Student Life

CAMPUS CIRKUS

CAREER PROGRAM

UNIVERZITNÝ ŠPORT

Ročník 3, číslo 6

Ako sa učiť

Život je ako beh

Niki Vajdová

StuLife_november_06_12.indd 1 28.11.2012 19:08:38

www.eurocampus.sk

Podmienky fotosúťaže:

Súťaž je určená študentom a doktorandom vysokých škôl v Slovenskej republike.

Fotografie do súťaže posielajte na e-mail: [email protected], do predmetu správy uveďte kategóriu,

do ktorej prihlasujete svoje fotografie. Posielajte maximálne 2 fotografie do každej kategórie.

Nezabudnite uviesť svoje meno, priezvisko a vysokú školu, na ktorej študujete.

Víťazné fotografie budú uverejnené v časopise Student Life a na www.eurocampus.sk

E-mailové príspevky musia obsahovať uvedené ustanovenie:

Súhlasím so zverejnením svojho mena v časopise Student Life, na www.eurocampus.sk a na www.facebok.

com/Eurocampus-SR. Prehlasujem, že som autorom priložených fotografií a som riadnym študentom alebo

doktorandom vysokej školy v SR.

Partneri:

FOTOSÚŤAŽSúťažné kategórie:

•Príroda•Ľudia•Šport

Trvanie súťaže: 15. októbra – 15. januáraCeny pre víťazov:

Kategória PrírodaCanon Powershot SX 240 HS + Pixma MG 2250

Kategória ĽudiaSkimp dámske + pánske hodinky a opasok

Kategória ŠportPolice dámsky a pánsky parfum


A je to opäť tu. Vianoce, najčarovnejšie obdobie roka. Zo všetkých strán sa na nás valí vianočná výzdoba, vianočné songy, hromady darčekov, akcie. Je toho priveľa, ale aj tak ma to každý rok dostane a podľahnem vianočnému šialenstvu. A aj sa na to teším.Vytiahnem z pivnice zaprášené škatule rôznorodých zbierok ozdôb a začnem ich rozmiestňovať kade-tade. Prestávam až vtedy, keď si už všimne aj môj syn, že máme doma vianočnú výzdobu. Vtedy viem, že mám ubrať plyn a ísť radšej na via-nočné trhy na varené vínko a lokše.

A čo vy? Stres zo skúšok? Možno pomôžu naše rady, ako sa efektívne učiť. Poradí vám psychologička aj študent. Odreagovať sa môžete napríklad aj prezeraním vášho archívu fotografií, zaspomínate si a určite nájdete naozaj vydarenú momentku. Pošlite nám ju do Fotosúťaže. Alebo sa zababušte do deky, uvarte si voňavý čaj a prečítajte si nový Student Life.

Prajem vám vianočné sviatky plné pohody, bezproblémové zvládnutie skúšok a do nové-ho roku vykročte tou správnou nohou!

Katarína

CAMPUS CIRKUS4 Život je ako beh. Len treba dať jednu nohu pred druhú.7 17. november očami študentov8 Zmeniť svet možno aj od počítača, slovenskí študenti na to majú10 Viac ako 350 darcov podporilo Univerzitnú kvapku krvi Microsoft a TUKE podpísali strategické partnerstvo Nový projekt zvýši úroveň vzdelávania11 Zelený univerzitný park Univerzity oslavovali12 25 rokov Erasmu v Európe, 15 rokov na Slovensku Úspešní študenti a pedagógovia ocenení13 Divadlo Lab celú noc nezhaslo14 Úspech architektov v Bologni Výsledky Študentskej podnikateľskej ceny 201215 Divadlo Lab stále hrá „aneb“ premiér nie je nikdy dosť ŠtuRKo nás baví Ardo má svojho patróna opäť doma16 Vedecký seminár Katedry poisťovníctva Granátt – nový spôsob šírenia spoločenskej zodpovednosti Nové vzdelávacie centrum pre študentov STU

CAREER MANAGEMENT PROGRAM18 Ako sa správne učiť20 Internetoví priatelia, ktorí vedia poradiť22 Píšem diplomové práce. Značka: diskrétnosť 24 Rady študenta pre nárazové učenie25 Ako si získať prvú prácu po škole26 Úžasná India – part 328 Iaeste Day 2012, Student Forum 21

UNIVERZITNÝ ŠPORT30 Univerzitný beh 201231 EURORÍM 201232 Rozhovor s tenistkou Niki Vajdovou34 17. ročník turnaja v hádzanej, Vedomostná súťaž o olympizme35 XXV. Slávia EU Cup, Slovenský rekord na Žilinskej univerzite36 Fitness & Aerobic Marathon 6, Silák FTVŠ UK37 IX. Exel Cup, XXI. Yonex Cup, Univerzitné športové dni na ŽU38 Športový kalendár december 2012

SÚŤ# m '2 Fotosúťaž9 Microsoft Imagine Cup

Ročník 3, číslo 6

Časopis Student Life patrí do portfólia produktov HN

Vydavateľ: ECOPRESS, a.s.Seberíniho 1, 820 07 BratislavaIČO: 31 333 524Tel.: 02/48 238 425Fax: 02/48 238 131 Vzor e-mailovej adresy: [email protected]

Generálny riaditeľ: Milan Mokráň

Riaditeľ divízie HN magazines: Petronela Ševčíková

Šéfredaktor: Katarína HrnčárováTel: 02/48 238 419e-mail: [email protected],[email protected]

Inzercia a marketing:Elena LipianskaTel: 02/48 238 150e-mail: [email protected],[email protected]

Grafická úprava:Michal Maroš

Foto na titulke:Marek Velček

Tlač: DUBRA, s.r.o.Čajkovského 5, 811 04 BratislavaZadané do tlače: 15. 10. 2012

Distribúcia:Časopis je distribuovaný zadarmo 6x ročne študentom vysokých škôl v Slovenskej republike.

Registrácia:Evidenčné číslo EV 4148/10ISSN 1338-8614 (tlačené vydanie)ISSN 1338-8622 (on-line)

Vychádza 5. 12. 2012Ďalšie číslo vychádza 11. 2. 2013

© Copyright ECOPRESS, a.s. Autor-ské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Autori článkov zverej-nených v tomto vydaní si v zastúpení vydavateľom vyhradzujú právo ude-ľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos článkov, ako aj na verejné rozširovanie rozmnoženiny týchto článkov v zmysle § 33 ods.1 písm. a) a d) autorského zákona.

www.eurocampus.sk

3


student life

Čomu ma učí behNapríklad úprimnosti. Rob čo chceš, ale faktom je, že buď si dnes behal, alebo nie. Nedá sa skoro behať. Šiel si toľko kilomet-

rov a minút, a nemôžeš sa tváriť inak. Be-hanie hovorí veľmi jasne o tvojej disciplíne, vôli, schopnostiach, kondícii. Ľudia sa čas-to klamú, majú o sebe inú predstavu, než

je skutočnosť. Beh je veľmi dobré zrkadlo. Mám beh naozaj rád.

Osudová prednáškaKeď som mal pätnásť, bol som u nás v škole na prednáške chlapíka, ktorý rečnil o behu na dlhé trate. Jeho špecialitou boli 24-hodi-novky. Hovoril napríklad o pesničke Take it to the limit od kapely Eagles, zvykol ju počúvať po osemnástich hodinách behu, keď si nebol istý, či má dosť síl preteky dokončiť. Mal som zimomriavky. Nepamätám si, ako sa volal, ani

Ja a beh. O vzťahu k behaniu hovorí novinár Tom Nicholson.

Život je ako beh, len treba dať jednu nohu pred druhú

FOTO

: MA

RE

K V

ELČ

EK

, AR

CH

ÍV T

OM

A N

ICH

OLS

ON

A

„Keď sme sa po maratóne vracali do Toronta, otvorili sme si fľašu vína a pozerali sa na svet, akoby sme boli vyššie bytosti.“

4


ako vyzeral, zato si dobre pamätám jeho roz-právanie. Pochyboval som, že môžem behať 24 hodín, ale nepochyboval som o tom, že si môžem kúpiť trenky a začať behať. A to som aj urobil.

Prvý maratónMontreal, rok 1993. Bežal som s bratom, nikdy na to nezabudnem. Je to podobné ako s prvým sexom – je jedno, či bol dobrý alebo zlý, skrátka si ho zapamätáte. Nikdy som si nemyslel, že dokážem odbehnúť ma-ratón. Keď sme sa vlakom vracali do Toron-ta, otvorili sme si fľašu vína a pozerali sa na svet, akoby sme boli vyššie bytosti.

Osobný rekordPraha a čas 3:03. Dlho som sa snažil zabehnúť maratón pod tri hodiny, ale vždy mi v posledných ôsmich kilometroch chý-bala odvaha, ktorú potrebuješ, aby si znie-sol bolesť a bežal napriek nej. Hoci, raz to mohlo vyjsť, v roku 2003. Práve sme sa sťa-hovali do Toronta a maratón v novom meste som považoval za fajn spôsob, ako začať nový život. Predtým som za mesiac odbe-hal 600 kilometrov, ale asi som to prepálil a stratil som túžbu behať. Tak som štartoval iba v polmaratóne, dal som ho za 1:25. Po opici, nepripravený, nevyspatý, cestou na štart sme stratili otca – a taký čas. Hneval som sa na seba, lebo ak by som bežal ma-ratón, s prehľadom som ho mohol dať pod tri hodiny.

Behanie v KanadeNa brehoch Ontárijského jazera som behal aj pri mínus 25 stupňoch. Často tam fúka, a keď bežíš proti vetru, je to ostré, máš omrzliny. V Kanade sa však na maratón nepripravíš bez tréningu v zime a behať dve hodiny v hale je hrozná nuda. Investoval som do dobrého oblečenia, na tvári som mal lyžiarske okulia-re, k tomu dobrá hudba. Musíš rátať s tým, že ak ideš hodinu tam, musíš ísť ďalšiu hodinu nazad, lebo inak sa naspäť nedostaneš. No potom sa cítiš ako frajer, ktorý si dopredu zaplatil za to, čo bude páchať. Iba modliť sa, behať a byť dobrý by bolo nudné. Žil som vy-

rovnane, na obe strany naplno. Od pätnástich som fajčil, hoci nie veľa. Prestal som pred de-siatimi rokmi, keď som mal dvakrát po sebe silný zápal pľúc.

Najkrajší pocit z behuRaz v lete som bežal z Lamača cez Kačín až do Svätého Jura. Bolo okolo deviatej večer, tmavomodrá obloha tesne pred zotmením. Počúval som Led Zeppelin, bežal a bežal. Ľahučko, mal som pocit, že letím.

Najväčšie trápenieS manželkou sme bežali okolo Slovenska. Mali sme aj bicykel s veľkými vakmi po bokoch – jeden šiel na ňom, druhý bežal,

a potom sme sa vystriedali. Vo Veľkej Fatre sme zablúdili, začalo husto pršať, mapa sa mi rozmočila a rozpadla v rukách. Narazili sme na stádo oviec, žiadny pastier a štyri veľké čuvače. Pár dní predtým som čítal, ako taký pes na východnom Slovensku roztrhal človeka. Tak sme šli inou cestou, prenášali sme bicykel po skalách, boli sme vyčerpaní, uzimení. Potom som našiel chod-níček, ktorý viedol do hustého lesa, za ním bola lúka plná pŕhľavy vysokej nad hlavu. Boli sme stratení. Nakoniec sme našli de-dinu, Liptovské niečo, šli do krčmy a dali si borovičku. Teraz je to zábavná historka, ale

vtedy to bolo zlé.

Bežecké métyUž to nie sú maratóny. Be-žal som napríklad z Ban-skej Bystrice do Ružom-

berka cez Veľkú Fatru s kamarátom Rasťom Križanom. Trvalo nám to osem hodín, bol to skvelý zážitok a pre mňa zmysel behania - dlhšie trasy v prírode na miestach, kam sa bežne nedostaneš.

RituálPivo po behu. Keď sme s Rasťom behávali veľa spolu, mali sme pravidlo, že počet pív závisí od odbehnutej vzdialenosti. Za desať kilometrov boli tuším dve.

ČasKeď neviete, kde máte hlavu, obhajovať tú hodinu denne na beh je veľmi ťažké. Snažím sa o pravidelnosť, neverím vo voľné dni. Vždy

„Iba modliť sa, behať a byť dobrý by bolo nudné. Žil som vyrovnane, na obe strany naplno.“

5


student life

môžeš niečo spraviť. Aj keď sú to len dva či tri kilometre, choď.

Ako si zamilovať behPrvé mesiace sú dosť nepríjemné a musíš si to vybojovať. Ak však vydržíš, benefity budú veľké. Bez behu si život nebudeš ve-dieť predstaviť. Nemyslím závislosť ako od alkoholu či cigariet. Len objavíš niečo, čo ti veľa dáva, a nerád by si o to prišiel.

Sny o behaníMávam ich hlavne vtedy, keď z nejakého dôvodu behám menej alebo vôbec. Sníva sa mi o trase v lese. Zdá sa mi, že je vo Vy-sokých Tatrách. Možno ani nie je skutočná, ale mám silný pocit, že som tam už raz bol. Idem stále hore do čoraz hlbšieho lesa, mám v sebe úplný pokoj. Je nesmierne príjemné byť tam. Keby som vedel, kde to je, hneď by som tam išiel.

Čo pre mňa znamená behOveľa viac než len šport. Mám sklony k de-presiám a beh ma naučil s nimi bojovať. Život je často o tom, že len treba dať jednu nohu pred druhú. Každý krok však musíš urobiť sám. Hlavné je byť vonku, v lese, môžeš ne-chať mozog plávať. Ani si neuvedomuješ, že beháš. To sú najlepšie chvíle. Beh mi dáva sebavedomie, pokoj v duši, pocit prepojenia s vecami, ktoré sú dôležitejšie ako každoden-né naháňanie sa.

Plán Obehnúť stredné školy na Slovensku. Práve teraz sa predbežne schválili peniaze z Nadá-cie otvorenej spoločnosti, takže beh sa bude konať na prelome apríla a mája. Začínam v Bratislave, skončím v Snine. Každý deň bude asi iný, podľa toho, kedy budem mať na škole prednášku. Ak ráno, tak prespím a po prednáške začnem behať. Ale lepšie je vstať o šiestej, o siedmej vyraziť a krátko poobede mať prednášku. Trasa má 750km v rámci 30 dní, čo je okolo 25km denne, čo by malo byť znesiteľné. Niektoré dni to musí byť 40km, lebo gymnáziá na východe sú od seba dosť vzdialené. Mohol by som ísť autom a rečniť, a byť ako jeden z ďalších dospelých, ktorých v škole počúvajú, ale chcem, aby to aj vďaka behu bolo iné.

VíziaKrajina sa prepadla do hlbokej morálnej prie-pasti. Problém s korupciou nie je len v nájde-ní spôsobu, ako ju odhaliť a riešiť. Problém podľa mňa je, že nemáme žiadnu víziu, aké by Slovensko malo byť, aké vlastnosti by mal mať Slovák. Je fajn, že hovoríme po slovensky, ale čo ďalej. Je na nás bežných občanoch, aby sme začali diskusiu o tom, ako chceme aby krajina vyzerala a ako to dosiahnuť.

Dá sa toCieľom môjho behu je ukázať ľuďom, že sa to dá. Bude to drina, ale dá sa to. Potrebu-jem schudnúť asi 25 kíl, ale to nie je žiadny zázrak, len na tom treba každý deň makať. Aj venovať sa veciam verejným je drina. Dúfam, že forma komunikácie, teda ten beh, bude sú-visieť aj s obsahom. A tiež chcem na mladých urobiť taký dojem, ako ten bežec na mňa, keď som bol na strednej škole. Dúfam, že to nebude jednorazové, ale dvakrát za školský rok. Na Slovensku je približne 260 gymnázií, je veľa možností. Za tie roky do ďalších volieb chcem zhromaždiť kontakty - vznikla by da-tabáza mladých angažovaných ľudí z celého Slovenska.

CieľBol by som veľmi rád, keby študenti sami pí-sali články, názory. Väčšina z nich má aspoň nejaký záujem o investigatívnu žurnalistiku. Je to vznešené meno pre pritom celkom jed-noduchú záležitosť – opýtať sa, informovať

sa o veciach verejných. Veľa ľudí nevie, kde začať, ako to funguje. Akoby som sa ja ako občan mohol dozvedieť také veci. Ale faktom je, že každý niekde žijeme, v dedine, meste, väčšina z nás vie veci, ktoré nie sú verejné. Ja napríklad viem, kto u nás kradne drevo, kto neplatí dane. Ale zároveň nikto nejde na miestne zastupiteľstvo a nevŕta do toho. Mys-lím si, že ľudí treba viesť k tomu, ako môžu byť súčasťou demokracie ako zodpovední občania, a nie sa stále spoliehať na médiá, nech to robí niekto iný a my sme len pasív-ni konzumenti informácií. Môžeme byť sami tvorcovia. Samozrejme, bude na študentoch, čo si z toho vezmú. Ale myslím si, že treba niečo začať robiť, a nie rezignovať, že sa to nedá, keď sme sa ani poriadne nesnažili.

Vysoké školyUrčite pôjdem aj na vysoké školy, ak mi to vedenie škôl umožní. Ale rátam s tým, že te-rajší gymnazisti budú na VŠ, keď budú ďalšie voľby. Vysokoškoláci už majú v sebe určitý stupeň skepsy. Sú síce už sebavedomejší a aj majú pocit, že už môžu niečo ponúknuť, ale zároveň už prijímali od svojho okolia apa-tiu. Má to plusy aj mínusy, treba ísť tam aj tam. Nič podobné som predtým nerobil, tak sám neviem. Pred pár týždňami som bol na gymnáziu v Leviciach, na prednáške bolo 40 študentov, kontakt mi dalo 25 z nich. Takže myslím, že by to mohlo fungovať.

Marián Szücs, Katarína Hrnčárová

„Mám sklony k depresiám a beh ma naučil s nimi bojovať. Pointa je,

že každý krok musíš urobiť sám.“

6


17. november očami študentovV kalendári historických udalostí je 17. november 1989 zaznamenaný ako začiatok nežnej revolúcie v Československu, deň boja za slobodu a demokraciu. Zaujímalo nás ako študenti Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vnímajú tento deň. Oslovili sme ich s jedinou otázkou: „Naplnila sa podľa vás idea zmeny?“

Viktor Varga17. november zna-menal veľmi veľa skôr pre našich ro-dičov, ako pre nás samotných. My

mladší sme svet začali vnímať až po udalostiach nežnej revolúcie. Od svojich rodičov a v škole sme sa dozvedeli ako ľudia žili v ko-munizme. Nesloboda, strnulosť a všeobecný nedostatok spolu s pocitom, že ľudia žijú vo vnútri koncentračného tábora (ostnaté drôty, vojaci so psami a samopal-mi na hraniciach) boli hlavnými problémami vtedajšej spoločnos-ti. Mali by sme sa svojim rodičom poďakovať a vážiť si slobody, ktoré pre nás dosiahli. Niekedy sa mi však vynára otázka, či si tú vydobytú slobodu vážime dostatočne, či ju nenechávame upadať do zabudnutia, a len sa prispôsobujeme životnému štý-lu, ktorým je spoločnosť pretkaná krížom krážom. Sme naozaj takí slobodní, ako sa cítime? Nie sme viazaní naším ekonomickým a so-

ciálnym prostredím? Prečo sme vybudovali spoločnosť, v ktorej je vymožiteľnosť práva takmer nulo-vá, v ktorej ťažko pracujúci doplá-cajú na tých lenivých, v ktorej po skončení vysokej školy pôjdete radšej škrabať zemiaky na zá-pad ako pracovať za minimálku doma? Naozaj sme sa po 1989 stali slobodnými a nezávislými? Moja odpoveď znie: určite áno, ale v poslednej dobe mám pocit, že vydobyté slobody veľmi rýchlo strácame.

Ján LajdaTento štátny sviatok vnímam ako deň venovaný pamiatke či oslave udalosti, ktorú som neza-

žil, alebo som bol príliš mladý na to, aby som si uvedomoval, čo sa vtedy dialo. Pamätám si len život po prevrate, teda v de-mokratickom zriadení Slovenskej republiky a neviem ho porovnať s obdobím pred revolúciou. Pod-ľa dostupných informácii si však

myslím, že slovenský národ ne-bol v plnej miere pripravený na zmenu, ktorá sa udiala. Najmä z ekonomického hľadiska pre-behla zmena katastrofálnym spôsobom a následky sú bada-teľné dodnes. Dokonca ani v sú-časnosti, v roku 2012, nie je náš národ schopný ťažiť všetky výho-dy z demokratického zriadenia, ale naopak, vo výraznej miere sa prejavujú nedokonalosti systému ako je korupcia, netransparent-nosť a pod.

Ladislav KarasIdea zmeny sa ne-naplnila podľa oča-kávaní, keďže veľa vecí v našej spoloč-

nosti nefunguje. Takže stále mu-síme pracovať na naplnení myš-lienok 17. novembra. Osobne ma mrzí, že ako krajina nevyužívame svoj potenciál a zahadzujeme šancu, ktorú sme dostali. Treba si však uvedomiť, že po toľkých rokoch „železnej opony” to inak

ani nemôže byť. Napriek existujú-cim negatívam sa na Slovensku vytvára priestor pre šikovných a tvrdo pracujúcich ľudí.

Andrej HusárUdalosti tohto dňa vnímam ako repro-dukované infor-mácie. Ja osobne som v tomto čase

,,bojoval za slobodu“ tým, že som sa zdokonaľoval v lezení po štyroch, zatiaľ čo státie na vlastných nohách bola moja ďal-šia méta. Dnes je 17. november dňom, keď sa ľudia viac ako ino-kedy zamýšľajú nad otázkou: Je toto, čo máme, naplnenie našich predstáv o slobode a demokra-cii? Splnili sa naše túžby, sny a očakávania po dvadsiatich troch rokoch? Stojíme konečne na vlastných nohách? Odpovede nechávam na vás...

Renáta Chosraviová

Foto: TASR

Študenti bratislavských vysokých škôl sa 21. no-vembra 1989 zišli v aule Univerzity Komenského a v priestoroch pred bu-dovou na zhromaždení. Vy-jadrili na ňom jednoznačnú podporu hnutiu pražských vysokoškolákov.

7


student life

Chcelo by sa vám počas prázdnin myslieť na školu? Znie to možno ako málo pravdepodobné, ale státisíce študentov po celom svete si na to nájdu čas aj počas let-ných mesiacov. Ich cieľom je totiž pochváliť sa výsledkami svojej celoročnej práce a po-rovnať si ich s kolegami z ce-lého sveta. Túto možnosť im ponúka najväčšia celosvetová technologická súťaž na svete pre študentov Imagine Cup, ktorú organizuje spoločnosť Microsoft.

Jej cieľom je nájsť odpoveď na globálne problémy sveta ako nedostatočný prístup ku vzdelaniu, informáciám, civili-začné choroby, detská úmrt-nosť či dlhodobo udržateľný rozvoj. Tento rok sa do nej za-pojilo vyše 300 000 študentov zo 106 krajín sveta. Súťaž sa nesie pod heslom: Predstavte si svet, v ktorom technológie pomáhajú vyriešiť tie najťažšie problémy. Víťazné práce študentov obsahujú hodnotné a hlavne reálne celosveto-vé riešenia. Tentokrát boli napríklad zamerané na zlepšenie kvality života ľudí so zrakových, sluchovým či telesným postihnutím, na uľah-čenie diagnostiky chorôb pomocou mobilných telefónov a ochranu životného prostredia.

Na svetovom finále sa nehodnotí iba kvalita návrhu hardvéru a softvéru, ale aj ich funkcio-nalita, dizajn a v neposlednom rade aj to, ako študenti dokážu svoje riešenie odprezentovať pred porotou. Víťazov motivuje nielen prestíž a možnosť zrealizovať svoj nápad do praxe, ale aj finančná odmena. Súčasťou celosvetovej poroty bola už trikrát aj prof. Ing. Mária Bieliko-vá, PhD., z Fakulty Informatiky a informačných technológií STU v Bratislave.

Tento rok bolo svetové finále v austrálskom Sydney. Slovensko zastúpila štvorica študentov z Fakulty informatiky a informačných techno-lógií STU v Bratislave. Aby sa slovenský tím OwNet dostal medzi najlepších z najlepších, musel svoj projekt obhájiť na prezentácii pred odbornou porotou.

„Pri výbere projektu sme zvažovali niekoľko možností, ale nakoniec sme sa rozhodli pre rie-šenie uľahčujúce prístup k internetovému ob-sahu tam, kde sú možnosti obmedzené. Sme radi, že prostredníctvom súťaže Imagine Cup

sme mohli reprezentovať náš nápad“, povedal člen tímu OwNet, Marek Láni.

Život na Zemi sa dá zmeniť aj sedením pred počítačom a navrhovaním rôznych programov, hier či aplikácií. Aj slovenskí vysokoškoláci kaž-dý rok potvrdzujú, že majú potenciál kreatívne uvažovať a pomocou najnovších technológií do-kážu navrhnúť zaujímavé a inovatívne riešenia.

Do súťaže sa môže zapojiť každý prostred-níctvom stránky www.imaginecup.com do 15. marca 2013.

Začať podnikať nie je také zložité, ako sa môže zdať

Mnohí šikovní študenti váhajú začať s pod-nikaním najmä kvôli vysokým počiatočným investíciám. Začínajúce firmy a mladí ľudia v prvých fázach podnikania si to môžu uľah-čiť vďaka globálnemu programu Microsoft BizSpark. Podnikateľom umožňuje rýchly a ľahký prístup k súčasným, plne funkčným, vývojárskym nástrojom spoločnosti Micro-soft a k produkčným licenciám pre serverové

produkty a to bez počiatoč-ných nákladov, s minimálny-mi požiadavkami.Zároveň im poskytne podporu, ktorá dodáva k nástrojom aj po-trebné znalosti pre ich opti-málne a maximálne využitie. BizSpark ponúka desiatky výkonných nástrojov pre reali-záciu inovatívnych myšlienok a podnikateľských zámerov.

Jednou zo základných podmienok na zapojenie sa do programu je vek firmy, kto-rý nemôže prekročiť tri roky a ročné tržby, ktoré nesmú presiahnuť viac ako 500 000 dolárov. Účasť na programe Microsoft BizSpark je obme-dzená na tri roky od dátumu začlenenia sa. Microsoft úč-tuje účastnícky poplatok vo výške 100 USD, ale až keď

začínajúca firma svoju účasť v programe ukončí. Podrobné podmienky vstupu sú po-písané na www.microsoft.com/bizspark.

„Začínajúcim mladým podnikateľom nechý-bajú dobré nápady, nadšenie a chuť praco-vať, no prekážkou, ktorá môže stáť v ceste ich úspechu, je nedostatok finančných prostried-kov na profesionálne technologické nástroje. Program BizSpark pomáha bezplatným po-skytovaním softvéru spoločnosti Microsoft, a to vtedy, keď ho mladé a malé firmy najviac potrebujú – vo svojich začiatkoch. Program je založený na viere, že pokiaľ spoločnosť Microsoft pomôže začínajúcim firmám uspieť, pomôže vybudovať obojstranne výhodné a dlhodobé partnerstvo,“ vysvetľuje Roman Russev zo spoločnosti Microsoft Slovakia.

Dobrým príkladom úspešnej spoločnos-ti, ktorá rozbehla svoje podnikanie aj vďaka programu BizSpark je slovenská spoločnosť Sygic.

Firmy zapojené do programu získajú na-vyše aj možnosť spolupracovať s podobný-mi spoločnosťami zapojenými do programu celosvetovo, cenné rady od sieťových partne-rov, špecializované služby ďalších globálnych partnerov, akými sú aj hosteri, štátne agen-túry, inkubátory a ďalšie poradenské orga-nizácie. Viac informácií o tom, aké možnosti ponúka BizSpark začínajúcim podnikateľom nájdete na stránke www.MicrosoftStar-tupZone.com .

Zmeniť svet možno aj od počítača, slovenskí študenti

na to majú

Členovia tímu OwNet reprezentovali Slovensko v Austrálii toto leto. Kto to bude o rok v Moskve?

Priestor pre riešenie problémov sveta ponúka aj súťaž Imagine Cup.

B2B

0234

0

8


Dream it. Build it. Live it.

fat loot.geek cred.global impact.it all starts atimaginecup.com

$300,000+ in Prizesfor the Next Killer AppsCompete in:

GamesInnovationWorld Citizenship

Worldwide Finals in St. Petersburg, Russia, July 2013

Build a team. Ship an app. Jumpstart your future.

SCAN THIS TAGTO REGISTER:

Zaujímavé výhry.

Uznanie profíkmi.

Globálny dosah.O všetkom sa dozviete na imaginecup.com

Pre tie najhustejšie apky sú pripravené ceny vo výške viac ako 300 000 USD

Súťažné kategórie: • Najzaujímavejšie hry• Neobyčajné aplikácie• Aplikácie s najväčším potenciálom

Svetové finále sa koná v Petrohrade v júli 2013

Zostav tím. Vytvor aplikáciu. Odštartuj svoju budúcnosť.

PRE REGISTRÁCIU OSKENUJTE TOTO POLE:


student life

Viac ako 350 darcov na Univerzitnej kvapke krvi

Microsoft a TUKE podpísali strategické partnerstvo

Vzdelanie je jedným z najdôležitejších faktorov vplývajúcich na rast ekonomiky. Aj napriek tomu, že znalosť informačných a komunikačných technológií je v súčas-nosti už samozrejmosťou, mnohé oblasti ešte stále potrebujú podporu súkrom-ných firiem. Aj preto sa Technická uni-verzita v Košiciach a slovenská pobočka Microsoftu rozhodli posunúť dlhoročné spoločné aktivity a spoluprácu v oblas-ti vzdelávania na novú úroveň, s cieľom zlepšiť profesionálny rozvoj učiteľov, ako aj študentov.

Po zvážení požiadaviek IT priemyslu a učebných plánov IT univerzít si obe strany určili spoločné ciele:• podpora študentov prostredníctvom

študentských programov, ktoré budú viesť k zvýšeniu ich uplatnenia sa na IT trhu práce,

• zjednodušenie komunikácie a spolu-práce medzi vyučujúcimi a študentmi prostredníctvom cloudových služieb Office 365 pre oblasť vzdelávania,

• zlepšenie možnosti profesionálneho roz-voja učiteľov a študentov prostredníc-tvom zriadenia Microsoft IT Akadémie na univerzite.

Nový projekt zvýši úroveň vzdelávania

Na Slovenskej poľnohospodárskej uni-verzite v Nitre sa od januára 2012 rieši projekt Vytvorenie systému schvaľovania, sledovania a periodického hodnotenia študijných programov.

Bol predložený na základe výzvy v rám-ci Operačného programu Vzdelávanie, fi-nancovaný je z Európskeho sociálneho fondu a Štátneho rozpočtu SR.

Cieľom projektu, ktorý sa bude realizo-vať do decembra 2013, je podporiť kvali-tatívny nárast úrovne vzdelávania pre štu-dentov štátnych, verejných a súkromných vysokých škôl.

Renáta Chosraviová

Do tretieho ročníka Univerzitnej kvapky krvi, ktorý zorganizovala Univerzita Komenského v Bratislave (UK) v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR, sa na 5 odberných miestach zapojilo spolu 352 záujemcov z radov študentov, zamestnancov či priaznivcov najstaršej slovenskej univerzity.

Univerzitná kvapka krvi 2012 odštartovala 5. novembra 2012 v historickej budove UK na Šafárikovom námestí. Mobilné odbery sa ná-sledne uskutočnili na Prírodovedeckej fakulte UK, Vysokoškolskom internáte Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine, Fakulte so-ciálnych a ekonomických vied UK a Fakulte telesnej výchovy a športu UK.

Najpočetnejšie zastúpenie medzi všetkými darcami mali už tradične študenti Prírodove-deckej fakulty UK (103), ktorí tvorili takmer tretinu všetkých darcov krvi. Najväčší záujem o darcovstvo krvi prejavili rovnako ako v pre-došlých dvoch rokoch študenti prvých roč-níkov (111), ktorí v tomto roku tvorili takmer tretinu všetkých darcov.

„Teší ma, že záujem o darcovstvo krvi v rámci Univerzitnej kvapky krvi neutíchol ani v treťom ročníku tohto celouniverzitného projektu. Opäť sme motivovali aj veľa prvo-darcov, ktorí museli prekonať vlastný strach. Ten dobrý pocit – pocit pomoci – však za to určite stál,“ hovorí rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.

Univerzitná kvapka krvi sa už tradične konala v mesiaci november, kedy si pripo-míname aj Medzinárodný deň študentstva. Jej cieľom je motivovať študentov, aby sa stali pravidelnými darcami najvzácnejšej tekuti-ny, s ktorej nedostatkom pravidelne zápasia zdravotnícke zariadenia.

Andrea Kučerová

10


Zelený univerzitný park

Enviro (ako mu radi familiárne hovoríme), je občianskym združením, ktoré spojilo štu-dentov rôznych študijných odborov. V Envire máme však jedno všetci spoločné, chceme z našej Univerzity Mateja Bela spraviť EkoUni-verzitu, ktorá by išla príkladom aj ostatným.

V októbri sme sa preto v rámci Týždňa Stromov spojili so Slovenskou agentúrou ži-votného prostredia, aby sme zahájili projekt Zelený univerzitný park. Po vzore západných univerzít sme sa rozhodli oživiť zeleň na Fa-kulte politických vied a medzinárodných vzťahov. Inšpirovali sme sa americkými a brit-skými campusmi, kde sa študenti stretávajú medzi prednáškami a čerpajú energiu z prí-jemného okolitého prostredia. Jednoducho povedané – tu posedia na lavičke, tam pokecajú pod stromom.

Toto piatkové podujatie sme otvorili sym-bolickým vysadením moruše bielej a od-halením plánu revitalizácie parku. Napriek tomu, že sme v to slnečné ráno zasadili len jednu morušu, na naše prekvapenie sa na fakulte zišlo značné množstvo štu-dentov. Pýtate sa, kto vlastne tú morušu sadil? I keď bolo prítomných niekoľko stat-ných mladých mužov, hlavným aktérom bol dekan fakulty Prof. PhDr. Ján Koper, PhD., a Ing. Jozef Kuchta, PhD., - riaditeľ pre stratégie a projekty SAŽP. Skrášľova-nie areálu sa tiež nezaobišlo bez ďalších kultivačných prác, zvy-šok dopoludnia skupina budúcich odborníkov na politické vedy strávi-la čistením areálu školy – hrabaním lístia a zbie-raním odpadkov.

Všetci účastníci tohto podujatia prišli z vlastnej vôle a bez nároku na ho-norár. Vykonali náročnú prácu z presvedčenia, že ich participácia povedie

k prospešnej veci. Enviro, ako spoluorganizá-tora Zeleného univerzitného parku, teraz čaká ešte niekoľko úloh. Otvárame súťaž fotografií s názvom ECO around us, kde sa môže zapo-jiť každý so svojimi fotografiami, na ktorých sa ochraňuje, zveľaďuje a zazeleňuje! (pre info choď na Facebook: EnviroFuture)

Napriek mnohým príjemným aktivitám, do ktorých sa púšťame, nás ale čaká aj niečo náročné. Vstupujeme do boja o financie na náš projekt a hľadáme všetky možné cesty, ako ho dokončiť. Jedno je však isté – o tom, ako dekan sadil strom a študenti zbierali od-padky, sa bude ešte dlho hovoriť.

Veronika Valkovičová

Mesto Banská Bystrica je zelenou metropolou stredného Slovenska a zároveň je aj domovom aktívneho zoskupenia študentov pod menom EnviroFuture.

Univerzity oslavovali:20 rokov TUTrnavská univerzita prežívala 23. októbra svoj slávnostný deň - 20. výročie obnovenia univerzity. Nosnou témou, ako v úvodných slovách povedal rektor univerzity, sú ľudia a hodnoty, ktorých sú nositeľmi. Program bol zameraný na rozhovory s pamätníkmi obnovenia univerzity a jej podporovateľmi. Rozprávali o svojich zážitkoch, ale aj o sú-časnosti a perspektívach. Vo videozázna-moch sa prihovorili predchádzajúci rektori, prorektori, súčasní dekani aj absolventi. Pamätné medaily boli odovzdané takmer stovke osobností, ktoré sa zaslúžili vznik a rozvoj univerzity. Hostia sa zúčastnili aj slávnostnej kolaudácie zrekonštruovanej fa-sády budovy rektorátu a Filozofickej fakulty. Rekonštrukcia je prínosom pre zvýšenie komfortu vzdelávacieho procesu a vytvori-la spoločenský a odpočinkový priestor pre študentov.

15 rokov UCM

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave oslá-vila 15. a 16. októbra pätnáste narodeniny. Ako uviedol rektor univerzity, cesta k do-siahnutiu súčasného stavu bola zložitá: „Začiatky komplikovali priestorové problé-my, nedostatok pedagógov či nízka finanč-ná podpora. Napriek tomu dokázala svoju životaschopnosť, udržala sa a aj naďalej sa rozvíja.“ V súčasnosti má štyri napredujúce fakulty a jeden inštitút. „UCM by nebola taká aká je najmä bez štu-dentov a pedagógov, ktorí sú zapálení pre prácu a štúdium. Preto našej škole prajem čo najviac ľudí so zdravým pohľadom na svet.“ zaželala univerzite študentka Marti-na z Fakulty masmediálnej komunikácie. Podvečer pripravil Univerzitný divadelný spolok adaptáciu Čechovovej hry Tri ses-try. Bodku za študentskými oslavami dala párty Univerzitovica. fotografie: Katarína Acélová, FMK UCM

15 rokov TnUADTrenčianska univerzita Alexandra Dubče-ka tiež v tomto roku oslavuje 15. výročie svojho vzniku. Vedenie univerzity pripravilo slávnostný večer s bohatým programom, na ktorom sa zúčastnili študenti, zamestnanci univerzity, rektori a dekani slovenských aj zahraničných univerzít a fakúlt, osobnosti trenčianskeho regiónu a významné osob-nosti, ktoré stáli pri zrode univerzity v roku 1997. Výstava fotografií pri vstupe pripomí-nala významné udalosti histórie univerzity - otvorenie prvého akademického roka, prvé imatrikulácie, beánie, ale aj významné konferencie a návštevy.

11


student life

Rektor UK udelil Akademickú pochvalu 30 študentom univerzity, ktorí počas svojho do-terajšieho štúdia dosiahli vynikajúce študijné

výsledky a svojimi výnimočnými znalosťami, schopnosťami a talentom sa stali známymi nielen doma, ale aj v zahraničí. „S potešením

– a úprimne priznávam, že i s patričnou hrdosťou – som si prečítal návrhy našich fakúlt na udelenie Akademickej pochvaly rektora Univerzity Komenského. Nechý-bal v nich napríklad účastník tohtoročnej londýnskej olympiády, ktorý je dnes me-dzi svetovými triatlonistami považovaný za najlepšieho plavca – študent Fakulty telesnej výchovy a športu UK Richard Varga. Študentka Fakulty managementu našej univerzity Zuzana Šmehýlová zase toto leto vyhrala konkurz na pozíciu EU Careers Ambassador pre Slovenskú re-publiku. Počas aktuálneho školského roka

tak bude propagovať kariéru v inštitúciách Európskej únie na slovenských univerzitách,“ uviedol v príhovore rektor UK. Medzi ocene-

nými študentmi nechýba napríklad ani Slo-venka roka 2012 v kategórii Šport, ktorá patrí v šprintérskych disciplínach zrakovo postih-nutých medzi svetovú elitu – Hana Kolníková z Pedagogickej fakulty UK.

Rektor univerzity vyzdvihol aj prínos pe-dagógov: „Nemalú zásluhu na úspechoch študentov nesú aj naši pedagógovia. Rád by som sa aj im poďakoval za kvalitnú prácu, erudovanosť a neutíchajúci entuziazmus, ktorý vštepujú aj svojim študentom.“

Andrea Kučerová

Rektor Univerzity Komenského v Bratislave (UK) prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., ocenil úspešných študentov a pedagógov. Slávnostné oceňovanie sa už tradične konalo pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva.

25 rokov Erasmu v Európe,15 rokov na SlovenskuVlajkový program Európskej únie v oblasti VŠ vzdelávania Erasmus bol spustený v roku 1987 ako prvá lastovička na poli európskej spolupráce v oblasti vzdelávania.

Úspešní študenti a pedagógovia ocenení

Začiatky neboli jednoduché a trvalo skoro 40 rokov, kým sa európska integrácia prehĺ-bila natoľko, že členské štáty ES, neskôr EÚ, boli ochotné užšie spolupracovať aj v iných oblastiach ako v priemysle a obchode. Po-čas štvrťstoročia existencie programu využili príležitosť vyskúšať si na vlastnej koži život

a štúdium v inej členskej krajine takmer tri milióny študentov, z toho viac ako 15-tisíc zo Slovenska. Zo Slovenskej poľnohospo-dárskej univerzity v Nitre (SPU) vycestovalo vyše 900 študentov a 200 učiteľov a viac ako 340 študentov a 170 učiteľov bolo prija-tých zo zahraničia. V Erasmus Intenzívnych

Akademickú pochvalu rektora UK si prebral aj študent Fakulty telesnej výchovy a športu UK Filip Kočiš.

Ocenená študentka Pedagogickej fakulty UK Hana Kolníková s rekto-rom UK

Domáci a zahraniční študenti na SPU v Nitre oslávili 25 rokov programu Erasmus.

programoch patrí SPU medzi najaktívnejšie univerzity v SR.

Erasmus už nie je iba vzdelávacím progra-mom, počas rokov pribudol aj kultúrny a so-ciálny rozmer. Neprináša úžitok len zúčast-neným študentom, ale je dôležitým impulzom rozvoja samotných univerzít v zapojených krajinách. Je jedným z pilierov internaciona-lizácie vzdelávania aj na SPU, ktorá ako jedi-ná zo slovenských univerzít získala európsku značku kvality ECTS Label 2010 - 2013 (Eu-rópsky systém prenosu kreditov) a tiež bola ocenená značkou Kvalita Erasmus mobility 2012. Poďakovanie však patrí nielen adminis-trátorom a fakultným koordinátorom progra-mu Erasmus na SPU, ale predovšetkým uči-teľom, ktorí vyučujú zahraničných študentov v anglickom jazyku.

V ďalšom programovacom období EÚ by mal program pokračovať pod názvom Erasmus pre všetkých a priniesť nové mož-nosti mobilít aj do krajín mimo EÚ, ako aj vyššie granty.

Gabriela Slivinská

Foto

grafi

e: V

ladi

mír

Kur

ic12


Divadlo Lab celú noc nezhaslo!

Vo veľmi symbolický dátum 17. 11. sa na celom Slovensku uskutočnil už 3. ročník populárnej Noci divadiel a Divadlo Lab DF VŠMU v tomto zaujímavom projekte samozrejme nemohlo chýbať!

Táto noc bude: bláznivá, dramatická, od-halená, nabitá a vyšťavená – tak sa začínal slogan tohtoročnej Noci divadiel, ktorá sa opäť konala pod záštitou Divadelného ústavu. A veruže taká aj bola. Viac ako 250 ľudí tento symbolický deň, keď sa na mnohých miestach konalo veľa sprievodných „zamatových a re-volučných“ akcií, radšej strávili v našom di-vadle na Divadelnej fakulte VŠMU, ktorá sa 17. novembra 1989 stala koordinačným cen-trom Nežnej revolúcie – aké symbolické!

Od 19.00 hod. do 23.00 hod. diváci absol-vovali jednotlivé fázy prípravy divadelnej in-scenácie Plynová lampa, ktorá sa napokon aj o 23.00 hod. odohrala. Účastníci jednotlivých workshopov sa počas fingovaného skúšob-ného procesu dozvedeli, ako sa postupuje pri úprave textu, či ako sa dá jeden text interpre-tovať viacerými možnými spôsobmi.

Diváci dostali príležitosť zahrať si roly her-cov a režisérov v jednotlivých fázach skúša-nia, a tak postupne prísť na to, že herectvo nie je iba tá hodinka a pol na javisku. S po-

mocou poslucháčov herectva a réžie DF VŠMU sa poukázalo na najčastejšie chyby hercov, na dôležitosť rozmiestnenia rekvizít, či na dodržiavanie časov jednotlivých skú-šok. Bez herca sa síce nezačne, no nikto predsa nečaká rád a už vôbec nie, keď vám premiéra klope na dvere.

Popri prezentácii činoherného umenia na-šich študentov sme však nemohli zabudnúť ani na bábkohercov, ktorí si pripravili krát-ke predstavenie s názvom Sladký Leonar-do. Fakt, že sa v Ateliéri bábkarskej tvorby počas pár hodín vystriedalo viac ako 130 ľudí, hovorí sám za seba - bábkari opäť raz zožali úspech. Herec a režisér sú ťažiskový-mi postavami v skúšobnom procese - to je nevyvrátiteľný fakt. Kam by sa ale inscená-cie podeli bez kostýmových výtvarníkov, či scénografov? Herec bez kostýmu, či hra bez scény? Takto by sme ďaleko nezašli, a tak sa aj kostýmoví výtvarníci a scénografi roz-hodli tento rok ukázať ľuďom, v čom spočíva podstata ich práce, ktorá bola koniec-koncov

vidieť aj na celkovom vzhľade Divadelnej fakulty VŠMU - vysvietená a prekrásne vyzdobená prilákala pohľady mnohých náhodných okoloidúcich.

Nacvičenú hru by sme už teda mali, scéna je postavená a kostýmy obleče-né, čo však z toho, keď na javisko nie je vidieť? Workshop svetelného dizajnu ukázal návštevníkom aj technickú strán-ku divadla, ktorú rozhodne neradno podceňovať.

Napokon sa všetci účastníci dopraco-vali do šťastného konca a ako odmenu si mohli o 23:00 pozrieť dovtedy nacvi-čované predstavenie Plynová lampa.

Táto inscenácia je príbehom o mladej žene Belle, ktorá žije v područí svojho psychopa-tického manžela. Ten ju veľmi sofistikovaným a nenápadným spôsobom postupne privádza do stavu šialenstva. Mladá žena sa čoraz viac uzatvára do seba a prestáva rozlišovať, čo je realita a čo iba sen...

Podarenú detektívku opäť raz predviedli poslucháči 4. ročníka herectva DF VŠMU pred preplneným hľadiskom a ukončili tak 3. ročník Noci divadiel.

Tohtoročná Noc divadiel sa teda opäť vyda-rila a viac ako 50 ľudí, ktorí aj tento rok spojili svoje sily, si môžu potľapkať po ramenách. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník a sme zvedaví, čo si pre nás Katedra divadelného manaž-mentu o rok znova vymyslí...

Ľudmila Kružliaková

13


student life

Tento ročník bol mimoriadnym úspechom pre trojicu slovenských ar-chitektov a Fakultu architektúry STU, kde sú všetci traja doktorandmi. Porota ocenila hneď dve štúdie zo Slovenska striebornými miestami: Rekonštrukciu mestskej elektrárne v Piešťanoch od Vladimíra Haina a Michala Ganobja-ka a Návrh premeny bývalej kafilérie v Nitre na aquapark od Vladimíra Ha-ina, Michala Ganobjaka a Tomáša Hanáčka. Je to úspech v konkurencii 133 predložených projektov z 22 krajín sveta.

Ocenenie medzinárodnou porotou je uznaním a tiež motiváciou v tvorbe ino-vatívnych postupov a riešení, ktoré sa len veľmi pomaly zavádzajú do praxe.

,,Toto fórum je v rámci významnosti medzinárodných podujatí v oblasti sta-vebníctva, architektúry a prezentácie nových technológií, niečo podobné ako ženevský alebo detroitský autosalón

pre milovníkov áut.“ povedali po návra-te Vladimír Hain a Michal Ganobjak.

Štúdia premeny kafilérie v Nitre má do realizácie ešte ďaleko, no piešťan-ský projekt je už v reálnej rekonštrukcii. Pamiatková budova bývalej mestskej elektrárne v Piešťanoch sa postupne mení na interaktívne múzeum kolobehu energie pre deti a mládež pod odbor-ným dohľadom ateliéru ADOM M Stu-dio architektov Martina Paška a Zuzany Zacharovej. Dokončenie prvej fázy pro-jektu sa očakáva na jeseň v roku 2013. Tak Piešťany získajú nový zaujímavý kultúrno-spoločenský priestor pre podujatia, ktoré vedia spojiť svoj obsah s krásou industriálnej architektúry za-čiatku 20. storočia aj vďaka projektu Ing. arch. Vladimíra Haina a Ing. arch. Michala Ganobjaka.

Irena DorotjakováFoto z archívu autorov

Ocenenia SAIE SELECTION 2012 za projekt rekonverzií bývalých in-dustriálnych stavieb

Výsledky Študentskej podnikateľskej ceny 2012

Celoslovenský projekt Študentská podnikateľská cena organizuje mimovládna organizácia Junior Chamber International-Slovakia. Projekt je súčasťou celosvetovej súťaže „Global Student Entrepreneur Awards“. Cieľom je podporovať študentov v tom, aby pracovali na svojom podnikateľskom sne už počas školy a zároveň ho začali počas štúdia aj realizovať.Zo 42 prihlásených študentov-podnikateľov vybrala odborná porota najlepších finalistov a reprezentanta Slovenska na svetové finále súťaže v USA.

Finalisti:Dávid Čačík - e-Drogeria.skErik Čizmadia - Tokaj Zlatý StrapecZuzana Matejčíková - MaMaTo, s.r.oMatúš Ondáš - Suntek,s.r.o.Tomáš Vavro – BMV MEDIA, s.r.o.

Hlavné ceny: Cena JCI-Slovakia - najinovatívnejšie pod-nikateľské riešenie:

Tomáš Vavro, BMV MEDIA

Cena ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR - najzaujímavejší podnikateľ-ský nápad:

Matúš Ondáš, Suntek

Absolútny víťaz a reprezentant Sloven-ska na celosvetovej súťaži Global Student Entrepreneur Awards:

Zuzana Matejčíková, MaMaTo

Úspech architektovv Bologni

Prestížny medzinárodný veľtrh architektúry SAIE 2012 v talianskej Boloni sa tento rok konal pod názvom The Built Environment Renewal (Obnova vybudovaného prostredia). Veľtrh bol prehliadkou súčasných možností nakladania so zničenými alebo opustenými stavbami a inšpiratívnymi riešeniami pre ich ďalšie perspektívne využitie.

Michal Ganobjak, predseda po-roty SAIE SELECTION 2012 taliansky architekt Mario Cu-cineella a Vladimír Hain

14

Vizualizácia revitalizácie elektrárne v Piešťanoch


Premiér je tento rok neúrekom a 2 z nich sa už v novembri odohrali. „Letní hostia“ v réžii Lukáša Brutovského a „Dvaja na jedného“ v pedagogickej réžii Petra Mankoveckého zožali veľký úspech. Okrem týchto premiér nám v Divadle Lab pribudlo aj ďalšie predstavenie „Skúška“, ktoré sa aj napriek komornému obsadeniu (Tomáš Grega a Dominika Zeleníková) stalo veľmi populárnym. Aby sme však hovorili aj o tom, čo bude, di-váci sa už 20. a 21. decembra môžu tešiť na ďalšiu premiéru. Tentoraz to bude Hlava me-dúzy v réžii Michaela Vyskočániho a podaní 4. ročníka poslucháčov herectva DF VŠMU. Hlava medúzy, alebo bláznivá komédia v tri-nástich výstupoch je divadelná hra známeho francúzskeho autora 20. storočia – Borisa Viana. Jedného dňa mladý muž čaká na mi-lenku svojho dobrého priateľa. Šofér, ktorý obvykle vozí madam pred dom onoho mla-dého muža, však neprivezie madam, lež aký-si kufor. Rozprúdi sa tak vír udalostí, ktoré mladému mužovi (i mnohým iným) poriadne zamotajú hlavu...

Ako vidíte, v Divadle Lab bude opäť rušno, a tak by sme vás radi pozvali na naše pred-stavenia napríklad už aj v decembri - Zn. spo-kojnosť zaručená! Rezervovať lístky si môžete na [email protected] a viac informácií Vám poskytnú aj naše stránky www.divadlo-lab.sk a Facebook stránka Divadlo-Lab.Tešíme sa na vás!

Ľudmila Kružliaková

ŠtuRKo nás baví!

Študentský rozhlas Košice, známy aj pod názvom ŠtuRKo, je už od roku 2006 inter-nátnym rádiom študentov Univerzity P. J. Šafárika. Odvtedy sa ale udialo veľa zmien a rádio sa stáva čoraz viac obľúbené nielen u študentov.

Zmeny v programovej štruktú-reV októbri sa konal konkurz, kde sme prijali šikovných moderátorov, redaktorov i tech-nikov, a rozšíril sa aj náš vysielací program. Opäť sme rozbehli rockové Drsné melódie, nechýbajú „pikošky“ z oblasti módy a šo-ubiznisu, aktuality z prostredia univerzity, či hudobné a zábavné relácie. Novinkami sú filmová Klapka a Cester, kde môžete prostredníctvom éteru nášho rádia cesto-vať rôznymi krajinami sveta. Mnohé z relácií sú aj na facebooku a poslucháči tak majú možnosť zapájať sa i počas vysielania. Naladiť si nás môžete na www.sturko.sk, pravidelne od pondelka do štvrtka, od 19.00 do 23.00.

Miroslava Psárová, redaktorka ŠtuRKa

Ardo má svojho patróna opäť doma!

Časopis študen-tov Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmá-cie v Košiciach vznikol koncom roka 2010. Na začiatku to bola hŕstka študentov, ktorí mali nápady, vízie a myšlienky, chýbali im však praktické skúsenosti pri tvorbe časopisu. Chýbala aj taká banalita, akou sa môže zdať názov časopisu. Padali rôzne návrhy, avšak každému chýbala určitá vážnosť a nadča-sovosť. Jeden zo zakladajúcich členov ča-sopisu - Marián Prokeš - prišiel s návrhom, aby časopis niesol meno koňa, ktorého socha v čase vzniku časopisu skrášľovala širšie centrum Košíc. Bola to socha žrebca s menom ARDO, ktorú vytvoril slávny český sochár Josef Václav Myslbek. Socha bola voľakedy dominantou areálu univerzity. V roku 2002 však bola z areálu univerzity zapožičaná na 10 rokov mestu Košice. Po skončení tejto doby, čiže tento rok, sa socha mohla vrátiť späť na svoju alma mater, kde právom patrí.

Andrej Récky

Divadlo Lab stále hrá Premiér nie je nikdy dosť!„aneb“

Takmer 3 mesiace sú už úspešne za nami a zatiaľ si môžeme povedať, že všetko ide podľa našich predstáv. 2 nové premiéry, Divadelná kvapka krvi či Noc divadiel - to všetko si môže Divadlo Lab DF VŠMU zaradiť do kolónky „úspešne splnené“.

15


student life

Granátt – nový spôsob šírenia spoločenskej zodpovednosti

Oceniť, informovať, mo-tivovať a podporiť je-dinečné projekty škôl, ktoré sa zaoberajú spoločenskou zodpo-vednosťou. To je cieľom súťaže Granátt - „Spolo-čenská zodpovednosť vzdelávacích inštitúcií“.

Súťaž Granátt vyhlásila dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave PhDr. Dana Petra-nová, PhD., na tohtoročnej medzinárodnej konferencii „Nové trendy v marketingu“, ktorá sa už po deviaty raz konala v areáli Smolenického zámku, tentokrát na tému „Zodpovednosť v podnikaní“. Do Granáttu sa môžu prihlásiť všetky typy škôl, ktoré v predchádzajúcom roku rea-lizovali spoločensky zodpovedný projekt zo sociálnej, environmentálnej alebo eko-nomickej oblasti. Vyplnené prihlášky s priloženou fotodo-kumentáciou projektu je možné zasielať do 30. septembra 2013 na adresu [email protected]. Všetky potrebné informácie nájdete na stránke http://fmk.ucm.sk.

Vedecký seminár Katedry poisťovníctvaV rámci Týždňa vedy a techniky 2012 zorganizovali členovia Katedry poisťovníctva Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave atraktívny vedecký seminár, kde sa prezentovali kontroverzné témy, ktoré rezonujú súčasným dianím v poistnom sektore.

Nové vzdelávacie centrum pre študentov STU

Moderné priestory pre študentov, konfe-renčná miestnosť pre videokonferencie, ale aj ideálny priestor na výučbu študentov priamo v teréne – to všetko poskytne nové Regionálne centrum technického vzdelá-vania v Kočovciach pri Novom Meste nad Váhom. S príchodom prvých študentov ráta fakulta už v najbližšom letnom semestri. Ročne by v nových priestoroch mali odborné vzdelá-vanie absolvovať stovky študentov Staveb-nej fakulty STU. Nové centrum sa nachádza v areáli kaštieľa a parku, ktorý patrí Slovenskej technickej univerzite, rekonštrukcia bola možná vďa-ka podpore zo štrukturálnych fondov a zo štátneho rozpočtu. V priestoroch centra, ale aj v parku bude fungovať wifi pripojenie. Využiť ho môže aj verejnosť, ktorej je park verejne prístupný.

V úvode doc. Ing. Erika Pastoráková, PhD., predstavila vybraných zakladateľov poistnej vedy a na ich príklade demonštrovala význam poisťovníctva ako ekonomického vedného odboru. Študenti sa mohli inšpirovať mnohý-mi úvahami, ktoré boli prezentované pútavou formou s ešte pútavejším zameraním. „Životnú poistku by som si už nikdy viac neu-zavrel ...“ Skutočne? Odpoveď na túto otázku z hľadiska životného poistenia, spoločenské-ho pohľadu a spotrebiteľských preferencií prezentovala Ing. Zuzana Brokešová, PhD.„Súboj mužov a žien v poistnom ringu“ - dáv-na téma pohlaví aj z pohľadu ich rozdielneho postavenia v poisťovníctve bola prezentovaná doktorandkou Ing. Teréziou Janíkovou. „Sú finanční sprostredkovatelia len otravní podomoví predajcovia?“ Je tomu naozaj

tak a chápete to tak aj vy? Odpoveď na túto tému predostrela doktorandka Ing. Andrea Snopková. A ak niekto uvažoval nad tým, že poistný vzťah môže ovplyvňovať aj náboženstvo, na-šiel v závere seminára svoje odpovede v pre-zentácii doktoranda Ing. Tomáša Ondrušku „Čo majú spoločné pri poistení moslim, bud-hista a kresťan?“ V závere sme vyhodnotili súťaž o najlepšiu fotografiu zaoberajúcu sa poistnou tematikou z cyklu „Som poistno pozitívny +“. Vyhral štu-dent Ľuboš Slávik, ktorý svojou originalitou prekonal všetkých ostatných súťažiacich. Víťazný obrázok môžete ohodnotiť aj vy!

Ing. Daniel Bobovník, Katedra poisťovníctva

16


Career Management Program

TÉMA:

Ako sa učiťAko napísať záverečnú prácu


Ako sa správne učiťKeď som začala pripravovať a hľadať potrebné materiály o tom, ako sa ľahšie učiť, zistila som, že je ich naozaj dosť. Mnoho kníh, množstvo rád sa dalo nájsť na internete a aj vlastná skúsenosť pomohla. Nevedela som ich však dať dokopy. Potom som prišla na to, čo mi v tých tisíckach rád chýba. Postupnosť.

Ľudia sa často pýtajú na rady, ako sa ľahšie učiť. Čakajú však nejakú neo-mylnú a zaručenú radu typu: Dajte si

knihu pod vankúš a ráno to bude všetko v hlave. Málokto si však pripustí, že aj nau-čiť sa správne učiť je dlhodobé a náročné učenie. Takže skúste začať od toho najjed-noduchšieho.

Kyslík. Hovoriť o vyvetranej miestnosti môže znieť ako banalita a zbytočnosť, ale ľudia na to stále často zabúdajú. Kyslík pomáha mozgo-vým bunkám fungovať, keď chýba, nebudú mozgové bunky správne fungovať, nech by ste robili čokoľvek. Skúsili ste sa už niekedy učiť v prírode? Pomáha to.

Teplota. V prekúrenej miestnosti budete mať chuť skôr relaxovať a spať, ako sústrediť sa na učenie. V miestnosti, kde je veľká zima, budete len myslieť na horúci čaj a posteľ.

Voda, výživa. Mozog pre svoju činnosť potrebuje dostatok tekutín a dostatočnú výživu. Pite veľa vody, minerálok, ovocných alebo bylinkových čajov (pozor na tie bylinky, ktoré majú utlmujúci účinok). Pozor na kávu - vo veľkom množ-stve skôr škodí, ako pomáha. Dobré je jesť oriešky (nie arašidy), kokos, sušené ovocie, zabezpečiť si prísun vitamínov C, B, minerá-lov. Jedzte primerane. Ak sa prejete, zrejme sa vám bude chcieť spať.

Odpočinok. Čas na učenie si dôkladne rozdeľte a vyhraď-te si aj priestor na odpočinok. Pri učení sa za-pája najmä ľavá mozgová hemisféra. Preto je z času na čas potrebné nechať ju odpočívať a zapojiť pravú. Tá zväčša funguje pri fyzickej činnosti. Takže krátke cvičenie, umytie riadu, vysypanie smetí pomáha naozaj oddýchnuť si od učenia. Zbytočne si budete dávať pa-uzu, pokiaľ ju strávite pozeraním televízie, čítaním knihy alebo podobne.

Hudba. Mnohí ľudia si zvykli učiť sa s hudbou v po-zadí. Opäť tu existujú individuálne odlišnosti, v zásade však platí, že pokojná a tichá hudba môže byť napomáhajúca alebo neutrálna, hlasná hudba a hudba pre poslucháča zná-ma (napr. vaše obľúbené CD) je skôr rušivá. Núti človeka rozdeľovať pozornosť minimálne na dve veci – na učenie a na hudbu. Skúste si ju občas vypnúť, alebo zmeňte štýl počúva-nej hudby a pozorujte, či sa niečo na vašom učení zmení. A v žiadnom prípade nepočú-vajte hovorené slovo - rádio.

Priestor. Svetlo. Ku kvalitnému učeniu sa neodmysliteľne pat-

rí dostatok správneho osvetlenia a dostatok priestoru. Ak sa učíte z väčšieho množstva materiálov, rozložte si ich tak, aby ste ich mali poruke a nemuseli ste ich veľmi dlho hľadať.

Miesto. Otázka miesta na učenie je veľmi zaujímavá. Psychológovia väčšinou zastávajú názor, že na učenie má byť určené jedno konkrétne miesto – napr. stôl. Mne sa však najlepšie

učí vždy na novom mieste. Prečo? Pretože ak som si znova sadla za ten svoj odretý stôl, s hrôzou som si predstavovala, čo ma čaká a už len tá negatívna predstava dlhých hodín sedenia a neúspešných snáh o udržanie po-zornosti nad učivom ma od samotného uče-nia odrádzala. Keď som si však našla nejaké nové miesto (niekedy to bola knižnica, ino-kedy kuchyňa, lavička pred domom, vlak...), táto zlá predstava sa nevynorila a preto sa mi učilo oveľa jednoduchšie.

18


Ráno alebo večer. Niektorým ľuďom vyhovuje učiť sa ráno, iným cez deň alebo celú noc. Každý sme iný a každému vyhovuje niečo iné. Zamyslite sa nad svojim denným rytmom (kedy sa vám učí najľahšie) a podľa toho si vyberte ten správny čas.

Toto boli tie najjednoduchšie spôsoby, ako zefektívniť svoje učenie. Nestoja vás takmer žiadnu námahu a napriek tomu sú do istej miery účinné. Ďalšie typy, ako sa lepšie učiť, si už vyžadujú prácu na sebe a odhodlanosť niečo zmeniť a zlepšiť.

MotiváciaTo, či sa pre vás učenie stane mukami alebo zábavou, záleží len a len na vás. Rozhodujete o tom sami svojím postojom k učeniu. Úplne najlepšou motiváciou je radosť z práce a zá-ujem o vec, ktorú robíte. Ak vás nejaký pred-met zaujíma, pravdepodobne nemáte prob-lémy s jeho učením sa. Často sa ale musíme učiť niečo, čo nás nebaví. A takéto učenie je sprevádzané neustálym vzdychaním. Ľudia si často vôbec neuvedomujú, aká úžasná je sila autosugescie. A postoj „musím“ kvalitnému učeniu sa určite neprospieva. Je potrebné ho zmeniť na „chcem“. Skúste si nájsť na danom učive aspoň kúsok pozitíva. Je tá téma trochu zaujímavá? Mohol by som tým, že to ovládam, urobiť na niekoho dojem? Pokiaľ sa vám to ani tak nepodarí, skúste aspoň sugesciu. Možno to znie smiešne, ale podvedomie je záhadné. Niekde sa pohodlne posaďte, zavrite oči, zhl-boka dýchajte, uvoľnite sa a pomaly si opakujte niečo ako: „Chce sa mi učiť. Učenie je zábava. Učenie mi prináša radosť.“ A vždy, keď si povie-te alebo pomyslíte „musím sa ešte učiť“, rýchlo to zmeňte na „chcem sa ešte učiť.“

Motivovať sa môžete aj odmenou alebo samochválou. Keď sa dnes naučím túto časť, pôjdem večer do kina, kúpim si niečo dobré, jednoducho si urobím radosť. Hovorí sa, že sa-mochvála smrdí, ale primerané pochválenie sa-mého seba pomáha. Najmä vtedy, ak nie je na blízku nikto, kto by to urobil za vás. Motivovať sa pre učenie nie je také ľahké, ako si správne osvetliť pracovný stôl, ale je o to účinnejšie.

Rozdelenie časuHovorí sa, že zvyk je železná košeľa a je to pravda. Chvíľku síce trvá, kým si človek ten zvyk vypestuje, ale potom sa ho veľmi ťaž-ko zbavuje. A to nie len v negatívnom ale aj v pozitívnom zmysle. Ak si zvyknete na istý stereotyp, bude pre vás taký prirodzený, že vám ani nenapadne na ňom niečo meniť.

Skúste nájsť také hodiny, ktoré máte voľné každý deň. Alebo aspoň väčšinu dní. V tomto čase sa vždy učte. Nech sa deje čokoľvek, dodržiavajte ho. Rande si dohodnite na inoke-dy, neskúšajte sa pozerať, či náhodou nejde niečo v telke, jednoducho sa vtedy učte. Zo začiatku sa do toho zrejme budete musieť nútiť. Nájdete si kopec výhovoriek, prečo ešte

niečo musíte urobiť. Ale ak budete na sebe pracovať a ten čas dodržiavať, časom sa pre vás stane zvykom. A to je dobré. Začnete mať pocit, že je úplne normálne, že sa od piatej do siedmej večer učíte a nerobíte nič iné. Ani vám len nenapadne, že by ste mali v tom čase robiť niečo iné.

Pokiaľ nemáte možnosť dodržiavať presne čas, môžete to skúsiť s následnosťou. Napr. učiť sa budem každý deň hneď po tom ako prídem domov, vyvenčím psa a prezlečiem sa. Bez ohľadu na to, či prídete zo školy, krúžku alebo stretnutia s kamarátmi, vašim zvykom sa stane vyvenčiť psa, prezliecť sa a sadnúť si k učeniu.

Dôležité je tiež vedieť si rozdeliť čas a plá-novať. Veľa ľudí nestíha svoju prácu len pre-to, že ju nevie zaradiť do svojho pracovného dňa. Naplánujte si, čo v daný deň budete robiť a koľko vám tá ktorá činnosť bude tr-vať. Pokiaľ sa vám podarí niektorú činnosť skončiť skôr, ako ste mali v pláne, môžete sa tešiť z voľného času.

Podčiarkovanie, poznámkovaniePodčiarkovanie textu, ktorý sa učíte, má nie-koľko funkcií. Po prvé, patrí k činnostiam, ktoré pomáhajú udržať pozornosť. Po druhé, vyčleňuje a zdôrazňuje v texte podstatné in-formácie. To platí najmä v prípade plného a neprehľadného textu. Ak si v ňom farebne podčiarknete dôležité časti, nadpisy, dôležité pojmy, ľahšie sa v ňom budete orientovať.

Poznámky majú veľmi podobnú funkciu – udržiavajú pozornosť, nútia vás vybrať z tex-tu len tie dôležité informácie a zároveň môžu slúžiť ako osnova pre zopakovanie.

Hoci správne sa motivovať a naučiť sa správne využívať čas si vyžaduje trochu vášho úsilia, ešte stále je to vcelku jednodu-chá záležitosť. Myslím, že až keď zvládnete všetky predchádzajúce kroky prispievajúce k efektívnejšiemu učeniu, až potom sa môže-te pustiť do niektorej z nasledujúcich techník zlepšovania pamäte, nácviku čítania alebo iným.

Mnemotechnické pomôcky. Pojem mnemotechnické pomôcky asi väč-šina z vás pozná a i tí, čo ich nepoznajú, ich zrejme často používajú. Človek sa omnoho jednoduchšie učí, ak majú veci, ktoré sa učí, určitú logiku, sú s niečím spojené, niečo mu pripomínajú. Preto si niektorí ľudia veľmi účinne vytvárajú tzv. mnemotechnické pomôcky. Ide o vy-tváranie básničiek, viet, súvislostí a po-dobne, ktoré napomáhajú zapamätaniu nesúvisiacich a nelogických informácií. Mnemotechnika úspešne využíva ľudskú predstavivosť.

Napríklad, ako si zapamätať rímske čís-lice? L 50, C 100, D 500, M 1000 znamená LaCo DoMa. Alebo čokoľvek, čo si vymys-líte. A verte mi, funguje to výborne. Alebo

dejepisné letopočty. V roku 1415 teda na pre-lome 14. a 15. storočia upálili Jana Husa.

Mnemotechnické pomôcky sú najúčinnej-šie, ak si ich vytvoríme sami.

Pamäť Ľudia sa veľmi radi vyhovárajú na to, že ne-majú dobrú pamäť. Zlá pamäť ale neexistu-je, existuje len pamäť netrénovaná. Výskumy ukázali, že si zvyčajne zapamätáme:

20% z toho, čo sme počuli30% z toho, čo sme videli50% z toho, čo sme počuli aj videli a90% z toho, čo sme sami predviedli (učili iných) Z toho vyplýva, že pri učení sa oplatí za-

pojiť sluch i zrak naraz. Najefektívnejšie však je, ak vyučujeme iných. Skúste sa zahrať hru „na školu“. Nájdite si žiakov a snažte sa ich naučiť to, čo sa sami učíte. Rozdiel oproti klasickému „skúšaniu“ je v tom, že im to vy musíte nielen povedať, ale aj vysvetliť. Musíte tomu sami dobre rozumieť, aby ste dokázali odpovedať na ich otázky. Musíte v tom nájsť vnútornú logiku, pochopiť to. Viem, nie je to vôbec ľahké. A ešte ťažšie asi je nájsť ochot-ných „žiakov“. Ale ak sa vám to podarí, máte vyhrané.

KoncentráciaPre kvalitné učenie sa je nevyhnutná kon-centrácia pozornosti. Čím koncentrovanej-šie pracujeme, tým rýchlejšie a ľahšie sa dostaneme k cieľu. Potrebné je odstrániť prekážky koncentrácie. Niektoré šumy ale odstrániť nemôžeme. Treba si na ne preto pri-vyknúť. Zaujímavé zistenie je, že ani prílišné pohodlie učeniu neprospieva. Ľahké napätie svalov podporuje duševnú činnosť. Kto sa úplne uvoľni, nemôže sa zároveň optimálne koncentrovať na učenie. Práve preto sa neod-porúča pri učení ležať alebo sedieť v kresle, ale za stolom.

Mária Bačíková, PhD.Text je redakčne skrátený, celý článok aj

s praktickými cvičeniami nájdete na www.i-psychologia.sk alebo na

www.eurocampus.sk.

Prečítajte si pozorne nasledujúci text a potom sa snažte odpovedať na otázky (bez ďalšieho pohľadu na text):

„Ste vodičom električky s tridsiatimi piati-mi cestujúcimi. Na prvej zastávke vystúpia siedmi, na nasledujúcej nastúpia jedenásti a šiesti vystúpia. Na troch ďalších zastáv-kach vystúpia po štyroch cestujúcich, pri-stúpia dvakrát piati a raz šiesti.“

Test koncentrácie

•Koľkokrát električka zastavila? •Ako sa volá vodič električky?

19


Internetoví priatelia, ktorí vedia poradiťByť teenagerom je ťažké a šliapnuť vedľa ľahké. Drogy, alkohol, zložitá situácia v rodine... S tým všetkým sa mladý človek nemusí vedieť vyrovnať sám. Študentom psychológie a Inštitútu prijatia IPčku sa podarilo vytvoriť on-line poradňu, kde sa aktívne podieľajú na „náprave“ mladých ľudských životov. Katku a Patrika nájdeme medzi dobrovoľníkmi, ktorí na internete odpovedajú na volanie ľudských duší o pomoc. Ako druháci na Fakulte psychológie PEVŠ využívajú všetko, čo sa v škole naučia.

Čím je pre vás IPčko? P: V prvom rade rodina. Formuje nás, rozvíja naše osobnosti, dáva nám skúsenosť a smer.

Aký je ten smer?P: Chcem pomáhať druhým. Robil som to už aj predtým, ale teraz cez IPčko je to formál-nejšie, zmysluplnejšie.

Akým spôsobom sa snažíte pomáhať?K: Pomoc je už len to, že sa má človek s kým porozprávať. Napríklad po zlom dni, ideš na internet, klikneš si na náš chat a vyžaluješ sa. Už len to je veľká pomoc.P: Ide o to odbremenenie. To poznáme všetci, že potrebujeme riešiť svoje problémy s pria-teľmi. A tie problémy môžu byť jednoduchšie a zložitejšie. A tie zložitejšie potrebujú odbor-nú pomoc. S tým vieme pomôcť.

Ako vás môžu ľudia kontaktovať?P: Hlavne je to cez on-line poradňu na strán-ke www.ipcko.sk. Máme otvorenú už aj prvú face-to-face poradňu. Ale sústreďovali sme sa pri formovaní projektu na internet, pretože je nepokrytý. Veľkou výhodou internetu je, že sa deje všetko v anonymite.K: Zameriavame sa hlavne na mladých ľudí, ktorí internet využívajú veľa. Často hľadajú odpovede na svoje otázky na internete. Môžu sa tak dostať ku stránkam, ktoré im viac uško-dia ako pomôžu.

Ako môžu stránky ublížiť?K: Napríklad, keď už len hľadá niečo o de-presii, tak natrafí na stránku, kde je návod, ako si ublížiť.P: U nás okamžite dostane spätnú väzbu, na čokoľvek.

Ako pokrývate chat? Je na ňom stále niekto?P: Je nás stále málo, máme osem dobrovoľ-níkov. Ale snažíme sa tam byť každú voľnú chvíľu. Zatiaľ vieme pokryť čas od siedmej ráno asi do jednej v noci. Snažíme sa roz-deliť, kto má ako voľno. Do budúcnosti by sme chceli rozšíriť počet dobrovoľníkov na päťdesiat.

Myslíte si, že má tento projekt budúc-nosť?K: Má, veľkú. Aj počas chatov sa stretávame so skvelými odozvami.P: Keď sme v boli v rádiu Lumen, zavola-la do vysielania europoslakyňa Záborská, že nám fandí a myslí si, že IPčko je skvelý projekt.

20


Akým spôsobom chcete rozšíriť projekt IPčko?P: Presunúť sa do face-to-face poradne. Pre ľudí, ktorí potrebujú systematické poraden-stvo. Chceli by sme sa rozšíriť do viacerých krajských miest.

Nestratí sa tým výhoda anonymity?P: Všetko má svoje výhody i limity. Cez inter-net nie sme schopní zistiť o probléme všetko. Nevidíme toho človeka, takže nevieme od-hadnúť, čo si myslí, ako sa tvári, ako ho čo zasiahlo. Pri osobnom kontakte sa dá oveľa viac vyriešiť.K: Stretnutie naživo by pokračovalo potom, čo by klient sám súhlasil s tým, že sa s nami stretne osobne.

Ako postupujete, keď sa vám niekto ozve?K: Najskôr sa snažíme zistiť čo najviac informácií o probléme, s ktorým sa na nás obrátia. Ak je to v našich silách a na úrovni našich vedomostí, snažíme sa poskytnúť poradenstvo my. Ak si problém vyžaduje odbornú konzultáciu, posúvame to s jeho súhlasom odborníkom.

Kto sú tí odborníci, ktorí vám pomáha-jú?P: Psychológovia, právnici a sociálni pracov-níci. Sú to ľudia z rôznych organizácií. Spo-lupracujeme s Právnou Revue, občianskym združením Persona, a potom s jednotlivými

súkromnými psychológmi. My im pošleme konverzáciu z chatu, oni na ňu reagujú a my pošleme odpoveď klientovi.

Čo vás motivovalo sa pripojiť k tomuto projektu?K: Asi tá myšlienka, že naozaj niečo takéto treba. S touto potrebou sa stretávame den-nodenne.P: Iniciátorom myšlienky on-line poradne bol Marek, ktorý je tiež náš spolužiak. (Marek Madro, pozn.red.) Má už skúsenosti s prácou s mladými. Všimol si, že často boli ochotní o problémoch hovoriť najskôr na chate, až potom priamo v osobnom kontakte.

Využívate, čo sa naučíte v škole?P: Áno. Sme obaja v druhom ročníku a v pod-state všetko, čo sa naučíme v škole, využíva-me priamo v praxi.

Čo je pre vás odmenou, keď sa takto rozdávate druhým?K: Pre mňa je najväčšou odmenou, keď sa niekto vráti a poďakuje, že som mu naozaj po-mohla. Alebo len vypočula. Skvelé je, keď sa ozve niekto z tých, ktorí nám píšu pravidelne a len mi povie, aký fajn deň má za sebou.

„Riešime všetko. Od najťažších sebadeštruktívnych depresií až po to, ako zbaliť babu.“

• On-line poradňa je na adrese www.ipcko.sk• V pravom dolnom rohu nájdete niekoho z ôsmich dobrovoľníkov, ktorí sú pripravení sa

vám venovať.• Hlavným poslaním IPčka je poskytovať poradenstvo mladým ľudom, ktorí sa ocitnú

v ťažkej životnej situácii a nemajú sa s kým o to podeliť.• Počas chatu sa môžete pýtať a hovoriť o čomkoľvek. Všetko je anonymné.• Dobrovoľníci majú priamy kontakt na odborníkov z oblasti psychológie, sociálnej práce

a práva, ktorí dávajú potrebnú odbornú konzultáciu.• Za tri mesiace absolvovali dobrovoľníci už viac ako 1000 chatov.

Kde beriete istotu, že viete ľudom správne poradiť?P: My sa im nesnažíme poradiť. My im povie-me svoj názor a snažíme sa ich naviesť na to, aby si oni sami poradili. Ľudia často vedia sami odpovede na otázky, ktoré nám kladú. Potrebujú si ich len zverbalizovať.

Ako zvládate záťaž z práce s ľuďmi?P: Máme supervízne školenia, na ktorých sa učíme, ako sa od problémov, ktoré riešime, uvoľniť.

Ste viazaní mlčanlivosťou o prípa-doch?P: Dodržiavame Etický kódex dobrovoľníka, kde je zakomponovaná aj mlčanlivosť. Medzi sebou sa v jednotlivých prípadoch radíme na supervíziách.K: Je to obrovská zodpovednosť. Ľudia pri-

chádzajú za nami s prosbou o pomoc. A naozaj nám veria. To vzbudzuje rešpekt.P: Napríklad často sa na nás obráti teenager a pýta sa, či sa o tom nedozvedia rodičia.K: Pre mladých ľudí je rodič vždy autorita. A s niektorými vecami sa radšej zdôverí rovesníkovi.

Rodičovi sa nedá povedať všetko. Riešime všetko, od najťažších sebadeštruktívnych depresií až po to, ako zbaliť babu.

Majú záujem spoznať vás?P: Majú. A veľký. Ale máme v etickom kó-dexe, že ich nemôžeme kontaktovať ani na sociálnych sieťach. Je to hlavne kvôli našej ochrane. Aj skúsenému psychológovi sa sta-ne, že sa klient na neho naviaže.

Ozvú sa vám aj dospelí ľudia?K: Áno, berú to ako super vec, že sa vieme napríklad vžiť do kože ich detí.

Musí byť dobrovoľník psychológom, ak chce spolupracovať vo vašej poradni?P: Nemusí. Všetci sme absolvovali kurz základných sociálnych zručností, ktorý je akreditovaný ministerstvom zdravotníctva. Platí ako oprávnenie vykonávať poradenskú činnosť. Čiže môže to robiť ktokoľvek, kto sa na to cíti a prejde základným výberovým ko-naním.

A čo musí mať niekto, kto to chce ro-biť?P: Chuť, silu a empatiu. A tiež veľkú dávku trpezlivosti. Nie každý na to má. Niekedy, keď priblížime spolužiakom na psychológii, aké problémy riešime, sami povedia, že by to nezvládli.

Lenka Nemečková, LIKE magazín

Niečo o projekte IPčko:

21


„Píšem diplomové práce. Značka: diskrétnosť.“Napísanie kvalitnej záverečnej práce, či už bakalárskej alebo diplomovej, kladie veľké nároky na vedomosti, schopnosti a čas študenta. Na vypracovanie bakalárskej práce sú na študenta kladené nižšie nároky než pri diplomovej práci, ale základné princípy sú tie isté.

Základom úspešného napísania akejkoľvek práce je dobre zvolená téma. Problematika by mala autora zaujímať, mala by byť aktu-álna a samozrejme zvládnuteľná. Pri výbere témy sa zamyslite aj nad tým, či je prístupný dostatok informácií k zvolenému námetu. Vypracovanie bakalárky alebo diplomovky je proces a trvá určitý čas, kým sa dopra-cujete k výsledku, s ktorým budete spokoj-ní. Nad spracovávaním zle zvolenej témy, ktorá vás navyše ani veľmi nezaujíma, sa budete trápiť a strávite nad ňou oveľa viac času. Času, ktorého máte málo a budete mať ešte menej...

Témy bakalárskych a diplomových prác zverejňujú katedry spravidla pred závereč-ným rokom štúdia. Každý študent má mož-nosť vybrať si z ponúkaných tém jednu pod-ľa vlastného záujmu. Ak si nenájdete tému, ktorá vás osloví, môžete si po konzultácii na príslušnej katedre navrhnúť vlastnú tému, ktorá súvisí s obsahom štúdia. Aktívnosť a rýchlosť je v tomto prípade vaša výhoda. Keď si totiž do stanoveného termínu nevybe-riete žiadnu tému, lebo napríklad zaujímavé témy sa minuli a vlastný nápad nemáte, ve-dúci katedry vám tému pridelí. A môžete si byť istí, že to asi nebude vaša srdcovka.

Keď máte schválenú tému diplomovej práce, prichádza na rad ujasnenie štruktú-ry a osnovy práce. Začnite tým, že si zrozu-miteľne určíte jadro problému a cieľ práce, ktorý vo svojej práci riešite. Postupne si zoraďte podľa logickej súvislosti jednotlivé otázky a problémy do určitého systému. Vy-pracovanie osnovy je tvorivý proces, ktorý budete konzultovať s vedúcim vašej práce

a do definitívnej podoby sa môže ustáliť až po dokončení celej práce. Snažte sa však už v tejto fáze zhruba dodržiavať odporúčanú štruktúru záverečnej práce.

Každá univerzita má spracovanú metodic-kú príručku pre spracovanie záverečnej prá-ce, kde presne uvádza, aká má byť formálna úprava, štruktúra, rozčlenenie, jazykové aj grafické spracovanie. Dodržanie týchto for-málnych náležitostí a odborná a štylistická úroveň je znakom a prejavom profesionali-ty. Nezabúdajte ale, že najdôležitejší je vždy obsah.

Hlavná časť práce obsahu-je úvod, jadro, záver a zoznam bibliografických odkazov. V úvode by ste mali uviesť, na čo sa v práci zameriavate, čo bolo podnetom na spraco-vanie tejto témy a čím je vý-znamná. Jadro práce sa člení do jednotlivých kapitol, zväčša troch – štyroch, kde postupne analyzujete problém a preuka-zujete svoju orientáciu v zvole-nej téme a to, čím prispievate k riešeniu danej problematiky.

V závere práce stručne zhrniete výsledky ce-lej práce a jej význam.

Každá záverečná práca má individuálny charakter a vyžaduje si od autora aj zaujatie vlastného stanoviska k riešenému problému. Zistené výsledky nemajú zostať len v rovine opisu, ale majú sa aj zanalyzovať a navrhnúť spôsoby riešenia.

Bakalárske a diplomové práce sa po dokončení a odovzdaní na katedre posudzujú a hodnotia školiteľom a oponentom práce. Sú-časťou hodnotenia je aj kontrola originality. Kaž-dá práca má mať určitú mieru pôvodnosti a pri-niesť nové informácie a riešenia. Z textu musí byť jasné, čo sú autorove vlastné názory a zistenia a čo prebral z cudzích zdrojov.

Ak ktokoľvek, teda aj študent, vydáva časti svojej práce ako svoje dielo, hoci ich prevzal od iného autora, dopúšťa sa plagiátorstva. A je nepodstatné, či tak koná vedome alebo nevedome. Veľmi častými pomôckami sú internet, ale aj diplomové a bakalárske prá-ce iných študentov. Plagiátu sa vyhnete po-merne jednoducho tak, že v práci uvediete VŠETKY zdroje, z ktorých ste čerpali údaje. Nedopustíte sa tak porušenia autorského zákona.

Plagiátorstvo je ale aj to, ak si diplomovú prácu kúpite. Na internete sa dá nájsť veľké množstvo ponúk na vypracovanie diplomo-vých a bakalárskych prác. Aj keby vám so šťastím takýto paškvil pri obhajobe prešiel bez sankcií, nikdy neviete, kde budete o pár rokov. Môžete byť na pozícii, ktorú si teraz neviete ani predstaviť a mediálne zosmieš-nenie vašej osoby bude tá najmenšia neprí-jemnosť. Chcete predsa kľudne spávať.

Posledná fáza záverečnej práce je jej ob-hajoba v rámci záverečnej skúšky. Úspech obhajoby závisí okrem hodnotenia školite-ľa a oponenta v značnej miere aj od vašej osobnej prezentácie. Ako vždy je dôležitý prvý dojem, preto sa na túto udalosť pri-merane upravte a oblečte. Šľapky, tričká, džínsy, či kárované košele nechajte v skrini. Pozitívne sa nalaďte a určite zvládnete pre-svedčivo a zrozumiteľne prezentovať svoju prácu, aj odpovedať na otázky a pripomien-ky. Pretože ste sa svedomito a zodpovedne pripravovali.

Katarína Hrnčárová

Štyri jednoduché pravidlá pre výber témy práce podľa Umberta Eca, známeho talian-skeho vedca a spisovateľa:

1. Téma zodpovedá záujmom autora práce.

2. Pramene nutné na spracovanie problematiky (témy) sú pre autora dostupné.

3. Spracovateľnosť všetkých podkladov zodpovedá kul-túrnej úrovni autora.

4. Metodologické predpoklady na daný výskum zodpo-vedajú skúsenostiam a príprave autora.

Práca bude hodnotená ako FX, ak:

• nie je dodržaná požadovaná štruktúra a požiadavky na formu,

• práca je plagiát bez vlastného prínosu,

• nie je dodržiavaná etika citovania,

• jazyková a odborná úroveň nezodpovedá úrovni absolventa štúdia.



22


• formát A4, biely papier, čierne písmo

• jednostranná tlač

• rozsah bakalárskej práce je cca 35 - 40 normostrán

• rozsah diplomovej práce je cca 55 - 70 normostrán

• normostrana: 30 riadkov x 60 znakov = 1 800 znakov vrátane medzier

• do stanoveného počtu strán sa nepočíta obálka, titulný list, ob-sah a prílohy; počíta sa iba úvod, hlavná časť, záver a zoznam bibliografických odkazov

• najčastejšie používaný font písma: Times New Roman

• odporúčaná veľkosť písma 12 bodov, riadkovanie 1,5• okraje stránky: 2,5 cm (horný, dolný a pra vý) a 3,5 cm (ľavý) kvôli

väzbe • jednotlivé kapitoly sa označujú jednou (arabskou) číslicou a začí-

najú sa vždy na novej strane, rovnako ako úvod, záver a zoznam bibliografických odkazov

• text treba napísať a upraviť podľa platných pravidiel písania a aj zalamovania textov, napr. bodku, čiarku, dvojbodku písať hneď za slovom a potom medzeru, ...

Opýtali sme sa univerzít, ako sa chránia pred plagiátorstvom:

Univerzita Komenského v Bratislave (UK)UK používa už od roku 2009 antiplagiátorský systém Theses vyvinutý Masarykovou univerzi-tou v Brne. Všetky naše záverečné práce týmto systémom prešli a v konečnom dôsledku, žiad-na záverečná práca nebola žiadnou komisiou pre obhajoby záverečných prác označená ako plagiát. Za prínos systému považujeme aj to, že jeho existencia varuje potenciálnych pla-giátorov pred možným odhalením.Na druhej strane, kým plagiátorstvo je ľahko odhaliteľné technickými prostriedkami, odhale-nie iného autora práce je náročnejšie, pretože takáto práca môže byť originálna. Skúsený pe-dagóg – vedúci záverečnej práce, ktorý prie-bežne konzultuje s diplomantom, môže odhaliť, či diplomant je autorom práce alebo nie.

Odpovedal: doc. RNDr. Ján Pekár, PhD., prorektor

Trnavská univerzita v Trnave (TU)TU implementovala systém Evidencie záverečných prác, prostredníctvom ktorého sa zasielajú práce na kontrolu originality do CRZP. Výsledkom kontroly originality je pro-tokol, v ktorom je uvedená miera zhody ako aj úryvky z práce, kde sa zhoda našla.Samotné posúdenie, či sa jedná o plagiát, je najmä na školiteľovi a oponentovi práce, príp. na členoch komisie pre obhajoby, nakoľko vysoké percento zhody nemusí automaticky znamenať, že autor práce odpisoval. Jedná sa napr. o prípady, keď študent v rámci vypraco-vania diplomovej práce vychádzal zo svojej bakalárskej práce, ktorú podstatným spôsobom rozšíril. Taktiež vy-soká percentuálna zhoda môže vyjsť napr. študentom práva, ktorí v svojej práci odcitujú časť právneho pred-pisu. Vždy je preto potrebná kontrola zo strany školiteľa a oponenta.

Odpovedala: Mgr. Jana Pigošová, Centrum informačných systémov

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave (UCM)V snahe predchádzať podobným praktikám prijala a implementovala UCM okrem zákonom stanovených mechanizmov, akým je kontrola origi-nality každej záverečnej práce, aj ďalšie opatrenia. Jedným z nich je komplex-ný vnútorný predpis upravujúci túto problematiku v minulom roku. Ďalším sú odporúčania jednotlivých fakúlt pre vedúcich záverečných prác, ako kon-trolovať originalitu i autorstvo k prácam počas celej doby písania práce. Medzi ne patria napr. priebežné kontroly textu práce s textami na internete či pravidel-nosť konzultácií s diplomantom.

Odpovedal: doc. PhDr. Martin Klus, PhD., prorektor

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) Každá záverečná práca v zmysle zákona prechádza kontrolou originality. Študenti sú upozorňovaní, že štátnicová komisia v rozprave vie rozpoznať, či dielo je prá-cou študenta. Ak by sa vyskytol prípad, že študent nezvláda problematiku ZP, tak na-sleduje kvalifikácia FX. Prostredníctvom opatrení z vedení fakúlt kladieme dôraz na prácu školiteľa a na neformálnosť prie-bežného hodnotenia etáp ZP. Tým sa dá plagiátorstvo významne eliminovať.

Odpovedal: prof. RNDr. Pavol Sovák, CSc., prorektor

Slovenská techniká univer-zita v Bratislave (STU)Každú prácu, resp. návrh práce posielame Centrálnemu registru záverečných prác, ktorý presne určí percento zhody s už hotovými prácami. Na základe tohto percen-ta potom školiteľ či vedúci práce rozhodnú, či študent bude prácu písať (môže totiž napr. ísť o zhodu s jeho vlastnou napr. bakalárskou prácou, ktorú v ďalšom stupni rozširuje a pod.). Toto stanovisko z centrálneho registra majú k dis-pozícii potom aj členovia komisie pri štátnej záverečnej skúške.

Odpovedala: Mgr. Andrea Hajdúchová,

manažérka pre komunikáciu

Formálna stránka textu záverečných prác:

Opýtali sme sa univerzít, ako sa chránia pred plagiátorstvom:Opýtali sme sa univerzít, ako sa chránia pred plagiátorstvom:

23


1. mali by ste byť v psychickej a fyzickej po-hode – so zlomenou nohou alebo v depke to asi nepôjde, ideálne bude, ak presu-niete všetky svoje starosti na obdobie po skúške

2. mali by ste reálne ohodnotiť svoje možnosti – prejsť 10 skrípt za deň určite nestihnete, môžete si byť istý, že ak nie ste génius, nepo-chopíte teóriu strún za jedno odpoludnie

3. prostredie v ktorom sa učíte, by malo byť pokojné – teda žiadne bagre na ulici pred domom, čo prerábajú cestu (práve mám tu česť)

4. plánujte a svoje plány dodržujte – nie však na úkor spánku alebo oddychu

5. keď sa nedarí a nedarí, nebuďte z toho roz-bitý – pomáha si povedať „spravil som pre to všetko, čo sa dalo“, teda iba vtedy, ak ste tak skutočne spravili, inak by ste len klamali samého seba.

Niekoľko rád, čo sa môžu hodiť:• učte sa v upratanej izbe – aspoň raz za pol roka sa oplatí upratať, keď už pre nič iné tak preto, že nebudete upratovať, t.j. robiť blbosti, keď sa máte sústrediť na niečo iné• vytvorte na seba vo vnútri tlak dlhšiu dobu predtým, ako sa chcete začať učiť – napr. te-raz mám hustú skúšku a mám na ňu 10 dní, tri dni mi bude trvať, kým mi pocit viny priká-že, aby som sa do toho aspoň pozrel, ďalšie 4 pôjdem na to zľahka, ale aspoň nejakú časť učiva preletím, posledné tri dni drtička (hnač-ky, vracanie & rock‘n roll)• neučte sa len na jednom mieste, v jednej polohe – po prvé je to zlé pre organizmus (tí, čo skúsili 4-hodinové prednášky na T na MTF, by o tom vedeli rozprávať), po druhé, za cca hodinu stratíte psychickú pohodu• občas si dajte pauzu, napr. po ťažkej skúš-ke – aspoň jeden deň• dávajte si pozor na to, aby ste sa neučili poležiačky v posteli – telo si myslí, že sa ide spať a neprijíma nové informácie, teda odbor-ne povedané „hovno sa naučíte“• žiadne redbully – redbull dokáže povzbudiť na niekoľko hodín, ale ako ťa potom rozbije na celý deň, tak to sa tam nepíše• o polnoci spať – ideálne dlhý spánok trvá 7 hodín, toto je však veľmi individuálne. Hlavne neponocujte, kým to nie je nutné, lebo pre kvalitný spánok je dôležitá tma. Ani rolety to nevyriešia, pretože si tak či tak rozhádžete biorytmus.• pilulky nie – viagra na pamäť zatiaľ neexis-tuje. Ginko OK, ale len krátkodobo. Každé tabletky majú vedľajšie účinky.• nechľastať, nehúliť cez skúškové – ani

mimo neho, budete mať z toho akurát vyme-tené v hlave• buď na prvýkrát alebo nikdy – oplatí sa na-učiť radšej raz poriadne a spraviť to, pretože každé FX vám naštrbuje sebavedomie a ďal-šie veci tak potrebné pre to, aby ste preliezli• netlačte príliš na pílu

Špeciálne rady pre MTF: • prvý, predposledný a posledný termín po-hoda – toto platí možno pre 80% skúšok• najprv najľahšie skúšky – zdvihne vám to sebavedomie, naštartuje to. Ako kamoš povedal, keď spravil fyziku pred mechani-kou: „vieš, to je, ako keď vylezieš na Mount Everest, tie ostatné kopčeky okolo ťa už ne-zaujímajú“

• zápočty spraviť cez zápočtový týždeň ale-bo skôr – nechceš sa predsa cez skúškové zapodievať nejakými zápočtami• predtermín – jasné, idem, čo keď motyka vystrelí• najprv čo ma baví – prvé spravte tie pred-mety o ktoré sa zaujímate, zdvihne vám to náladu a zvýši chuť na učenie, ktorá je ináč cez skúškové na bode mrazu• cez skúškové nestresovať – keď si hovoríte v duchu „ja to nezvládnem“, tak to asi fakt nezvládnete, pretože ste sa už vzdali• know-how – zistite si, kto kedy skúša, ako opravuje, sledujte pozorne klebety a vyberte si z toho, čo sa vám hodí.

Marián Knotek

Rady študenta pre nárazové učenie, ktoré vysokoškoláci dôverne poznajúKeď sa chcete niečo nové naučiť, mali by ste dodržiavať niekoľko základných zásad:

24


Ako získať prvú prácu po škole Možno si poviete... je december a iné témy mi víria v hlave. Ale tí, čo sa zorientujú skôr a riešia otázku zamestnania v predstihu, majú omnoho väčšie šance.Je mi úplne jasné, že priority sú pre vás momentálne skúšky, po-tom diplomovka a štátnice. Tiež sa blížia Vianoce, aj oddych je dôležitý.Pred rokom a pol promovala na architektúre moja neter a vychut-nala si prázdniny až do úplného konca. No v septembri sa spamä-tala a začala sa orientovať v pra-covných ponukách a pripravo-vať si podklady k uchádzaniu sa o prácu (architekti sa prezentujú portfóliom projektov). Sledova-la inzeráty, zadala si agenta na pracovnom portáli, sem-tam poslala životopis, no v podstate sa nič dynamické nedialo. Takto plynuli týždne, mesiace a zistila, že voľných miest v obore je mi-nimum. Po pár mesiacoch také-hoto „sedenia doma“ začala byť sama z toho nervózna a rodičia ju už začali tlačiť do „akejkoľvek“ práce. Keď sa rozprávala s inými rovesníkmi, zistila, že prácu majú tí, čo ju už mali počas školy, alebo tí, ktorí sa po zamestnaní obzerali ešte pred štátnicami. Dnes je realita na pracovnom trhu taká, že hľadanie práce trvá mi-nimálne 4-6 mesiacov aj ľuďom s praxou. Často sa stretávam s absolventmi, ktorí hľadajú prácu aj dlhšie, obdobie roka nie je vý-nimkou. Čo je teda podstatné pre úspech v hľadaní? Čo skráti ob-dobie bez práce? Na dosiahnutie výsledku pri každej činnosti – hľa-danie práce nie je výnimou - platí pomer kvality a kvantity. Teda spôsobu, ako to robím a úsilia, ktoré vyviniem. Šťastie je vrtkavá vec, treba mu ísť naproti. Ako? Začať už počas štúdia - najlepšie pracovať, no nie len brigády pre peniaze (manuálne, či administra-tívne), ale niečo, čo súvisí s budú-

cim povolaním. Ujasniť si, čo chcem robiť – aby ste vedeli čo hľadať, treba mať čo najkonkrétnejšie pomenované povolanie, profesiu, ktorú chce-te robiť a je vhodná pre vás a vy pre ňu. Široký záber dáva síce viac možností, no vaša nejedno-značnosť paradoxne spomaľuje proces. Zamestnávateľ potrebuje cítiť, že v tom máte jasno.Brať to vážne – znamená praco-vať na získaní práce minimálne 4 hodiny denne. V období, keď už neštudujete, je vlastne vašou „prácou“ hľadanie si zamestna-nia. Intenzívne znamená nielen si prejsť ponuky práce a poslať

pár CV. Veľa zamestnávateľov siaha k zverejneniu inzerátu až vtedy, keď nenájdu človeka iným spôsobom. Vyvinúť iniciatívu – za-pojte aj iné kanály. Sociálne siete, osobné kontakty – veľa hovorte o tom, čo presne hľadáte (pod-mienka je, že viete čo). Chodie-vajte na rôzne akcie – semináre, konferencie, besedy. Môžete tam spoznať ľudí z brandže a oslo-vovať ich neformálnou cestou. Robte si „rešerš“ pre seba - zis-títe, v akých firmách by ste mohli pracovať. A začnite ich cielene oslovovať. Tejto téme sa venuje aj kniha od Richarda Bollesa: Ako si nájsť dobrý džob.

Trénovať si pohovory – ak ste človek nepriebojný, skúste sa dostať na „cvičné“ pohovory. Alebo choďte do personálnych agentúr a dohodnite si rozhovor na skúšku. Ďalšia možnosť je viesť rozhovor s personalistami na pracovných veľtrhoch. Niekto-ré médiá tiež dávajú možnosť posadiť sa pred „porotu“, napr. Hospodárske noviny.Byť si istý svojim úspechom – možno získate vhodnú prácu rýchlo, možno to potrvá dlhšie alebo aj dlho. No vaše presved-čenie, že uspejete, je skutočne dôležité. Nikto nechce prijať re-zignovaného človeka bez nálady a pozitívneho náhľadu na veci.Aby som dokončila príbeh neter-ky, vzala prácu v nábytkovom štú-diu na 3 mesiace, aby sa necítila frustrovaná. Robila za malý plat prácu stredoškoláka, no aspoň bola „v kole“. Naučila sa reagovať na ľudí, komunikovať s nimi, byť sebavedomejšia v rozhovoroch. To bolo užitočné, potrebovala sa predsa presadiť na pohovore a tiež dokázať zdvihnúť telefón a osloviť architektonickú kancelá-riu so záujmom u nich pracovať. Takto „ponúkať seba“ nie je na-ozaj jednoduché. No pochopila, že potrebuje začať makať na tom, aby si našla adekvátnu prácu v obore, ktorý tak miluje. Napriek svojej introvertnej povahe začala telefonovať možným zamestnáva-teľom na Slovensku, v Rakúsku a Nemecku. A mala šťastie. No asi mu aj pomohla, čo myslíte? Dnes už má po pol roku platenej stáže v architektonickej kance-lárii uzavretú zmluvu na trvalý pracovný pomer.Takže vám prajem veľa šťastia a odvahy mu pomôcť.

Mgr. Eva UhríkováKariérová poradkyňa, kouč, HR konzultant

Venuje sa kariérovému poradenstvu a kariérnemu koučingu, biznis koučingu a consultingu v HR procesoch. Využíva prístupy švajčiarskeho kariérového poradcu a kouča Thomasa Dienera, systematický koučing zameraný na riešenie podľa Marilyn Atkin-son, vedomosti získané zo psychologických seminárov a skúseností z oblasti personalistiky nadobudnuté pôsobením v oblasti riadenia ľudských zdrojov

„Absolventi si hľadajú prácu aj dlhšie, obdobie roka nie je výnimkou.“

25


Úžasná India V tejto časti vám poviem viac o fámach a mýtoch, ktorým mnohí cestovatelia čelia pred návštevou Indie.

Niektorí ľudia sa prežehnávajú pri samot-nom názve krajiny, pre iných je India snom. Také boli aj reakcie mojich známych a rodiny po oznámení šťastnej noviny. „Mami, oci, v jú-ni letím do New Delhi,“ povedala som mojim rodičom v jeden príjemný aprílový deň. Lek-cie o možných chorobách a prípadnej smrti som dostala okamžite. Teta na úrade, ktorej som odovzdala potvrdenie o mojom novom titule pred menom, sa ma spýtala, prečo si nevyberiem civilizovanú krajinu. Také USA alebo Veľkú Britániu. Prečo chcem umrieť mladá? Myslím, že už viete identifikovať prvú skupinu ľudí. Druhou boli cestovatelia, ktorí o Indii počuli od iných cestovateľov alebo tam osobne boli. Zvyčajne len na krátku dobu. Títo zasa nosia ružové okuliare. „India je bez-pečná krajina. Náboženstvo nedovolí Indovi ublížiť ti.“ Blaa, blaa, bla! V niečom má pravdu jedna skupina, v inom druhá. Samozrejme sú ľudia, ktorí tu prežili nejakú dobu a vidia veci reálne. Takých som stretla až priamo tam. Nech sa páči, moje postrehy z indického subkontinentu.

Bezpečná krajinaHinduizmus (väčšinové náboženstvo v Indii) je samo o sebe veľmi mierumilovné. Hinduisti veria na karmu, reinkarnáciu a mokšu, ktorá

by mala byť oficiálne cieľovou destináciou ich duše a najvyššou ambíciou. Reálne In-dovia na mokšu kašlú a radi využijú fakt, že ste hlúpy cudzinec a ceny pre vás bývajú dvoj či trojnásobné. Nie všetci samozrejme! Nechcem hádzať do jedného vreca. Len po-ukazujem na fakt, že sú to len ľudia a radi využijú vašu nevedomosť vo svoj prospech. Moja indická kamoška raz zahlásila: „in India, we used to get raped!“ Áno, občas sa s na-mi tá angličtina nepekne pohrá. Nebojte sa, nebola znásilnená. Je však pravda, že také-to prípady v Indii ojedinelé nie sú. Ľahko sa stanete obeťou krádeže, menšieho prenasle-dovania a podobne. Najmä, ak ste žena, ste sama a ak biela, tak ani nevravím. Belošky sú atrakciou, ženy ľahkou obeťou. Odporúčam cestovať v malej skupine. Je super mať pri sebe aj nejakého chlapa, ktorý nie je blond! Potom je atrakciou aj on. V autobuse do Dha-ramsaly sme spoznali milého Nemca. Národ-nosť nespomínam náhodne. Predstavte si naj-blonďavejšieho chlapca na svete s modrými očami, svetlou pleťou a vezmite ho so sebou k Indami obľúbeným vodopádom. Nebuďte prekvapení, ak vás situácia donúti bežať pred indickými turistami a počas operácie Escape from waterfalls budete fotografovaní z kaž-dého uhla. Ešte jedna rada k téme Naivita.

V parku nebudete piknikovať a plánovať svoje cesty. Teda môžete, ak vám nevadí koleso mladých mužov, ktoré sa pri vás utvorilo a sle-duje každý váš pohyb.

UmriešŽalúdok potrápi každého. Osobne som ne-stretla cudzinca, ktorým netrpel tzv. Delhi Belly. Moja kamarátka Kaja má zdravie, po-vedzme, chatrné. Ak by bola súťaž, kto navštívi indickú nemocnicu naj-častejšie, s prehľadom by vyhrala. Hrôzostraš-né predstavy o špine a ihlách infikovaných HIV krvou sa nám ne-potvrdili. Kajku pekne ošetrili, dostala liečiky a vyzdravela. Umrieť človek môže naozaj kdekoľvek, ale zdravot-níctvo v Indii je v poriad-ku. Univerzity pripravujú svojich absolventov na povolanie naozaj kva-litne. Dovolím si tvrdiť, že v mnohých smeroch prevyšujú naše sloven-

part 3

26


ské. O veľa! Indickí lekári by preto nemali byť hrozbou. Vedia, čo robia. Pravdou je aj to, že štátne nemocnice sú častokrát prepl-nené nad svoje kapacity a hygiena nemôže byť zabezpečená dokonale.

Budeš citlivejšiaDieťatko bez niektorých končatín, slepé, ma-mička s nahým bábätkom na rukách žobrajú-ca o peniaze. Pohľad, ktorý zabolí každého. Radi by ste pomohli. Peniaze, ktorými im „pomáhate“, v skutočnosti putujú manželo-vi spomínanej mamičky, ktorý ich prepije. Kupliarovi, ktorý mrzačí deti a núti ich žob-rať. Môže vás to psychicky položiť, alebo sa s týmto faktom naučíte žiť a stanete sa igno-rantom. S odstupom času viem povedať, že som citlivejšia viac ako predtým. A najmä odolnejšia. Úprimne sa priznám aj k tomu, že v Delhi som mala napísané na čele Igno-rant. Myslite si o mne, čo chcete. Ľudia sa

prirodzene vyhýbajú utrpeniu a keď je všade okolo, tak sa bránia. Chudobná krajinaA ja poviem presný opak. India je neskutočne bohatá. Všetko zlyháva na systémoch, ktoré nie sú dotiahnuté. Úžasné ľudské zdroje (ako som spomínala vyššie, univerzity sú vynika-júce a Indovia šikovní), nerastné bohatstvo, poľnohospodárstvo. Tým všetkým sa India pýši. Smutné je, že do cesty pokroku sa stavia byrokracia, bakšiš a kastový systém. Indická ekonomika však stále rastie a v bývalej perle britskej koruny zoženiete naozaj všetko.

Zdravé jedloSom vegetarián a India bola pre mňa raj. Pred cestou som čítala knihu od akéhosi sloven-

ského cestovateľa, ktorý sa dušoval o pro-spešnosti indického jedla pre váš organiz-mus. Pravdou je, že to radi preženú s olejom a koreninami. Čo tráviace ústrojenstvo moc nepoteší. Najmä, ak risknete street food. Ja som skúsila. Neumrela som, ale žalúdok naň spomínal pár dní. Lepšie jedlo som dosiaľ nejedla. Mimochodom, až v Indii som zistila, ako majú chutiť banány a mango. Nebojte sa kupovať ovocie na ulici! Zelenina, strukoviny a korenie, ktoré sú najviac využívané v tejto kuchyni, zdravé sú a určite vám neuškodia, práve naopak.

Toľko odo mňa. Dúfam, že bol tento môj mini seriál prospešný a vzbudil vo vás chuť objavovať tento prekrásny (ale aj šialený) kus Zeme.

Barbora Prostredná

27


IAESTE DAY 2012Vedeli ste, že aj študentské organizácie majú „svoje dni”? IAESTE Slovakia taký jeden má, a je ním IAESTE Day, ktorý oslavujú 21. októbra študenti v 86 krajinách na celom svete. My sme si z toho spravili taký triatlon...

Student Forum 21Konferencia Student Forum 21 bola zameraná na prepojenie organizácií, spolkov, občianskych združení, firiem pracujúcich s mladými ľuďmi a pre mladých ľudí. Prvý ročník tohto stretnutia študentských organizácií z celého Slovenska sa konal 16. – 18. novembra v Hoteli JUNIOR Jasná.

Cieľom podujatia bolo vytvorenie a pre-hĺbenie väzieb medzi jednotlivými študent-skými organizáciami a oboznámenie s ich činnosťou. „Student forum 21 má za úlohu vytvoriť platformu, kde si študentské orga-nizácie budú môcť vymieňať svoje skúse-nosti a vzájomne sa inšpirovať pri vytváraní nových projektov a zlepšovania spoluprá-

ce. Pevne veríme, že týmto spôsobom môžeme prispieť k zvyšovaniu povedomia študentov o aktívnom prístupe k životu.“ Uviedla Zuzana Halušová, organizátorka projektu. Pozvánku na STUDENT FORUM 21 prijali aj Prezident rektorskej konferen-cie Prof. RNDr. Libor Vozár, CSc, Ing. Ale-xander Cimbalák (ACE enterprise Slovakia)

a Mgr. Mário Lazúr (Salve Finance). Konferencia dopadla podľa hodnotenia účastníkov výborne a preto sa predpokla-dá ich organizácia i v ďalších rokoch. Viac sa dočítate na www.srvs.sk/forum21

Radoslav Zemkodelegát ŠRVŠ

IAESTE DAY 3-krát inakSériu osláv študentskej organi-zácie IAESTE začalo naše najvý-chodnejšie lokálne centrum 23. októbra na internáte Jedlíkova v Košiciach. Napriek tomu, že sa zmenilo miesto oproti minu-lým ročníkom, študenti si svoju cestu do centra diania našli veľ-mi jednoducho. Tí, ktorí do týchto priestorov zavítali, mali možnosť zažiť naozaj niečo originálne. Okrem množstva informácií o IAESTE sa o najväčší rozruch

medzi študentmi postarali turnaje v pokri a šípkach. Špecialita dňa bola skutočne originálna a doje-nie kravy na čas si mohol skúsiť naozaj každý.

O deň neskôr sme sa presunu-li západne do nášho lokálneho centra v Žiline. Žilinčania si zvolili za miesto, kde to bude žiť, areál pred novou menzou na Veľkom diele. Pre študentov pripravili pod holým nebom zaujímavý program, ktorý začal už v dopo-

ludňajších hodinách. Už z diaľky rozvoniaval kotlíkový guláš a pe-čené klobásky, ale aj pivko a vín-ko. Hudbou lákala najprv skvelá žilinská kapela No Excuse a ne-skôr o nič horší hudobníci z Ru-žomberka The Weather. Hluché miesta vypĺňala hudba, s ktorou pomohlo internátne študentské Rádio X. Súťažiacich oslovili ceny ako internet na rok zadarmo ale-bo permanentky do posilňovne. Tie si však každý musel poctivo vyhrať jedením „crazy chilli” ba-

giet, pitím kofoly a piva alebo be-hom okolo menzy. Zle rozhodne nebolo, hudba, súťaže a zábava trvala prakticky až do tmy.

Bratislavské lokálne centrum malo po Košiciach a Žiline na-stavenú latku vysoko. Po dvoch vydarených ročníkoch plných ku-bánskej hudby a tanca hostili 8. novembra IAESTE Day priestory UPeCe v Mlynskej doline. Členo-via lokálneho centra lákali brati-slavských študentov sladkými palacinkami pre všetkých a do-konca úplne zadarmo! Súťaživé povahy oslovil turnaj v stolnom futbale, alebo ako sa odborne hovorí, v kalčete. 14 tímov sa v napínavých súbojoch postup-ne prebilo pavúkom až k zaujíma-vým cenám ako lístky na koncert AMO&BAND TOUR 2012, pou-kazy na masáže, rôzne knihy či voľný vstup na bowling. Priestor medzi zápasmi vyplnili prezen-tácie od študentov, ktorí vďaka IAESTE Slovakia absolvovali stáže vo Fínsku a Švajčiarsku. Spokojnosť panovala do tretice aj v Bratislave a tak nebol jediný dôvod nepokračovať after party... to je už však iný príbeh ;-)

Lucia Ludviková & Gorazd Lazorík

28


TÉMA:

Rozhovor s tenistkou Niki VajdovouEuroroma 2012Univerzitný beh

Športu n i v e r z i t n ý


UNIVERZITNÝ BEH 2012Beh ako obľúbená športová aktivita sa v dnešnej dobe stáva neodškriepiteľnou súčasťou životného štýlu. Tento fenomén si svojou popularitou získava množstvo nadšencov aj z radov vysokoškolákov.

Prvá októbrová nedeľa v Košiciach sa každoročne nesie v znamení Medzinárodného maratónu mieru. Najstarší maratón v Európe si do svojich análov zapísal už 89. roč-ník a do centra mesta opäť prilákal obrovské množstvo športovcov, športových fanúšikov i bežných Košičanov. Tento ročník bol sku-točne vydarený a organizátori dali oprávnene 7. októbru 2012 prívlas-tok „deň plný rekordov“. Pri počte štartujúcich 7 400 bol prekonaný účastnícky rekord a traťové rekor-dy v mužskej aj ženskej kategórii, pričom všetci štyria najlepší muži pokorili aktuálny traťový rekord.

Udalosť s názvom Medziná-rodný maratón mieru však v sebe zahŕňa okrem svojej hlavnej čas-ti, ktorou je samotný maratónsky beh, aj množstvo sprievodných akcií. V tomto roku do balíka sprievodných akcií pribudol UNI-VERZITNÝ BEH, ktorého spolu-organizátorom je Katedra teles-nej výchovy Technickej univerzity v Košiciach.

Organizátori sa rozhodli roz-deliť súťaž v univerzitnom behu do dvoch základných kategórií - súťaž družstiev a súťaž jednot-livcov. V súťaži družstiev štarto-vali päťčlenné tímy, pričom aspoň jedným členom tímu musela byť

žena. Víťazom tejto kategórie sa stalo družstvo Prešovskej univerzi-ty. V súťaži jednotlivcov zvíťazil me-dzi mužmi Marcel Ferenc a medzi ženami Martina Šamudovská, obi-dvaja z Prešovskej univerzity. Trať univerzitného behu bola totožná s časťou trate MMM, pričom štart aj cieľ bol na rovnakom mieste ako pri hlavných pretekoch, čo pridá-valo na atraktivite tohto behu. Pri minimálnom prevýšení bežci ab-solvovali trať v dĺžke 9 kilometrov.

Tesne po ukončení pretekov sme oslovili riaditeľa pretekov Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach Ing. Branislava Konia-ra, ktorý nám zodpovedal na nie-koľko otázok súvisiacich s týmito pretekmi.

Je asi zbytočné sa pýtať, či ste s 89. ročníkom MMM spokojný. Podľa výsledkov hlavných pretekov je to zrej-mé. Ako by ste však zhodno-tili ostatné kategórie a sprie-vodné podujatia?

O sprievodné podujatia, či to bolo Expo, Hudobný maratón, Autogramiáda, Zapálenie mara-tónskeho ohňa i ďalšie bol živý záujem, ľuďom sa zjavne páčili. Pokiaľ ide o doplnkové športové disciplíny, počty narástli v každej

z nich, percentuálne najmarkant-nejšie v Štafete 4 x 1/4 maratón, ale počtom dominoval samozrej-me Polmaratón.

Vieme, že prvý ročník univer-zitného behu by sme mohli nazvať akýmsi pilotným roč-níkom, pretože medzi sebou súťažili prakticky dve univerzi-ty. Ako ste spokojný s prvým ročníkom?

Zistili sme, že komunikácia musí byť ešte intenzívnejšia a včasnej-šia, keďže študenti žijú trochu v inom režime, čo sa prejavilo na spätnej väzbe a celkovom záuj-me. Som rád, že pilotný beh sa uskutočnil a máme prvé odozvy i námety, ako kreovať jeho pokra-čovanie.

Ako by ste si predstavovali ďalšie ročníky tohto behu? Mali by medzi sebou súťažiť samotné univerzity alebo len fakulty vybraných univerzít, ako to bolo v podstate plá-nované?

Pokračovanie a jeho formát je aj vecou diskusie a dohody. Počet tí-mov za jednotlivé univerzity nemu-sí byť obmedzený. Či to bude na báze fakúlt alebo inak štruktúrova-né, na tom sa dá rýchlo dohodnúť.

Hlavné je dostať projekt do takej podoby aby prilákal čo najväčšie množstvo študentov.

Určite je v štartovom poli hlavných pretekov množstvo vysokoškolákov. Vediete si štatistiky súťažiacich z hľa-diska počtu vysokoškolákov v hlavných pretekoch MMM? Nebolo by vhodné týchto účastníkov už pri registrácii smerovať priamo k univer-zitnému behu?

Nechceme vysokoškolákov pre-sviedčať, aby opustili maratón, kor-čule alebo štafetu, ak sa v týchto disciplínach už udomácnili. Určite budeme uvažovať nad zostavením databázy profesií a statusov a tak zistiť aj to, koľko študentov v jed-notlivých disciplínach štartuje.

Čo by ste ako riaditeľ prete-kov MMM v Košiciach a spo-luorganizátor Univerzitného behu odkázali vysokoškolá-kom do ďalšieho roku?

Nech sa zapoja do jedného z najväčších športových podujatí na Slovensku, ktoré im ponúkne nielen športové vyžitie, ale i zá-bavu a inšpiráciu pre budovanie svojho životného štýlu.

Mgr. Ľuboš Vojtaško

Foto: Peter Vojtaško

30


Súčasťou 118–členného druž-stva UK bola Fakulta telesnej výchovy a športu, ktorá repre-zentovala univerzitu v 6 športoch – atletika, volejbal, basketbal, fut-bal, futsal a cheerleading. V cel-kovom hodnotení UK obsadila 2. miesto z celkového počtu 57 univerzít z 26 štátov a 3 kontinen-tov. Víťazstvo si vybojovala praž-ská univerzita ČVUT. Družstvá futsalistiek a cheerleaders UK obsadili 1. miesto, volejbalistky a basketbalistky 2. miesto a 3. miesto atléti. Paradoxom bolo, že družstvo cheerleaders bolo oficiálne vyhlásené na 1. mieste, dostali medaily, pohár a finančnú výhru. O 3 hodiny sme sa však dozvedeli od hlavného organizá-tora Alberta Tanghetti, že druž-stvo získalo „až“ druhé miesto. Odkázal nám to po študentke, ktorú náhodou stretol. Jeho argu-mentom bolo, že 4 rozhodcovia sa pomýlili.

Chceme vypichnúť len niekto-ré z uvedených problémov a pre objektívnosť prikladáme foto-grafie od našich študentov. Boli porušené hygienické a bezpeč-nostné normy, obmedzené osob-né práva a slobody, ohrozené zdravie a bezpečnosť účastníkov. Absolútne sa nerešpektovali pra-vidlá fair play, pravidlá sa menili v priebehu súťaže a ani v rámci jedného športu neboli jednotné. Športovci tiež nemali zabezpeče-né adekvátne ubytovanie a stra-vu, za ktorú si sami zaplatili.

Z dôvodov nezvládnutej orga-nizácie dopravy v mieste pobytu, ubytovania, stravy, ale aj systé-mu rozhodovania v jednotlivých druhoch športu, museli športovci riešiť celý rad problémov, na kto-ré neboli pripravení a ani my ako vedúci sme ich nevedeli ovplyv-

niť kvôli arogantnému správaniu hlavného organizátora. Alberto Tanghetti komunikoval dvomi ve-tami: „Toto je moja súťaž, moje pravidlá. Ak sa vám nepáči, vy-padnite domov.“

Presuny medzi športoviskami a ubytovaním boli neorganizo-vané, takže sa stalo, že volej-balisti UK nestihli dva zápasy. Tým pádom sa naše družstvo znevýhodnilo a už nemohlo po-stúpiť zo skupiny do osemfinále. Je to škoda, pretože volejbalisti v tomto roku vytvorili silnú sku-pinu a preto sme verili v ich me-dailové umiestnenie. Z dôvodov zlyhávania dopravy si študenti museli platiť cestovné aj na športoviská, čím sa im výrazne navýšili predpokladané finančné náklady. Býva zvykom, že na ta-kýchto významných podujatiach medzinárodného charakteru or-ganizátor zabezpečí bezplatnú prepravu medzi športoviskami a ubytovaním.

Všetci naši študenti spali prvú

noc v telocvični vzdialenej 40 km od športovísk. Dopravili sa tam až neskoro po polnoci s vedo-mím, že o 7. hodine ráno musia tento priestor so všetkými vecami opustiť, lebo tam bude prebiehať výučba. V tejto malej telocvični „spalo“ neuveriteľne až 300 špor-tovcov, z čoho niektorí z dôvodu niekoľkonásobne prekročenej kapacity spali aj na chodbách a v priestoroch špinavých a ne-funkčných sociálnych zariadení – dvoch!!! (jedno ženské a jedno mužské WC). Študenti v túto noc nemohli opustiť telocvičňu, pre-tože boli zamknutí a ponechaní v tme.

Kvôli týmto nedôstojným a ne-ľudským podmienkam si viacerí študenti druhý deň zabezpečili ubytovanie na vlastné náklady v hosteloch bližšie k športovis-kám, alebo prespali v stanoch (s obmedzenou kapacitou). Nie-ktorí dokonca v šatniach v areáli registrácie a stravovania.

Veľké problémy boli aj v zabez-

pečení stravovacieho a pitného režimu. Študenti štartovali prvý deň bez raňajok a obeda. Obed pozostával z misky cestovín ale-bo suchej bagety. Ak sa športov-ci z objektívnych dôvodov (rozpis súťaží a vzdialenosť športovísk) nedostavili na miesto výdaja obedov a večerí v určenom čase, nedostali žiadnu stravu. Jednoducho „nevyšlo“. Druhý deň mali raňajky, obed bol zasa len pre niektorých a večeru už nedostal nikto zo súťažiacich ani vedúcich, pretože vôbec nebola zabezpečená.

Týmto chceme poďakovať všetkým študentom nielen za vzornú reprezentáciu Univerzity Komenského, ale aj za vysporia-danie sa s problémami, ktoré sa vyskytli v priebehu nášho pobytu v Ríme.

Za študentov FTVŠ UK vedú-ci družstiev PaedDr. Ladislava

Doležajová, PhD., Mgr. Kristína Hižnayová, PhD., Mgr. Richard

Kucsa.

Medzinárodné športové stretnutie univerzít

EURORÍM 2012XII. medzinárodné stretnutie univerzít z celého sveta sa uskutočnilo v Ríme 15. - 18. novembra. V predchádzajúcich dvoch rokoch Univerzita Komenského v Bratislave (UK) vybojovala vždy 1. miesto. V tomto roku sa opäť skupina nadšencov pripravovala na víťazstvo, ktoré by zabezpečilo UK získať putovný pohár už natrvalo. Do Ríma sme odchádzali presvedčení, že naši športovci, ale aj my vedúci urobíme všetko pre ďalšie víťazstvo, ale realita bola iná ako v predošlom období...

foto: študentka Jana Korenačková, členka víťazného družstva cheerleaders

31


Tenistka Niki Vajdová:

Život zasvätila tenisu a voľno medzi turnajmi Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy. Úspešná tenistka Nikola Vajdová priznáva, že byť dcérou trénera je niekedy boj. Dni plné driny, športová budúcnosť a ako zvládnuť tenis popri škole – o tom sme sa zhovárali s reprezentantkou školského klubu VŠK PANEUROPA.

Zasväť nás do tvojich teniso-vých začiatkov. Prečo práve tenis?

V podstate som ani nemala na výber (smiech). Otec je tréner a veľmi dobrý bývalý hráč. Rake-tu v ruke som mala dokonca už v kočíku. Od šiestich som začala každý deň trénovať a hrávať. Od-vtedy som na kurte nonstop.

Kedy nastal prvý úspech?Od desiatich - dvanástich ro-

kov som patrila medzi najlepšie tenistky na Slovensku. Do štr-nástich rokov som patrila medzi desať najlepších v Európe a ako pätnásťročná som sa stala maj-sterkou Slovenska v kategórii do šestnásť rokov. To boli úspechy jeden za druhým.. No a potom prechod od junioriek k ženám, to bolo trocha ťažšie a vlastne doteraz to trvá. Vyhrala som majstrovstvá Slovenska do šest-násť rokov a dva medzinárodné ženské turnaje.

Aké je to byť dcérou trénera? A ešte takého známeho?

Náročné, nie je to žiadna výho-da. Od malička ma k tenisu otec viedol a trénoval, čo bolo ťažké, najmä ten vzťah otec – dcéra - tréner.

Ako taký vzťah funguje?No to funguje tak, že to nefun-

guje (smiech). Otec chce mať z dcéry to najlepšie a niekedy, keď neovládneme svoje emó-cie, je to boj. Ale iba v rámci hry a zápolenia. Nikdy sme sa nejako vážne nehádali, máme perfektný vzťah. Vždy sa mi snažil pomôcť a poradiť.

Taký tréner zrejme nie je čas-to doma.

Práca ho zamestnáva tak, že skoro vôbec nie je. Ale už sme si na to ako rodina zvykli. Berie-me to ako súčasť jeho života,

jeho prácu a vždy sme ho v tom podporovali. Niekedy prídeme za ním na turnaje. To je nevýhoda povolania, ale dá sa to zvládnuť. S podporou rodiny určite.

Tvoj otec trénuje aj Novaka Đjokovića. Čo ty a on? Aký máte vzťah?

Sme tajní frajeri (smiech)! Ale nie. On je ako člen našej rodiny, no nestretávam sa s ním tak čas-to. Občas, keď za otcom prídem na turnaj a párkrát sme boli na dovolenke všetci spolu. Keď tu bol na Davis Cupe a hral, väčšinu

času bol s tímom, ale v novembri prišiel na Slovensko na piaty roč-ník exhibície Tennis Classic. Pr-výkrát mal čas pozrieť si aj mesto, tak som bola jeho ,,guide“.

A čo zvyšok rodiny?My sme taká tenisová rodina.

Mama nikdy nehrala, ale milu-je tenis. Preto dokáže zvládať všetky naše vrtochy a psychic-ky náročné situácie. Má úžasný prehľad v svetovom tenise, vie, čo a kde hrajú a všetkých nás podporuje a to je dôležité. Ses-tra je tenistka, tento rok vyhrala majstrovská Európy do osemnásť rokov, naposledy sa to podarilo pred šestnástimi rokmi vašej šéf-redaktorke Zuzke. Priateľ je tiež tenista, všetci kamaráti sú z teni-su, pohybujem sa v tom prostre-dí. Ja už vlastne ani nepoznám nikoho mimo tenisu (smiech).

Určite si kvôli tenisu veľa cestovala. Kde sa ti najviac páčilo?

Najviac zážitkov mám z Ame-riky, z Floridy. Ako dvanásťročná som tam chodila trénovať a aj na turnaje. Páčilo sa mi aj v Izraeli. Často chodím na turnaje do Tu-recka a to sú typické dovolenko-vé rezorty s kurtmi, odtiaľ mám veľa zážitkov. Ale konečne by

„Raketu v ruke som mala dokonca už v kočíku.“

32


som si už chcela pozrieť nejaké mesto aj bez tenisu, lebo som skoro stále na kurtoch a nedá sa to stihnúť. Chcela by som ísť konečne do New Yorku, potom európske metropoly a Karibik. V Ázii som nikdy nebola, tá ma tiež láka.

Prečo si zvoli la štúdium? Myslíš, že tenis by ťa neuži-vil?

Aj preto. Ale ja mám rada uče-nie, aj keď to znie divne. Rada sa vzdelávam a myslela som, že štúdium môže byť nové spestre-nie a oživenie, ktoré mi pomôže získať nový pohľad na veci. Mož-no v budúcnosti sa tým aj budem zaoberať.

Kde je väčšia tréma? Na zá-pase alebo na skúške?

Neverili by ste, ale keď som nastúpila sem do školy, bola som tak vystresovaná z prvej skúšky, až som si myslela, že to neprežijem. Som taká, že sa potrebujem dobre všetko naučiť. Znie to neuveriteľne, ale som na to zvyknutá.

Ako vyzerá bežný deň tenist-ky?

Trénujem každý deň. Ráno vstanem, raňajky a idem sa do fitka rozcvičiť. O desiatej je prvý tréning. Potom prestávka na obed a potom znovu, o druhej, o tretej ďalší tréning. Potom ešte možno nejaký kondičný tréning a nasleduje regenerácia. Takto to prebieha celý týždeň, potom si v piatok a sobotu odbehnem do školy a v nedeľu mám voľno. A znovu.

Ako stíhaš školu a tenis do-kopy?

Snažím sa to zosúladiť. Na-príklad počas novembrového rektorského voľna som išla do Tunisu na dva turnaje. Keď však je škola, mám individuálny plán a stíham. Na našej škole nemám jediný problém s pedagógmi ani s učením. Som rada, že som na túto školu išla, lebo PEVŠ ma nielen podporuje, ale dáva mi aj možnosť hrať – veď hrám za ško-lu za športový klub PANEURO-PA. Odvtedy, čo som na škole, začalo sa mi aj viac dariť v tenise. Viac, než keď som bola na špor-tovom gymnáziu. Tu si môžem školu pekne rozložiť a omnoho

lepšie sa mi potom hrá.Čo robíš vo voľnom čase?

Venujem sa kamarátom, priate-ľovi, rodine, najbližším. Rada čí-tam knihy. Naposledy som čítala Paula Coelha – Veronika sa roz-hodla zomrieť, Gorilu a švédske detektívky od Stiega Larssona. Čítam to najmä na turnajoch. Keď akurát nie je čo, tak sa buď učím, alebo si čítam.

Študuješ na fakulte masmé-dií. Ktorá oblasť médií či mar-ketingu ťa najviac zaujíma?

Marketingová komunikácia, marketing a PR. Zaujíma ma, ako to funguje, keď sa robí mar-keting a PR veľkých miliónových tenisových turnajov. Bavilo by ma podieľať sa na takom niečom.

Čiže po škole pôjdeš tým smerom?

Mám už teraz takú možnosť a určite by som chcela do toho

pozrieť. Ale nerada hovorím o svojich plánoch. Mám totiž veľa nápadov a plánov, ktoré si zapisujem a budem si ich musieť ešte utriediť.

Nechcela si tenis skĺbiť s mé-diami? Napríklad ako športo-vá redaktorka?

Vždy som nad tým rozmýšľa-la, ale nie je to to pravé pre mňa byť športová redaktorka alebo komentátorka. Som skôr taký kreatívny typ, potrebujem niečo tvoriť. Toto je trošku taký stere-otyp, možno by ma to po čase nebavilo. Ale skúsiť by som to mohla, no nie dlhodobo.

Plánuješ sa živiť tenisom?Každý si myslí, že tenisti veľa

zarábajú. Jasné – ale tí, čo sú top 100, top 200. Ostatní môžu zabudnúť. Tenis je ťažký chlebík. Byť nonstop, dennodenne na kurtoch, tenista skončí v tridsiat-

ke a nemôže ďalej, nevládze, keď trénuje od šiestich. Potom niekedy nemá ani dosť zarobe-né, nemá stálu prácu alebo prí-jem a je to ťažké sa po skončení kariéry do niečoho púšťať. A sme ženy, tak predsa musíme mať deti, tak kedy to mám postíhať (smiech)?

Tak môžeš byť do konca živo-ta slobodná karieristka.

Nie. Možno určitú časť života áno, ale určite nie celý. Chcem mať tak dve-tri deti.

Malých tenistov!Áno... aj keď toto som si už nie

istá, čo budú robiť moje deti. Ale zas, keď budú mať dedka takého dobrého tenisového trénera, tak ktovie.

A ty nechceš byť trénerka?Veľmi som nad tým nerozmýš-

ľala. Mám o šesť rokov mladšiu sestru, ktorá tiež hrá a keď som bola na turnajoch s ňou, tak to celkom fungovalo – viem poradiť a podobne. Ale neviem, či je to povolanie pre ženu. Pozrite sa na všetkých špičkových tenistov a tenistky – málokto má ženskú trénerku, ak to nie je ich mama.

V n o v e m b r i s i z o ž a l a úspech...

Áno. Bola som na dvoch žen-ských turnajoch v Tunise s dotá-ciou desaťtisíc dolárov. Na prvom turnaji som prehrala v druhom kole, ale ten druhý som vyhrala. Bol to ťažký turnaj a som rada, že som to dotiahla do víťazného konca. Víťazstvo si cením o to viac, že som vyhrala turnaj po päťročnej prestávke, naposledy v osemnástich rokoch.

Stretávaš tenisovú špič-ku? Ako ich vnímaš? Po-znáš sa s nimi osobne?

Keď idem na turnaj za otcom, napríklad na Wimbledon, tak ich stretávam. Ešte som sa do toho veľkého tenisu nedostala, vní-mam ich tak, že prečo nie, veď aj ja by som tam raz mohla byť. Beriem to ako takú súčasť, že sa môžem s nimi kamarátiť. S naši-mi slovenskými sa poznám so všetkými, sme taká veľká teniso-vá rodina.

Radovan Kopečný, LIKE magazín

Foto: archív N.V.

33


Tematické okruhy v tomto roku boli:1.Antické olympijské hry2.Novoveké olympijské hry3.Hry 30.olympiády v Londýne roku 2012

Súťaž pozostávala z písomného testu a ústnych odpovedí z okruhov, ktoré si voľne určovali svojou taktikou jednotlivé družstvá. Už po prvej splnenej úlohe – pí-somnom teste - sa vytvorilo na prvých troch miestach poradie, ktoré sa nezmenilo ani po druhej časti – ústnych odpovediach.

Víťazné družstvá:1. Fakulta športu PU - Andrea Palanská,

Tatiana Czyrneková, Branislav Kromka2. AOS L. Mikuláš - Martin Hanulík,

Juraj Kopček, Michal Kočiš3. FTVŠ UK - Michal Kysela, Michal Rohoň,

Ivan Trebatický

foto: Dušan Litva, KTVŠ AOS

- víťazné družstvo Fakulty športu PU

Po turnaji sme sa opýtali zakla-dateľa tohto podujatia, bývalého úspešného hádzanára, majstra sveta z roku 1967 a vicemajstra sveta v akademickej hádzanej, prof. PhDr. Rudolfa Horvátha, PhD., ktorý pôsobí na Prešovskej univerzite:

Čo si myslíte o súčasnom vysokoškolskom športe na Slovensku?Za posledných 15 rokov evidu-jeme vo vysokoškolskom športe na Slovensku a v športe vôbec veľmi výrazný úpadok. Čím ďalej tým menej vidíme na vysokých školách aktívnych športovcov a podmienky pre šport sú stále horšie. Napríklad v niektorých druhoch športu sa nemôžu konať ani akademické majstrovstvá Slo-venska. Všade vo svete je šport na vysokých školách preferovaný a podporovaný, dokonca univer-zity aj fakulty ho zahŕňajú do kva-lity svojho hodnotenia a športové úspechy študentov sú význam-ným ukazovateľom kvality univer-zity. Jednotlivé štáty a univerzity vytvárajú stále lepšie materiálne a ekonomické podmienky pre úspešnú športovú činnosť svo-jich študentov. Úspešní športovci dostávajú aj vysoké štipendiá za športovú činnosť.

V západnom civilizovanom svete úlohou univerzít nie je len posky-tovať vysokokvalitné vzdelanie, ale aj vytvárať podmienky pre záujmovú činnosť študentov v oblastiach vedy, kultúry a špor-

tu. Školské telovýchovné a špor-tové objekty sa pred mládežou nezatvárajú, aj keď ich výstavbu a prevádzku garantuje štát. U nás ale na športoviskách, na atletických štadiónoch eviduje-

me nápis „Cudzím vstup zaká-zaný“. Univerzity, fakulty, ale aj ich športoviská musia byť pre každého mladého človeka otvo-rené. V našom športe nemáme záujem o bývalých úspešných športovcov, o ich pôsobenie pri športujúcej mládeži. My ich ne-oslovujeme, ani s nimi nespolu-pracujeme. Do športu sa implantovalo veľa osôb, ktoré doslova so športom nemali nikdy nič spoločné. Ich myslenie o športe a hodnoty, ktoré vyznávajú, sú celkom iné. Aj v tom vidím vážny problém vy-sokoškolského športu a športu vôbec.

„Cudzím vstup zakázaný“

17. ročník turnaja v hádzanejV hale Prešovskej univerzity sa 19. a 20. novembra uskutočnil už 17. ročník medzinárodného turnaja v hádzanej vysokoškoláčok pri príležitosti Dňa študentstva. Siedme prvenstvo si na ňom vybojovali hádzanárky UKF Nitra pod vedením Dušana Chebeňa. Teší tiež skutočnosť, že sa na ňom vystriedali už štyri generácie študentiek z Univerzity v Egeri, z Univerzity PU z Olomouca, z univerzít v Krakowe a Rzeszowe a zo Srbskej Vojvodiny.

Vedomostná súťaž o olympizmeDo vedomostnej súťaže vysokoškolákov SR o olympizme, ktorá sa konala 15. novembra na Akadémii ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, sa prihlásilo 9 trojčlenných družstiev študentov.

Výsledky:

1. UKF Nitra2. Slávia PU Prešov3. Universitatea „Babes-Boly-

ai“ Cluj-Napoca 4. CSU Oradea .

Najlepšou brankárkou tur-naja sa stala Teodora Ca-pota (Cluj), hráčkou Daniela Danková (Slávia PU Prešov), strelkyňou Katarína Pócsíko-vá (UKF Nitra) - dala 22 gólov, najtechnickejšou hráčkou Ra-mona Gancea (Oradea).

34


XXV. Slávia EU CupMedzinárodný volejbalový turnaj žien Slávia EU Cup 2012 o pohár rektora Ekonomickej univerzity Bratislava zorganizoval už po 25-krát Volejbalový klub Slávia UK Bratislava.

Tento tradičný turnaj klub uspo-radúva jednak k príležitosti ne-skorších osláv Medzinárodných dní študentstva a jednak ako poslednú prípravu družstva žien pred zápasmi Stredoeurópskej ligy (MEVZA) a Extraligy. Ako každý rok aj tento ročník bol vý-borne obsadený. Zúčastnilo sa ňom šesť družstiev: Vasas Buda-pešť - majster Maďarska, Calcit Kamnik - vicemajster Slovinska, TEVA Godolló - vicemajster Ma-ďarska, TJ Ostrava – účastník českej extraligy, a dve špičko-vé bratislavské vysokoškolské družstvá – domáca Slávia Eko-nomická univerzita Bratislava – vicemajster SR a VŠK Paneu-rópa.- bronzový z extraligy žien. Turnaj sa hral v športovej hale Mladosť v dvoch skupinách, pri-čom prvé dve družstvá postupo-vali do play-off.

Turnaj vyhralo domáce družstvo Slávia EU Bratislava bez porážky pričom v turnaji stratilo len set vo finále proti slovinskému Kamni-ku. Je to už deviate víťazstvo zo všetkých 25. ročníkov turnaja.Družstvo Slávie Ekonomická univerzita Bratislava vedené tré-

nermi Hančíkom a Matušovom dominovalo na celom turnaji. Vo všetkých zápasoch skupiny a semifinále presvedčivo zvíťa-zilo a finálovým víťazstvom 3:1 v najkvalitnejšom zápase turnaja proti slovinskému Kamniku potvr-dilo, že bolo najlepším družstvom turnaja. Družstvo vychádzalo nielen z výbornej obrany na sieti a v poli, ale aj z kvalitného útoku a servisu.

V družstve už ako prvá nahrá-vačka nastupovala posila z VŠK Paneurópy Andrea Snopková. Na turnaji potvrdili dobrú formu reprezentantky Salanciová, Ku-ciaková a Kóšová. Káder druž-stva tvorili študentky bratislav-ských univerzít – Ekonomickej, Komenského, STU a Športového gymnázia.

dr.Vladimír Hančík, riaditeľ turnaja

Slovenský rekord na Žilinskej univerzitePokus o vytvorenie slovenského rekordu s názvom „Najväčšia skupinová fotografia študentov“ sa podaril. V stredu 14. novembra 2012 o 13,00 hod. sa na voľnom priestranstve pred budovou rektorátu Žilinskej univerzity v Žiline zhromaždilo 1 787 študentov.

Výsledky:

1. Slávia EU Bratislava 8 bodov (12:1)2. Calcit Kamnik 6 bodov (10:4)3. Teva Godolló 3 body (6:8)4. TJ Ostrava 1 bod (6:8)5. VŠK Paneurópa BA 3 body (7:9)6. Vasas Budapešť 3 body (6:9)

Najlepšie hráčky turnaja:Smečiarka: Turnšek Tjaša (Kamnik)Nahrávačka: Lanarčič Tea (Kamnik)Blokárka: Herelová Nina (Slávia EU)Libero: Hinzellerová Terézia (Slávia EU)Najvšestrannejšia: Cengeri Petra (Godolló)

Pokus o rekord bol súčas-ťou série eventov a ďalších aktivít organizovaných pri príležitosti 60. výročia za-loženia univerzity. Jeho cie-ľom bolo pripraviť súčasným študentom trvalú spomien-ku v podobe zážitku aj fo-tografie a zároveň výročie pripomenúť širokej verej-nosti. Najlepší záber bude titulnou fotografiou pripravo-vanej monografie Premeny Žilinskej univerzity (1953 – 2013). Výber fotografií bude spracovaný v podo-

be pohľadnice. Za krásneho počasia a výbornej atmosfé-ry fotografovanie realizovali známi žilinskí fotografi Cyril Králik a Ľubomír Bechný.

Celú akciu zaznamenali komisári zo Slovenských re-kordov. Skupinová fotografia bola zväčšená a pomocou označenia hláv bol spočíta-ný počet fotených študentov. Bolo to prvé fotenie tohto druhu na Slovensku. Žilinská univerzita dostala certifikát a je držiteľom ustanovujúce-ho rekordu.

35


Fitness & Aerobic Marathon 6

Večer otvoril folklórny súbor Jahodná, ktorý pôsobí pod vedením Ivana Zezulku na TU. V úvodnom nasadení pokračo-vali cvičenci počas prvej hodiny v štýle Folklor Dance Aerobiku pod vedením Miroslavy Barcalo-vej a Ivana Zezulku. Prezentérka

Zuzana Berešová pripravila zaují-mavú choreografiu Velnet Dance Aerobic pre náročnejších cvičia-cich, zameranú na koordinačné schopnosti. Choreografie tanečnej školy Grimmy Dance Center, ktorá pat-rí medzi špičkové tanečné telesá

na Slovensku aj v zahraničí, boli predprípravou a navodením at-mosféry pre profesionálneho pre-zentéra Milana Ondruša. Hodina House Moves Aerobic bola veľmi dobre zvládnutá. Bohaté skúse-nosti Milana Ondruša z pódií po celej Európe boli naozaj viditeľné

na bezchybnej metodike počas vedenia celej tejto hodiny.Nezabudnuteľným zážitkom bolo vystúpenie TS Supréma, ktorý sa venuje moderno-scénickým tan-com. Choreografiou nazvanou Dotyk si získali všetkých cvičia-cich.Záverečnú hodinu celého cvičebného večera - Port de Bras - odprezentovala Miroslava Bar-calová. Port de Bras je špecifické prepojenie strečingu a tanca. Ply-nulé sekvencie pohybu uvoľňujú a mobilizujú chrbticu, naťahujú skrátene svaly a zdokonaľujú pohybové stereotypy. Je to cvi-čenie, ktoré zdokonaľuje ladnosť pohybov celého tela. Bohatá výstava fotografií zozbie-raná zo všetkých ročníkov Fitness & Aerobic Marathonu bola veľmi pekným spestrením a retrospek-tívou doterajších organizovaných cvičebných akcií. Pri spolupráci a organizovaní tejto výstavy ch-ceme veľmi poďakovať Róbertovi Klikovi.Výstava bude stabilne umiestne-ná v telocvični Ferka Urbánka na Technickej univerzite. Úprimná vďaka všetkým, ktorí sa aktívne zúčastnili pri organizova-ní danej akcie.

Miroslava Barcalová

Silák FTVŠ UKV roku 2006 sa prvýkrát uskutočnila silácka súťaž pre študentov a zamestnancov FTVŠ UK.

Disciplíny siláckeho dvojboja boli určené nasledovne: prvá disciplína bola tlak na rovnej la-vičke s čo najväčšou hmotnosťou závažia. Výkony sa prepočítavali pomocou Wilksových tabuliek, používaných v silovom trojboji, na výkon podľa telesnej hmotnosti súťažiaceho. Druhou disciplínou boli taktiež tlaky na lavičke, ale

rozhodujúci bol počet opakovaní s činkou, na ktorej bolo naložených 60% telesnej hmotnos-ti súťažiaceho. Súčet výkonov absolútneho tlaku a počtu opako-vaní určil víťaza. Súťaž ako hlavný rozhodca viedol hosť Pavol Jab-

lonický. V druhom ročníku súťaže pribudla súťaž o najkrajšie bru-cho FTVŠ.Šiesty ročník Siláka v roku 2011 bol iný ako tie predošlé - niesol sa v znamení CrossFit-u. Výber disciplín bol postavený tak, aby si ho mohlo vyskúšať čo najviac študentov. Všestrannosť doka-zovali cvičením v minútových

intervaloch: zhy-by na hrazde (ženy – príťahy na TRX), dvojšvi-hy so švihadlom, kľuky, výskoky na 50cm vyso-kú lavičku (ženy 30cm) , swing s 20kg kettlebell (ženy 12kg kettlebells), sed-ľah, angličáky (burpees). Tento ročník, už siedmy, bol opäť iný a rozhodne už nebol pre kaž-dého. Silák 2012 Indoor Crossfit Challenge nadviazal na zmenu štýlu silového porovnávania štu-dentov FTVŠ UK. Disciplíny spô-sobovali rešpekt a mnohí adepti svoju neúčasť zdôvodňovali prá-ve ich fyzickou náročnosťou. Na-koniec však súťažiaci preukázali fyzické a morálno-vôľové kvality na vysokej úrovni. V kvalifikácii bolo potrebné dosiahnuť najlepší čas pri vykonaní 10 zhybov, 20

drepov, 30 jednoručných trhov, 40 kľukov, 50 výskokov na plyo-box, 60 dvojšvihov cez šviha-dlo a 70 opakovaní sed-ľah. Vo finále čakala lahôdka v podobe burpees, teda angličákov, s cha-rakteristickým názvom death by burpees. Víťazstvo si odniesol slovenský Mr. Crossfit-er, Jindro Tovaryš. Súťaž má už svojich pravidelných účastníkov i fanúšikov a veríme, že sa stretneme na budúcoroč-nom „Silákovi FTVŠ UK.“

Mgr. Iľja Číž, PhD.

Katedra telesnej výchovy Technickej univerzity v Košiciach (TU) zorganizovala 16. novembra už 6. ročník Fitness & Aerobic Marathon. Tento ročník nebol len o športovaní, atmosféru každej hodiny navodil iný tanečný súbor a každú cvičebnú hodinu sa cvičilo v rôznych štýloch.

36


IX. Exel CupFlorbalový klub ATU Košice v spolupráci s KTV Technickej univerzity v Košicach (TU) usporiadal v poradí už deviaty ročník medzinárodného florbalového turnaja. Zúčastnilo sa ho 6 domácich a dve zahraničné družstvá - ČVUT Praha a Univerzita Miskolc, spolu 112 študentov zo štyroch univerzít.

XXI. Yonex Cup Bedmintonový turnaj pri príležitosti 60. výročia akademického športu na Technickej univerzite v Košiciach si zahralo na štyroch kurtoch 52 hráčov slovenských univerzít a vysokých škôl v kategóriách štvorhra muži a ženy, dvojhra muži a ženy a zmiešaná štvorhra.

Juraj Dudovič, riaditeľ súťaže

UNIVERZITNÉ ŠPORTOVÉ DNI Pod hlavičkou novembrových udalostí sa vždy na jeseň koná na Žilinskej univerzite seriál športových podujatí s názvom Univerzitné športové dni. O organizáciu sa postarali Ústav telesnej výchovy Žilinskej univerzity, Academic Žilinská univerzita a Slovenská asociácia univerzitného športu.

Najväčším ašpirantom na zisk pr-venstva bolo družstvo TU, ktoré vyhralo takmer všetky ročníky. Finále bolo podľa papierových predpokladov očakávané - sú-boj ČVUT a TU. Takmer celý zá-pas bol vyrovnaný, i keď ČVUT vždy doťahovala náskok súpera. Šance sa striedali zo strany na stranu a skvelé zákroky pred-

viedli obaja brankári. V závere zápasu sa však ukázala lepšia technická zručnosť hráčov TU, ktorí vyrovnaný zápas otočili vo svoj prospech a vyhrali zaslúže-ne 14:6. V súboji o tretie miesto sa stretli družstvá UPJŠ Košice a Univer-zita Miskolc.

Juraj Dudovič

Výsledky:

Dvojhra ženy 1. Bachledová Mária (FEI TUKE), 2. Kyšeľová Jana (FEI TUKE), 3. Hrobárová Miroslava (F-BERG)

Dvojhra muži 1. Mikluš Matej (UPJŠ KE), 2. Garaj Rastislav (EkF TUKE), 3. Chovanec Tomáš (F-BERG)

Štvorha ženy 1. Kyšeľová - Bachledová (FEI TUKE), 2. Novotná - Leškováčová (FEI, HF TUKE), 3. Hrobárová - Tóthová (EkF TUKE, F-BERG)

Štvorhra muži 1. Chovanec – Števák (F-BERG, FEI TUKE), 2. Ištočko – Garaj (FEI, EkF TUKE), 3. Mikluš – Duda (UPJŠ KE, HF TUKE)

Mix: 1. Novotná – Feckanič (FEI, SjF TUKE), 2. Balogová – Garaj (EkF TUKE), 3. Bachledová – Novacký (FEI TUKE)

Súťažilo sa v 19 športoch: aero-bic, atletika, basketbal, bedmin-ton, bouldering, florbal, futsal, golf, grappling, indoorcycling,

plávanie, squash, thajský box, si-lová súťaž, stolný tenis, športová streľba, tanec, tenis a volejbal.Na športoviskách to len tak vrelo.

Zasúťažiť si prišli aktívni športov-ci, ale aj takí, ktorí mali na väč-šom športovom podujatí premié-ru. Všetci mali možnosť vychutnať

si skvelú atmosféru. Do súťaží Univerzit-ných športových dní 2012 sa zapo-jilo spolu 770 vyso-koškolákov a 302 ostatných športov-cov. Nepochybne to svedčí o kvalitnej práci organizátorov, ako aj o spolupráci a podpore vedenia univerzity. Neza-búdajme, že šport

spája od nepamäti mladých ľudí na celom svete.

Ľudmila Malachová, ÚTV ŽU

37


Športový kalendár december 2012

Región BRATISLAVA

BASKETBAL Pohár dekana v basketbale december MFEI Vianočný turnaj bratislavských fakúlt december HK FilozófFLORBAL Vysokoškolská liga vo florbale bratislavských VŠ október – apríl TJ Slávia UK Turnaj Prírodovedecká fakulta UK Open december AŠK Prírodovedec FUTSAL Vysokoškolská liga vo futsale mužov bratislavských VŠ október – apríl TJ Slávia UK PLÁVANIE Vysokoškolská liga v plávaní bratislavských VŠ október – apríl TJ Slávia UKVESLOVANIE Majstrovstvá v halovom veslovaní december MFEI VOLEJBAL Vysokoškolská liga vo volejbale mužov a žien bratislavských VŠ október – máj TJ Slávia UK Vianočný turnaj december VK Slávia EUINÉ Športový deň študentov Lekárskej fakulty december Slávia Medik

Región ZÁPAD

PLÁVANIE Vianočný kapor december UKF NitraSTOLNÝ TENIS Stolnotenisový Vianočný turnaj december UKF Nitra

Región STRED

FLORBAL Vysokoškolská liga vo florbale október – apríl AC UNIZAGYMNASTIKA Vianočná vetvička december ŠK UMB B. Bystrica VOLEJBAL Vianočný turnaj december Slávia TU Zvolen

Región VÝCHOD

AEROBIK Vianočné všeličo december UPJŠ KošiceBOWLING Bowling Cup vysokoškolákov október – december ATU Košice FUTBAL Sálový futbal o majstra UVLF marec - december Slávia UVLF Košice Vianočný turnaj v minifutbale december ATU KošicePOTÁPANIE Neptuniáda - plutvové súťaže december ATU KošiceVOLEJBAL Mix volejbal o Pohár rektora UVLF december Slávia UVLF Košice Mix volejbal o Cenu Slávie UVLF december UVL Košice

Autor: Anton Lednický Autor: Anton Lednický

38


St Lif kt b 01 i dd 39 15 10 2012 17 43 00StuLife_november_06_12.indd 39 28.11.2012 19:26:56

Vysokoškoláci jedine nú z avu na ro

KONTAKT www.hnonline.sk/predplatne @ [email protected] 02/48 238 238 (pracovné dni 9.00 – 17.00) ECOPRESS a.s., Seberíniho 1, P.O. BOX 35, 820 07 Bratislava

/predplatne

REKLAMNÉ AGENTÚRY 2012

Samostatne nepredajné

november 2012

Bratislava – Hospodárenie štátu saotriasa. V tomto aj budúcom rokumôže zabudnúť na 740 miliónoveur, ktoré plánoval vybrať na da-niach z príjmu firiem, DPH, ale ajodvodoch. Najnovšie odhady vče-ra zverejnil minister financií PeterKažimír (Smer-SD). Výpadky zrej-me zvýšia tohtoročnú dieru rozpo-čtu, no budúcoročného plánu saKažimír drží. Sľúbili sme to Bruse-lu. „Je málo vecí istých v budúcomroku, ale jedna vec je istá. Že pri-pravíme a schválime rozpočet s de-ficitom pod tri percentá.“

Odborníci mu však odkazujú –na to by ste si mali pripraviť doda-točné opatrenia. Šéf rezortu finan-cií ubezpečuje, že dane teraz viacdvíhať nebude.

Začne sa čerpať rezervaBudúcoročný výpadok môže po-kryť polmiliardová rezerva, ktorú

šie opatrenia, nechcel Kažimírspresniť. Za zlý vývoj viní najmäkrízu. Útlm u našich najväčších ob-chodných partnerov už vo veľkomcítia aj naše firmy. „V porovnanís minulým rokom sa nám exportznížil približne o 15 percent,“ hod-notí generálny riaditeľ strojárskejspoločnosti Bonfiglioli Slovakia Ma-rek Kolarik.

Odborníci dopĺňajú, že štátuz odhadovaných príjmov ukroja ajjeho vlastné opatrenia. Vyššie da-ne a odvody môžu nútiť firmydo optimalizácie alebo väčšiehošetrenia.

Ďalším škrtom sanevyhnemeOkrem toho sa prognózy môžuzhoršiť ešte viac. Pribúda signálov,že európska ekonomika sa spoma-lí viac, ako sa teraz čaká. Hlavnýanalytik Slovenskej sporiteľne JurajBarta preto tvrdí, že budúcoročnýcieľ deficitu síce je dosiahnuteľný,avšak za cenu dodatočných opatre-

Marcela Šimková, [email protected] ©

hn

DENNÍK PRE MODERNÉ SLOVENSKO

Najslávnejší bourbons chuťou od Slovákov Prapravnuk zakladateľaznačky Jim Beam Fred Noe pre HN 12

Cena 0,75 EUR * * streda 28. novembra 2012, číslo 230Vydáva ECOPRESS,

Kia uvedie športiaky Made in Slovakia

Bratislava – Prvý športiak z dielne Kia a s exkluzívnou pečaťou Made in Slovakia. Takýto primát bude mať novinkapro cee'd GT z dielne žilinského závodu Kia Motors Slovakia. Automobilka včera ukázala jej prvé skice. Bude sa

Kažimír hlási poplach.Chýbajú stámiliónyMinister financií sľubuje, že dane už dvíhať nebude.

Podnikatelia, blíži sa daň z áutKoľko zaplatíte v jednotlivých krajoch. Aké zmeny vás

čakajú + rady HN. Príloha Poradca, DNES v HN

Snímka: Kia

Rebríček najlepšie zarábajúcich IT spoločností na našom trhu strana 24Projekt HN+

Odhadovaný výpadokpríjmov rozpočtu

Na rok 2012

490miliónov eur

Na rok 2013

250miliónov eur

Rezerva v rozpočte na rok 2013

mínus

mínus

plus

DANE

Z

nejšíejší boubourbonrbonu od Slovákov aakladateľaaaam HN HH 121122

novembra 2012, číslo 230

vvvvakiakiaaUŠE TRITE V IAC AKO

65 €!35 % Z AVA

222222222

ODBORNÝ MESAČNÍK O MARKETINGU, REKLAME A MÉDIÁCH WWW.STRATEGIE.SK

KONFERENCIA FORUM MEDIA: AKO SA BUDE V Y VÍJAŤ TRH V ROKU 2013?

PRÍLOHY:

D

nnnn

2013www.areaprint.com

Urobíme všetko preto, aby aj rokkončiaci 13 bol pre vás šťastný.

4,80 €

Je škoda, že my ako odvetvie, ktoré buduje klientom dobré meno,máme sami trochu problém s vlastnou reputáciou,“ hovorí nová prezidentka Asociácie PR agentúr Silvia Kušnírová.

PR SA MUSÍ VEDIEŤ PREDAŤ

SPIDERMAN SI OMELETU NEUROBÍExkluzívny rozhovor s Wiliamom Auriolom, vlastníkom práv na Šmolkov

NAJLEPŠIE WOM SÚ TRAPASYAko pracovať s word-of-mouth, aby fakt fungovalo

WWWW.STRATEGIE.SK

PRÍLOHY:REKLAREKLAM ÉNÉ AGENTÚRYVÝSTAVNÍCTVOOUOUT&IN DOOR 4D

novenovenovennn mbermbem 2012

4,80 € UŠE TRITE V IAC AKO

17 €!30 % Z AVA


Student Life

Documents