Top Banner
Úvod do európskeho súdnictva (P 6.10.2008) - právna úprava komunitárneho (K) súdnictva - čl.220 a nasledujúce ZES - 6.protokol - Rokovací poriadok SD ES – je schvaľovaný Radou EU – uvedený v Úradnom vestníku - čl.220 ZES – SD ES, SPS - čl.225 – súdne senáty (panely) - prameňom práva je aj rozhodnutie o zriadení súdneho senátu (panelu) - zriadenie súdneho senátu : 1. vždy rozhoduje o zriadení súdneho senátu Rada – jednomyseľne a to na návrh EK, po porade s EP a so SD 2. samotný SD požiada po porade s EP o zriadenie súdneho senátu - majú obmedzenú jurisdikciu - v rozhodnutí o zriadení súdneho senátu je určená jeho organizácia aj jurisdikcia (rozsah jeho právomoci) - vo vzťahu k opravným prostriedkom vo vzťahu k súdnym senátom – proti rozhodnutiam sa možno odvolať na SPS ale len v právnych otázkach a pokiaľ je tak uvedené v rozhodnutí o zriadení súdneho senátu aj v otázkach hmotnoprávnych - požiadavky na výkon funkcie sudcu súdneho senátu: podmienka spôsobilosti zastávať sudcovskú funkciu v čl.Š - Rada vymenúva členov, sudcov súdneho senátu jednomyseľným rozhodnutím - Aj súdny senát má svoj rokovací poriadok, ktorý schvaľuje Rada - vo vzťahu k SD – vychádzame z čl.220 ZES, ktorý upravuje a ustanovuje, že SPS a Súd pre verejnú službu (SVS) zabezpečujú dodržiavanie KP a výklad tohto K poriadku - tu došlo k zmene Zmluvou z Nice , keďže predošlé znenie hovorilo, že SPS je pričlenený k SD – súčasné znenie hovorí, že SD a SPS si nie sú hierarchicky podriadené – každý orgán má svoju samostatnú jurisdikciu, ktorá je vymedzená v Štatúte SD, v 6. protokole - SD aj SPS sa skladajú z jedného sudcu za každý členský štát - rozhodovanie : a) SD rozhodne buď v pláne, ktorý sa skladá zo všetkých sudcov – v pléne rozhoduje výnimočne – prípady sú uvedené v ZES, v 6.protokole, Štatúte SD – keď dochádza k odvolaniu člena SD b) Potom SD rozhoduje v senáte (3- a 5-členné) - SD pomáha 8 generálnych advokátov (GA), na požiadanie SD je možné počet GA zvýšiť – rozhoduje Rada jednomyseľne - úloha GA : podávať SD nestranné, nezávislé závery vo veciach, v ktorých rozhoduje SD - nie vždy je potrebné, aby GA vystupoval pred SD – v prípade pokiaľ daný prípad nenastoľuje novú právnu otázku – platí, že SD rozhodne, či v danom prípade bude vystupovať GA - na sudcov SD, SPS aj súdnych senátov sú kladené rovnaké požiadavky – vyberajú sa spomedzi osobností, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti, spĺňajú potrebné kvalifikačné predpoklady požadované krajinami ich pôvodu na najvyššiu sudcovskú funkciu - sudcovia sú vymenovaní na základe spoločnej dohody všetkých vlád čl.Š, pričom platí – to, čo štát navrhne, sa akceptuje
35

EP prednasky

Nov 18, 2014

ReportDownload

Documents

externisti

vod -

do eurpskeho sdnictva (P 6.10.2008) prvna prava komunitrneho (K) sdnictva l.220 a nasledujce ZES 6.protokol Rokovac poriadok SD ES je schvaovan Radou EU uveden v radnom vestnku - l.220 ZES SD ES, SPS - l.225 sdne senty (panely) - prameom prva je aj rozhodnutie o zriaden sdneho sentu (panelu) - zriadenie sdneho sentu: 1. vdy rozhoduje o zriaden sdneho sentu Rada jednomysene a to na nvrh EK, po porade s EP a so SD 2. samotn SD poiada po porade s EP o zriadenie sdneho sentu - maj obmedzen jurisdikciu - v rozhodnut o zriaden sdneho sentu je uren jeho organizcia aj jurisdikcia (rozsah jeho prvomoci) - vo vzahu k opravnm prostriedkom vo vzahu k sdnym sentom proti rozhodnutiam sa mono odvola na SPS ale len v prvnych otzkach a pokia je tak uveden v rozhodnut o zriaden sdneho sentu aj v otzkach hmotnoprvnych - poiadavky na vkon funkcie sudcu sdneho sentu: podmienka spsobilosti zastva sudcovsk funkciu v l. - Rada vymenva lenov, sudcov sdneho sentu jednomysenm rozhodnutm - Aj sdny sent m svoj rokovac poriadok, ktor schvauje Rada - vo vzahu k SD vychdzame z l.220 ZES, ktor upravuje a ustanovuje, e SPS a Sd pre verejn slubu (SVS) zabezpeuj dodriavanie KP a vklad tohto K poriadku - tu dolo k zmene Zmluvou z Nice , kee predol znenie hovorilo, e SPS je prilenen k SD sasn znenie hovor, e SD a SPS si nie s hierarchicky podriaden kad orgn m svoju samostatn jurisdikciu, ktor je vymedzen v tatte SD, v 6. protokole - SD aj SPS sa skladaj z jednho sudcu za kad lensk tt - rozhodovanie: a) SD rozhodne bu v plne, ktor sa sklad zo vetkch sudcov v plne rozhoduje vnimone prpady s uveden v ZES, v 6.protokole, tatte SD ke dochdza k odvolaniu lena SD b) Potom SD rozhoduje v sente (3- a 5-lenn) - SD pomha 8 generlnych advoktov (GA), na poiadanie SD je mon poet GA zvi rozhoduje Rada jednomysene - loha GA: podva SD nestrann, nezvisl zvery vo veciach, v ktorch rozhoduje SD - nie vdy je potrebn, aby GA vystupoval pred SD v prpade pokia dan prpad nenastouje nov prvnu otzku plat, e SD rozhodne, i v danom prpade bude vystupova GA - na sudcov SD, SPS aj sdnych sentov s kladen rovnak poiadavky vyberaj sa spomedzi osobnost, ktor poskytuj zruku plnej nezvislosti, spaj potrebn kvalifikan predpoklady poadovan krajinami ich pvodu na najvyiu sudcovsk funkciu - sudcovia s vymenovan na zklade spolonej dohody vetkch vld l., priom plat to, o tt navrhne, sa akceptuje - sudcovia s volen na obdobie 6 rokov priom kad 3 roky dochdza k iastonej obmene sudcovskho zboru z toho vyplva, e aj predseda SD sa vol na obdobie 3 rokov - sudcovia povaj pln nezvislos, nie s zvisl ani od l., ktor ich delegovali, mu by do svojej funkcie zvolen aj opakovane - vzah GA SPS: nie je poiadavka, aby v prpadoch, ke rozhoduje SPS, dvali svoje stanovisk GA z toho vyplva, e rozhodnutia SPS bvaj zva prunejie a trvaj kratie - konanie pred SD a SPS m dve asti:

a) psomn as zahruje oznmenie nvrhov na zaatie konania, vyjadrenielenov, odpovede, podporn lstky a pod.

b) stna as prednesenie sprvy predloenej sudcom, spravodajcom, vypoutie zstupcov, advoktov, na zver vypoutie GA, vypoutie svedkov na dokazovan, znalcov vynesenie rozsudkov je vdy verejn stna as pojednvania je tie verejn, pokia sudcovia nerozhodn o vylen verejnosti v asti konania alebo celku me s o prpad hospodrskej sae, ke je predmetom pojednvania obchodn tajomstvo SD rozhoduje aj o trovoch konania - nvrh na rozhodnutie o trovoch konania bva v petite aloby, plat princp: procesne nespen K plat trovy konania vo vzahu k SPS plat, e lenovia SPS mu by povolan na plnenie loh GA, sudcovia SPS zasadaj v sentoch ((3- alebo 5-lennch) alebo v plne (napr. v prpade Microsoft) o sa tka SPS sudcovia vydaj rozhodnutie krtko po tom, ako sa skonila stna fza konania pri SD je povinnos vypou GA to znamen, e sudcovia SD na stnom pojednvan si vypouj stanovisko, nzory GA a nsledne ich musia analyzova ak sudcovia SD rozhoduj v sentoch, musia sa dohodn, ale odlin stanovisk sa nezverejuj, preto s rozhodnutie niekedy mlo veobecn v rozhodnutiach cti snahu o kompromis rozhodnutia s vo francztine kad sudca sa tlmonka a alch tyroch referentov, ktor pomhaj sudcom v oblasti, na ktor sa pecializuj, s znal prva l.224 ZES posledn odstavec: ,, to, o sa hovor o SD, tak isto sa vzahuje aj na SPS pokia tatt SD neustanovuje inak Protokolu o tatte SD sudcovia povaj sdnu imunitu, maj rovnak sdnu imunitu ako maj napr. lenovia EK imunity me sudcov zbavi jedine SD, ktor zasad v plne protokol zakazuje sudcom zastva akkovek politick, sprvne funkcie alebo in platen pozcie iba v prpadoch, ak im Rada udel vnimku spsob zniku sudcovskej funkcie: zdanie sa funkcie, odvolanie, ... l. maj monos vymenova zstupcu pred SD (mu ich ma l. aj intitcie spoloenstva) mu vstupova do konan, mu vyjadrova svoje nzory na dan vec osoba, ktor vystupuje pred SD, mus by zastpen advoktom odkaz na prvny poriadok l. osoba, ktor me vystupova ako advokt pred sdmi l., m tto spsobilos aj pred SD

-

-

-

Konanie o predbenej otzke - l.234 ZES - el konania o predbenej otzke: zabezpeenie jednotnho vkladu a jednotnej aplikcie KP - v zmysle l.234 ZES m SD prvomoc rozhodova o predbench otzkach, ktor sa tkaj vkladu ZES, platnosti a vkladu aktov prijatch orgnmi spoloenstva a ECB, vklad tattov subjektov, ktor s zriaden aktom Rady, pokia tak tieto tatty stanovuj - l.234 ZES ustanovuje fakultatvnu monos a obligatrnu povinnos obrti sa na SD - lohou prejudicilneho konania je pomc nrodnm sdom, pokia maj problm tkajci sa vkladu a platnosti K prvnych noriem, priom ZES hovor, e aktvne legitimovanm subjektom je sd lenskho ttu, ktor je jedin legitimovan iniciova konanie o predbenej otzke

-

-

-

-

-

-

-

-

pojem sd lenskho ttu je pojem KP nie je teda mon, aby l. obmedzili monos poda predben otzku len z toho dvodu, intitcia nem v nzve sd SD stanovil kritri, ktor intitcie sa povauj za sdy lenskho ttu: v zmysle ustlenej judikatry SD, v zmysle l.234 ZES, sdom lenskho ttu je kad orgn, ktor m zkonn zklad, zasad permanentne ide o stly orgn, m obligatrnu prvomoc, je nezvisl, rozhoduje v sporovom konan a vo svojej rozhodovacej innosti sa riadi platnmi prvnymi predpismi podmienka zkonnho zkladu: dan intitcia je zaloen na zklade zkona v niektorom l. teda existuje V prvny podklad pre vytvorenie danej intitcie, nie je potrebn, aby V prvo upravovalo cel procesn postup konania pred takmto orgnom, plne postauje zmienka o zriaden takhoto sdneho orgnu permanentn, trval innos sdneho orgnu: odlenie sdnych orgnov od rznych ad-hoc tribunlov obligatrna prvomoc: sporov strany maj povinnos obrti sa na tento sdny orgn, tak isto znamen povinnos sporovch strn riadi sa vrokom sdneho orgnu, na druhej strane je tu dan aj povinnos takhoto orgnu vo veci kona, pokia sa sporov strany na tento orgn obrtia nezvislos sdneho orgnu: sdny orgn, ktor predklad predben otzku, by mal ma v samotnom V spore postavenie nezvislho, nezainteresovanho, niekoho tretieho nezvislos sa skma vo vzahu k samotnmu orgnu a k jeho lenom intitucionlna nezvislos tu sa skma oddelenie sdneho orgnu od inch zloiek moci v tte nezvislos lenov sdneho orgnu SD skma ustanovenie do funkcie, i existuje viazanos prce zo strany inch intitci, spsob krecie, otzka odvolatenosti charakter konania pred V sdom mus by sporov: sporov konanie znamen, e ide o konanie inter partes, priom existuj rozdielne nzory sporovch strn a SD je intitcia, ktor m autoritatvnym spsobom rozhodn a dan vec vyriei podmienka, aby sdny orgn rozhodoval na zklade platnho prva: aby sdny orgn l., ktor predklad predben otzku nerozhodoval najprv na zklade princpov morlky, eqity teda mus rozhodova na zklade platnho prva (i u nrodnho alebo KP) prpad CILFIT a Lanificio di Gavardo CILFIT sa snail poda predben otzku a nzor GA bol, e je potrebn, aby tento orgn bol povaovan za sd v zmysle l.234 ZES, ale sudcovia SD rozhodli inak CILFIT bola organizan zloka ministerstva, ministerstvo uruje, ak rozpoet tto organizan zloka dostane, otzka odvolatenosti lenov boli vymenovan priamo ministrom = z tohto dvodu SD mal za to, e nejde o nezvisl orgn, teda nie je mon, aby podal predben otzku sporov charakter konania existoval len naoko ilo o sprvny orgn navonok sa me zda, e medzi tmto sprvnym orgnom a vyetrovanm subjektom je spor, avak sporovos konania chba v tom, e ide o sprvny orgn, ktor je nadan tak vyetrovacou prvomocou, ako aj rozhodovacou prvomocou nevystupuje ako niekto nezvisl, tret

predmet konania o predbenej otzke - vklad zmluvy - kee ZES prvne zvznm spsobom me vyklada len SD, je jedinou intitciou oprvnenou, aby vyloila ustanovenia ZES - dochdza k vahe sudcov sprvna vaha - SD zrove vo svojej rozhodovacej innosti vyvodil aj podmienky, kedy je konanie o predbenej otzke neprpustn: 1. zkladom konania mus by relny spor - otzka nesmie preverova prvo, nesmie sa tka inho l., 2. predben otzka je neprpustn, ak sa netka KP,

3. ak rozhodnutie o predbenej otzke nie je pre spor relevantn ide o to, abypredben otzka mala vzah k predmetu konania

4. neprpustn je hypotetick a prli veobecn otzka sudcovia SD chc riei 5. 6. 7.relne spory nie akademick debaty ak predkladajci sudca neobjasnil skutkov a prvne pozadie predbenej otzky nedostatone odvodnil jej nutnos skutkov a prvne objasnenie prpadu je jedinm zdrojom informci pre SD ako m rozhodn vo veci SD neodpoved ani na otzku, ktor m povahu politick alebo prvnu SD neodpoved z procesnch dvodov, teda dan nrodn sd nie je procesne spsobil dan otzku poloi

formulcia predbenej otzky - otzka nesmie znie tak, e by sa malo ovplyvni platnos V prva, lebo SD rozhoduje o vklade KP a o platnosti sekundrneho prva, ale nerozhoduje o platnosti a vklade V prva - sudcovia poaduj, aby otzka mala v sebe ist stupe abstraktnosti aby bola pouiten aj na alie prpady v budcnosti - je dleit, aby bola formulovan jednoduchm, zrozumitenm jazykom, krtko a mus by odvodnen doktrna acte clair, acte eclair - ACTE ECLAIR dan prvny prpad bol u skr objasnen, teda dan doktrna popisuje situciu, ke sd, ktor m obligatrnu povinnos poloi prejudicilnu otzku, nemus tto otzku predloi, kee dan otzka u bola predmetom rozhodnutia SD v minulosti = otzka je u objasnen - SD vyslovil tto doktrnu, lebo chcel, aby jeho rozhodnutia mali precedenn vznam - ACTE CLAIR ide o situciu, kedy m by sudcovi l. plne jasn, ako SD rozhodne, hoci neexistuje predchdzajce rozhodnutie SD v podobnej veci, teda nemono aplikova doktrnu acte eclair pokia rozhoduj sdy v konaniach, priom proti rozhodnutiam sdov je prpustn opravn prostriedok poda V prva, existuje fakultatvna monos pokia opravn prostriedok nie je prpustn, existuje obligatrna povinnos predloi predben otzku

KONANIE O NEPLATNOS l. 230 ZES aloba na neplatnos - podstata a vznam konania o neplatnos: - aloba o neplatnos m v KP znan vznam, lebo umouje, aby aj sekundrne prvo (sekundrna legislatva) bola v slade s prvom primrnym zabezpeuje sa dodriavanie zkonnosti primrnych prvnych aktov, teda aby norma niej prvnej sily bola v slade s normou vyej prvnej sily (aby sekundrna legislatva bola v slade so zakladajcimi zmluvami a inmi prvnymi aktmi primrneho prva - konanie o neplatnos zaruuje riadne prijmanie prameov sekundrneho prva a tak isto aj ich slad s normami primrneho prva - aloba na neplatnos je akousi protivhou k alobe o poruen zmluvy, pretoe v alobe o poruen zmluvy je pasvne legitimovanm subjektom lensk tt, ale pri alobe o neplatnos je pasvne legitimovanou t intitcia, ktor napadnut prvny akt vydala - aloba na neplatnos sleduje odstrnenie protiprvneho aktu, ktor bol vydan orgnom Spoloenstva - aloba na neplatnos nem charakter aloby na plnenie nie je mon poadova nhradu kody v prpade, e niektor prvny akt je zruen

-

vecn prslunos K sdov v konan poda l.230 ZES je rozdelen medzi SPS a SD ES vo veobecnosti plat princp, e pokia alobu podva lensk tt, rozhoduje SD - lenenie aktvne legitimovanch subjektov: a) privilegovan alobcovia lensk tty (jednotliv zemn zloky lenskch ttov nemaj aktvnu legitimciu, napr. federcia), EK a Rada (Rada a EK boli aktvne legitimovanmi subjektmi od zaloenia ES; pvodn znenie ZES neobsahovalo alobn oprvnenie pre EP, o sa zmenilo Maastrichtskou zmluvou, ktor aktvnu legitimciu priznala aj EP) b) neprivilegovan alobcovia vetky FO a PO, ktor sa za uritch podmienok mu domha neplatnosti innho prvneho aktu, ktor je vydan orgnom Spoloenstva priom tu je dleit si uvedomi, e pri FO nie je pre aktvnu legitimciu nevyhnutn ttne obianstvo, nerozhoduje ani obvykl, ani trval pobyt => alova v konan o neplatnosti mu aj osoby, ktor pochdzaj z tretch ttov Pasvna legitimcia - aloba smeruje proti orgnu, ktor konkrtny napadnut prvny akt vydal - v zmysle l.230(1) ZES alovan strany mu by Rada, EK, ECB, EP - najastejm prpadom v tomto druhu konania je, e pasvne legitimovan Rada; dokonca Rada me by pasvne legitimovan aj v takom prpade, ak dan prvny akt nevydala, ale dolo k preneseniu prvomoci Rady na in intitciu, napr. na EK - Rada je rovnako alovan aj v prpade, ak schvauje nvrh EK - nie je mon alova SD ES Predmet aloby - zvzn prvne akty, ktor maj formu smernice, nariadenia a rozhodnutia - z judikatry vyplva, e nie je rozhodn formlne oznaenie napadnutho prvneho aktu, ale skma sa, i napadnut prvny akt spsobuje prvne nsledky formlne oznaenie je irelevantn - EK vydva rzne oznmenia, ktor nie s prvne zvzn, teda ich nemono napadn neplatnosou - v konan poda l. 226 a 227 ZES EK zana konanie o poruen zmluvy formou napomnacch listov, ktor nie je mon napadn poda l.230 ZES, lebo nejde o prvne zvzn akt - odporania a stanovisk tie nie s prvne zvzn - z pohadu aktvne legitimovanch subjektov plat, e privilegovan alobcovia nepreukazuj prvny zujem nemusia preukazova, e s vo veci priamo dotknut - neprivilegovan alobcovia FO a PO mu napadn platnos prvne zvznho aktu, ktor sa ich priamo dotka, teda prvny akt, ktor bol vo vzahu k nim vydan, prpadne bol vydan vo vzahu k tretej osobe, ale spsobuje prvne nsledky vo vzahu k tejto osobe (alobcovi) - plet, e neprivilegovan alobcovia musia svoje oprvnenie k alobe vdy preukza a v zmysle judikatry plat, e preukzanie aktvnej legitimcie sa posudzuje na zklade osobnej, bezprostrednej dotknutosti napadnutm prvnym aktom - plat ten, kto je adrest napadnutho prvneho aktu, je bezprostredne, osobne dotknut - ak napadnut rozhodnutie bolo vydan vo vzahu k inej osobe ak v takomto prpade chce FO, PO domha sa neplatnosti, mus dokza, e je tmto aktom bezprostredne, osobne dotknut - pri dokazovan bezprostrednej, osobnej dotknutosti plat, e danm napadnutm rozhodnutm je mon urit FO odli od okruhu ostatnch osb, v dsledku ktorho je mon dan FO, PO individualizova, ie z okolnost napadnutho prvneho aktu vyplva, e je mon uri adresta danho prvneho aktu a je mon ho individualizova - rozhodnutie Plaumann vdy sa v prpade neprivilegovanch subjektov vykonva tzv. Plaumannov test, ktor vyaduje individualizciu dotknutho alobcu

a v zmysle Plaumannovho testu plat, individualizcia mus by zaisten v dsledku objektvnych kritri, teda je potrebn vyli, aby sa okruh postihnutch mohol po vydan rozhodnutia ete viacej rozirova a individualizcia dotknutch osb mus by dan okamihom vydania rozhodnutia

-

lehota na podanie aloby: alobu na neplatnos je potrebn poda v lehote 2 mesiacov plat, e tto lehota je lehotou hmotnho prva, ide o prekluzvnu lehotu, o sli k prvnej istote dodranie tejto lehota sd skma z radnej povinnosti ex offo

dvody aloby - s vymedzen aktvne legitimovanm subjektom (alobcom), spovaj v hmotnom prve, procesnoprvne podmienky sa skmaj predovetkm ke sa skma procesn spsobilos subjektu, ktor alobu podva, prp. neprivilegovanch alobcov - ke hmotnoprvne dvody pre alobu neexistuj, sd ju ako neopodstatnen zamietne - sd vychdza pri posudzovan aloby z nasledujcich dvodov: A. neprslunos - prvny akt je vadn, je neplatn, pokia nebol vydan orgnom, ktor je na to prslun o m zabezpei rovnovhu deby moci intitci ES, takisto m zabezpeova prenos deby moci zo strany lenskch ttov na Spoloenstvo B. poruenie podstatnch formlnych predpisov zaha procesn strnku tvorby prva existuje presn legislatvny postup tvorby prva pokia je tento postup nedodran, m to za nsledok neplatnos prvneho aktu C. poruenie zmluvy alebo pravidla pri vykonvan zmluvy ak napadnut prvny akt orgnov Spoloenstva poruuje psan alebo nepsan primrne alebo sekundrne prvo a toto poruenie a toto poruenie nepredstavuje jeden z dvoch vyie uvedench alobnch dvodov D. zneuitie prvomoci SD vyslov len zriedkakedy dvod zneuitia prvomoci nastane vtedy, ak je vydan prvny akt, ktor formlne sleduje nejak cie, ale de facto je cieom nieo in rozhodnutie sdu - sd m dve monosti: sd alobu zamietne alebo jej vyhovie - pokia sd alobe vyhovie, napadnut prvna akt zru a to bu v celku alebo len z asti - rozsudok sdu m kontitutvnu povahu a plat erga omnes , zrove prvny akt sa zruuje s inkami ex tunc - situciu treba posudzova tak, ako keby prvny akt nebol vydan => dsledku neplatnho prvneho aktu strcaj prvne inky aj prvne akty, ktor boli vydan na jeho zklade - SD zrove rozhodne tak, e vrti vec sp tomu orgnu, ktorho prvny akt rozhodnutm zruil - SD me rozhodn, e niektor asti napadnutho prvneho aktu ostvaj naalej v platnosti, predovetkm v svislosti s tm, e by sa mohlo sta, e na zklade prvneho aktu, ktor bol zruen, sa mohlo vyda niekoko individulnych prvnych aktov KONANIE O NEINNOSTI - l. 232 ZES aloba na neinnos - aluje sa neinnos orgnu Spoloenstva, ktor nekon, hoci kona mal, m dolo k porueniu KP - je povaovan za doplnok k alobe na neplatnos a kee obidve aloby sleduj vyjadrenie poruenia zmluvy zo strany orgnu Spoloenstva

-

-

-

orgny Spoloenstva mu porui KP tak svojm konanm, ako aj svojou neinnosou, ktor je v rozpore s ustanoveniami KP, z ktorch orgnom ES plynie povinnos kona ide o urovaciu alobu, ktorou sa vyslov, e existuje protiprvny stav aktvne legitimovanm subjektom me by lensk tt aj orgn Spoloenstva privilegovan alobcovia je potrebn vyli SD ES z okruhu alobcov, lebo by rozhodoval o svojom nvrhu, o by bolo neprpustn neprivilegovanmi alobcami mu by rzne banky, ktor sa mu domha vydania prvneho aktu, napr. zo strany ECB postavenie pasvne legitimovanho subjektu bud ma predovetkm Rada a EK tieto intitcie mu by alovan jednotlivo alebo spolone; alovan mu by aj vtedy, dolo k prenosu prvomoci na druh intitciu komplikovan s aloby, ak sa vyaduje sinnos viacerch intitci

predmet aloby - neinnos Spoloenstva spova v tom, e sa nevydali prvne zvzn akty alebo akty, ktor nemaj prvnu zvznos, napr. odporania alebo stanovisk - predmetom aloby v prpade neprivilegovanch alobcov pjde o vydanie prvne zvznho aktu, ktor m by adresovan alobcovi - vzhadom k tomu, e nariadenia, smernice nie s uren vhradne konkrtnym PO, FO, neprichdza do vahy aby sa neprivilegovan alobcovia domhali vydania takhoto prvneho aktu KONANIE O PORUEN ZMLUVY (zo strany lenskho ttu) - l. 226-228 ZES - aktvnu legitimciu m EK a lensk tty - elom tohto duhu konania je zabezpeenie dodriavania KP zo strany lenskch ttov, o je zkladn povinnos lenskch ttov, ktor im vyplva zo ZES z l.2 ZES predmetom konania - poda l.226 a 227 ZES je tak pozitvna povinnos ttu kona m tt poruil KP alebo negatvna povinnos ttu nekona, m op mohlo djs k porueniu KP neprivilegovan alobcovia (FO,PO) nemaj monos alova lensk tt za poruenie KP jedin monos, ktor prichdza do vahy je, e podaj podnet aktvne legitimovanmu subjektu, najastejie EK, ktor nsledne me iniciova po sprvnej vahe konanie o poruen zmluvy zo strany lenskho ttu ide o urovaciu alobu ke SD djde k zveru, e lensk tt poruil KP, neznamen to, e SD zrove vyslov, e lensk tt je povinn odstrni protiprvny stav a tak isto SD nijakm spsobom nebude rui prvny akt vydan orgnom lenskho ttu, ktorm dolo k porueniu KP = SD len deklaruje, e dolo/nedolo k porueniu KP kad lensk tt je oprvnen poda alobu proti inmu lenskmu ttu; dvodom aloby je presvedenie lenskho ttu, e in lensk tt poruuje KP a je plne na vonej vahe lenskho ttu, i pod/nepod takto alobu

-

-

priebeh konania - m dve asti: 1. konania pred EK a 2. konanie pred SD 1. konanie pred EK - je obligatrne - pred EK sa nevyriei len 10-20% prpadov a tieto potom konia pred SD - ide o mimosdne vyrieenie sporu a odstrnenie protiprvneho stavu bez toho, aby existoval rozsudok SD

-

-

-

-

-

-

-

-

ide o neformlny pokus, pri ktorom je lensk tt upozornen na poruenie zmluvy, zrove j aj upozornen na monos vyrieenia situcie s mierou a pokia je prv stupe nespen, pokrauje sa formlnym konanm pred sdom (druh stupe) konanie sa zana tm, e EK pole napomnac list lenskmu ttu, v ktorom upovedom lensk tt na poruenie zmluvy, priom napomnac list mus oznaova rozhodn skutonosti a prvne odvodnenie zveru, e dochdza k porueniu zmluvy tmto listom je zaat (zahjen) konanie napomnac list zrove aj uruje predmet hlavnho konania na SD EK m povinnos umoni lenskm ttom, aby sa vyjadrili ku skutonostiam a prvnym zverom EK, ktor s uvdzan v napomnacom liste, priom EK stanov aj lehotu, v rmci ktorej je lensk tt povinn odstrni protiprvny stav (dka tejto lehoty nie je nikde uren, ale mus by primeran okolnostiam prpadu) druhou fzou konania pred EK je to, e EK vyd odvodnen stanovisko pokia napomnac list nemal iadne inky formlne poiadavky na odvodnen stanovisko ide o formlny prvny akt, ktor je mon napadn v konan o neplatnosti v zmysle l.230 ZES odvodnen stanovisko mus obsahova vrokov as aj odvodnenie, z ktorho jasne vyplva: a) ktor prvne predpisy KP lensk tt poruil b) mus by identifikovan konanie lenskho ttu, ktorm dolo k porueniu zmluvy c) EK uvdza aj dvody, ktor ju oprvuj posudzova konanie lenskho ttu ako protiprvne odvodnen stanovisko me EK vyda pokia dvody, ktor boli uveden v napomnacom liste stle trvaj v odvodnenom stanovisku zrove EK ur lehotu, poas ktorej je lensk tt povinn odstrni nsledky poruenia zmluvy (dka lehoty nie je nikde upraven) konanie poda l.227 ZES ke je aktvne legitimovanm subjektom lensk tt lensk tty na rozdiel od EK nemaj povinnos dohliada na in lensk tty a kontrolova ich, i dodriavaj alebo poruuj ustanovenia KP pokia djdu k zveru, e in lensk tt poruuje KP, maj prvo iniciova konanie, ktorm sa m poruite KP donti k tomu, aby s poruovanm KP prestal rozdiel medzi konanm poda l.226 a 227 ZES: v prvej fze konania vystupuj tri subjekty 1. lensk tt, ktor tvrd, e dochdza k porueniu KP, 2. lensk tt, proti ktormu smeruje tvrdenie, e poruuje KP a 3. EK poruenie KP me by tvrden tak psomne ako aj stne zo strany lenskho ttu, priom plat, e lensk tt, proti ktormu smeruje tvrdenie, mus ma umonen, aby sa vyjadril k tvrdeniam o poruen KP v konan poda l.227 ZES EK nevystupuje z pozcie alobcu, ale teraz vstupuje ako arbiter v spore EK si vypouje argumenty oboch strn a u v tejto fze sa sna njs zmier medzi lenskmi ttmi po tom, ako EK vypouje oba tty, vyd odvodnen stanovisko, priom toto odvodnen stanovisko sa odliuje od stanoviska vydanho na zklade l.226 ZES, lebo toto odvodnen stanovisko nem formu nvrhu, ale EK tu vyjadr svoje zvery, nzory na argumenty oboch lenskch ttov, priom EK je v tomto odvodnenom stanovisku viazan nvrhom zo strany lenskho ttu a je povinn sa vyjadri k vetkm jeho astiam a zrove nie je oprvnen s nad rmec tvrden alujceho lenskho ttu (aj keby zistila, e existuje ak alie poruenie prva ZES umouje, aby sa lensk tt obrtil na SD priamo, bez odvodnenho stanoviska EK a to v tom prpade, ak odvodnen stanovisko nie je vydan do 2 mesiacov od asu, kedy boli EK poskytnut tvrdenia zo strany alobcu, e dochdza k porueniu KP

2. konanie pred SD ES

-

-

-

-

-

-

-

aloba mus spa veobecn poiadavky v zmysle rokovacieho priadku SD a mus znie na urenie poruenia KP zrove plat, e predmet aloby mus by identick s predmetom predbenho konania pred EK aloba je odvodnen, pokia by pri podvan aloby, resp. pri poslednom konan stle trval protiprvny stav pokia bol protiprvny stav odstrnen, SD rozsudok nevyd, urob tak iba v prpade, e rozhodnutie sa tka otzok zsadnho charakteru alebo hroz nebezpeenstvo opakovania protiprvneho konania prvny zujem alobcu na vynesen rozsudku trv tak dlho, pokia aspo z asti trv protiprvny stav aloba je odvodnen, pokia z nej jasne plynie, e lensk tt sa dopustil konania, ktor je v rozpore s KP, priom za protiprvne konanie ttu v rozpore s KP sa rozumie konanie proti povinnosti, ktor mu vyplva zo ZES, priom tento text je interpretovan extenzvnym spsobom, o znamen, e to nie len povinnos, ktor vyplva zo zakladajcej zmluvy, teda primrneho prv, ale zaha aj sekundrne prvo, aj MZ, ktor uzatvra ES s inmi ttmi (z ktorch plyn zvzky aj jednotlivcom, ttom) a aj zo zsad ES za poruenie zmluvy zo strany lenskho ttu sa povauje konanie lenskho ttu, pri ktorom lensk tt neaplikuje vbec alebo neaplikuje sprvne ustanovenia KP (najastejie pjde o netransponovanie smernice, prpadne o jej zl transpozciu) sdna prax vyvodzuje zver, e existuj 2 zsadn dvody na obranu lenskch ttov: lensk tt popiera skutkov okolnosti prpadu a me ma nmietka proti prvnemu posdeniu svojho konania ako protiprvneho konania (tt popiera existenciu skutku alebo protiprvneho konania) v rozsudku SD nerozhoduje o vke kody alebo o inch nhradch, len sa deklaruje poruenie zmluvy l.228 ZES je mon printi lensk tt aby plnil rozsudok SD SD me ttu uloi pean pokutu alebo aj opakujce sa penle

COLN NIA - prvny zklad: ZES l.2 ZES lohou Spoloenstva je utvorenm spolonho trhu, hospodrskej a menovej nie a uskutoovanm spolonch politk a innost uvedench v lnkoch 3 a 4 podporova v celom Spoloenstve harmonick, vyrovnan a trvalo udraten rozvoj hospodrskych innost, vysok rove zamestnanosti a socilnej ochrany, rovnoprvne postavenie ien a muov, trval a neinflan rast, vysok rove konkurencieschopnosti a zbliovania hospodrskej vkonnosti, vysok rove ochrany a zlepovania kvality ivotnho prostredia, zvyovanie ivotnej rovne a kvality ivota, hospodrsku a socilnu sdrnos a solidaritu medzi lenskmi ttmi. l.3 (1) Na ely stanoven v lnku 2 innosti Spoloenstva zahaj, ako to vyplva z ustanoven tejto zmluvy a z asovho plnu v nej stanovenom: a) zkaz ciel a mnostevnch obmedzen na dovoz a vvoz tovarov medzi lenskmi ttmi ako aj vetkch ostatnch opatren, ktor maj rovnak inok; - o je podstata vonho pohybu vonho pohybu tovaru: odstrnenie colnch a kvantitatvnych barir pri dovoze a vvoze tovaru medzi lenskmi ttmi a tak isto aj opatrenia, ktor maj rovnocenn inok

l.4 innosti lenskch ttov a Spoloenstva, zameran na splnenie cieov vymedzench v lnku 2, zahaj, ako to vyplva z ustanoven tejto zmluvy a z asovho plnu v nej stanovenom, prijatie hospodrskej politiky, ktor je zaloen na zkej koordincii hospodrskych politk lenskch ttov na vntornom trhu a na

stanoven spolonch cieov a ktor sa uskutouje v slade s princpmi otvorenho trhovho hospodrstva s vonou hospodrskou saou. l.14 (2) ustanovuje, o je to vntorn trh: vntorn trh zahrnie oblas bez vntornch hranc, v ktorej je zaruen von pohyb tovaru, osb, sluieb a kapitlu v slade s ustanoveniami tejto zmluvy. - bol zaveden do ZES Jednotnm eurpskym aktom, ktor priniesol definciu spolonho trhu coln nia mala by pvodne dosiahnut do 31.12.1969, ale tty dosiahli coln niu v rmci ES u v polovici roku 1968, kedy coln nia zaala aj relne fungova prvny zklad pre vntorn trh: Jednotn eurpsky akt 1.krt zadefinoval vntorn trh, ktor je premietnut do l.14 ZES nemono si zamiea von pohyb osb so schengenskm systmom, lebo hoci SR neparticipovala na schengenskej spoluprci, vntorn trh sa na ns u vzahoval teda schengen je odstrnenie vntornch kontrol na hraniciach medzi lenskmi ttmi a posilnenie vonkajej hranice, nem to vplyv na fungovanie vntornho trhu (vntorn trh funguje aj bez schengenu o sa tka potreby pre realizciu vntornho trhu, bolo treba odstrni jednotliv materilne prekky, ktor spovaj v samotnch kontrolch na hraniciach medzi lenskmi ttmi, ktor s vykonvan rznymi colnmi kontrolami - boli odstrnen kontroly na hraniciach v colnej nii od 1.1.1993 boli zruen coln sluby na hraniciach alej bolo potrebn odstrni rzne technick prekky, ktor spovaj v praktikch a v predpisoch lenskch ttov ide o stanovenie rznych technickch noriem, sprvnych kontrolnch konan, ktormi sa d zamedzi vonmu pohybu tovaru v rmci ES ide o odstraovanie tarifnch, netarifnch barir tento systm odstraovania technickch prekok stle pokrauje ide aj o daov prekky, ktor spovaj v uplatovan nepriamych dan, ktor s ukladan na rzne tovary a tak isto doku by prekkou pre von pohyb tovaru aj daov prvo je do znanej miery ovplyvnen KP a aj vonm pohybom tovaru dolo k harmonizcii nepriamych dan (cigarety, minerlne oleje, alkohol,...), ale priame dane doposia nie s harmonizovan vo vonom pohybe osb dochdza k odstraovaniu materilnych prekok o sa tka odstraovania osobnch kontrol pri prechode ttnej hranice, tak isto aj odstraovanie technickch prekok m sa zabezpei von pohyb osb ako tak tty prijmaj zkony na zabezpeenia vonho pohybu osb, tak isto s vonm pohybom osb svis prvo usadzovania sa tka sa FO aj PO von pohyb sluieb dochdza k odstraovaniu predovetkm technickch prekok von pohyb kapitlu boli odstrnen devzov obmedzenia, zavedenie spolonej meny

-

-

-

-

-

-

Metdy dosiahnutia spolonho trhu - vyplvaj tak zo ZES ako ja z judikatry SD ES predovetkm pjde o oblas harmonizcie prvnych systmov lenskch ttov - zjednocovanie prav prostrednctvom KP (KP ur jednotliv poiadavky, ktor sa tkaj vntornho trhu) - prijmanie opatren, ktormi sa m zabezpei uznvanie nrodnch predpisov vychdza sa z toho, e medzi lenskmi ttmi ES m exitova ist stupe dvery tka sa to aj napr. uznvania vysokokolskho vzdelvania formlne poiadavky pre vntorn trh

-

prostriedky, ktor ponka KP primrne prvo, sekundrne prvo (najm nariadenia a smernice) pre oblas vntornho trhu s typick, najviac sa pouvaj smernice pojem spolon, vntorn, jednotn trh = ide o synonym

-

VON POHYB TOVARU - l.23 ZES (1) Spoloenstvo je zaloen na colnej nii, ktor sa vzahuje na cel obchod s tovarom a zaha zkaz ciel na dovoz a vvoz tovaru medzi lenskmi ttmi, zkaz vetkch poplatkov, ktor maj rovnak inok ako cl, ako aj prijatie Spolonho colnho sadzobnka vo vzahu k tretm krajinm. (2) Ustanovenia lnku 25 a kapitoly 2 tejto hlavy sa vzahuj na vrobky s pvodom v lenskch ttoch, ako aj na vrobky pochdzajce z tretch krajn, ktor s v lenskch ttoch vo vonom obehu. von pohyb tovaru sa opiera o coln niu, ktor sa vzahuje na akkovek obchod s tovarom a zaha zkaz dovoznch a vvoznch ciel a vetkch poplatkov s rovnocennm inkom medzi lenskmi ttmi a prijatie spolonho colnho sadzobnka vo vzahu k tretm ttom vymedzenie vecnej psobnosti vonho pohybu tovaru zaha akkovek obchod s tovarom, priom pod tovarom sa rozumie vrobky, ktor maj svoj pvod tak v lenskch ttoch, ako aj vrobky, ktor pochdzaj z 3 ttov, ktor sa nachdzaj vo vonom obehu, priom l.24 ZES zrove definuje, ktor vrobky sa vo vonom obehu nachdzaj pjde o vrobky, ktor pochdzaj aj z 3 krajn, ale pri dovoze boli pri nich splnen vetky potrebn nleitosti, prpadne bolo aj zaplaten clo pojem tovar ako tak nie je leglne definovan v ZES vychdzame z judikatry SD, ktor za tovar povauje vrobky, ktor s schopn sta sa predmetom obchodnej transakcie vetko, o je spsobil by predmetom obchodnej transakcie (irok interpretcia pojmu) tmto SD reagoval na svoju predchdzajcu judikatru, kedy zvolil uiu interpretciu pojmu tovar za tovar povaoval vrobky, ktor maj hodnotu vyjadren v peniazoch novia formula obsahuje hodnoty, ktor maj tak pozitvnu, ako aj negatvnu hodnotu, napr. aj odpad je spsobil by predmetom obchodnej transakcie, hoci m negatvnu hodnotu, teda, e s jeho likvidciou s spojen nklady, ale aj tak je spsobil by predmetom vonho pohybu tovaru pri splnen vetkch zkonnch poiadaviek, ktor existuj na likvidciu, prevoz odpadu za tovar sa nepovauj veci, ktor s z obchodu vylen rerum extra komercuim ide o veci, ktor s svojou povahou z obchodu vylen omamn ltky (drogy), zbrane, udsk orgny, asti udskho tela,... tieto predmety svojou povahou nie s predmetom obchodnej transakcie ke sa tovar v zmysle l.24 nachdza vo vonom obehu, m to aj urit nsledok (dsledok) zkaz diskrimincie tovaru ten sa vzahuje aj na tovar, ktor pochdza z 3 ttov, rovnako aj na tovar, ktor m svoj pvod v ES

-

-

-

-

-

zemn psobnos vonho pohybu tovaru - von pohyb tovaru je zaruen na celom zem colnej nie, priom zemie colnej nie nie je toton s zemm ES - coln nia je zemm iria, zaha aj napr. Turecko - von pohyb tovaru sa vzahuje aj na Eurpsky hospodrsky priestor, ktor funguje od roku 1995 a zaha okrem ttov EU aj tty Eurpskeho zdruenia vonho obchodu (Island, Nrsko, vajiarsko, Lichtentajnsko), avak Eurpsky hospodrsky priestor je tvoren ttmi EU a Eurpskeho zdruenia vonho obchodu mnus vajiarsko prekky vonho pohybu tovaru - mono ich rozdeli do nasledujcich skupn:

1. cl importn, exportn cl, teda pjde o tarifn coln prekky a opatrenia, ktor maj rovnak inok ako cl

2. kvantitatvne (mnostevn) obmedzenia kvty dovozn, vvozn a opatrenia s rovnocennm inkom ako kvantitatvne opatrenia 3. ttne monopoly obchodnej povahy l.31 ZES 4. l.81 l.89 ZES 1. tarifn prekky - vychdzame zo ZES Spoloenstvo je zaloen na colnej nii, ktor pokrva akkovek obchod s tovarom a ktor zaha zkaz dovoznch aj vvoznch ciel a vetkch opatren, ktor maj rovnocenn inok ako cl medzi lenskmi ttmi - vo vzahu k 3 ttom bol vydan Spolon coln sadzobnk - ZES zrove stanovuje generlny zkaz ciel v rmci colnej nie a zakazuje aj zavdzanie dvok, ktor maj rovnocenn inok ako cl - clo mono vemi ahko identifikova maj zkonn povahu, take o je clo vyplva zo zkona - problm vznik pri uren opatren s rovnocennm inkom ako cl tu je bohat judikatra SD ES, lebo ZES nepodva leglnu definciu tento pojem interpretoval SD ES vo svojej judikatre: opatrenie, ktor m rovnak inok ako clo je akkovek pean dvka, ktor je jednostranne uloen lenskm ttom bez ohadu na jej nzov ako aj techniku vyberania, pokia nie je clom v pravom zmysle slova, priom tto dvka mus by vyberan v svislosti s prechodom ttnej hranice - ide o pean dvku, pean poplatok bez ohadu na vku, jednostranne vyberan zo strany lenskho ttu - poplatok, ktor svis s prechodom ttnej hranice, nie je colnm poplatkom v pravom zmysle slova a me ma povahu ochranrsku - je zakzan ich vybera pri dovoze aj pri vvoze tovaru - o takto opatrenie ide aj v prpade, ke sa financie, ktor s vyberan pri prechode hranice, s pouit na podporu domceho priemyslu - maj objektvnu povahu nie je mon, aby lensk tty sa dovolvali pouitia cla alebo opatrenia, ktor m rovnocenn inok ako clo - poda judikatry SD ES sa za clo nepovauje: poplatok, ktor je vyberan v svislosti s prechodom hranice, ale ktor odra skuton nklady za urit slubu; tak isto sa skma, i je monos, aby dovozca alebo vvozca mal monos dan slubu odmietnu daov oblas - najastejia oblas prijmania opatren, ktor maj rovnocenn inok ako cl - lensk tty maj prvomoc upravova a spravova si vlastn dane maj monos zavdza dane nov, pozmeova u dane existujce, prpadne niektor odstrni - plat zkaz: lensk tty nesm podrobi vyiemu zdaneniu priamo alebo nepriamo vrobky, ktor pochdzaj z inch lenskch ttov nesm spsobi saenie konkurencieschopnosti dovanch vrobkov; nesmie dochdza k nepriamej ochrane domceho trhu - pred SD ES sa skma, i uloen da m za nsledok, e konzumenti (spotrebitelia) substituuj jeden vrobok druhm - ke je nesprvne vybran da - pokia lensk tt poruil povinnos, ktor mu vyplva zo ZES, uloil ochranrsku da, FO,PO, voi ktorm bola vybran takto neoprvnen dvka, maj monos v sprvnom alebo v sdnom konan v zmysle nrodnch prvnych predpisov domha refundcie takto vybranej iastky - refundovan iastka nemus zodpoveda tej iastke, ktor bola neoprvnene vybren

2. kvantitatvne prekkys zakzan pri dovoze aj pri vvoze tovaru

-

-

-

-

-

-

-

kvantitatvne obmedzenia dovozu vdy sa zakladaj na prvnom akte ttu (jednostranne zo strany ttu alebo vyplva z MZ) SD musel definova, o vetko sa povauje za opatrenie, ktor m rovnocenn inok ako kvantitatvne obmedzenie: akkovek zkonn alebo podzkonn opatrenie, praktika zo strany lenskho ttu alebo in opatrenie zo strany orgnu verejnej moci, vrtane rznych vziev, ktor s nerovnako aplikovan na vrobky domce a vrobky dovezen, m sa brni dovozu, priom, keby takto opatrenia neexistovali, dovoz by nebol zaaen alebo predraen pjde predovetkm o rzne opatrenia, ktor stanovuj formy, rozmery, hmotnos, zloenie, poiadavky na obal, vlastnosti, ktor s nerozdielne aplikovaten na domce aj zahranin vrobky formula dasenville, na zklade ktorej definujeme opatrenia, ktor maj rovnak inok ako kvantitatvne obmedzenia vetky obchodn predpisy prijat lenskmi ttmi, ktor mu by priamo alebo nepriamo, skutone alebo potencionlne na prekku obchodu v rmci ES podobne sa definuj tieto opatrenia aj pri vvoze tovaru opatrenia, ktor maj za nsledok saenie vvozu tovaru z lenskho ttu judikatra SD ES - ide o prijmanie predpisov, ktor stanovuj vlastnosti vrobku, ktor s leglne obchodovan v jednom lenskom tte, ale nesm by obchodovaten v inom lenskom tte prpad Cassis de Dijon bolo stanoven pravidlo rozumu vrobok vyroben v niektorom lenskom tte v slade s jeho technickmi normami a uveden v om do vonho obehu, je vone obchodovaten na celom zem ES (zsada vzjomnho uznvania legislatvy) v tomto prpade SD ES stanovil aj vnimky z tejto zsady: 1. pokia nedolo k harmonizcii danch prvnych noriem pre dan vrobok (prava vzahu k danmu vrobku zostva v prvomoci lenskch ttov); 2. pokia ide o ciele, ktor sa tkaj legitmnych verejnch zujmov, teda lensk tty si mu stanovi, e obchodovanie s niektormi vrobkami je v rozpore s verejnm zujmom l.30 ZES hovor o vnimkch vonho pohybu tovaru za uritch okolnost je mon prijma kvantitatvne obmedzenia alebo opatrenia, ktor maj rovnocenn inok ako kvantitatvne obmedzenia, priom pjde o princpy verejnej morlky, verejnho poriadku, verejnej bezpenosti, ochranu zdravia a ivota ud a zvierat, ochranou rastln, ochranu nrodnho kultrneho bohatstva, ktor m umeleck, historick alebo archeologick hodnotu, alebo ochranu priemyselnho a obchodnho vlastnctva podstatn je uvedomi si, e dan vnimky sa neuplatnia pokia je dan oblas u upraven KP (ke KP stanov poiadavky na tovar, je obchodovaten a lensk tty nemu prijma opatrenia, ktormi by obmedzovali platnos KP) rovnako plat pokia si niektor lensk tt uplatoval vnimku poda l.30 a pokia dolo k prijatiu komunitrnej prvnej pravy, vnimka sa automaticky ru

-

-

princp verejnej morlky - SD rozhodol, e kad lensk tt si sm stanov v slade s vlastnou hodnotovou stupnicou poiadavky verejnej morlky na vlastnom zem, priom stanovisk inch lenskch ttov nie s rozhodujce uplatnenie vhrady verejnho poriadku - lensk tt sa odvolva na zujem udrania rovne sprvania, ktor zodpoved veobecnmu blahu a verejnmu poriadku - o je to verejn poriadok pojem bva definovan vo V prve, je definovan judikatrou V nrodnch sdov - tto vnimka sa pripa mlokedy princp bezpenosti - zo zvanch dvodov obmedzuje von pohyb tovaru (viac aktulnym sa stal po 11.9.2001) ochrana zdravia a ivota ud, zvierat, rastln

pod tto kategriu sa lensk tty snaia subsumova mnoh konania, ale SD dan podmienku vyklad dos retriktvnym spsobom ochrana nrodnho kultrneho bohatstva - len pokia je prijat nrodn prvna prava -

Prednka .4 SLOBODA PODNIKANIA (sloboda podnikateov) Prvo na podnikanie, prvo na etablovanie v inom lenskom tte ZES garantuje von pohyb SZO Pozor: von pohyb zamestnancov sa tka osb, ktor vykonvaj zvisl innos je potrebn rozliova, i ide i vykonvanie zvislej innosti alebo o podnikanie => je potrebn njs prvny reim, ktormi sa jednotliv slobody bud spravova oprvnenmi beneficientmi (pri slobode podnikania) s FO aj PO, predovetkm pjde o FO, ktor vykonvaj podnikatesk aktivitu (SZO) a PO (vykonvajce podnikatesk aktivitu) beneficientom danch vhod s ttni prslunci lenskch ttov bez ohadu na to, i ich bydlisko sa nachdza na zem lenskho ttu alebo nie

-

obsahom slobody podnikania je: o PO s oprvnen zaklada svoje dcrske spolonosti, rzne poboky podmienky: 1. pokia s tieto spolonosti zaloen poda prva niektorho lenskho ttu a 2. pokia maj sdlo na zem danho lenskho ttu (ich sdlo mus by evidovan na zem lenskho ttu) - zkladom slobody podnikania (slobody vkonu povolania) je reim rovnakho zaobchdzania, ktor sa vzahuje na osoby z inch lenskch ttov (tak ako sa zaobchdza s osobami z jednho lenskho ttu, m sa rovnako zaobchdza aj s osobami z inch lenskch ttov) - hospodrsky vznam slobody podnikania spova v tom, aby kad subjekt mohol podnika tam, kde s preho optimlne podmienky pre vkon ekonomickej aktivity - tak isto, ako pri inch slobodch, je potrebn si uvedomi, e existuje primrna sloboda (je uveden v ZES) sloboda podnikania, vkon zvislej innosti, sloboda sluieb, ale tieto s zvisl od odvodench prv => nebolo by mon realizova slobody vonho trhu, pokia by ZES negarantovala odvoden prva tak pre samotnch vykonvateov jednotlivch slobd ako aj prslunkov je potrebn, aby osoba, ktor realizuje slobodu, mala prvo vstupu na zemie inho lenskho ttu, prvo bva, prvo kedykovek opusti zemie danho lenskho ttu prvny zklad a vvoj slobody podnikania: - vychdzame z KP zo ZES z l.43 l.48 ZES primrne prvo, na zklade ktorho potom odvdzame aj sekundrne prvo - v oblasti prva na etablovanie boli prijat smernice liberalizan, koordinan opatrenia pri realizcii slobd i slobody prva na usadenie - tieto liberalizan smernice boli prijat na zklade l.44(2) ZES prpadne na zklade l.47 ZES - dochdza k tzv. nerovnomernej liberalizcii v oblasti vkonu podnikateskej aktivity, pretoe boli prijat sekundrne pramene prva, ktor v uritch oblastiach dosiahnu pln liberalizciu osobn psobnos prva na podnikanie - FO, PO (spolonosti) - FO ide o ttnych prslunkov lenskch ttov EU, priom plat princp: o tom, kto je ttnym prslunkom lenskho ttu, rozhoduj lensk tty

adrestmi prva na etablovanie s tak isto aj podnikatelia PO (spolonosti), priom plat, e tieto PO musia sledova hospodrsky el (ich prvna forma nie je rozhodujca) patria sem nielen verejn podniky, ale aj osoby - subjekty skromnho prva - sloboda podnikania sa netka tch spolonost, ktor nesleduj zrobkov innos prslunos spolonosti PO k ES sa posudzuje kritriami KP: l.48(1) ZES: So spolonosami zaloenmi poda zkonov lenskho ttu a ktor maj svoje sdlo, stredie alebo hlavn miesto podnikateskej innosti v Spoloenstve, sa pre el tejto kapitoly zaobchdza rovnako ako s fyzickmi osobami, ktor s ttnymi prslunkmi lenskch ttov. - ZES vychdza z terie sdla a nie z terie kontroly; teria sdla je zauvan aj v slovenskom prva sdlo obchodnch spolonost zistme z obchodnho registra - niektor lensk tty pouvaj na urenie sdla aj tzv. teriu kontroly sdlo sa ur na zklade miesta, kde dochdza k prijmaniu strategickch rozhodnut o fungovan podniku pojem podnikania, obsah slobody podnikania - defincia pojmu podnikanie, etablovanie v ZES nie je obsiahnut - podnikanie nie je len zaloenie podniku v uritom lenskom tte, ale zaha aj profesionlny vkon innosti SZO na zem inho lenskho ttu - ZES garantuje prvo usadi sa, prvo presdli sa do inho lenskho ttu a prevdzkova v inom lenskom tte remeseln, ponohospodrsku, obchodn alebo in ivnostensk innos - podnikatelia maj monos zaklada podniky, riadi ich, mu zaloi poboky dcrskej spolonosti,... - vkony podnikania rozdeujeme na dve normy: A. l.43(1) ZES: V rmci nasledujcich ustanoven sa zakazuj obmedzenia slobody usadi sa ttnych prslunkov jednho lenskho ttu na zem inho lenskho ttu. Zakazuj sa aj obmedzenia, ktor sa tkaj zakladania obchodnch zastpen, organizanch zloiek a dcrskych spolonost ttnymi prslunkmi jednho lenskho ttu na zem inho lenskho ttu. - prv veta znamen prvo na presdlenie sa do inho lenskho ttu ako primrnu norma podnikania B. l.43 a l.46 ZES sekundrna norma podnikania, ktor je zvisl od primrnej normy podnikania

-

-

podnikanie je potrebn vnma ako SZ, lebo sa tka len SZO, lebo pokia by nelo o SZ, ilo by o vkon zvislej innosti, teda by ilo o von pohyb zamestnancov prvo podnikania mu vyuva podnikatelia, ktor vykonvaj leglnu innos, teda innos, ktor nebola zakzan, nie je nemravn, v rozpore s dobrmi mravmi obsah vkonu SZ v inom lenskom tte rozliujeme: 1. primrne podnikanie (zaha zmenu sdla SZO, zahjenie podnikateskej innosti v inom lenskom tte), priom osoby mu podnika v rznych oblastiach, napr. portov oblasti, nboenstvo, kultra; pri charitatvnych innostiach nemono hovori o podnikan, pretoe chba zrobkov el 2. sekundrne podnikanie (zaha zriaovanie zastpen, poboiek, dcrskych spolonost na zem inho lenskho ttu) prvo vstupu na zemie inho lenskho ttu, prvo pobytu, prvo vonho pohybu, prvo osta v lenskom tte, komplementrne prva a oprvnenia rodinnch prslunkov

obmedzenia a vnimky slobody podnikania - obmedzenie slobody podnikania: prslunk inho lenskho ttu, zahranin spolonos maj horie postavenie ako tuzemsk oban alebo tuzemsk PO,

-

-

-

-

-

priom plat, e nevhodn postavenie nemus spsobova hospodrsku ujmu, ale me s o rzne sprvne postupy pre obanov a podniky z inch lenskch ttov ako je to v prpade osb domcich, o teda spsobuje prvnu neistotu vo vzahu k podnikateom z inch lenskch ttov l.49 ZES je vyjadrenm pojmu diskrimincie, ktor je upraven v l.12 ZES a tento lnok prikazuje nrodn reim v prospech prslunkov alebo spolonost z inch lenskch ttov, priom plat, e je potrebn za kadch okolnost prihliada na konkrtne okolnosti prpadu, o znamen, e sa zakazuj aj akkovek skryt formy diskrimincie obrten diskrimincia oblas podpory investci zo strany lenskch ttov (podpora zahraninch investci, daovch zvhodnen zahraninch podnikov) v takom prpade plat prpustn forma obrtenej diskrimincie, o znamen, e domci podnikatelia sa nemu dovolva zkazu diskrimincie na zklade ttnej prslunosti existuj limity pre podporu zahraninch podnikateov KP upravuje pravidl poskytovania ttnej pomoci, teda ttnu pomoc nemu lensk tty poskytova v akejkovek vke, bez akchkovek obmedzen l.45(1) ZES ustanovenie lnku hovor o tom, e innosti, ktor s plne alebo iastone spojen s vkonom verejnej moci v niektorom lenskom tte, s vyat z psobnosti slobody podnikania uveden podmienku vyatia spod innosti je potrebn vyklada v zmysle jednotnej K aplikcie, priom plat, e v zmysle tejto vnimky je, e urit innos me by vykonvan len vlastnmi ttnymi prslunkmi pojem verejnej moci SD nie je jasne definovan SD vychdza v jednotlivch prpadoch z negatvnej defincie, o znamen, e oban EU je privilegovan vo vzahu k vsostnm prvomociam svojho lenskho ttu, teda je v prvomoci lenskch ttov, aby si urili, ktor innosti bud vybaven verejnou mocou, resp. ktor bud spojen s vkonom verejnej moci vnimka mus by spojen s prpadmi, ktor s skutone nevyhnutne spojen s vkonom verejnej moci VON POHYB SLUIEB je charakterizovan tie zkazom diskrimincie na zklade ttnej prslunosti, priom pri slube pjde o plnenie, vkony, ktor s spravidla poskytovan za odmenu, pokia nepodliehaj predpisom o vonom pohybe tovaru, kapitlu alebo o vonom pohybe osb von pohyb sluieb predstavuje aksi stredn kategriu pokia nie sme si ist, teda nie je mon presne pecifikova, i ide o von pohyb tovaru, kapitlu alebo osb, SD prslun problematiku subsumuje pod problematiku vonho pohybu sluieb cieom ZES je postupn odstraovanie obmedzen, ktor sa tkaj oblasti vonho pohybu sluieb vydvanie smernc, ktor poaduj nrodn reim pre uplatovanie slobody vonho pohybu sluieb smernice s liberalizan, maj odstraova prekky pre von pohyb sluieb; s aj harmonizan, teda lenskm ttom sa zakazuje vydva predpisy, ktor obmedzuj von pohyb z l.50(1) ZES vyplva, e sloboda vonho pohybu sluieb sa tka nehmotnch plnen, nehmotnch vkonov l.50(2) ZES uvdza prklady innost teda tie, ktor maj povahu priemyselnej , obchodnej, remeselnej povahy alebo innosti v oblasti slobody povolan ako sluby treba chpa tak plnenie, tak vkony, ktor s realizovan samostatne, teda op tu vidme rozdiel oproti zamestnancovi, ktor nevykonva svoju innos samostatne sluby s spravidla vykonvan za odplatu, o znamen, e poskytovate sluby sleduje zrobkov el, cie, podiea sa na hospodrskom ivote

-

-

-

-

-

-

nie je nevyhnutn, aby odplata bola vyjadren finanne, ale postauje, ak existuje protiplnenie, ktor m hodnotu- hodnota protiplnenia v zmysle judikatry SD nemus zodpoveda hodnote poskytnutej sluby, protiplnenie me ma aj ovea niiu hodnotu vymedzenie innost v l.50(2) ZES je len prkladn, teda zahruje aj in druhy aktivt, napr. vkon umeleckej, portovej innosti,...

asov obmedzenie poskytovania sluieb - toto nie je rozhodujce; sloboda sluieb sa vzahuje aj na cezhranin obchod, zaha prvne pomery, ktor boli uzatvoren aj na dlh dobu (licenn zmluvy, poisovacie zmluvy) - asov hadisko, teda ako dlho sa mus zmluva realizova, nikde nie je stanoven zkladn sloboda poskytovania sluieb sa vzahuje na prpady s eurpskym prvkom (mus by vdy prtomn, aby sme mohli hovori o vonom pohybe sluieb v rmci ES) zsadn pravidlo o eurpskom prvku poskytovate sluby a prjemca sluby maj sdlo v inch lenskch ttoch mu nasta 3 modelov situcie: poskytovate sluby sa zdriava na zem ttu prjemcu sluby za elom poskytnutia sluby aktvna sloboda sluieb v tomto prpade nejde o podnikanie, rozhoduje asov hadisko, kee von pohyb sluieb je asovo obmedzen (kon sa vykonanm sluby), podnikanie je charakteristick svojou trvalosou prjemca sluby sa nachdza v tte poskytovatea sluby pasvna sloboda sluieb hranice lenskho ttu prekrauje iba samotn sluba, teda osoby (prijmate aj poskytovate sluby) s z jednho lenskho ttu, avak sluba m cezhranin charakter je potrebn rozliova medzi tovarom a slubou sluba m svoje charakteristick vlastnosti, ktor ju odliuj od tovaru: a) neme by skladovan, b) mus by spotrebovan v okamiku poskytnutia (v tomto okamiku sa zrove aj spotrebva), c) je potrebn, aby existoval bezprostredn kontakt medzi poskytovateom a prijmateom sluby zakzan innos neme by predmetom ochrany KP v prpade innost, ktor nie s vslovne zakzan, je potrebn skma ich slad s verejnm poriadkom

-

1.

2. 3.

-

-

-

osobn a vecn psobnos vonho pohybu sluieb - von pohyb sluieb sa vzahuje na akkovek kony, ktor s poskytovan cez hranice lenskch ttov (mus by prtomn K prvok) plat, e k primrnemu prvu je potrebn priradi aj prvo sekundrne (prvo cestova do inho lenskho ttu, prvo na pobyt,...) obmedzenia vonho pohybu sluieb - tka sa ttnych prslunkov lenskch ttov - ustanovenia ZES hovoria, e pokia sluby svisia s vkonom verejnej moci, resp. by to bolo odvodnen verejnou bezpenosou, ochranou zdravie tak toto s dvody pre obmedzenie vonho pohybu sluieb - lensk tty musia prpustn vnimky vonho pohybu sluieb posudzova retriktvnym spsobom tak, aby nedochdzalo k zbytonm obmedzeniam VON POHYB PRVNYCH SLUIEB dve smernice, ktor upravuj von pohyb prvnych sluieb

-

-

tieto smernice boli transponovan do slovenskho Zkona o advokcii, priom dvaj monos prvnikom z lenskch ttov, aby vykonvali advoktsku profesiu v inom lenskom tte a to na zklade doasnho vkonu prvnych sluieb alebo na zklade trvalho vkonu prvnych sluieb Zkon o advokcii pecifikuje dve kategrie pracovnch euroadvoktov hosujci euroadvokt a usaden euroadvokt

v tejto oblasti boli rzne prpady: - franczsky advokt s franczskym ttnym obianstvom sa diskvalifikoval na vkon prvnickej innosti vo Franczsku - odchdza do Nemecka, kde zskava ttne obianstvo a zana v Nemecku psobi ako Rechtsanwalt a pod tmto titulom sa vracia do Franczska a chce tu poskytova prvne sluby, ale Franczsko bolo proti = je to v slade s KP? - konanie franczska bolo v rozpore s KP ide o nemeckho advokta a aj napriek tomu, e mal zkaz prvnickej innosti vo Franczsku, me poskytova prvne sluby ako nemeck advokt prvnik, ktor poskytuje prvne sluby v inom lenskom tte, mus repektova etick princpy, pravidl, ktor s ustanoven v hosujcom lenskom tte pri usadench euroadvoktoch: ak by bol pozastaven vkon advokcie v domcom lenskom tte, je notifikan povinnos prslunej samosprvnej organizcie, aby informovala komoru hosujceho lenskho ttu ak by sa hosujci euroadvokt dopustil v hosujcom tte nejakho priestupku, podlieha tu disciplinrnemu konaniu ak advoktovi pozastavia v domovskom tte vkon advokcie, strca monos vykonva advoktsku innos aj v hosujcom tte, lebo prvnik vystupuje v hosujcom tte pod titulom domovskho ttu tu potom neexistuje prvny zklad na to, aby poskytoval prvne sluby aj v inom lenskom tte (nem titul) ak sa prvnik stane euroadvoktom, lensk poplatky plat aj v domovskom, aj v hosujcom lenskom tte tieto prvnick smernice upravuj len innos advokta, teda vnmaj advokta ako prvnika

-

-

PRVO HOSPODRSKEJ SAE Dohody obmedzujce sa l.81 san politika je vyjadrenm uritch konkrtnych cieov, ktor s potom nsledne vyjadren nstrojom prvom, ie KP je nstrojom na dosiahnutie cieov politk ES cieom hospodrskych politk nie je dosiahnutie stavu dokonalej hospodrskej sae, lebo to nie je relne mon, ale chce sa k tomu aspo pribli stav dokonalej hospodrskej sae: ke nie s podniky, ktor by boli dominantn v rmci sanho prva ide o ochranu spotrebitea, lebo sa nem ako brni, ochrana mench podnikov, ochrana jednotnho spolonho vntornho trhu v oblasti ochrany hospodrskej sae psobia: EK (m za lohu zabezpei dodriavanie KP), Rada (legislatvny orgn), ESD, SPS (loha v prpade vkladu prva konanie o neplatnos l.230, konanie o poruenie zmluvy l.226 a 228 v prpade poskytovania ttnej pomoci), V orgny ochrany hospodrskej sae, V sdy kad podnik vstupuje do ekonomickch vzahov v rmci nejakho seku trhu (relevantn trh), ktor je miestom, kde sa stretvaj vrobcovia, predajcovia, odberatelia, spotrebitelia

kad podnik m vlastn, konkrtny trh vdy hovorme o inom relevantnom trhu, ktor je potrebn uritm spsobom vymedzi vymedzenie relevantnho trhu - EK prijala oznmenie o defincii relevantnho trhu, ktor vychdza z ustanoven judikatry ESD - Oznmenie nie je prvne zvzn, ale EK na zklade neho postupuje pri definovan relevantnho trhu zloky relevantnho trhu: 1. tovarov, vecn dimenzia tovarovo relevantn trh sa sklad zo vetkch tovarov alebo sluieb, ktor sa povauj za vzjomne zameniten, nahraditen z pohadu odberatea alebo spotrebitea z dvodu charakteristiky, ceny alebo zamanho pouitia - pouije sa test zamenitenosti: i v prpade zvenia ceny vrobku o 10%-15% spotrebite tento vrobok zamen inm => ak no, aj tento vrobok sa nachdza na tom istom tovarovo relevantnom trhu (tento test bol vyvinut v USA) 2. geografick, priestorov a asov dimenzia ide o oblas, v ktorej s podniky schopn a ochotn poskytova, dodva svoje tovary a sluby a oblas, v ktorej s spotrebitelia, odberatelia ochotn za tovarmi a slubami cestova 3. asov dimenzia vo vine prpadov je zahrnut u vo vecnom vymedzen relevantnho trhu, ale obas dochdza aj k zmene na relevantnom trhu z hadiska asu podniky sa snaia vdy o o najiriu definciu relevantnho trhu trhov sila, trhov podiel alia kategria trhov podiel mono uri len ak je vymedzen relevantn trh a na zklade urenia trhovho podielu vieme uri, i nejak podnik m aj trhov silu normy K sanho prva s priamo aplikovaten, aplikuje sa aj princp prednosti KP

l.81 ZES - dotka sa dohd obmedzujcich hospodrsku sa - ide o vyjadrenie vle viacerch subjektov psobiacich na trhu lnok 81 1) Nasledujce sa zakazuje ako nezluiten so spolonm trhom: vetky dohody medzi podnikatemi, rozhodnutia zdruen podnikateov a zosladen postupy, ktor mu ovplyvni obchod medzi lenskmi ttmi a ktor maj za cie alebo nsledok vyluovanie, obmedzovanie alebo skresovanie hospodrskej sae v rmci spolonho trhu, najm tie, ktor: a) priamo alebo nepriamo uruj nkupn alebo predajn ceny alebo in obchodn podmienky; b) obmedzuj alebo kontroluj vrobu, odbyt, technick rozvoj alebo investcie; c) rozdeuj trhy alebo zdroje zsobovania; d) uplatuj nerovnak podmienky pri rovnakch plneniach voi ostatnm obchodnm partnerom, m ich v hospodrskej sai znevhoduj; e) podmieuj uzatvranie zmlv s ostatnmi zmluvnmi stranami prijatm dodatonch zvzkov, ktor svojou povahou alebo poda obchodnch zvyklost nesvisia s predmetom tchto zmlv. 2) Vetky dohody alebo rozhodnutia zakzan poda tohto lnku s automaticky neplatn. 3) Ustanovenia odseku 1 sa vak neuplatnia na: dohody alebo kategrie dohd medzi podnikatemi, rozhodnutia alebo kategrie rozhodnut zdruen podnikateov, zosladen postupy alebo kategrie zosladench postupov, ktor prispievaj: o k zlepeniu vroby alebo distribcie tovaru alebo k podpore technickho alebo hospodrskeho pokroku, priom

umouj spotrebiteom primeran podiel na vhodch z toho vyplvajcich, a ktor: a) neukladaj prslunm podnikateom obmedzenia, ktor nie s nevyhnutn pre dosiahnutie tchto cieov b) neumouj tmto podnikateom vyli hospodrsku sa vo vzahu k podstatnej asti danch vrobkov. o truktra l.81 - odsek (1) vyjadruje zkaz zakazuje urit druhy dohd ako odporujce spolonmu trhu a obsahuje demontratvny vpoet zakzanch konan - odsek (2) upravuje sankciu zmluva poda (1) je automaticky neplatn - odsek (3) upravuje vnimky tzv. nikov klauzula vnimka z aplikcie l.81(1), ale pod podmienkou, e: dohoda, ktor je uzatvoren, spa uveden podmienky - na to, aby sme mohli usdi, i dan dohoda je zakzan alebo nie, musme skma nasledujce podmienky: a) i dan sprvanie je mon uri tak v podniku alebo zdrueniu podnikov pojem podnik - vychdzame z judikatry ESD podnik je akkovek subjekt, ktor vstupuje do ekonomickej aktivity, bez ohadu na jeho prvny stav, spsob jeho financovania - kovm prvkom defincie je vstup do ekonomickej aktivity - tento pojem sa neustle vyvja poda aktulneho problmu, situcie - podniky, ktor vykonvaj verejn moc, pokia nie s obchodnej povahy, sa nebud povaova za podniky - intitcie, ktor s zaloen na princpe solidarity prerozdeovania zdrojov (socilne stavy) tie nepovaujeme za podniky - aplikuje sa pre cel san prvo b) i dan dohoda spad pod sfru eurpskeho K sanho prva - ak zistme, e nepjde o K san prvo, bud sa aplikova V normy - podmienkou toho, aby bol ovplyvnen obchod medzi lenskmi ttmi, sta aby existovala dostaton pravdepodobnos ovplyvnenia obchodu medzi lenskmi ttmi san prvo m extrateritorilny inok aj podniky so sdlom v tretch ttoch musia repektova existenciu K sanho prva, priom SD ES vyslovil 2 doktrny: 1. matersk spolonos so sdlom mimo EU zodpoved za konanie svojich dcrskych spolonost (bnk), ktor psobia v rmci EU 2. doktrna skmania inku sprvanie, konanie subjektu mimo EU ovplyvuje hospodrsku sa ES ESD skma aj podniky, ktor maj sdlo mimo EU, ale mu ovplyvni hospodrsku sa lenskch ttov EU ZES uvdza tri druhy dohd: dohody medzi podnikatemi, rozhodnutia zdruen podnikateov a zosladen postupy z dvodu, aby akkovek dohoda, bez ohadu na jej formu spadala pod l.81 - koncept dohody je vemi irok a zaha akkovek druhy dohd - l.81 sa tka aj dohd, ktor nikdy neboli uveden do praxe, ale dokzali by ovplyvni obchod - dohody sa uzatvraj len medzi nezvislmi podnikmi - rozoznvame horizontlne, vertiklne dohody zosladen postupy - mus existova: mentlny konsenzus, aby si boli podniky vedom, na om sa dohodli dkaz, e podniky sa sprvaj paralelne dkaz skutonej spoluprce - jednostrann obenky aj jednostrann akcie s dohodami, pokia predajcovia s tm shlasia a pristpia na tieto obenky

-

c) i dan dohoda m za cie (nsledok) ovplyvnenie, obmedzenie hospodrskej sae - pokia sa doke, e dolo k obmedzeniu sae ako nsledok takejto dohody, mono za toto obmedzenie podniky postihn - ak nsledok nenastal, mono postihn podniky aj vtedy, ak cieom bolo obmedzenie sae - SD ES aj EK povauj za dohody, ktor maj za cie obmedzenie hospodrskej sae aj tak dohody, ktor obsahuj klauzuly o rozdelen trhu, o obmedzen vroby, predaja, o fixovan cien, o vmene cenovch informci (o cench)... l.81(3) - upravuje monos vyatia dohody spod psobnosti l.81(1) tzv. nikov klauzula - s v om stanoven 4 kritri na aplikciu jeho aplikciu dve s pozitvnej a dve negatvnej povahy - tento odsek sa aplikuje priamo je na podnikoch (prvnych zstupcoch), aby sami zhodnotili, i uzavret dohoda je v slade s K sanm prvom - nariadenie 17/62 bolo zruen upravovalo monos udeovania individulnych vnimiek EK, ktor spovali v tom, e dohody, ktor mohli potencionlne ovplyvni sa, by mali by nahlsen EK, ktor podnikom oznmi, i dan dohoda je alebo nie je protisan - EK bola zaplavovan iadosami o notifikciu, dohodami, ktor nemali vplyv na sa z toho dvodu dolo k reforme s innosou k 1.5.2003 a nariadenie 17/62 bolo nahraden nariadenm 1/2003 => individulne vnimky neexistuj - EK praxou zistila, e niektor druhy dohd nie s nebezpen pre hospodrsku sa z toho dvodu EK zaala vydva blokov vnimky, ktor ist druhy dohd povauj za sladn so sanm prvom ad hoc pokia dan dohoda spa poiadavky stanoven touto vnimkou, povauje sa za sladn s l.81 - boli vydan blokov vnimky horizontlnej aj vertiklnej povahy - tieto vnimky maj povahu nariaden l.81(2) - upravuje sankciu - uzatvoren dohody, ktor s rozporn s l.81, sa povauj za automaticky neplatn, teda tu existuje urit skromnoprvny a verejnoprvny nsledok - skromnoprvny nsledok spova v tom, e zmluvn strany dohody sa nemu dovolva ustanoven vo vzahu k druhej zmluvnej strane (lebo dohoda je neplatn) - verejnoprvny nsledok je uloenie sankcie zo strany orgnu aplikcie prva a do vky 10% z obratu za predchdzajci tovn rok Dominantn postavenie podnikov l.82 zkaz zneuvania dominantnho postavenia

lnok 82 Akkovek zneuvanie dominantnho postavenia na spolonom trhu i jeho podstatnej asti jednm alebo viacermi podnikatemi sa zakazuje ako nezluiten so spolonm trhom, ak satm ovplyvn obchod medzi lenskmi ttmi. Takto zneuvanie me zaha najm: a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeranch nkupnch alebo predajnch cien alebo inch obchodnch podmienok; b) obmedzovanie vroby, odbytu alebo technickho rozvoja na kor spotrebiteov; c) uplatovanie nerovnakch podmienok voi obchodnm partnerom pri rovnakch plneniach, m ich v hospodrskej sai znevhoduj; d) podmieovanie uzatvrania zmlv prijatm dodatonch zvzkov, ktor svojou povahou alebo poda obchodnch zvyklost nesvisia s predmetom tchto zmlv.

upravuje jednostrann konanie dominantnho podniku ne je tu prtomn slad viacerch vl, viacerch subjektov (ak je to v prpade l.81 kartelov dohody) - me s o jednho predajcu, nkupcu alebo viacerch predajcov, nkupcov vtedy hovorme o kolektvnom dominantnom postaven podnikov podmienky aplikcie l.82 1. skmame relevantn trh ke ho urme, vieme uri podniky, ktor na om funguj (vieme ich identifikova) zistme aj to, i podnik m dominantn postavenie (urit podiel ne relevantnom trhu) 2. zisujeme, i podnik m dominantn postavenie i m trhov silu - ide o postavenie podniku tak ekonomick silu, ktor mu umouje zabrneniu efektvnej sae ne relevantnom trhu tm, e m silu sprva sa do znanej miery nezvisle od svojich saiteov, zkaznkov, spotrebiteov => a) schopnos zabraova hospodrskej sai a b) schopnos sprva sa nezvisle c) trhov podiel (jeden z identifiktorov trhovej sily) d) existencia barir pre vstup na trh (ide o prva, s ktormi disponuje iba jeden, konkrtny podnik) - pri dominantnom postaven podniku sa skma vysok podiel na trhu, priom plat, e trhov podiel je len jednou zo skmanch zloiek - z judikatry plat prezumpcia pokia je trhov podiel viac ako 50%, podnik sa povauje za dominantn - trhov podiel sa skma v uritom ase (nebezpenej je podnik, ktor m dominantn postavenie poas omnoho dlhieho obdobia, napr. 20 rokov, ako podnik s dominantnm postavenm napr. 2 roky, aj ke mono s vm podielom na relevantnom trhu) - almi barirami s napr. ke tt monopolom priznva urit prva, ktor s uren iba im, vlastnenie patentov, dispozcia s know-how, rzne licencie, disponovanie so zdrojmi, vertiklna integrcia, reputcia (sprvanie podniku, minulos), existencia vysokch nkladov pre zaatie podnikania kolektvne dominantn postavenie - vyskytuje sa, ak je prtomn oligopolistick truktra trhu na trhu je prtomn len mal poet podnikov o dva predpoklad toho, aby podniky medzi sebou ahko kooperovali (poznaj sa, vedia predvda svoje sprvanie a existuj medzi nimi ekonomick vzahy) - vo vzahu navonok sa tieto podniky, ktor maj kolektvne dominantn postavenie, javia ako kolektvny (jeden) subjekt ovplyvnen mus by podstatn as spolonho trhu na to, aby sme mohli aplikova l.82, musme dokza, e dominantn postavenie sa zneuva, alebo KP nezakazuje dominantn postavenie, ale jeho zneuvanie - l.82 uvdza 4 prklady zneuvania dominantnho postavenia (demontratvny vpoet): zneuvanie dominantnho postavenia me zaha najm: a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeranch nkupnch alebo predajnch cien alebo inch obchodnch podmienok; b) obmedzovanie vroby, odbytu alebo technickho rozvoja na kor spotrebiteov; c) uplatovanie nerovnakch podmienok voi obchodnm partnerom pri rovnakch plneniach, m ich v hospodrskej sai znevhoduj; d) podmieovanie uzatvrania zmlv prijatm dodatonch zvzkov, ktor svojou povahou alebo poda obchodnch zvyklost nesvisia s predmetom tchto zmlv. me s o rzne koristncke spsoby alebo protisan zneuvanie koristncke spsoby zneuvania postihuj predovetkm spotrebiteov pjde o cenov znevhodnenie, cenov navenie cien, odmietnutie dodvok protisan zneuvania sa dotkaj trhovej truktry, konkurentov, rozdelenia trhu politika predtorskch cien m znemoni konkurentom etablova sa na trhu

nariadenie 1/2003 l.1(1) a alie: dohody, rozhodnutia, zosladen postupy s zakzan bez toho, aby bolo potrebn predchdzajce rozhodnutie zneuvanie dominantnho postavenia je zakzan bez toho, aby bolo potrebn predchdzajce rozhodnutie pri aplikcii l.81(3) sa tie nepoaduje predchdzajce rozhodnutie l.81 a 82 s priamo aplikovaten na zem lenskch ttov prvomoci EK v oblasti vyetrovania me vstupova do podnikov, do bydliska jednotlivch manarov (ke EK vyetruje poruenie sanho prva, EK poiada orgny v lenskch ttoch, aby zaali konanie pracovnci, zamestnanci PM na neohlsen nvtevu na vykonanie kontroly) treba si vimn ustanovenia nariadenia, ktor upravuj sankcie a za akch okolnost do 10% celosvetovho obratu za predchdzajci tovn rok prvomoci EK (o me robi) l.81,82 sa aplikuj priamo ak situcia me nasta? => PM me tieto lnky aplikova ak nastane situcia, e protisan ustanovenia poruia viacer podniky vo viacerch lenskch ttoch, neme v kadom tte vlastn V orgn ochrany hosp. sae uloi pokutu 10% celosvetovho obratu -> preto plat princp: ktor orgn na ochranu hosp. sae zane prv vo veci kona, m prvo aj vyetrovanie dokoni; pokia do konania vstpi EK, me si aprahova prvomoc a EK vyetrovanie, konanie dokon - zapamta rieenie prvomoci EK, V orgnov ochrany hospodrskej sae, skromnoprvne a verejnoprvne dsledky sankcie (l.81(2)) - orgny, ktor vyetruj, mu navzjom poadova informcie (EK -V orgny ochrany hosp. sae - V sdy) - PM rozhodnutia - pozrie

-

KONTROLA KONCENTRCI nie je upraven v primrnom prve, ale je upraven v sekundrnom prve nariadenie 139/2004 o kontrole koncentrci

alia oblas sanho prva o koncentrcii hovorme vtedy, ak dan koncentrcia m komunitrnu dimenziu pod koncentrciou rozumieme zskanie kontroly (niekto zska kontrolu nad nejakm inm podnikom) ide o situciu, ke sa: a. dva nezvisl podniky zlia do jednho podniku alebo b. dva nezvisl podniky zlia as svojich aktivt a vytvoria spolon podnik (joint venture) alebo c. podnik A zska kontrolu nad podnikom B - kontrola de facto skma sa i dolo alebo nedolo ku koncentrcii podnik, ktor vlastn len mal % akci, napr. 27%, ale ostatn vlastncka truktra je rozdroben a de facto zskava takto majoritn akcionr kontrolu, vplyv na rozhodovanie spolonosti ide o koncentrciu (navenie vlastnckeho podielu v spolonosti) - ke sa posudzuje kontrola koncentrci, skma sa kontrola de facto, nie kontrola poda prva, de iure; posudzuje sa relny vplyv nadobdatea na zskan podnik spolon podnik - joint venture - druh spolonho podniku kedy sa zlia dva predtm nezvisl podniky (alebo ich as), priom spolon podnik je autonmnou hospodrskou jednotkou, priom plat, e matersk spolonosti vykonvaj spolon kontrolu nad spolonm podnikom, ale spolon podnik je autonmnou hospodrskou, ktor nezvisle funguje na trhu, teda vystupuje navonok ako nezvisl, samostatn podnik takto podnik m svoj vlastn manament, personl, svoj vlastn majetok - existuje ete druh spsob spolonho podniku (jednoduch spolon podniky) rozdiel: pokia by ilo o nejak spoluprcu podniky sa dohodn na spoluprci v nejakej oblasti (napr. vvoj), ale nevytvoria spolon podnik nevystupuje vo vlastnom mene (nie je samostatnou hospodrskou jednotkou) je tu in prvny reim, teda nepjde o koncentrciu, ale dan dohoda sa bude posudzova v zmysle lnku 81 ZES - dvody koncentrcie s rzne rozirovanie svojho vplyvu - majetkovho, efektivita; podniky sa zluuj aby boli konkurencie schopn a vedeli by samostatn - koncentrcia je leglne definovan v l. 3 nariadenia . 139/2004 o kontrole koncentrci - pokia sa zist, e ide o koncentrciu, sleduj sa alie podmienky, ktor musia by splnen aby sme mohli aplikova KP, musme zisti, i dan koncentrcia m komunitrnu dimenziu - komunitrna dimenzia koncentrcie - vykonanie kompetennho testu, na zklade ktorho sa stanovuj hranice medzi nrodnm prvom a KP - nariadenie o kontrole koncentrci sa vzahuje len na koncentrcie, ktor maj komunitrnu dimenziu - v rmci tchto koncentrci sa uplatuje one stop control pokia koncentrcia m komunitrnu dimenziu, bude ju posudzova vhradne a vlune EK do veci nebud zasahova prslun orgny lenskch ttov (Protimonopoln rad v SR) elom je zvenie efektvnosti (pokia by mala by koncentrcia sbene ohlasovan aj na V orgnoch, bolo by to nkladn a zdhav) - nariadenie obsahuje monosti, e vo veci bud kona aj prslun orgny lenskch ttov, pokia s tak poiadan zo strany EK, napr. koncentrcia Tescocafoure - komunitrna dimenzia koncentrcie sa zaklad na obratovch kritrich, priom sa skma celosvetov, ako aj celokomunitrny obrat pokia je celosvetov obrat astnkov koncentrcie viac ako 5miliard a celkov obrat kadho z astnkov koncentrcie je viac ako 250 milinov , koncentrcia m komunitrnu dimenziu - obratov kritri musia by splnen sasne, kumulatvne - ZES pokia kad z astnkov koncentrcie dosahuje viac ako 2/3 svojho celkovho obratu v rmci ES v jednom lenskom tte pokia s -

-

-

-

-

-

-

-

tieto obraty dosiahnut v jednom a tom istom lenskom tte, koncentrcia nem komunitrnu dimenziu - kee koncentrcia zasahuje do hospodrstva, do trhovej truktry danho lenskho ttu, je efektvnejie a vhodnejie, aby koncentrciu posdil prslun orgn v danom tte vpoet obratu v podmienkach ES EK vydala oznmenie o vpote obratu, ktor hovor, o vetko sa zaha/nezaha do obratu (podobne aj Protimonopoln rad vydal vyhlku o vpote obratu) kontrola koncentrci m extrateritorilny inok pokia s splnen obratov kritri, je potrebn, aby ju schvaovala EK, hoci ide o subjekty z tretch ttov (napr. zlenie krovskej banky kanadskej a montrealskej banky) astnci koncentrcie v oznmen vymedzuj relevantn trh ke urme relevantn trh, vieme uri trhov podiely astnkov koncentrcie plat pravidlo de minimis, ktor upravuje l.32 nariadenia plat prezumpcia pokia astnci koncentrcie nedosahuj na relevantnom trhu trhov podiel 25%, prezumuje sa, e koncentrcia nem znan dopad na efektvne fungovanie sae na relevantnom trhu (alebo na jeho podstatnej asti l.2(3) nariadenia koncentrcia, ktor znane naru inn hospodrsku sa na relevantnom trhu alebo na jeho podstatnej asti v dsledku svojho dominantnho postavenia sa vyhlsi za nezluiten so spolonm trhom ak by koncentrciou malo djs k vytvoreniu dominantnho postavenia, alebo by sa ou malo posilni u existujce dominantn postavenie, EK takto koncentrciu nepovol ak by koncentrciou malo vznikn kolektvne dominantn postavenie, tie sa takto koncentrcia nepovol aby astnci koncentrcie presvedili EK o nutnosti schvlenia koncentrcie, maj poruke dva argumenty: 1. dan koncentrcia zabezpe, e nedjde ku krachu podniku (lebo ak by nedolo ku koncentrcii, dan podnik by zanikol a aj tak by dolo k prebratiu zkaznkov zo strany nadobdatea); 2. zvenie efektivity spotrebiteom by koncentrciou vznikol nejak benefit prnos pre spotrebiteov tieto dvody sa poiiavaj z lnku 81(3); EK berie do vahy dvody uveden v tomto lnku

procesn strnka - k nariadeniu 139/2004 existuj aj alie vykonvacie predpisy nariadenie EK, ktor implementuje nariadenie 139/2004; oznmenie EK o zjednoduenom postupe voi koncentrcii; odporania EK o koncentrcich - astnci koncentrcie s povinn vyplni formulr CO, ke oznamuje koncentrciu - priom sa mu ete pred uzatvorenm dohody, ktorou m vznikn koncentrcia, skontaktova s radnkmi EK a mu vyzisti ich nzor na koncentrciu tzv. prednotifikan fza konania - oficilna fza konania sa zana oznmenm koncentrcie na prslunom formulri v zmysle lnku 4 nariadenia 139/2004 - koncentrcia sa oznamuje po uzatvoren prslunej zmluvy, na zklade ktorej dochdza ku koncentrcii, ale ete pred jej vykonanm pokia astnci koncentrcie nemaj rozhodnutie EK o schvlen koncentrcie, nadobdate nesmie vykonva akcionrske prva alebo prva spolonka nesmie ma vplyv na chod spolonosti (neme meni manament, neme prijma obchodn rozhodnutia...) - ak je koncentrcia oznmen, dochdza k vyetrovaniu, ktor m dve fzy: 1. fza - prvotn posdenie koncentrcie me sa skoni do 25 pracovnch dn, pokia EK nezist iadne zsadn prekky pre koncentrciu; v prpade ak tieto prekky exituj -> 2. fza 2. fza nesmie trva viac ako 90 pracovnch dn; predstavuje hbkov analzu EK vo vzahu ku koncentrcii, priom na zver m EK niekoko monost: a) koncentrciu vyhlsi za sladn so spolonm trhom

b) vyhlsi ju za sladn so spolonm trhom, avak ulo astnkom koncentrcie podmienky, ktor musia splni, aby koncentrcia bola oznaen za sladn so spolonm trhom (podmienen schvlenie koncentrcie) c) vyhlsi koncentrciu za nezluiten so spolonm trhom - pokia EK rozhodne negatvne, je prpustn opravn prostriedok v zmysle lnku 230 ZES, na zklade ktorho sa mu dotknut astnci domha zruenia rozhodnutia EK, ktorm dochdza k zamietnutiu koncentrcie - astnci koncentrcie s neprivilegovanmi alobcami, avak maj prvny zujem na rozhodnut vo veci TTNA POMOC aj tty mu narui efektvne fungovanie hospodrskej sae prostrednctvom poskytnutia ttnej pomoci ttna pomoc ako tak v ES zmysle KP je zakzan truktra lnku 87 ZES upravuje ttnu pomoc m tri odseky: o l.87(1) hovor o generlnom zkaze ttnej pomoci ak tto zmluva neustanovuje inak, pomoci poskytovan v akejkovek forme ttmi alebo zo ttnych prostriedkov, ktor naraj alebo ohrozuj hospodrsku sa tm, znevhoduj urit podnikatesk subjekty alebo vrobu niektorch tovarov, s nezluiten so spolonm trhom v rozsahu, v ktorm nepriaznivo ovplyvuj obchod medzi lenskmi ttmi generlny zkaz pomoc poskytovan v akejkovek forme nemus s len o priamu finann dotciu dotknutmu podnikateskmu subjektu, ale napr. poskytnutie bezronej piky alebo vhodnej piky, ak by zskal normlne na benom trhu znakom ttnej pomoci je adresnos pomoci adresnos dotcie konkrtnej osobe pokia by pomoc nebola adresn, bola by veobecn, a teda nemono hovori o ttnej pomoci musme vedie identifikova subjekt, ktor je prjemcom ttnej pomoci, aby sme vedeli uri, i ide o ttnu pomoc Zkon o ttnej pomoci na seku ttnej pomoci je inn Ministerstvo financi pomoc poskytovan ttom alebo zo ttnych prostriedkov ide o vetky verejn financie, i s poskytovan priamo zo ttneho rozpotu alebo z rozpotu samosprv - VUC, obc,...aj podniky, ktor s ovldan ttmi, ktor poskytn vhodnejie podmienky konkrtnemu subjektu, ide o ttnu pomoc l.87(2) hovor o tom, e ist druhy ttnej pomoci s ex lege zluiten so spolonm trhom: a) pomoci socilnej povahy poskytovan individulnym spotrebiteom za podmienky, e sa poskytuj bez diskrimincie svisiacej s pvodom vrobkov poskytnutie akkovek socilnej dvky obyvateom; b) pomoci uren na nhradu kd spsoben prrodnmi katastrofami alebo inmi mimoriadnymi udalosami; c) podpory poskytovan hospodrstvu uritch oblast SRN postihnutmi rozdelenm Nemecka dnes sa u neposkytuje l.87(3) tento odsek hovor o ttnej pomoci, ktor me by povaovan za zluiten so spolonm trhom ide o: a) oblasti s mimoriadne nzkou ivotnou rovou a vysokou nezamestnanosou ak ke posudzujeme nzku ivotn rove, nzku vkonnos ekonomk niektorch reginov, neposudzujeme ich s ohadom na konkrtny, prslun tt, ale vdy berieme do vahy celoeurpsky (v rmci ES) priemer; b) pomoci na podporu uskutoovania vznamnho projektu spolonho eurpskeho zujmu alebo odstraovanie vnej poruchy v hospodrstve niektorho lenskho ttu,

-

-

-

c) pomoci na podporu rozvoja uritch hospodrskych aktivt alebooblast;

d) pomoc pri zachovan kultrneho bohatstva, dedistva, at.l.88 ZES dva v oblasti ttnej pomoci znan prvomoc EK EK posudzuje poskytovanie ttnej pomoci zo strany lenskch ttov a vyhlasuje poskytnut pomoci za rozporn so sanm prvom je potrebn rozdeli ttnu pomoc u existujcu a nov ttnu pomoc existujca ttna pomoc ttna pomoc, ktor bola udelen podnikom pred platnosou KP, prstupovch zmlv nov ttna pomoc na tto sa vzahuje prvomoc EK rozhodn o jej zluitenosti so sanm prvom z procesnho hadiska ak djde k poskytnutiu ttnej pomoci, mu aj in lensk tty poadova od ttu, ktor tto pomoc poskytol, aby ju povaoval za neleglnu mu iniciova konanie pred ESD o poruen zmluvy, priom lnky 226,227 sa neaplikuj => nemus prebehn predben prejednanie veci pred EK vnimky platia aj v tejto oblasti formou nariaden plat pravidlo de minimis, na zklade ktorho, ak je poskytnut ttna pomoc do stanovenej vky, poas stanovenej doby, ttna pomoc je sladn so spolonm trhom (nariadenie o ttnej pomoci de minimis) na rzne druhy sektorov ekonomiky osobitn pravidl poskytovania ttnej pomoci podniky, ktor s mal a stredn, mu benefitova zo ttnej pomoci za stanovench podmienok (nariadenie o ttnej pomoci pre mal a stredn podniky) rekvalifikcia pracovnej sily tie me djs k poskytnutiu ttnej pomoci (nariadenie o ttnej pomoci vzdelvaniu) SCHENGENSK SYSTM tka sa kontrol medzi lenskmi ttmi kontroly medzi lenskmi ttmi sa zruili, o malo za nsledok posilnenie kontrol na vonkajch hraniciach prvna prava: 2.protokol pripojen k ZES protokol o zalenen schengenskho acqui do rmca EU protokol m povahu primrneho KP (je sasou ZES) cel proces vytvorenia Schengenskho systmu zaal v 80.-tych rokoch, kedy v roku 1985 podpsalo Nemecko, Franczsko, Belgicko, Luxembursko, Holandsko schengensk dohodu o postupnom zruen kontrol na spolonch hraniciach, tzv. Schengen 1, priom k 1.1.1990 sa predpokladalo zruenie osobnch kontrol na vntornch hraniciach a preloenie tchto kontrol na vonkajie hranice ttov v roku 1990 bol podpsan Dohovor o vykonvan Schengenskej dohody tzv. Schengen 2 jeho kovmi bodmi bolo zruenie kontrol na vntornch hraniciach, vytvorenie spolonej oblasti bezpenosti a prvomoci zavedenia spolonch postupov pri vstupe a krtkodobch pobytov neobanov Spoloenstva, azylovch zleitost, boj proti drogm, policajn spoluprca schengenskch ttov v sdnej oblasti schengensk systm sa zaal uplatova v mji 1995 a poas nasledujcich rokov sa spoluprca schengenu alej rozirovala od decembra 2007 sa schengen otvoril aj pre obanov SR v sasnosti s do schengenskej spoluprce zapojen aj tty, ako napr. Nrsko, Island, vajiarsko vydvaj sa spolon schengensk vza, ktor oprvuj dritea tohto vza na pobyt v rmci schengnskch krajn poas doby 90 dn v rmci 6 mesiacov zdriava sa na zem tchto krajn existuje spolon vzov politika vo vzahu k tretm ttom

-

-

-

-

-

-

-

-

o o -

-

-

bolo povinn, aby sa presunula kontrola z vntornej hranice na vonkajiu hranicu tomu bolo potrebn prispsobi tradin priechody (odporanie ako m prebieha kontrola pri vstupe do schengenskho priestoru) bolo potrebn pripravi letisk na pohyb na zem schengenu a mimo neho nsledkom otvorenia schengenu: mono prekroi hranice v rmci schengenu aj mimo miesta na to urenom vytvorenie schengenskho informanho systmu (SIS) informcie o hadanch osobch, o osobch, na ktor bol vydan zatyka, o hadanch predmetoch (ukradnut aut) m pomc policajtom lensk tt sa m prvo rozhodn, i vstpi do schengenskho systmu SR sa v prstupovej zmluve zaviazalo, e po tom, ako bude spa podmienky, mus sa zastni schngenu 2.protokol o prvom zalenen schengenskho acqui do rmca EU: Dnsko m osobitn postavenie (l.3); l.4 rsko a Vek Britnia maj trval vnimku (ak bud ma zujem o vstup do systmu, je im otvoren po splnen podmienok, avak pre ne nie je zvzn participova n schengenskej spoluprci); Pozor: zapamta si, e s krajiny mimo rmca EU, ktor sa zastuj schengenskho systmu

Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.