilnych a demografickch truktrach v typoch sdiel, zmeny v ivotnrj rovni, zmeny v truktre socilnych skupn, v spsobe ivota, vo zvykoch, normch i hodnotovch orientcich, v celkovej modernizcii spolonosti
- zmeny v oblasti prce, reprodukcie obyvateov, bvania i foriem komunikcie, dotka sa aj zmien rodiny, zamestnanosti ien, novej deby prce v domcnosti, formovanie malej, pohyblivej rodiny, ktor obmedzuje rad svojich funkcia tie preber spolonos
Zmeny urbnnych foriem - nov urbanizan procesy
Citizcia :
proces vyudovania centrlnych ast miest a odchod obyvateov z
tchto ast
Suburbanizcia :
proces rchleho rastu prmestskch sdiel a zn
Metropolizcia :
neustly a pomerne rchly rast obyvateov vekch miest
Rurbanizcia ale aj ruralizcia :
mieanie mestskho a vidieckeho ivotnho prostredia
Dezurbanizcia :
obrat v pvodnom koncentranom procese vvoja osdlenia smerom k
decentralizcii obyvateov a pracovnch prleitost, spomaovanie a
zporn rast vekomiest a rchlej rast mench a strednch miest
- zporn populan vvoj urbanizovanch a pozitvny a rchlej
rast menej urbanizovanch i vidieckych oblast
Reurbanizcia :
proces, pri ktorom sa optovne prejavuj koncentran presuny, kedy
optovne rastie atraktivita niektorch miest alebo ich jadier
Literatra :
1. Gajdo, P.: 2002 lovek, spolonos,prostredie. Bratislava. S SAV.
2. Gajdo,P. - Paiak,J.: 1995 Vvoj socilno-ekologickej situcie slovenskej
spolonosti. Veda,Bratislava.
3. Keller,J.: 1997 Sociologie a ekologie.SLON,Praha
4. Mare,P.: 1999 Sociologie nerovnosti a chudoby. SLON, Praha
5. Musil,J.: 1985 Lid a sdlit. Svoboda, Praha
6. Musil,J.: 1967 Sociologie spodobho msta. Svoboda,Praha
7. Paiak,J.: 1980 lovek a jeho sdla
8. Paiak,J: 1990 Sdeln vvoj. VEDA, Bratislava
9. Vek sociologick slovnk. Karolinum,Praha 1996
Kontroln otzky
1. Priblte sociolgiu sdiel z hadiska jej predmetu
2. Priblte sociolgiu sdiel z hadiska je funkci a vyuitia
3. Ktor vedn disciplny sa povauj za teoretick zzemie a vchodisk
sociolgie sdiel? Jednu z nich priblte.
4. o Vm hovoria pojmy: metropola, metropolizcia, perifria,domov ?
5. o Vm hovoria tieto pojmy : vidiek, susedstvo, domcnos ?
6. o je sdlo a ako ho charakterizuje sociolgia sdiel ?
7. o Vm hovor pojem neolitick revolcia ?
8. o Vm hovor pojem predsdeln lovek ?
9. Ak je rozdiel medzi industrilnou a harmonickou urbanizciou?
10. Ak je rozdiel medzi sdelnmi potrebami a sdelnmi podmienkami?
11. Strune vysvetlite podstatu zkonitost sdelnho vvoja
12. Ak formu me ma sdeln vvoj? Jednu (z troch) vysvetlite bliie
13. Vysvetlite pojem marginalizcia resp.marginalita zem / sdiel
14. o spsobuje marginalitu zemi/ sdiel ?
15. Ak s najastejie problmy v marginlnych zemiach/sdlach?
16. Na zklade oho sa d uri / usdi, e zemie/sdlo sa stva
marginlnym?
17. Ako chpe a vysvetuje urbanizciu sociolgia ?
18. Ak s prejavy urbanizcie v socilno-priestorovej organizcii
spolonosti?
19. Ak s prejavy urbanizcie v socilno-kultrnej sfre spolonosti ?
20. Na zklade oho sa d uri / usdi, e zemie/sdlo sa stva
chudobnm?
PAGE 2
top related