Top Banner

Click here to load reader

Sloboda - Viera - Autenticita

Oct 07, 2014

ReportDownload

Documents

Peter Kondrla KNŠ FF UKF

6 Sloboda viera autenticita (vodn slovo recenzenta) Viliam Judk Medzi tmito pojmami, i nzvom okruhov jestvuje vzjomn podmiene-nos: jeden pojem osvetuje druh, druh vychdza z prvho, tret je podmie-nenm vrazom oboch predchdzajcich. A vetky kotvia v Biblii, vetky s kov, vchodiskov, svzan, petrifikovan pravdy. Ich aktualita vz v naej duchovnej prtomnosti, osobitne v potrebe a povinnosti ich nanovo interpretova a zodpovedne vyklada nleitm slovnkom. ijeme v dobe monost rozlinch prstupov a interpretci viery a slobody, v monosti neby autentickmi nositemi prvej viery a jej ohlasovania. ijeme v kultre monost ignorancie a karikatry viery, znevaovania evanjeliovej viery a nboenstva, odporu, hlsania, e viera odporuje rozumu a pod. ijeme v dobe, ke sa viera ideologizuje, ke prebieha premena vedomia, ke sa relativizuj dejiny ud-skej slobody, dstojnosti udskho svedomia, ke sa mytologizuje vstup Jeia Krista do udskch dejn, ke sa uprednostuje napr. existencialistick inter-pretcia viery a spochybuje sa jej podstata. Sasn sekularizcia ako tvrd W. Kasper - nepredstavuje iba odklon od viery, ale svetsk uskutoovanie kresanstva, tbu po zotrvan v nboenstve.1 Mme teda doinenia aj s otzkou autonmie a teotonmie, o nie je antitzou, ale me vies k zmene kresanskch hodnt. Pousilujem sa teda skromne vstpi do svetla poznvania pravdy o viere, o slobode a o autenticite naej viery. Rezonuj tu predovetkm dve vyznania. Prv je od sv. Pavla a znie: Lebo ijeme vo viere, a nie v nazeran (2 Kor 5, 7). A druh je od sv. Augustna: Verm, aby som porozumel.2 Mono tu vidie vieru ako zdroj celho poznania, ako to definoval v roku 1962 Michael Polanyi, profe-sor chicagskej univerzity.3 V tejto svislosti nie je odait pripomen slov ppea Jna Pavla II., e kresanstvo nie je iba nboenstvom poznania... Je nboenstvom Boieho a udskho psobenia.4 1 Porov. KASPER, W.: Theologie soust na doby. Praha, esk kesansk akademie 1994, s. 53. 2 Porov. HAHN, S.: Preo veri? Bratislava, Redemptoristi 2009, s. 25. 3 Porov. Tamtie, s. 24 a nasl. 4 JN PAVOL II.: Prekroi prah ndeje. Bratislava, Nov Mesto 1995, s. 123. 7 Zkladom udskej slobody je biblick sloboda darovan BohomStvoriteom. Teonmia predpoklad udsk autonmiu, ako to vysvetuje W. Kasper: udsk sloboda sa zavruje a napa len prostrednctvom teonmie, Boha a spoloenstva s Bohom.5 udsk sloboda sa nenapa sama sebou, je ustavine v pohybe, otvorenosti, a nepokoji. Pritom vetci vieme, e lovek sa nerod slobodn. Slobodu zskava postupne. Mus si ju vydoby. V tom je jeho vekos.6 lovek nie je ukonen bytos, v kontrole nad sebou zskava svoju slobodu a prve tm sa stva viac lovekom. lovek sm od seba (a zo seba) je nezaviten.7 Pri uvedomovan si svojej slobody je takto aj nevyhnutne bytosou transcendentnou8. Milos a pravda predpokladaj slobodu, vraz-ne hovor deklarcia o nboenskej slobode Druhho vatiknskeho koncilu Dignitatis humanae.9 Druh vatiknsky koncil vrazne zdraznil dstojnos loveka a osobu loveka, obdarovan rozumom a slobodnou vou. Koncil sa udskou slobo-dou zaoberal vemi vne a kldol draz na vntorn vedomie loveka. Ako to komentoval ppe Jn Pavol II.: loveka nemono nti, aby prijal pravdu. K nej ho pobda iba jeho prirodzenos, e t ist sloboda, ktor ho zavzuje primne hada a ke ju njde prija ju tak vo svojom presveden, ako aj vo svojom sprvan.10 Ide o pravdu spoluprce loveka s Bohom, o realizciu udskej osoby skrze lsku, skrze lsku k inm. Ak udsk slobodu zbavme tejto perspektvy dvod Jn Pavol II. ak sa lovek nebude snai by da-rom pre druhch, vtedy tto sloboda sa me ukza ako nebezpen. Stane sa slobodou kona to, o ja povaujem za dobr, o mne prinesie zisk alebo pote-enie, hoci toto poteenie je achetn. Ak lovek neprijme perspektvu darova-nia sa, stle bude pretrvva nebezpeenstvo egoistickej slobody.11 Aj najnov-ie, Svt Otec Benedikt XVI. v prhovore poas nvtevy hlavnho rmskeho seminra 23. februra 2009, citujc sv. Pavla hovor: Boli ste po volan k slobode. A pta sa, o je sloboda, hadajc spolon antropologick i teologick odpove v Pavlovom vroku: Nezneuvajte svoju slobodu pre prleitos telesnej iadostivosti, ale cez lsku bute sluobnkmi jeden druh- 5 Porov. KASPER, W.: Theologie soust na doby, c.d., s. 56. 6 QUOIST, M.: Kontukcia loveka. Bratislava, L 2001, s. 39. 7 Porov. KASPER, W.: Theologie soust na doby, c.d., s. 59. 8 Porov. RAHNER, K.: Sksenos Ducha. Turne meditcie. Preov, vyd. M. Vaka 1999, s. 39. 9 Koncilov dokument bol schvlen 7. decembra 1965. 10 JN PAVOL II.: Prekroi prah ndeje, c.d., s. 170. 11 Tamtie, s. 179. 8 mu.12 Svojvonos nie je slobodou, ale jej nedostatkom. Slobodn sme v uskutoovan sluby druhm. N vzah ako stvorenia k Stvoriteovi je stlou vchodiskovou pravdou. Sme stvorenia, a preto zvisl na Stvoriteo-vi, pe Benedikt XVI. Zvislos nie v zmysle osvietenskho oslobodenia, ale zvislos na lske Stvoritea, ktor nm dva, ktorou ns zaha.... udsk sloboda je na jednej strane by v radostnej a vekej skutonosti lsky Boha, ale na strane druhej to znamen tak i onak by s inm a pre inho.13 Iba zdiea-n sloboda je udskou slobodou usudzuje Benedikt XVI. a pta sa: o je mierou tohto zdieania slobody? Mysl tm poriadok pravdy, lebo sloboda proti pravde nie je slobodou. Sli jeden druhmu vytvra spolon priestor slobody.14 Ak sa neidentifikuje naa va s Boou vou, s Bom zkonom a Bom slovom nastva rozpor, viera sa degeneruje na intelektualizmus a pokora zasa na aroganciu. To je dsledok toho, e nevstupujeme do skutonej lsky pravdy a Krista. To je dsledok detrukcie a karikatry Cirkvi v dnenom ase. Do poslunosti viery sa vchdza, ako hovor Svt Otec Bene-dikt XVI., v pokore Panny.15 V podobnom myslen vyznievaj nhady a postoje J. Ch. Korca, pre ktor-ho je sloboda nosnm pilierom kadej morlnej reflexie. Ve jeho dielo Sloboda ako dar i zhuba (2006) sa dotka podstaty udskej slobody, jej sprvneho prevania, pvodu i konenho uenia, ale aj pomlench nzorov. Kardinl J. Ch. Korec si kladie otzku o sprvnom vklade pojmu sloboda. Tvrd, e sloboda je dar, ktor lovek dostal ako lovek. Je to osobitn dar, vlun dar len pre neho. Nik in nie je a neme by slobodn, iba lovek. To je antropologick kontanta. Sloboda vak me by aj rizikom. Slobodou sa pretvrame na zrelch a zodpovednch ud, ale ou meme liapa po pravde ivota, ou meme znetvori seba a ivot okolo ns. Avak lovek je povolan k lske. A ako zdrazuje, sloboda je predpokladom lsky. A lsku si nememe vynti. Lske predchdza slobodn rozhodnutie loveka. V tom bytostnom uren slobody ako predpokladu lsky s Bohom spova jej nesmier-na vekos i vekos loveka ako takho.16 Sloboda je pre loveka poehna- 12 BENEDIKT XVI.: Iba zdiean sloboda je skutone udskou slobodu. In: NOUWEN, H.: Kristo-va nesebeck cesta. Bratislava, Karmelitnske nakladatestvo 2009, s. 9-16. 13 Tamtie, s. 12. 14 Tamtie, s. 13. 15 Tamtie, s. 16. 16 Porov. ULK, I.: Zodpovedne prevan sloboda cesta k opravdivmu spoloenstvu lsky. In: LIBA, P. (ed.): Svedok vyznva myslite. J. Ch. Korec (1924-2009). Nitra, Kazsk seminr sv. Gorazda 2009, s. 87-89. 9 nm len vtedy, ke sa lovek slobodne rozhoduje poda poznanej pravdy o jej pvode, poslan a cieli. Prv, autentick sloboda a tvoriv sloboda je len v pravde. ThDr. I. ulk, ktor komentuje toto dielo, zdrazuje, e u kardinla J. Ch. Korca skuton sloboda loveka znamen ivot it vo vernosti pozna-nej pravde.17 Z toho potom vychdza aj autentick humanizmus, t.j. chpanie loveka v jeho hodnote, dstojnosti i vekosti. Pre ns a nau sasnos uzatvrame, e sloboda m by lovekom pestovan a nie manipulovaten. Len Kristus jestvuje ako typ kresansky zavenej slobody. Lebo tejto slobode ns oslobodil. A toto by malo ns v prvom rade vies a hada aj vlastn jadro kresanskej etiky.18 Odbom trochu aj od nho benho ivota, v ktorom sa sloboda loveka chpe dos povrchne a pragmaticky. Prinajmenom: sloboda za nieo (niekoho) alebo sloboda od nieoho, niekoho, prp. oslobodenie sa... Tto redukcia vy-chdza z pragmatickej filozofie (rozhodnutm viny mono zmeni slobodu, o poznme z totalitnch reimov), z filozofie nihilizmu a modernizmu a relativizmu. Takto chpan sloboda je viac vrazom asti na moci, je nego-vanm rovnosti vetkch ud. Je to obdobie istej bezobsanej individulnej slobody, alebo tzv. udskch prv, ktor nepodliehaj zsadm pluralizmu a tolerancie. Nie je mon chcie ma slobodu len pre seba pe J. Ratzinger; sloboda je nedeliten a mus sa vdy chpa ako poslanie pre cel udstvo... Sloboda vyaduje staros o to, aby morlka bola chpan ako verejn vzba tkajca sa celho spoloenstva a teda tak chpan, e sa jej je sama o sebe bez moci prizn vlastn moc, ktor sli loveku. A J. Ratzinger dodva, e k slobode patr schopnos vnma zkladn slobody udskosti, ktor sa tkaj kadho loveka.19 Sloboda sa teda vdy vzahuje k mravnmu zkladu a k mravnmu poslaniu. K darovanej slobode patr zodpovednos za svoje konanie so vetkmi dsledkami, inakie by to nebola sloboda, pripomna k zneuvaniu slobody kardinl J. Meisner v rozhovore so St. Rehdererom.20 Autonmia loveka prina ako to poznme mnohm utrpenie, a to v situcii, ke lovek neustle zneuva Bohom darovan slobodu, ke odopie-ra jeho lsku, chvlu a vaku. Zneuvanie slobody sprevdza nenaplovanie slobody, ako aj zbrana uva tto slobodu. 17 Tamtie, s. 97. 18 KASPER, W.: Theologie soust na doby, c.d., s. 60. 19 RATZINGER, J.: Pravda, hod

Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.