Manažment výrobnej technológie pestovania poľnej plodiny s ...elektrickej vodivosti pôdy bol použitý kontaktný konduktometer s hrotovými elektródami, (obrázok 2) zapožičaný

SSLLOOVVEENNSSKKÁÁ PPOOĽĽNNOOHHOOSSPPOODDÁÁRRSSKKAA UUNNIIVVEERRZZIITTAA VV NNIITTRREE

MECHANIZAČNÁ FAKULTA

KATEDRA STROJOV A VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

Manažment výrobnej technológie pestovania poľnej plodiny

s využitím geograficky lokalizovaných informácií

Autoreferát dizertačnej práce

na získanie vedecko-akademickej hodnosti

philosophiae doctor

vo vednom obore: 41 – 15 – 9

Technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby

IInngg.. RRaaddoovvaann ŠŠvvaarrddaa

Nitra 2005

2

Dizertačná práca bola vypracovaná v internej a neskôr v externej forme doktorandského

štúdia na Katedre strojov a výrobných systémov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity

v Nitre.

Doktorand: Ing. Radovan ŠVARDA

Katedra strojov a výrobných systémov

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Vedúci dizertačnej práce:

prof. Ing. Ladislav NOZDROVICKÝ, PhD..

MF, SPU v Nitre

Oponenti: prof. Ing. Miroslav KAVKA, PhD.

TF ČZU Praha

doc. Ing. Vladimír RATAJ, PhD.

KSaVS, MF SPU v Nitre

Ing. Richard MARKOVIČ, CSc.

SKTC – 206, Rovinka

Autoreferát bol rozoslaný dňa .................

Stanovisko k dizertácii vypracovala Katedra strojov a výrobných systémov MF SPU v Nitre.

Obhajoba doktorandskej práce sa koná dňa ................ o ............ hod. pred komisiou pre

obhajobu dizertačných prác vedného odboru 41 – 15 – 9 Technika a mechanizácia

poľnohospodárskej a lesníckej výroby na Mechanizačnej fakulte SPU v Nitre.

Miesto konania: Katedra strojov a výrobných systémov, MF, SPU v Nitre,

Tr. Andreja Hlinku 2, 949 76 Nitra

S dizertačnou prácou sa možno oboznámiť na dekanáte Mechanizačnej fakulty SPU v Nitre.

Predseda komisie pre obhajoby vo vednom odbore 41 – 15 – 9

prof. Ing. Jozef HRUBEC, CSc.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

3

SÚHRNDoktorandská dizertačná práca predstavuje nový trend v poľnohospodárskej výrobe

smerujúci k znižovaniu nákladov prostredníctvom optimalizácie vstupov. Tento trend sa

nazýva presné poľnohospodárstvo a je založený na báze informačných technológií. Práca sa

okrem vnútornej štruktúry presného poľnohospodárstva zaoberá aj jeho technickým

zabezpečením na rôznych úrovniach. Prezentuje poznatky z využívania geograficky

lokalizovaných informácií v systéme spracovania pôdy, hnojenia, sejby a zberu obilnín.

Dizertačná práca rieši problematiku využívania geograficky lokalizovaných informácií

charakterizujúcich vlastnosti pôdy na sledovanom pozemku, ich spracovania a vyhodnotenia,

variabilného hnojenia a geograficky lokalizovaných informácií stavu porastu. Na základe

definovania miery variability pôdnych podmienok sa na sledovanom pozemku uskutočnilo

variabilné hnojenie jednozložkovými priemyselnými hnojivami a následne boli stanovené

ekonomické prínosy.

Dizertačná práca bola riešená v rámci výskumného projektu VEGA 1/0587/03„Implementácia prvkov presného poľnohospodárstva v manažmente vybraných systémovpestovania poľných plodín“, ktorý bol riešený v rokoch 2003 – 2005 na Katedre strojova výrobných systémov Mechanizačnej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzityv Nitre.

ABSTRACTThe aim of dissertation thesis was to present a new tendency in agricultural production

focused on costs decreasing through inputs optimization. This tendency is called precision

farming and it is based on information technologies. The research was aimed not only at the

internal structure but it includes also technical equipments of the system used on the different

levels. It presents knowledge obtained by using of geo-referenced information in soil tillage

system, fertilizing, seeding and crop harvesting.

Dissertation thesis solves the problems of using of site-specific information to

characterize soil properties on the experimental field, its processing and interpretation,

variable-rate fertilizing and crop stand condition. On the basis of determination of the soil

properties variability the site-specific fertilizing with single-component fertilizers was

realized on the experimental field. The economical benefits have been determined.

Dissertation thesis was part of research project VEGA number 1/0587/03 „Implementation of attributes of precision farming in management of selected croppingsystems“, that was solved in 2003 – 2005 in Department of Machines and ProductionSystems, Faculty of Agricultural Engineering, Slovak University of Agriculture in Nitra.

4

ÚVODCelosvetový vývoj prináša značnú diferenciáciu v uplatňovaní technického pokroku

v poľnohospodárstve jednotlivých krajín. Táto diferenciácia vyplýva z rôznych možností

rôznych krajín investovať kapitál do rozvoja technickej a biologickej základne rezortu

poľnohospodárstva. Ak bližšie analyzujeme súčasnú situáciu v poľnohospodárstve Slovenskej

republiky sú viditeľné javy ako rozsiahla zmena vlastníckych vzťahov, atomizácia

koncentrácie výroby, zakladanie, transformovanie a likvidovanie veľkého počtu subjektov

poľnohospodárskeho a potravinárskeho komplexu. Možno tiež pozorovať výrazné spomalenie

až zastavenie obnovy technickej základne, výrazné spomalenie až zastavenie finančných

tokov vo výrobkovej vertikále a zmenšovanie výmery obhospodarovanej pôdy.

Pokiaľ na jednej strane pôsobia práve tieto trendy a ich hlavným výsledkom je

pokračujúce prehlbovanie celkovej recesie poľnohospodárstva, na strane druhej, v časti sveta

do ktorej patria priemyselne a poľnohospodársky najvyspelejšie krajiny (USA, Kanada,

Austrália a západná Európa), výrazne dominuje trend zameraný na zvyšovanie efektívnosti

poľnohospodárskej výroby. Hlavným cieľom tohto trendu je znižovanie nákladovosti pri

výrobe poľnohospodárskych produktov a tým celkové posilnenie konkurencieschopnosti na

svetovom trhu s poľnohospodárskymi komoditami. Tento trend je označovaný ako presné

resp. precízne poľnohospodárstvo.

Základnou myšlienkou systému presného resp. precízneho poľnohospodárstva je

optimalizácia vstupov, to znamená že aplikácia vstupov sa má realizovať len vtedy a tam, kde

je to potrebné. Je to stratégia procesu riadenia hospodárenia, ktorá využíva podrobné, lokálne

špecifické informácie o pôde a plodinách. Cieľom presného poľnohospodárstva je na základe

čo najpodrobnejších údajov o rôznych pôdnych vlastnostiach, pôdnych a plodinových

charakteristikách optimalizovať všetky potrebné produkčné vstupy. Systém integruje

rozsiahle množstvo technických prostriedkov a programových produktov.

Presné poľnohospodárstvo – to nie je iba súbor technických prostriedkov

a informačných technológií, ktoré umožňujú vykonávať určité zásahy správnym spôsobom na

správnom mieste a v správnom čase. Za precízne poľnohospodárstvo musíme predovšetkým

považovať schopnosť presne monitorovať a usmerňovať poľnohospodársky podnik a to

jednak čiastkové prvky v jeho štruktúre, ako aj daný výrobný systém ako celok. Celý tento

proces je hodnotený podľa základného kritéria efektívnosti využívania jednotlivých vstupov.

Predložená práca predstavuje prehľad poznatkov súvisiacich s racionalizáciou

výrobných technológií a to na báze implementácie prvkov presného poľnohospodárstva.

5

CIEĽ PRÁCECieľom predloženej doktorandskej dizertačnej práce je poukázať na možnosti využitia

a prínosy geograficky lokalizovaných informácií v manažmente pestovania poľných plodín.

Cieľom tiež je zároveň skúmať vplyv zásahov, ktoré sú realizované na základe geograficky

lokalizovaných informácií na porast, pôdu, úrodu a ekonomickú rentabilitu. Z tohto zámeru

vyplývajú nasledovné čiastkové ciele:

výber vhodného pozemku,

monitorovanie pracovných operácií,

monitorovanie vybraných vlastností pôdy,

mapovanie pozemku a definovanie rozmiestnenia monitorovacích bodov,

zostavenie máp priestorovej variability (úrody, hnojenia, atď.),

návrh vhodných dostupných prostriedkov a aplikácia priestorovo diferencovaného

spôsobu hnojenia priemyselnými hnojivami,

sledovanie účinkov diferencovaného spôsobu hnojenia na porast pestovanej plodiny,

stanovanie ekonomických účinkov diferencovaného spôsobu hnojenia a ich porovnanie.

Riešenie predloženej doktorandskej dizertačnej práce sa uskutočnilo v podmienkach

poľnohospodárskeho podniku – Poľnohospodárske družstvo Chorvátsky Grob, okres Senec.

MATERIÁL A METÓDYPri riešení dizertačnej práce bol použitý nasledovný obecný metodický postup:

1. Výber a charakteristika poľnohospodárskeho podniku a experimentálneho pozemku.

2. Charakteristika pestovania vybranej plodiny a použitého technologického postupu.

3. Výber plodiny pre sledovanie priestorovej premenlivosti so zameraním na nosné plodiny.

4. Stanovenie geografických parametrov pozemku a vyhodnotenie dostupných informácií

o parcele (geodetické zameranie hraníc, stanovenie siete monitorovacích bodov).

5. Analýza zberu obilnín, parametre pohybu obilného kombajnu, odber vzoriek úrody.

6. Spracovanie máp úrody na základe vyhodnotenia odobratých vzoriek v čase zberu

a následné spracovanie pomocou GIS ArcView, verzia 3.2.

7. Zistenie priestorovej premenlivosti vstupných parametrov. Stanovenie priestorovej

premenlivosti pôdnej reakcie, zásoby živín (N, P, K, Mg, Ca), dopestovanej úrody a i.

8. Spracovanie vstupných parametrov. Vypracovanie máp priestorovej premenlivosti

a vyčíslenie štatistických charakteristík (GIS ArcView a tabuľkový procesor MS Excel).

6

9. Zostrojenie aplikačných máp hnojenia s následnou optimalizáciou zón hnojenia.

10. Sledovanie vplyvu variabilnej dávky hnojiva na porast.

11. Posúdenie technických parametrov navigačných systémov strojových súprav na trhu.

12. Stanovenie výšky nákladov pre rôzne spôsoby aplikácie priemyselných hnojív.

Na základe vyššie uvedeného obecného postupu boli podrobnejšie rozpracované fázy,

zamerané na postihnutie variabilného charakteru experimentu (obrázok 1).

Obrázok 1 Schéma celkovej metodiky práce

Odber pôdnych vzoriek

Rozbor pôdnych vzoriek

Údaje z rozboru vzoriek

Stanovenie obsahu prípustnéhofosforu podľa druhu pôdy a pH.

Následná úprava koef.v závislosti na veľkosti

očakávanej úrody

Stanovenie aplikačnýchdávok P, K, CaCO3

Určenie podľa pH s následnýmprepočtom podľa koeficientov

na Ca, CaCO3

Stanovenie obsahu prípustnéhodraslíka podľa druhu pôdy.

Následná úprava koef.v závislosti na veľkosti

očakávanej úrody

Zostrojenie aplikačnýchmáp pre variabilné hnojenie

Realizácia variabilnéhohnojenia

Analýza osevného postupua definovanie požadovanejúrody pre daný pozemok

Výber a charakteristikapodniku

Výber a charakteristikapozemku

Charakteristika technicko –technologického zabezpečenie

pracovných operácií

Stanovenie geografickýchparametrov pozemku a prípravné

práce (geodetické zameraniehraníc parcely, stanovenie

pestovateľsky sledovanej plochy,stanovenie a zameranie siete

bodov pre odber vzoriek a prejednotlivé merania)

Vyhodnotenie vplyvuvariabilnej dávky hnojiva

na parametre porastu

Ekonomické zhodnotenievariabilného hnojenia

7

Metodika charakteristiky poľnohospodárskeho podniku a pozemku

Výber poľnohospodárskeho podniku, na ktorom bola realizovaná praktická časť

doktorandskej dizertačnej práce sa uskutočnil podľa nasledovných kritérií:

charakteristika súčasného stavu poľnohospodárskeho družstva, charakteristika pôdno –

klimatických podmienok, charakteristika rastlinnej výroby, charakteristika úrovne

zabezpečenia ľudskými zdrojmi, charakteristika úrovne hospodárenia, charakteristika

technologického a technického zabezpečenia, charakteristika celkovej situácie podniku.

V spolupráci s poľnohospodárskym podnikom sa následne určil pozemok, na ktorom mali

prebiehať viacročné experimenty. Počas výberu boli použité nasledovné kritériá:

veľkosť pozemku, členitosť pozemku, svahovitosť pozemku, vzdialenosť od centra

podniku, pestovateľský zámer poľnohospodárskeho podniku daný osevným postupom.

Na vybranom pozemku bola zároveň zmonitorovaná doterajšia úroveň hnojenia.

Metodika mapovania hraníc pozemku a rozmiestnenia bodovodberu vzoriek

Na mapovanie hraníc pozemku bol použitý ručný satelitný navigačný prístroj Garmin

eMAP. Rozmiestnenie monitorovacích bodov bolo stanovené pomocou kombinácie dvoch

nasledujúcich metód:

Stanovenie polohy a počtu odberných miest podľa pedologických noriem, v súlade

s normou STN 46 5331, ktorá stanovuje odber na princípe vytýčených uhlopriečok.

Vzorka sa odoberá zo stredu políčka. Tento spôsob sa označuje ako bodový odber

vzoriek v rámci mriežky (ISO/DIS 10381). Ustálil sa však názov „systematicky rozložené

vzorkovanie“, pričom získané hodnoty odberu predstavujú vždy jeden bod.

Pre potrebu našich experimentálnych meraní bolo prostredníctvom programu Geometrick

rozmiestnených a stanovených 57 monitorovacích bodov.

Metodika sledovania prevádzkových parametrov a dráhy pohybuobilného kombajnu NH – TX 66 pri zbere obilnín

Metodika stanovenia pracovnej šírky žacieho stola

Pri stanovovaní využitia pracovnej šírky žacieho stola sa postupovalo v zmysle noriem

STN 47 5101 Šírka žacieho ústrojenstva a STN 47 0152 Skúšanie strojov pre mliaždenie,

zhrňovanie a obracanie krmovín. Získané výsledky boli spracované a bol vypočítaný

koeficient pracovného záberu stroja „k“.

8

Metodika stanovenia pracovnej rýchlosti obilného kombajnu

Pri stanovovaní skutočnej rýchlosti obilného kombajnu sa postupovalo podľa

metodiky na skúšanie obilných kombajnov vypracovanej na KSaVS, MF SPU.

Metodika sledovania dráhy pohybu obilného kombajnu

Na sledovanie dráhy pohybu obilného kombajnu bol použitý systém easyDGPS.

Systém bol tvorený mobilnou jednotkou a bázovou stanicou. Mobilná jednotka sa

namontovala na obilný kombajn a vykonávala GPS merania dráhy pohybu. Bázová stanica sa

nachádzala na mieste so známou polohou a jej úlohou bolo zaznamenávať GPS meranie počas

doby merania mobilnej jednotky. Po zaznamenaní údajov sa pomocou postprocesingového

programu easyDGPS uskutočnilo diferenčné spresnenie meraní mobilnej jednotky.

Metodika odberu vzoriek úrody pšenice ozimnej a vytvorenieúrodovej mapy

Vzorky úrody pšenice ozimnej sa odoberali z 57 vopred lokalizovaných

monitorovacích bodov, ku ktorým sa navádzalo navigačným prístrojom Garmin eMAP. Po

nájdení príslušného bodu bol odobraný porast z 1m2 (klasy s celou rastlinou). Následne sa

vzorky spracovali a vyhodnotili v laboratóriu KSaVS, MF SPU. Zo získaných údajov sa

zostrojila v prostredí GIS ArcView, úrodová mapa. Priemerná relatívna vlhkosť zberanej

úrody bola stanovená pomocou prístroja Pfeuffer HE 50.

Metodika merania vybraných vlastností pôdy

V rámci experimentu boli sledované nasledovné pôdne vlastnosti:

penetrometrický odpor, šmyková pevnosť, elektrická vodivosť pôdy a vlhkosť pôdy.

Na meranie penetrometrického odporu, bol použitý prenosný kužeľový penetrometer

s digitálnym záznamníkom PDH – 3 (Bajla – Hrubý, 1996), zhotovený na Katedre elektroniky

a automatizácie SPU v Nitre. Pre potreby tejto práce bola zvolená séria, v rámci ktorej každé

meranie pozostávalo z troch meraní pri každom monitorovacom bode. Merania sa realizovali

v rozsahu hĺbky do 60 cm.

Šmyková pevnosť pôdy bola meraná pomocou ručného vrtuľkového prístroja typu

PILCON – EDECO s priamym odčítavaním nameraných hodnôt. Meranie bolo realizované

podľa normy STN 2 1026 Laboratórne stanovenie šmykovej pevnosti zemín vrtuľkovou

skúškou. Šmyková pevnosť bola monitorovaná v hĺbke pôdneho profilu 50 a 100 mm.

9

Ďalšou meranou charakteristikou pôdy bola elektrická vodivosť pôdy. Na meranie

elektrickej vodivosti pôdy bol použitý kontaktný konduktometer s hrotovými elektródami,

(obrázok 2) zapožičaný z Katedry využití strojů TF ČZU v Prahe. Na každom monitorovacom

bode bola vykonaná séria štyroch opakovaní. Hodnota elektrickej vodivosti pôdy sa počítala

podľa vzťahu:

(1)

(2)

EC1 – merná vodivosť (vonkajšia 0 – 900 mm), mS.m-1

EC2 – merná vodivosť (vnútorná 0 – 300 mm), mS.m-1

Obrázok 2 Schéma zapojenia elektród kontaktného konduktometera

Kedže elektrická vodivosť pôdy je významne ovplyvňovaná vlhkosťou pôdy

pozornosť bola venovaná aj tejto charakteristike pôdy. Na odber neporušených pôdnych

vzoriek boli použité pôdne valčeky (Eijkelkamp) s objemom 100 cm3. Pri určovaní vlhkosti

pôdy sa postupovalo v súlade s normou STN 72 1012. Na vysušenie bola použitá laboratórna

sušička HS 61A (Chirana).

(3)

w – hmotnostná vlhkosť pôdy, %,

( )1

01 mS.m,

UUD.2πIEC −

−=

( )1

02 mS.m,

UUD.2πIEC −

−=

%,100.mmmm

mmw

13

32

0

w

−−

==

10

Metodika odberu pôdnych vzoriek a vytvorenie máp zásob živín

Odber porušených pôdnych vzoriek sa uskutočnil pomocou pôdnych vrtákov z vopred

lokalizovaných 57 monitorovacích bodov. Vzorky boli odoberané do hĺbky 30 cm a

spracované v laboratóriu Katedry agrochémie a výživy rastlín FAPZ SPU. Laboratórnym

rozborom sa stanovili pôdne rozbory metódou MEHLICH II pre zistenie pH, Nan, P-Mehl., K-

Mehl., Ca-Mehl., Mg-Mehl., % humusu, % Cox. Na základe výsledkov boli pomocou

geografického informačného systému ArcView, vytvorené mapy zásob živín a ďalších

ukazovateľov.

Metodika tvorby aplikačných máp hnojenia jednozložkovýmipriemyselnými hnojivami

Pri stanovovaní aplikačných dávok priemyselných hnojív bol použitý algoritmus

uvedený v publikácii „Zásady výpočtu dávok hnojív a ich aplikácie“ (Bujnovský a Ložek,

1996). Pre vytvorenie aplikačných máp hnojenia je potrebné poznať údaje o pH, druhu pôdy,

druhu plodiny, ktorú poľnohospodársky podnik plánuje na danom pozemku pestovať a o

predpokladanej úrode z hektára.

Metodika realizácie variabilného hnojenia Realizácia variabilného hnojenia bola po technickej stránke zabezpečovaná strojovou

súpravu tvorenou traktorom Zetor 101 45 a odstredivým kotúčovým rozhadzovačom

priemyselných hnojív Amazone ZA – M max iS. Strojová súprava sa pohybovala po vopred

vytýčenej dráhe na ktorú bola navádzaná pomocou systému GPS a softvéru OziExplorer.

Pohyb súpravy, vytýčenú dráhu a polohu jednotlivých aplikačných zón sledovala obsluha

súpravy na prenosnom počítači HP Compaq umiestnenom v kabíne traktora. Zmena dávky

aplikovaného hnojiva sa uskutočňovala mechanicky a vykonávala ju obsluha.

Metodika optimalizácie dráhy pohybu a pracovného záberurozhadzovača

Záber odstredivého kotúčového rozhadzovača priemyselných hnojív Amazone ZA –

M max iS je počas práce konštantný a nedá sa meniť. Vzhľadom na tento fakt sa do mapy

dráhy pohybu stroja zakreslil aj záber rozhadzovača pri každom jednom prejazde. Línie dráhy

pohybu boli farebne odlíšené od línií šírky pracovného záberu. Hranice zón aplikácie hnojív

11

boli volené kolmo na smer pohybu rozhadzovača. Na vyhotovenie bol použitý geografický

informačný systém ArcView, verzia 3.2. a softvér OziExplorer.

Metodika stanovenia ekonomických nákladov a ich porovnaniev rámci rôznych spôsobov aplikácie priemyselných hnojív

Zavádzanie systému variabilného hnojenia možno považovať za proces, ktorý je vo

veľkej miere ovplyvňovaný technickými prostriedkami. Pre objektívne posúdenie dopadov

použitia určitej inovácie je potrebné dať do pomeru vynaložené náklady a získané výnosy. Pri

stanovovaní prevádzkových nákladov bol použitý algoritmus podľa Nozdrovického, Rataja

a Miháľa, (1997).

Stanovenie výšky nákladov pri klasickom spôsobe hnojenia

rNm su = rNk su + rNv su (4)

rNkT = rNa + rNzu + rNmv + rNzp + rNdp + rNg + rNo (5)rNkR = rNa + rNzu + rNmv + rNzp + rNdp + rNg + rNo (6)

Jednotkové náklady konštantné na súpravu:

jNk su = Rr

kRr

hTTr

kTr

WN

W.TN

+ (7)

WhT = 0,1 . vp . B . β . k07 (8)

jNv su = jNžp + jNPHM + jNO (9)

jNžp = žpšh

ožph NW

n..1,352N+ (10)

Pri kalkulácii nákladov na živú prácu sa okrem hodinovej mzdy zohľadňovalo špecifické

odmeňovanie stanovené podnikom podľa množstva hnojiva aplikovaného na hektár.

jNPHM = Q . Ce . 1,1 (11)

NCk VK = P . (jNm su + D . C) (12)

Stanovenie výšky nákladov pri variabilnom spôsobe hnojenia

Postup výpočtu rNm su, rNk su, rNv su a jNPHM bude rovnaký ako pri počítaní nákladov pri

klasickom spôsobe hnojenia (vzťahy č. 4,5,6,7,8,12).

jNv su = ∑=

n

1i jNžp + jNPHM + jNO

Náklady na živú prácu boli rozdielne v závislosti od zóny, kde súprava pracovala.

12

jNžp = ∑=

n

1i žpš

h

ožph NW

n..1,352N+

jNm su = ∑=

n

1i jNk su + ∑

=

n

1i jNv su

Jednotkové náklady variabilné na súpravu jNv su a jednotkové náklady priame na súpravu jNm su

boli stanovené osobitne pre každú zónu.

NC = ∑=

n

1i P . (jNm su +∑

=

n

1i D . C)

Následne boli vypočítané celkové náklady NC pre jednotlivé zóny a ich vzájomným súčtom

boli vypočítané NCv VK celkové náklady pri variabilnej aplikácii jednozložkových hnojív.

Metodika sledovania účinkov variabilného hnojenia

Metodika stanovenia hustoty porastu kukurice

Hustota porastu bola zisťovaná pomocou metodiky vypracovanej podľa Húsku (1983).

Údaje boli následne spracované v systéme ArcView.

Metodika stanovenia indexu listovej plochy

Index listovej plochy sa stanovil podľa metódy pozemného snímkovania povrchu

poľa. Na každom monitorovacom bode bolo nafotografovaných 3 až 5 digitálnych fotografií.

Spracovanie získaných digitálnych fotografií bolo uskutočnené prostredníctvom počítačovej

analýzy obrazu, podporovanej programom BmpTool (Anken a Hilfifiker, 1996). Metóda

počítačovej analýzy farebných snímok povrchu pôdy umožňuje stanoviť percentuálne

zastúpenie plochy tvorenej porastom kukurice (Halaj, 2000).

Metodika stanovenia chlorofylu v rastlinách kukurice

Obsahu chlorofylu v rastlinách bol zisťovaný pomocou prístroja N-tester. Meranie sa

uskutočňuje meraním rozdielu medzi absorpciou svetla v rozhraní 400 – 500 nm (modré

spektrum) a 400 – 500 nm (červené spektrum). Na základe analýzy oboch spektier prístroj

stanovuje číselnú hodnotu parametra SPAD, ktorá je úmerná obsahu chlorofylu v rastline.

Metodika stanovenia výšky rastlín porastu kukurice

Pri meraní výšky rastlín (t.j. kolmej vzdialenosti od povrchu pôdy k hornému okraju porastu)

sa postupovalo v súlade s normou STN 47 0151. Údaje boli spracované v systéme ArcView.

13

Metodika zisťovania veľkosti úrody kukurice

Vzorky úrody sa odoberali z 57 vopred lokalizovaných bodov. Po nájdení príslušného

bodu bola odobraná vzorka úrody zrna (kukuričný šúľok bez listeňov) z plochy 10 m2.

Následne sa vzorky dosúšali, spracovali a vyhodnotili v laboratóriu KSaVS. Na výmlat

kukurice bol použitý funkčný model mlátiaceho ústrojenstva. Vlhkosť zberanej úrody bola

stanovovaná pomocou prístroja RDS Agricomputer MK2 (RDS Technology LTd., UK).

SÚHRN VÝSLEDKOV S UVEDENÍM NOVÝCH POZNATKOV

Charakteristika poľnohospodárskeho podniku a pozemku

Poľnohospodárske družstvo Chorvátsky Grob – Bernolákovo hospodári na výmere

pôdy 1910 ha v kukurično-repárskej oblasti. Zameriava sa na pestovanie obilnín, kukurice,

strukovín, olejnín, cukrovej repy, ďateľovín a na pestovanie viniča hroznorodého.

V živočíšnej výrobe je hlavným odvetvím chov hovädzieho dobytka. Experimentálny

pozemku mal rozlohou 53,3 ha. Pôda na pozemku patrí do týchto skupín pôdnych typov:

0019002 ČAMC – čiernice typické, prevažne karbonátové ťažké, stredne ťažké až ľahké.

0027003 ČAG – čiernice glejové, ťažké, karbonátové aj nekarbonátové.

0031002 ČA, SC – čiernice v komplexoch so slancami stredne ťažké až veľmi ťažké.

Definovanie hraníc pozemku a monitorovacích bodov

Na experimentálnom pozemku

boli definované jeho hranice

a rozmiestnené monitorovacie body

prostredníctvom programu Geometrick

(obrázok 3). Použitý bol ručný

satelitný navigačný prístroj Garmin

eMAP .Obrázok 3 Tvar pozemku a rozmiestnenie monitorovacích bodov

Sledovanie prevádzkových parametrov a dráhy pohybu obilného kombajnu

Počas zberu sa na obilný kombajn namontovala mobilná jednotka a zaznamenávala

dráhu pohybu. Namerané údaje sa preniesli do počítača s inštalovaným postprocesingovým

programom easyDGPS a na základe vypočítaných korekčných hodnôt, spresnenia meraní

a zosynchronizovania s presným časom merania sa uskutočnilo výsledné spresnenie.

14

y = 3,9554x - 37,745R 2 = 0,6655

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

9 11 13 15 17 19

hmotnostná vlhkosť pôdy, %

elek

trick

á vo

divo

sť p

ôdy,

mS.

m-1

y = 3,9554x - 37,745R 2 = 0,6655

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

9 11 13 15 17 19

hmotnostná vlhkosť pôdy, %

elek

trick

á vo

divo

sť p

ôdy,

mS.

m-1

Z výsledkov meraní koeficientu pracovného záberu žacieho stola vyplynulo, že

priemerný koeficient bol 0,94. Taktiež bola stanovená skutočná priemerná pracovná rýchlosť

obilného kombajnu vp = 1,02 m.s-1.

Údaje o úrode pšenice ozimnej na sledovanom pozemku sa spracovali a pomocou

geografického informačného systému ArcView 3.2 sa vytvorila mapa variability veľkosti

úrody. Najväčšie zastúpenie mali kategórie úrody 2,84 – 3,94 t.ha-1 a 3,94 – 5,04 t.ha-1 a to

obe rovnako na 32 % plochy pozemku.

Sledovanie vybraných vlastností pôdy

Z analýzy informácií, ktoré poskytujú jednotlivé merania penetrometrického odporu

vyplýva, že vyjadrenie celkovej hodnoty penetrometrického odporu vzťahované na celý

pozemok je značne zavádzajúce a neumožňuje identifikovať skutočné podmienky na danom

pozemku. Na základe vykonanej analýzy bolo rozhodnuté charakterizovať skúmaný pozemok

prostredníctvom mapy variability penetrometrického odporu. Vyplýva z nej, že najväčšie

zastúpenie penetrometrického odporu bolo v kategórií 3,5 – 4,5 MPa a to na 41 % plochy

sledovaného pozemku. Pre poľnohospodársky podnik z týchto meraní vyplýva že, na výmere

plochy takmer 50 % pozemku bude pôda v hĺbke do 30 cm (hĺbka meraní) klásť náradiu

zvýšený odpor. Tento fakt sa v konečnom dôsledku nepriaznivo prejaví v podobe zvýšenia

energetickej náročnosti a následne aj vyšších nákladov na pohonné hmoty.

Počas meraní elektrickej vodivosti bola potvrdená závislosť medzi elektrickou

vodivosťou a vlhkosťou pôdy. Je preukazné, že so stúpajúcou vlhkosťou narastá aj elektrická

vodivosť pôdy. Najväčšia korelačná závislosť bola zistená medzi elektrickou vodivosťou

v pôdnom profile 0 – 300 mm a hmotnostnou vlhkosťou v 0 – 50 mm pôdneho

profilu (koeficient

korelácie R = 0,8196).

Výsledky boli ďalej

spracované

prostredníctvom

regresnej analýzy, pričom

hodnota koeficientu

determinácie bola R2 =

0,6655.

Obrázok 4 Závislosť elektrickej vodivosti pôdy v profile 300 – 900 mm na hmotnostnej vlhkosti pôdy v profile 0 – 50 mm

15

Z mapy variability šmykovej pevnosti v hĺbke 50 mm vyplýva, že hodnoty šmykovej

pevnosti boli pomerne vyrovnané a na ploche 81 % sa pohybovali v rozmedzí 4 – 29 kPa.

Šmyková pevnosť v hĺbke 100 mm sa vyznačovala pomerne veľkou variabilitou. Najväčšie

zastúpenie mali hodnoty v rozmedzí 37 – 63 kPa na 5 % plochy sledovaného pozemku.

V rámci sledovaného pozemku sa najviac nameraných hodnôt šmykovej pevnosti (v hĺbke 50

mm) pohybovalo v rozsahu 6 – 13 kPa s výskytom 9 – 14 %. V hĺbke 100 mm mal najväčšie

relatívne zastúpenie rozsah šmykovej pevnosti od 50 do 95 kPa (2 %).

Odber pôdnych vzoriek a vytvorenie máp zásob živín

V zmysle stanovenej metodiky bola uskutočnená analýza pôdnych podmienok a zásob

živín v pôde na pozemku. Týmto spôsobom bolo možné získať údaje o zásobenosti pôdy

živinami (Nan, P-Mehl., K-Mehl., Ca-Mehl., Mg-Mehl, % humusu, % Cox) a chemickej reakcii

pôdy pH. Na základe týchto údajov sa zostrojili v systéme ArcView 3.2. mapy zásob živín.

Vytvorenie aplikačných máp hnojenia jednozložkovými priemyselnými hnojivami

Pri výpočte aplikačných dávok hnojenia sa postupovalo podľa autorov Bujnovský a

Ložek (1996) – Zásady výpočtu dávok hnojív a ich aplikácie. Získané údaje sa použili na

vytvorenie máp doplnenia čistých živín. Pri tvorbe máp bol použitý geografický informačný

systém ArcView, verzia 3.2. Pri výpočte boli zohľadnené špecifické podmienky ako aj zámer

poľnohospodárskeho podniku pestovať na sledovanom pozemku kukuricu na zrno

s predpokladanou úrodou 6 t.ha-1 pri racionalizovanom aplikovaní priemyselných hnojív.

Realizácia zonálneho spôsobu hnojenia

Poľnohospodársky podnik zapožičal súpravu traktor Z 101 45, rozhadzovač

priemyselných hnojív Amazone ZA – M max iS a zabezpečil jednozložkové priemyselné

hnojivá: superfosfát 26 % a draselnú soľ 60 %. Pri aplikácií dusíkatého hnojiva – močoviny

46 % bola na celom pozemku použitá konštantná dávka 70 kg.ha-1. Variabilná aplikácia

dusíkatého hnojiva mala byť pôvodne realizovaná zariadením N-senzor po vzídení porastu

kukurice. Z organizačných dôvodov však tento zámer nebolo možné uskutočniť.

Optimalizácia zón hnojenia vzhľadom k pracovnému záberu rozhadzovača

Výstupy z geografického informačného systému ArcView 3.2. v podobe aplikačných

máp hnojenia obsahovali mnoho členitých zón. Táto skutočnosť komplikovala presnú

aplikáciu hnojiva vzhľadom k tomu, že pracovný záber rozhadzovača je konštantný.

Z hľadiska praxe je zmena pracovného záberu výmenou rozhadzovacích kotúčov a lopatiek

16

počas práce neuskutočniteľná. Pre tento dôvod bola navrhnutá optimalizácia zón hnojenia

vzhľadom k pracovnému záberu rozhadzovača. Optimalizácia spočívala v rozdelení pozemku

na čiastkové zóny zodpovedajúce pracovnému záberu rozhadzovača. Súčasne s rozdelením na

čiastkové zóny sa stanovila predpokladaná trajektória pohybu rozhadzovača po pozemku.

Uvedený systém s jeho technickým a programovým zabezpečením bol postačujúci pre naše

merania, ktoré sa vyznačovali experimentálno – vedeckým charakterom.

Prehľad a zhodnotenie vybraných navigačných systémov na trhu

Na základe dosiahnutých výsledkov týkajúcich sa presnej aplikácie priemyselných

hnojív možno konštatovať, že pri vykonávaní tejto operácie je potrebné zabezpečiť presnú

navigáciu strojovej súpravy. V súčasnej dobe je na trhu dostupných niekoľko technických

riešení prístrojov zabezpečujúcich navigáciu mobilných súprav. Súčasťou práce je preto

objektívne posúdenie ponúkanej techniky pre navigáciu prostredníctvom rôznych technických

systémov. Porovnávané boli nasledovné navigačné systémy:

Navádzací systém AgGPS EZ-Guide Plus

Navádzací systém AgGPS PSO Plus

Satelitný navigačný systém AutoTrac (stroje značky John Deere)

Satelitný navigačný systém Auto-Guide (AGCO).

Stanovenie nákladov pre rôzne spôsoby aplikácie priemyselných hnojív

Spôsob aplikácie priemyselných hnojív významne ovplyvňuje veľkosť vynaložených

nákladov. Z pohľadu presnosti aplikácie rozoznávame dva základné spôsoby:

aplikovanie priemyselných hnojív s uniformnou dávkou na celej ploche pozemku,

aplikovanie priemyselných hnojív s variabilnou dávkou danou na ploche pozemku.

Tabuľka 1 Prehľad nákladov pri konvenčnom a variabilnom spôsobe hnojeniaOZNAČENIE POLOŽKA HODNOTA

NCk VKCelkové náklady na hnojenie pozemku Vlčie kútykonvenčným spôsobom 147 600 Sk

NCpCelkové náklady pri variabilnej aplikáciísuperfosfátu na pozemku Vlčie kúty 72 579 Sk

NCkCelkové náklady pri variabilnej aplikáciídraselnej soli na pozemku Vlčie kúty 46 122 Sk

NCk VKCelkové náklady pri konštantnej aplikáciimočoviny na pozemku Vlčie kúty 30 350 Sk

NCv VKCelkové náklady na hnojenie pozemku Vlčiekúty variabilným spôsobom 149 051 Sk

17

Sledovanie vplyvu hnojenia variabilnou dávkou na porast kukurice

Inventarizácia porastu kukurice

Manuálny odpočet rastlín bol vykonaný z plochy 10 m2 po prepočte na dvojriadok

kukurice pri medziriadkovej vzdialenosti 75 cm. Z mapy variability inventarizácie porastu

vyplýva, že najväčší počet jedincov sa pohyboval v intervale 60 – 70 kusov a tento interval

bol zastúpený na 61 % plochy pozemku.

Index listovej plochy

Na stanovenie indexu listovej plochy bola použitá metóda počítačovej analýzy

farebného obrazu povrchu pôdy. Z porovnania upravených fotografií jasne vyplývajú rozdiely

medzi zastúpením zelenej plochy reprezentujúcej plochu rastlín, plochy reprezentujúcej pôdu

a ostatné častice. Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že najväčšie zastúpenie mal interval 5,0

– 6,5 % plochy rastlín, ktorý sa nachádzal na 37 % plochy sledovaného pozemku. Najväčšie

zastúpenie z intervalov plochy pôdy mal interval 95,75 – 97,08 %, nachádzal sa na 33,4 %

plochy pozemku. V rámci intervalov ostatných častíc mal interval 0,07 – 0,13 % plochy

ostatných častíc najväčšie zastúpenie. Tento interval sa nachádzal na 40 % plochy pozemku.

Meranie obsahu chlorofylu

Zistený obsah chlorofylu v rastlinách je priamo úmerný obsahu dusíka a uvádza sa

v jednotkách SPAD. Z mapy variability vyplýva, že obsah chlorofylu v rastlinách je

nerovnomerný. Táto skutočnosť bola zapríčinená nedodržaním zásad variabilného hnojenia

dusíkom. Poľnohospodársky podnik upustil od variabilnej dávky dusíkatého hnojiva DAM,

ktoré sa malo pôvodne realizovať aplikačným zariadením podporovaným N-senzorom.

Najväčšie zastúpenie (45 % plochy pozemku) mal interval 663,95 – 698,24 SPAD.

Inventarizácia porastu pred zberom

Pred zberom sa opäť uskutočnil manuálny odpočet rastlín z jednotky plochy.

Dosiahnuté výsledky preukazujú relatívnu vyrovnanosť počtu rastlín. Najvyššie zastúpenie na

pozemku mal interval 57 – 77 jedincov rastlín a to na 67 % plochy pozemku.

Výška porastu

Výška porastu kukurice sa pohybovala v rozmedzí od 90 cm do 220 cm. Porast bol

lokálne nevyrovnaný. Najväčšie zastúpenie na sledovanom pozemku – 47 % plochy pozemku

mal interval 140 – 170 cm.

18

Počet šúľkov

Počet šúľkov je významným faktorom stanovujúcim veľkosť úrody. Z mapy

priestorovej premenlivosti počtu šúľkov kukurice pripadajúcich na 10 m2 vyplýva, že

najvyššie zastúpenie na sledovanom pozemku mal interval 53 – 66 kusov šúľkov a to 47 %

plochy pozemku. Hodnota variačného koeficientu tohto ukazovateľa bola 19,20 %.

Úroda a relatívna vlhkosť zrna

Na sledovanom pozemku bola dosiahnutá celková úroda 431,2 ton zrna (8,09 t.ha-1).

Z celkovej úrody bolo 210 ton spracovaných metódou CCM. Zvyšná časť úrody 221,2 ton

zrna sa predala po 3600 Sk.t-1. Z mapy priestorovej premenlivosti úrody kukurice na zrno

vyplýva, že najvyššie zastúpenie na sledovanom pozemku mal interval 9,0 – 12,5 t.h-1 a to na

56 % plochy. Zber metódou CCM sa uskutočnil pri vlhkosti 30 % a zber kukurice na zrno pri

vlhkosti 24 %. Hodnoty úrody podliehajú veľkej premenlivosti (variačný koeficient 28,89 %).

ZÁVER

Na základe analýzy využívania poľnohospodárskych strojov a technológií v PD

Chorvátsky Grob možno konštatovať, že poľnohospodársky podnik využíva tradičné metódy

aplikácie priemyselných hnojív a pesticídov. Tieto metódy vedú k dávkovaniu uniformnej

dávky v rámci celého pozemku bez ohľadu na premenlivosť pôdnych a topografických

podmienok. Poľnohospodársky podnik využíva zatiaľ technológiu variabilnej aplikácie

kvapalných dusíkatých hnojív zariadením N-senzor. Skutočnosť, že cena a práca súvisiaca so

zhromažďovaním a analýzou pôdnych vzoriek môže brániť presnému stanoveniu variability

vlastností pozemkov bola potvrdená aj našimi experimentmi. Odoberanie pôdnych vzoriek

z monitorovacích bodov sa ukázalo ako finančne (1000 Sk za rozbor jednej vzorky

a stanovenie Nan, P-Mehl., K-Mehl., Ca-Mehl., Mg-Mehl., % humusu, % Cox a pH) a časovo

náročné. Realizácia experimentu sa vyznačovala prácnym odberom pôdnych vzoriek z hlbších

vrstiev, vyžadovala vhodné zariadenie na odber a vzhľadom na plochu pozemku aj dostatočný

počet pracovníkov. Na základe týchto faktorov bolo výhodnejšie stanoviť homogénne zóny

resp. sub-bloky v rámci pozemku. Zóny môžeme definovať ako sub-bloky pozemku, ktoré

vyjadrujú homogénnu kombináciu faktorov limitujúcich úrodu. V našom prípade boli

pre stanovenie zón vykonané merania elektrickej vodivosti pôdy. Elektrická vodivosť pôdy

bola meraná v profile 0 – 300 mm a 0 – 900 mm. Meraniami elektrickej konduktivity pôdy

bol stanovený počet a poloha jednotlivých homogénnych zón. Priestorová variabilita sa týka

19

mnohých parametrov medzi ktoré možno zaradiť typ pôdy, úrodnosť pôdy, a i. Práve tieto a

ďalšie parametre ovplyvňujú výsledný efekt pestovania určitej plodiny. Z tohto dôvodu

existuje jednoznačné oprávnenie regulovať výrobné vstupy (hnojivo, osivo, pesticídy) v

závislosti od podmienok, ktoré existujú v rámci pozemku. Nami realizovaný experiment

zonálneho hnojenia čiastočne potvrdil tieto tvrdenia. Priemerná úroda kukurice sa pohybovala

v rozmedzí 9 – 12,5 t.ha-1 na 56 % plochy pozemku. Náklady spojené s realizáciou zonálneho

hnojenia jednozložkových hnojív boli vyššie v porovnaní s uniformnou dávkou

viaczložkového hnojiva iba o 1 %. Pričom tento spôsob hnojenia reagoval na individuálne

potreby pôdy. Je pravdepodobné, že pri viacročnom opakovaní zonálneho hnojenia by došlo

k výraznejšiemu prejaveniu dopadu na úrodu a vynakladané finančné prostriedky. Variabilná

aplikácia N je jedna z najdôležitejších metód v systéme presného poľnohospodárstva. V PD

Chorvátsky Grob sa variabilná aplikácia N uskutočňuje prostredníctvom N-senzoru, pričom je

stanovená maximálna a minimálna dávka dusíkatého hnojiva v závislosti od momentálnej

situácie a požadovaných efektov. Avšak v priebehu nášho experimentu vedenie podniku

z organizačných dôvodov odstúpilo od variabilnej aplikácie dusíka. Toto malo za následok

nevyrovnaný obsah chlorofylu v rastlinách kukurice. Najväčšie zastúpenie – 45 % plochy

pozemku mal interval 663,95 – 698,24 SPAD. Nerealizovanie variabilnej aplikácie N sa

prejavilo aj na výške porastu kukurice, ktorá sa pohybovala v rozmedzí od 90 cm do 220 cm.

Porast bol lokálne nevyrovnaný. Najväčšie zastúpenie – 47 % plochy pozemku mal interval

140 – 170 cm. Prejazdy poľnohospodárskych strojov po pozemku môžu zapríčiniť utuženie

pôdy, zníženie pórovitosti pôdy a vytvoriť prekážky v pohybe pôdnej vody, vzduchu

a prenikaniu koreňov v pôde. Pravdepodobne najrýchlejší spôsob monitorujúci pôdne

utuženie je meranie penetrometrického odporu. Výsledky meraní penetrometrického odporu

uskutočnených na sledovanom pozemku potvrdili značný odpor pôdy (skoro na polovici

výmery pozemku sa vyskytoval odpor v rozmedzí 3,5 – 4,5 MPa). Utuženie pôdy v PD

Chorvátsky Grob zapríčiňuje aj preferovanie konvenčných postupov obrábania pôdy,

minimálnym spájaním pracovných operácií a vysokým stupňom prejazdov techniky

po pozemkoch. Z výsledkov riešenia dizertačnej práce vyplynulo niekoľko návrhov pre PD

Chorvátsky Grob. Pri ďalšom zavádzaní VRT do vlastnej praxe bude podnik potrebovať

navigačný systém. Použitie samohybných rozhadzovacích strojov formou služieb, z ktorých

niektoré majú zásobník delený na viacero komôr s nezávislým pneumatickým dávkovaním z

každej časti. Takýmto strojom disponuje firma MJM Litovel a.s. (stroj má dvojkomorový

zásobník). Ďalší takýto stroj vlastní Agrochemický podnik v Leviciach (stroj má

20

jednokomorový zásobník). Ďalšou alternatívou by bolo použitie rozhadzovačov umožňujúcich

tzv. inteligentné rozhadzovanie (napr. rozhadzovače Bogballe EXWTrend alebo Kuhn Axera).

21

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. ANKEN, T. – HILFIFIKER, T. 1996. BmpTool: Version 1.0. Tänikon: Eidg.Forschungsanstalt für Arfarwirtschaft und Landtechnik (FAT), 1996, 46 s.

2. BAJLA, J. – HRUBÝ D. 1996. Prenosný kužeľový penetrometer s mikropočítačom. In:Acta Technologica agriculturae, č. 37. Nitra: VŠP, 1996, s. 23 – 30.

3. BUJNOVSKÝ, R. – LOŽEK, O. 1996. Zásady výpočtu dávok hnojív a ich aplikácie.Bratislava: Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, 1996, 56 s. ISBN 80-85361-16-7

4. HALAJ, P. 2000. Efekty pôdoochranných technológií obrábania pôdy: Dizertačná práca.Nitra: SPU, 2000, 151 s.

5. HÚSKA, J. 1983. Biologická inventarizácia hlavných poľnohospodárskych plodín.Metodiky pro zavedení výsledků výzkumu do praxe. Nitra: ÚVTIZ, 1983, 41 s.

6. ISO/DIS 10381: 2002, Soil quality/sampling.

7. KAVKA, M. – KAVKA, PE. – KAVKA, PA. 2001. Metody a nástroje pro hodnocenízemědělských výrobních technologií. In: Ekonomika a efektívnosť poľnohospodárskejtechniky. Zborník referátov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra: SPU, 2001, s.51-58. ISBN 80-7137-928-X.

8. KONICA – MINOLTA. 2004.http://www.konicaminolta.com.hk/ph/eng/pdf/catalogue (2004)

9. LAMP, J. – HERBST, R. – REIMER, G. 2001. Precise and efficient soil surveys as basisfor application maps in precision agriculture. In: Third European conference on precisionagriculture. Montpellier: Agro Montpellier, 2001, p. 49. ISBN 2-900792-13-4.

10. MJM LITOVEL A.S. 2004. Prefarm. Aplikacia. http://www.mjm.cz (2004)

11. NOZDROVICKÝ, L. – RATAJ, V. – MIHAĽ, P. 1997. Mechanizácia rastlinnej výroby ajej hospodárne využívanie. Nitra: SPU, 1997, 127 s. ISBN 80-7137-439-3

12. STN 2 1026: Laboratórne stanovenie šmykovej pevnosti zemín vrtuľkovou skúškou.

13. STN 72 1012: Laboratórne stanovenie vlhkosti pôdy.

14. STN 46 5331: 1985, Všeobecné požiadavky na odber vzoriek.

15. WESTFALL, D.G. et al., 2003. Development of production level management zones fornitrogen fertilization. In: Programme book of the joint conference of ECPA – ECPLF.Wageningen: Wageningen Academic Publishers, 2003, p. 141. ISBN 9076998345.

A ďalších 124 literárnych prameňov uvedených v dizertačnej práci.

22

Zoznam publikovaných prác autora súvisiacich s riešenouproblematikou

ŠVARDA, R. – FINDURA, P. – PETRANSKÝ, P. – JOBBÁGY, J. 2004. Využitie systémuGPS pri realizácií zonálneho hnojenia pozemku. In: Informačné technológie v manažmentevýrobných systémov. Nitra: SPU, 2004, S. 239 – 244. ISBN 80-8069-364-1.

ĎUĎÁK, J. – ŠVARDA, R. 2004. najnovšie vývojové trendy v konštrukcii obilnýchkombajnov. In: Roľnícke noviny, č. 9.7. 2004, s. 10 –11.

ŠVARDA, R. – FINDURA, P. 2004. Sledovanie vplyvu variabilného hnojenia na vývojporastu kukurice. In: Zborník referátov z medzinárodnej vedeckej konferencie mladých 2004.Nitra: SPU, 2004, ISBN 80-8069-422-2.

ŠVARDA, R. 2005. Informačné systémy obilných kombajnov. In: Moderná mechanizáciav poľnohospodárstve, roč. 8, 2005, č. 3, s. 25 – 27.

ŠVARDA, R. – NOZDROVICKÝ, L. 2005. Porovnanie konvenčného a priestorovodiferencovaného hnojenia priemyselnými hnojivami na základe nákladovej analýzy. In:Trendy vo výskume a vývoji poľnohospodárskych strojov a technológií v ekosystémekultúrnej krajiny. Nitra: SPU, 2005, s. 123 – 124. ISBN 80-8069-522-9

ĎUĎÁK, J. – ŠVARDA, R. 2005. vývojové trendy v konštrukcii obilných kombajnov. In:Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve, roč. VIII, 2005, č. 05, s. 5 – 6.

ŠVARDA, R. – KRAJČO, J. – HALAJ, P. 2005. Estimating soil heterogeneity by measuringof soil electrical conductivity. In: VII. International conference of young scientists. Prague. p.201 – 205. ISBN 80-213-1368-4

ŠVARDA, R. – FINDURA, P. 2005. Monitorovanie vplyvu variabilného hnojeniapriemyselnými hnojivami a jeho ekonomické zhodnotenie. In: II. International scientificconference. Prague. p. 258 – 263. ISBN 80-213-1359-5