EP prednasky

Úvod do európskeho súdnictva (P 6.10.2008)- právna úprava komunitárneho (K) súdnictva- čl.220 a nasledujúce ZES- 6.protokol- Rokovací poriadok SD ES – je schvaľovaný Radou EU – uvedený v Úradnom vestníku- čl.220 ZES – SD ES, SPS- čl.225 – súdne senáty (panely)- prameňom práva je aj rozhodnutie o zriadení súdneho senátu (panelu)- zriadenie súdneho senátu : 1. vždy rozhoduje o zriadení súdneho senátu Rada – jednomyseľne a to na návrh EK, po porade s EP a so

SD2. samotný SD požiada po porade s EP o zriadenie súdneho senátu- majú obmedzenú jurisdikciu - v rozhodnutí o zriadení súdneho senátu je určená jeho organizácia aj jurisdikcia (rozsah jeho

právomoci)- vo vzťahu k opravným prostriedkom vo vzťahu k súdnym senátom – proti rozhodnutiam sa možno

odvolať na SPS ale len v právnych otázkach a pokiaľ je tak uvedené v rozhodnutí o zriadení súdneho senátu aj v otázkach hmotnoprávnych

- požiadavky na výkon funkcie sudcu súdneho senátu: podmienka spôsobilosti zastávať sudcovskú funkciu v čl.Š

- Rada vymenúva členov, sudcov súdneho senátu jednomyseľným rozhodnutím- Aj súdny senát má svoj rokovací poriadok, ktorý schvaľuje Rada- vo vzťahu k SD – vychádzame z čl.220 ZES, ktorý upravuje a ustanovuje, že SPS a Súd pre verejnú

službu (SVS) zabezpečujú dodržiavanie KP a výklad tohto K poriadku- tu došlo k zmene Zmluvou z Nice , keďže predošlé znenie hovorilo, že SPS je pričlenený k SD – súčasné

znenie hovorí, že SD a SPS si nie sú hierarchicky podriadené – každý orgán má svoju samostatnú jurisdikciu, ktorá je vymedzená v Štatúte SD, v 6. protokole

- SD aj SPS sa skladajú z jedného sudcu za každý členský štát- rozhodovanie : a) SD rozhodne buď v pláne, ktorý sa skladá zo všetkých sudcov – v pléne rozhoduje výnimočne – prípady

sú uvedené v ZES, v 6.protokole, Štatúte SD – keď dochádza k odvolaniu člena SDb) Potom SD rozhoduje v senáte (3- a 5-členné)- SD pomáha 8 generálnych advokátov (GA), na požiadanie SD je možné počet GA zvýšiť – rozhoduje

Rada jednomyseľne- úloha GA : podávať SD nestranné, nezávislé závery vo veciach, v ktorých rozhoduje SD- nie vždy je potrebné, aby GA vystupoval pred SD – v prípade pokiaľ daný prípad nenastoľuje novú

právnu otázku – platí, že SD rozhodne, či v danom prípade bude vystupovať GA- na sudcov SD, SPS aj súdnych senátov sú kladené rovnaké požiadavky – vyberajú sa spomedzi

osobností, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti, spĺňajú potrebné kvalifikačné predpoklady požadované krajinami ich pôvodu na najvyššiu sudcovskú funkciu

- sudcovia sú vymenovaní na základe spoločnej dohody všetkých vlád čl.Š, pričom platí – to, čo štát navrhne, sa akceptuje

- sudcovia sú volení na obdobie 6 rokov pričom každé 3 roky dochádza k čiastočnej obmene sudcovského zboru – z toho vyplýva, že aj predseda SD sa volí na obdobie 3 rokov

- sudcovia požívajú úplnú nezávislosť, nie sú závislí ani od čl.Š, ktoré ich delegovali, môžu byť do svojej funkcie zvolení aj opakovane

- vzťah GA – SPS : nie je požiadavka, aby v prípadoch, keď rozhoduje SPS, dávali svoje stanoviská GA – z toho vyplýva, že rozhodnutia SPS bývajú zväčša pružnejšie a trvajú kratšie

- konanie pred SD a SPS má dve časti: a) písomná časť – zahrňuje oznámenie návrhov na začatie konania, vyjadrenie členov, odpovede,

podporné lístky a pod.b) ústna časť – prednesenie správy predloženej sudcom, spravodajcom, vypočutie zástupcov, advokátov,

na záver vypočutie GA, vypočutie svedkov na dokazovaní, znalcov- vynesenie rozsudkov je vždy verejné- ústna časť pojednávania je tiež verejná, pokiaľ sudcovia nerozhodnú o vylúčení verejnosti v časti

konania alebo celku – môže ísť o prípad hospodárskej súťaže, keď je predmetom pojednávania obchodné tajomstvo

- SD rozhoduje aj o trovoch konania - návrh na rozhodnutie o trovoch konania býva v petite žaloby, platí princíp: procesne neúspešný ÚK platí trovy konania

- vo vzťahu k SPS platí, že členovia SPS môžu byť povolaní na plnenie úloh GA, sudcovia SPS zasadajú v senátoch ((3- alebo 5-členných) alebo v pléne (napr. v prípade Microsoft)

- čo sa týka SPS – sudcovia vydajú rozhodnutie krátko po tom, ako sa skončila ústna fáza konania- pri SD je povinnosť vypočuť GA – to znamená, že sudcovia SD na ústnom pojednávaní si vypočujú

stanovisko, názory GA a následne ich musia analyzovať- ak sudcovia SD rozhodujú v senátoch, musia sa dohodnúť, ale odlišné stanoviská sa nezverejňujú,

preto sú rozhodnutie niekedy málo všeobecné – v rozhodnutiach cítiť snahu o kompromis- rozhodnutia sú vo francúzštine – každý sudca sa tlmočníka a ďalších štyroch referentov, ktorí

pomáhajú sudcom v oblasti, na ktorú sa špecializujú, sú znalí práva- čl.224 ZES – posledný odstavec: ,, to, čo sa hovorí o SD, tak isto sa vzťahuje aj na SPS pokiaľ Štatút SD

neustanovuje inak“- Protokolu o štatúte SD – sudcovia požívajú súdnu imunitu, majú rovnakú súdnu imunitu ako majú

napr. členovia EK- imunity môže sudcov zbaviť jedine SD, ktorý zasadá v pléne- protokol zakazuje sudcom zastávať akékoľvek politické, správne funkcie alebo iné platené pozície – iba

v prípadoch, ak im Rada udelí výnimku - spôsob zániku sudcovskej funkcie : zdanie sa funkcie, odvolanie, ...- čl.Š majú možnosť vymenovať zástupcu pred SD (môžu ich mať čl.Š aj inštitúcie spoločenstva) – môžu

vstupovať do konaní, môžu vyjadrovať svoje názory na danú vec- osoba, ktorá vystupuje pred SD, musí byť zastúpená advokátom – odkaz na právny poriadok čl.Š –

osoba, ktorá môže vystupovať ako advokát pred súdmi čl.Š, má túto spôsobilosť aj pred SD

Konanie o predbežnej otázke - čl.234 ZES - účel konania o predbežnej otázke: zabezpečenie jednotného výkladu a jednotnej aplikácie KP- v zmysle čl.234 ZES má SD právomoc rozhodovať o predbežných otázkach, ktoré sa týkajú výkladu ZES,

platnosti a výkladu aktov prijatých orgánmi spoločenstva a ECB, výklad štatútov subjektov, ktoré sú zriadené aktom Rady, pokiaľ tak tieto štatúty stanovujú

- čl.234 ZES ustanovuje fakultatívnu možnosť a obligatórnu povinnosť obrátiť sa na SD- úlohou prejudiciálneho konania je pomôcť národným súdom, pokiaľ majú problém týkajúci sa výkladu

a platnosti K právnych noriem, pričom ZES hovorí, že aktívne legitimovaným subjektom je súd členského štátu, ktorý je jediný legitimovaný iniciovať konanie o predbežnej otázke

- pojem súd členského štátu je pojem KP – nie je teda možné, aby čl.Š obmedzili možnosť podať predbežnú otázku len z toho dôvodu, inštitúcia nemá v názve „súd“

- SD stanovil kritériá, ktoré inštitúcie sa považujú za súdy členského štátu: v zmysle ustálenej judikatúry SD, v zmysle čl.234 ZES, súdom členského štátu je každý orgán, ktorý má zákonný základ, zasadá permanentne – ide o stály orgán, má obligatórnu právomoc, je nezávislý, rozhoduje v sporovom konaní a vo svojej rozhodovacej činnosti sa riadi platnými právnymi predpismi

- podmienka zákonného základu: daná inštitúcia je založená na základe zákona v niektorom čl.Š – teda existuje VŠ právny podklad pre vytvorenie danej inštitúcie, nie je potrebné, aby VŠ právo upravovalo celý procesný postup konania pred takýmto orgánom, úplne postačuje zmienka o zriadení takéhoto súdneho orgánu

- permanentná, trvalá činnosť súdneho orgánu: odlíšenie súdnych orgánov od rôznych ad-hoc tribunálov

- obligatórna právomoc : sporové strany majú povinnosť obrátiť sa na tento súdny orgán, tak isto znamená povinnosť sporových strán riadiť sa výrokom súdneho orgánu, na druhej strane je tu daná aj povinnosť takéhoto orgánu vo veci konať, pokiaľ sa sporové strany na tento orgán obrátia

- nezávislosť súdneho orgánu : súdny orgán, ktorý predkladá predbežnú otázku, by mal mať v samotnom VŠ spore postavenie nezávislého, nezainteresovaného, niekoho tretieho – nezávislosť sa skúma vo vzťahu k samotnému orgánu a k jeho členom

- inštitucionálna nezávislosť – tu sa skúma oddelenie súdneho orgánu od iných zložiek moci v štáte

- nezávislosť členov súdneho orgánu – SD skúma ustanovenie do funkcie, či existuje viazanosť práce zo strany iných inštitúcií, spôsob kreácie, otázka odvolateľnosti

- charakter konania pred VŠ súdom musí byť sporový : sporové konanie znamená, že ide o konanie inter partes, pričom existujú rozdielne názory sporových strán a SD je inštitúcia, ktorá má autoritatívnym spôsobom rozhodnúť a danú vec vyriešiť

- podmienka, aby súdny orgán rozhodoval na základe platného práva : aby súdny orgán čl.Š, ktorý predkladá predbežnú otázku nerozhodoval najprv na základe princípov morálky, eqity – teda musí rozhodovať na základe platného práva (či už národného alebo KP)

- prípad CILFIT a Lanificio di Gavardo- CILFIT sa snažil podať predbežnú otázku a názor GA bol, že je potrebné, aby tento orgán bol

považovaný za súd v zmysle čl.234 ZES, ale sudcovia SD rozhodli inak- CILFIT bola organizačná zložka ministerstva, ministerstvo určuje, aký rozpočet táto organizačná zložka

dostane, otázka odvolateľnosti členov – boli vymenovaní priamo ministrom = z tohto dôvodu SD mal za to, že nejde o nezávislý orgán, teda nie je možné, aby podal predbežnú otázku

- sporový charakter konania existoval len naoko – išlo o správny orgán – navonok sa môže zdať, že medzi týmto správnym orgánom a vyšetrovaným subjektom je spor, avšak sporovosť konania chýba v tom, že ide o správny orgán, ktorý je nadaný tak vyšetrovacou právomocou, ako aj rozhodovacou právomocou – nevystupuje ako niekto nezávislý, tretí

predmet konania o predbežnej otázke- výklad zmluvy- keďže ZES právne záväzným spôsobom môže vykladať len SD, je jedinou inštitúciou oprávnenou, aby

vyložila ustanovenia ZES- dochádza k úvahe sudcov – správna úvaha- SD zároveň vo svojej rozhodovacej činnosti vyvodil aj podmienky, kedy je konanie o predbežnej otázke

neprípustné: 1. základom konania musí byť reálny spor - otázka nesmie preverovať právo, nesmie sa týkať iného čl.Š, 2. predbežná otázka je neprípustná, ak sa netýka KP,3. ak rozhodnutie o predbežnej otázke nie je pre spor relevantné – ide o to, aby predbežná otázka mala

vzťah k predmetu konania4. neprípustná je hypotetická a príliš všeobecná otázka – sudcovia SD chcú riešiť reálne spory nie

akademické debaty5. ak predkladajúci sudca neobjasnil skutkové a právne pozadie predbežnej otázky – nedostatočne

odôvodnil jej nutnosť – skutkové a právne objasnenie prípadu je jediným zdrojom informácií pre SD ako má rozhodnúť vo veci

6. SD neodpovedá ani na otázku, ktorá má povahu politickú alebo právnu7. SD neodpovedá z procesných dôvodov , teda daný národný súd nie je procesne spôsobilý danú otázku

položiť

formulácia predbežnej otázky- otázka nesmie znieť tak, že by sa malo ovplyvniť platnosť VŠ práva, lebo SD rozhoduje o výklade KP

a o platnosti sekundárneho práva, ale nerozhoduje o platnosti a výklade VŠ práva - sudcovia požadujú, aby otázka mala v sebe istý stupeň abstraktnosti – aby bola použiteľná aj na ďalšie

prípady v budúcnosti- je dôležité, aby bola formulovaná jednoduchým, zrozumiteľným jazykom, krátko a musí byť

odôvodnená

doktrína acte clair, acte eclair- ACTE ECLAIR – daný právny prípad bol už skôr objasnený, teda daná doktrína popisuje situáciu, keď

súd, ktorý má obligatórnu povinnosť položiť prejudiciálnu otázku, nemusí túto otázku predložiť, keďže daná otázka už bola predmetom rozhodnutia SD v minulosti = otázka je už objasnená

- SD vyslovil túto doktrínu, lebo chcel, aby jeho rozhodnutia mali precedenčný význam- ACTE CLAIR – ide o situáciu, kedy má byť sudcovi čl.Š úplne jasné, ako SD rozhodne, hoci neexistuje

predchádzajúce rozhodnutie SD v podobnej veci, teda nemožno aplikovať doktrínu acte eclair

- pokiaľ rozhodujú súdy v konaniach, pričom proti rozhodnutiam súdov je prípustný opravný prostriedok podľa VŠ práva, existuje fakultatívna možnosť

- pokiaľ opravný prostriedok nie je prípustný, existuje obligatórna povinnosť predložiť predbežnú otázku

KONANIE O NEPLATNOSŤČl. 230 ZES – žaloba na neplatnosť

- podstata a význam konania o neplatnosť:- žaloba o neplatnosť má v KP značný význam, lebo umožňuje, aby aj sekundárne právo (sekundárna

legislatíva) bola v súlade s právom primárnym – zabezpečuje sa dodržiavanie zákonnosti primárnych právnych aktov, teda aby norma nižšej právnej sily bola v súlade s normou vyššej právnej sily (aby sekundárna legislatíva bola v súlade so zakladajúcimi zmluvami a inými právnymi aktmi primárneho práva

- konanie o neplatnosť zaručuje riadne prijímanie prameňov sekundárneho práva a tak isto aj ich súlad s normami primárneho práva

- žaloba na neplatnosť je akousi protiváhou k žalobe o porušení zmluvy, pretože v žalobe o porušení zmluvy je pasívne legitimovaným subjektom členský štát, ale pri žalobe o neplatnosť je pasívne legitimovanou tá inštitúcia, ktorá napadnutý právny akt vydala

- žaloba na neplatnosť sleduje odstránenie protiprávneho aktu, ktorý bol vydaný orgánom Spoločenstva

- žaloba na neplatnosť nemá charakter žaloby na plnenie – nie je možné požadovať náhradu škody v prípade, že niektorý právny akt je zrušený

- vecná príslušnosť K súdov v konaní podľa čl.230 ZES – je rozdelená medzi SPS a SD ES – vo všeobecnosti platí princíp, že pokiaľ žalobu podáva členský štát, rozhoduje SD

- členenie aktívne legitimovaných subjektov : a) privilegovaní žalobcovia – členské štáty (jednotlivé územné zložky členských štátov nemajú aktívnu

legitimáciu, napr. federácia), EK a Rada (Rada a EK boli aktívne legitimovanými subjektmi od založenia ES; pôvodné znenie ZES neobsahovalo žalobné oprávnenie pre EP, čo sa zmenilo Maastrichtskou zmluvou, ktorá aktívnu legitimáciu priznala aj EP)

b) neprivilegovaní žalobcovia – všetky FO a PO, ktoré sa za určitých podmienok môžu domáhať neplatnosti účinného právneho aktu, ktorý je vydaný orgánom Spoločenstva – pričom tu je dôležité si uvedomiť, že pri FO nie je pre aktívnu legitimáciu nevyhnutné štátne občianstvo, nerozhoduje ani obvyklý, ani trvalý pobyt => žalovať v konaní o neplatnosti môžu aj osoby, ktoré pochádzajú z tretích štátov

Pasívna legitimácia- žaloba smeruje proti orgánu, ktorý konkrétny napadnutý právny akt vydal- v zmysle čl.230(1) ZES – žalované strany môžu byť Rada, EK, ECB, EP- najčastejším prípadom v tomto druhu konania je, že pasívne legitimovaná Rada; dokonca Rada môže

byť pasívne legitimovaná aj v takom prípade, ak daný právny akt nevydala, ale došlo k preneseniu právomoci Rady na inú inštitúciu, napr. na EK

- Rada je rovnako žalovaná aj v prípade, ak schvaľuje návrh EK- nie je možné žalovať SD ESPredmet žaloby- záväzné právne akty, ktoré majú formu smernice, nariadenia a rozhodnutia- z judikatúry vyplýva, že nie je rozhodné formálne označenie napadnutého právneho aktu, ale skúma

sa, či napadnutý právny akt spôsobuje právne následky – formálne označenie je irelevantné- EK vydáva rôzne oznámenia, ktoré nie sú právne záväzné, teda ich nemožno napadnúť neplatnosťou- v konaní podľa čl. 226 a 227 ZES EK začína konanie o porušení zmluvy formou napomínacích listov,

ktoré nie je možné napadnúť podľa čl.230 ZES, lebo nejde o právne záväzný akt- odporúčania a stanoviská tiež nie sú právne záväzné- z pohľadu aktívne legitimovaných subjektov platí, že privilegovaní žalobcovia nepreukazujú právny

záujem – nemusia preukazovať, že sú vo veci priamo dotknutí- neprivilegovaní žalobcovia – FO a PO – môžu napadnúť platnosť právne záväzného aktu, ktorý sa ich

priamo dotýka, teda právny akt, ktorý bol vo vzťahu k nim vydaný, prípadne bol vydaný vo vzťahu k tretej osobe, ale spôsobuje právne následky vo vzťahu k tejto osobe (žalobcovi)

- pletí, že neprivilegovaní žalobcovia musia svoje oprávnenie k žalobe vždy preukázať a v zmysle judikatúry platí, že preukázanie aktívnej legitimácie sa posudzuje na základe osobnej, bezprostrednej dotknutosti napadnutým právnym aktom

- platí – ten, kto je adresát napadnutého právneho aktu, je bezprostredne, osobne dotknutý- ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané vo vzťahu k inej osobe – ak v takomto prípade chce FO, PO

domáhať sa neplatnosti, musí dokázať, že je týmto aktom bezprostredne, osobne dotknutá- pri dokazovaní bezprostrednej, osobnej dotknutosti platí, že daným napadnutým rozhodnutím je

možné určitú FO odlíšiť od okruhu ostatných osôb, v dôsledku ktorého je možné danú FO, PO individualizovať, čiže z okolností napadnutého právneho aktu vyplýva, že je možné určiť adresáta daného právneho aktu a je možné ho individualizovať

- rozhodnutie Plaumann – vždy sa v prípade neprivilegovaných subjektov vykonáva tzv. Plaumannov test, ktorý vyžaduje individualizáciu dotknutého žalobcu a v zmysle Plaumannovho testu platí, individualizácia musí byť zaistená v dôsledku objektívnych kritérií, teda je potrebné vylúčiť, aby sa okruh postihnutých mohol po vydaní rozhodnutia ešte viacej rozširovať a individualizácia dotknutých osôb musí byť daná okamihom vydania rozhodnutia

- lehota na podanie žaloby: žalobu na neplatnosť je potrebné podať v lehote 2 mesiacov- platí, že táto lehota je lehotou hmotného práva, ide o prekluzívnu lehotu, čo slúži k právnej istote- dodržanie tejto lehota súd skúma z úradnej povinnosti – ex offo

dôvody žaloby- sú vymedzené aktívne legitimovaným subjektom (žalobcom), spočívajú v hmotnom práve,

procesnoprávne podmienky sa skúmajú predovšetkým keď sa skúma procesná spôsobilosť subjektu, ktorý žalobu podáva, príp. neprivilegovaných žalobcov

- keď hmotnoprávne dôvody pre žalobu neexistujú, súd ju ako neopodstatnenú zamietne- súd vychádza pri posudzovaní žaloby z nasledujúcich dôvodov:A. nepríslušnosť - právny akt je vadný, je neplatný, pokiaľ nebol vydaný orgánom, ktorý je na to príslušný

– čo má zabezpečiť rovnováhu deľby moci inštitúcií ES, takisto má zabezpečovať prenos deľby moci zo strany členských štátov na Spoločenstvo

B. porušenie podstatných formálnych predpisov – zahŕňa procesnú stránku tvorby práva – existuje presný legislatívny postup tvorby práva – pokiaľ je tento postup nedodržaný, má to za následok neplatnosť právneho aktu

C. porušenie zmluvy alebo pravidla pri vykonávaní zmluvy – ak napadnutý právny akt orgánov Spoločenstva porušuje písané alebo nepísané primárne alebo sekundárne právo a toto porušenie a toto porušenie nepredstavuje jeden z dvoch vyššie uvedených žalobných dôvodov

D. zneužitie právomoci – SD vysloví len zriedkakedy – dôvod zneužitia právomoci nastane vtedy, ak je vydaný právny akt, ktorý formálne sleduje nejaký cieľ, ale de facto je cieľom niečo iné

rozhodnutie súdu- súd má dve možnosti: súd žalobu zamietne alebo jej vyhovie- pokiaľ súd žalobe vyhovie, napadnutý právna akt zruší a to buď v celku alebo len z časti- rozsudok súdu má konštitutívnu povahu a platí erga omnes , zároveň právny akt sa zrušuje s účinkami

ex tunc - situáciu treba posudzovať tak, ako keby právny akt nebol vydaný => dôsledku neplatného právneho

aktu strácajú právne účinky aj právne akty, ktoré boli vydané na jeho základe- SD zároveň rozhodne tak, že vráti vec späť tomu orgánu, ktorého právny akt rozhodnutím zrušil- SD môže rozhodnúť, že niektoré časti napadnutého právneho aktu ostávajú naďalej v platnosti,

predovšetkým v súvislosti s tým, že by sa mohlo stať, že na základe právneho aktu, ktorý bol zrušený, sa mohlo vydať niekoľko individuálnych právnych aktov

KONANIE O NEČINNOSTI- čl. 232 ZES – žaloba na nečinnosť- žaluje sa nečinnosť orgánu Spoločenstva, ktorý nekoná, hoci konať mal, čím došlo k porušeniu KP- je považovaná za doplnok k žalobe na neplatnosť a keďže obidve žaloby sledujú vyjadrenie porušenia

zmluvy zo strany orgánu Spoločenstva- orgány Spoločenstva môžu porušiť KP tak svojím konaním, ako aj svojou nečinnosťou, ktorá je

v rozpore s ustanoveniami KP, z ktorých orgánom ES plynie povinnosť konať

- ide o určovaciu žalobu, ktorou sa vysloví, že existuje protiprávny stav- aktívne legitimovaným subjektom môže byť členský štát aj orgán Spoločenstva – privilegovaní

žalobcovia- je potrebné vylúčiť SD ES z okruhu žalobcov, lebo by rozhodoval o svojom návrhu, čo by bolo

neprípustné- neprivilegovanými žalobcami môžu byť rôzne banky, ktoré sa môžu domáhať vydania právneho aktu,

napr. zo strany ECB- postavenie pasívne legitimovaného subjektu budú mať predovšetkým Rada a EK – tieto inštitúcie

môžu byť žalované jednotlivo alebo spoločne; žalované môžu byť aj vtedy, došlo k prenosu právomoci na druhú inštitúciu

- komplikované sú žaloby, ak sa vyžaduje súčinnosť viacerých inštitúcií

predmet žaloby- nečinnosť Spoločenstva spočíva v tom, že sa nevydali právne záväzné akty alebo akty, ktoré nemajú

právnu záväznosť, napr. odporúčania alebo stanoviská- predmetom žaloby v prípade neprivilegovaných žalobcov – pôjde o vydanie právne záväzného aktu,

ktorý má byť adresovaný žalobcovi- vzhľadom k tomu, že nariadenia, smernice nie sú určené výhradne konkrétnym PO, FO, neprichádza

do úvahy aby sa neprivilegovaní žalobcovia domáhali vydania takéhoto právneho aktu

KONANIE O PORUŠENÍ ZMLUVY (zo strany členského štátu)- čl. 226-228 ZES- aktívnu legitimáciu má EK a členské štáty- účelom tohto duhu konania je zabezpečenie dodržiavania KP zo strany členských štátov, čo je základná

povinnosť členských štátov, ktorá im vyplýva zo ZES z čl.2 ZES

predmetom konania - podľa čl.226 a 227 ZES je tak pozitívna povinnosť štátu konať – čím štát porušil KP alebo negatívna

povinnosť štátu nekonať, čím opäť mohlo dôjsť k porušeniu KP

- neprivilegovaní žalobcovia (FO,PO) nemajú možnosť žalovať členský štát za porušenie KP – jediná možnosť, ktorá prichádza do úvahy je, že podajú podnet aktívne legitimovanému subjektu, najčastejšie EK, ktorá následne môže iniciovať po správnej úvahe konanie o porušení zmluvy zo strany členského štátu

- ide o určovaciu žalobu – keď SD dôjde k záveru, že členský štát porušil KP, neznamená to, že SD zároveň vysloví, že členský štát je povinný odstrániť protiprávny stav a tak isto SD nijakým spôsobom nebude rušiť právny akt vydaný orgánom členského štátu, ktorým došlo k porušeniu KP = SD len deklaruje, že došlo/nedošlo k porušeniu KP

- každý členský štát je oprávnený podať žalobu proti inému členskému štátu; dôvodom žaloby je presvedčenie členského štátu, že iný členský štát porušuje KP a je úplne na voľnej úvahe členského štátu, či podá/nepodá takúto žalobu

priebeh konania- má dve časti: 1. konania pred EK a 2. konanie pred SD1. konanie pred EK- je obligatórne- pred EK sa nevyrieši len 10-20% prípadov a tieto potom končia pred SD- ide o mimosúdne vyriešenie sporu a odstránenie protiprávneho stavu bez toho, aby existoval rozsudok

SD- ide o neformálny pokus, pri ktorom je členský štát upozornený na porušenie zmluvy, zároveň j aj

upozornený na možnosť vyriešenia situácie s mierou a pokiaľ je prvý stupeň neúspešný, pokračuje sa formálnym konaním pred súdom (druhý stupeň)

- konanie sa začína tým, že EK pošle napomínací list členskému štátu, v ktorom upovedomí členský štát na porušenie zmluvy, pričom napomínací list musí označovať rozhodné skutočnosti a právne odôvodnenie záveru, že dochádza k porušeniu zmluvy – týmto listom je začaté (zahájené) konanie

- napomínací list zároveň aj určuje predmet hlavného konania na SD- EK má povinnosť umožniť členským štátom, aby sa vyjadrili ku skutočnostiam a právnym záverom EK,

ktoré sú uvádzané v napomínacom liste, pričom EK stanoví aj lehotu, v rámci ktorej je členský štát povinný odstrániť protiprávny stav (dĺžka tejto lehoty nie je nikde určená, ale musí byť primeraná okolnostiam prípadu)

- druhou fázou konania pred EK je to, že EK vydá odôvodnené stanovisko – pokiaľ napomínací list nemal žiadne účinky

- formálne požiadavky na odôvodnené stanovisko – ide o formálny právny akt, ktorý je možné napadnúť v konaní o neplatnosti v zmysle čl.230 ZES – odôvodnené stanovisko musí obsahovať výrokovú časť aj odôvodnenie, z ktorého jasne vyplýva:

a) ktoré právne predpisy KP členský štát porušilb) musí byť identifikované konanie členského štátu, ktorým došlo k porušeniu zmluvyc) EK uvádza aj dôvody, ktoré ju oprávňujú posudzovať konanie členského štátu ako protiprávne

- odôvodnené stanovisko môže EK vydať pokiaľ dôvody, ktoré boli uvedené v napomínacom liste stále trvajú

- v odôvodnenom stanovisku zároveň EK určí lehotu, počas ktorej je členský štát povinný odstrániť následky porušenia zmluvy (dĺžka lehoty nie je nikde upravená)

- konanie podľa čl.227 ZES – keď je aktívne legitimovaným subjektom členský štát – členské štáty na rozdiel od EK nemajú povinnosť dohliadať na iné členské štáty a kontrolovať ich, či dodržiavajú alebo porušujú ustanovenia KP

- pokiaľ dôjdu k záveru, že iný členský štát porušuje KP, majú právo iniciovať konanie, ktorým sa má porušiteľ KP donútiť k tomu, aby s porušovaním KP prestal

- rozdiel medzi konaním podľa čl.226 a 227 ZES: v prvej fáze konania vystupujú tri subjekty – 1. členský štát, ktorý tvrdí, že dochádza k porušeniu KP, 2. členský štát, proti ktorému smeruje tvrdenie, že porušuje KP a 3. EK

- porušenie KP môže byť tvrdené tak písomne ako aj ústne zo strany členského štátu, pričom platí, že členský štát, proti ktorému smeruje tvrdenie, musí mať umožnené, aby sa vyjadril k tvrdeniam o porušení KP

- v konaní podľa čl.227 ZES – EK nevystupuje z pozície žalobcu, ale teraz vstupuje ako arbiter v spore – EK si vypočuje argumenty oboch strán a už v tejto fáze sa snaží nájsť zmier medzi členskými štátmi

- po tom, ako EK vypočuje oba štáty, vydá odôvodnené stanovisko, pričom toto odôvodnené stanovisko sa odlišuje od stanoviska vydaného na základe čl.226 ZES, lebo toto odôvodnené stanovisko nemá formu návrhu, ale EK tu vyjadrí svoje závery, názory na argumenty oboch členských štátov, pričom EK je v tomto odôvodnenom stanovisku viazaná návrhom zo strany členského štátu a je povinná sa vyjadriť k všetkým jeho častiam a zároveň nie je oprávnená ísť nad rámec tvrdení žalujúceho členského štátu (aj keby zistila, že existuje ak ďalšie porušenie práva

- ZES umožňuje, aby sa členský štát obrátil na SD priamo, bez odôvodneného stanoviska EK – a to v tom prípade, ak odôvodnené stanovisko nie je vydané do 2 mesiacov od času, kedy boli EK poskytnuté tvrdenia zo strany žalobcu, že dochádza k porušeniu KP

2. konanie pred SD ES- žaloba musí spĺňať všeobecné požiadavky v zmysle rokovacieho priadku SD a musí znieť na určenie

porušenia KP- zároveň platí, že predmet žaloby musí byť identický s predmetom predbežného konania pred EK- žaloba je odôvodnená, pokiaľ by pri podávaní žaloby, resp. pri poslednom konaní stále trval

protiprávny stav- pokiaľ bol protiprávny stav odstránený, SD rozsudok nevydá, urobí tak iba v prípade , že rozhodnutie sa

týka otázok zásadného charakteru alebo hrozí nebezpečenstvo opakovania protiprávneho konania- právny záujem žalobcu na vynesení rozsudku trvá tak dlho, pokiaľ aspoň z časti trvá protiprávny stav- žaloba je odôvodnená, pokiaľ z nej jasne plynie, že členský štát sa dopustil konania, ktoré je v rozpore

s KP, pričom za protiprávne konanie štátu v rozpore s KP sa rozumie konanie proti povinnosti, ktoré mu vyplýva zo ZES, pričom tento text je interpretovaný extenzívnym spôsobom, čo znamená, že to nie len povinnosť, ktorá vyplýva zo zakladajúcej zmluvy, teda primárneho práv, ale zahŕňa aj sekundárne právo, aj MZ, ktoré uzatvára ES s inými štátmi (z ktorých plynú záväzky aj jednotlivcom, štátom) a aj zo zásad ES

- za porušenie zmluvy zo strany členského štátu sa považuje konanie členského štátu, pri ktorom členský štát neaplikuje vôbec alebo neaplikuje správne ustanovenia KP (najčastejšie pôjde o netransponovanie smernice, prípadne o jej zlú transpozíciu)

- súdna prax vyvodzuje záver, že existujú 2 zásadné dôvody na obranu členských štátov: členský štát popiera skutkové okolnosti prípadu a môže mať námietka proti právnemu posúdeniu svojho konania ako protiprávneho konania (štát popiera existenciu skutku alebo protiprávneho konania)

- v rozsudku SD nerozhoduje o výške škody alebo o iných náhradách, len sa deklaruje porušenie zmluvy- čl.228 ZES – je možné prinútiť členský štát aby plnil rozsudok SD – SD môže štátu uložiť peňažnú

pokutu alebo aj opakujúce sa penále

COLNÁ ÚNIA- právny základ: ZES

čl.2 ZES – Úlohou Spoločenstva je utvorením spoločného trhu, hospodárskej a menovej únie a uskutočňovaním spoločných politík a činností uvedených v článkoch 3 a 4 podporovať v celom Spoločenstve harmonický, vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj hospodárskych činností, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej ochrany, rovnoprávne postavenie žien a mužov, trvalý a neinflačný rast, vysokú úroveň konkurencieschopnosti a zbližovania hospodárskej výkonnosti, vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, hospodársku a sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi.

čl.3 – (1) Na účely stanovené v článku 2 činnosti Spoločenstva zahŕňajú, ako to vyplýva z ustanovení tejto zmluvy a z časového plánu v nej stanovenom:

a) zákaz ciel a množstevných obmedzení na dovoz a vývoz tovarov medzi členskými štátmi ako aj všetkých ostatných opatrení, ktoré majú rovnaký účinok;

- čo je podstata voľného pohybu voľného pohybu tovaru: odstránenie colných a kvantitatívnych bariér pri dovoze a vývoze tovaru medzi členskými štátmi a tak isto aj opatrenia, ktoré majú rovnocenný účinok

čl.4 – Činnosti členských štátov a Spoločenstva, zamerané na splnenie cieľov vymedzených v článku 2, zahŕňajú, ako to vyplýva z ustanovení tejto zmluvy a z časového plánu v nej stanovenom, prijatie hospodárskej politiky, ktorá je založená na úzkej koordinácii hospodárskych politík členských štátov na vnútornom trhu a na stanovení spoločných cieľov a ktorá sa uskutočňuje v súlade s princípmi otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou.

čl.14 (2) – ustanovuje, čo je to vnútorný trh: vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

- bol zavedený do ZES Jednotným európskym aktom, ktorý priniesol definíciu spoločného trhu

- colná únia mala byť pôvodne dosiahnutá do 31.12.1969, ale štáty dosiahli colnú úniu v rámci ES už v polovici roku 1968, kedy colná únia začala aj reálne fungovať

- právny základ pre vnútorný trh: Jednotný európsky akt – 1.krát zadefinoval vnútorný trh, ktorý je premietnutý do čl.14 ZES

- nemožno si zamieňať voľný pohyb osôb so schengenským systémom, lebo hoci SR neparticipovala na schengenskej spolupráci, vnútorný trh sa na nás už vzťahoval

- teda schengen je odstránenie vnútorných kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi a posilnenie vonkajšej hranice, nemá to vplyv na fungovanie vnútorného trhu (vnútorný trh funguje aj bez schengenu

- čo sa týka potreby pre realizáciu vnútorného trhu, bolo treba odstrániť jednotlivé materiálne prekážky, ktoré spočívajú v samotných kontrolách na hraniciach medzi členskými štátmi, ktoré sú vykonávané rôznymi colnými kontrolami - boli odstránené kontroly na hraniciach v colnej únii od 1.1.1993 – boli zrušené colné služby na hraniciach

- ďalej bolo potrebné odstrániť rôzne technické prekážky, ktoré spočívajú v praktikách a v predpisoch členských štátov – ide o stanovenie rôznych technických noriem, správnych kontrolných konaní,

ktorými sa dá zamedziť voľnému pohybu tovaru v rámci ES – ide o odstraňovanie tarifných, netarifných bariér

- tento systém odstraňovania technických prekážok stále pokračuje- ide aj o daňové prekážky, ktoré spočívajú v uplatňovaní nepriamych daní, ktoré sú ukladané na rôzne

tovary a tak isto dokážu byť prekážkou pre voľný pohyb tovaru- aj daňové právo je do značnej miery ovplyvnené KP a aj voľným pohybom tovaru – došlo

k harmonizácii nepriamych daní (cigarety, minerálne oleje, alkohol,...), ale priame dane doposiaľ nie sú harmonizované

- vo voľnom pohybe osôb dochádza k odstraňovaniu materiálnych prekážok – čo sa týka odstraňovania osobných kontrol pri prechode štátnej hranice, tak isto aj odstraňovanie technických prekážok – má sa zabezpečiť voľný pohyb osôb ako taký – štáty prijímajú zákony na zabezpečenia voľného pohybu osôb, tak isto s voľným pohybom osôb súvisí právo usadzovania sa – týka sa FO aj PO

- voľný pohyb služieb – dochádza k odstraňovaniu predovšetkým technických prekážok- voľný pohyb kapitálu – boli odstránené devízové obmedzenia, zavedenie spoločnej meny

Metódy dosiahnutia spoločného trhu- vyplývajú tak zo ZES ako ja z judikatúry SD ES – predovšetkým pôjde o oblasť harmonizácie právnych

systémov členských štátov- zjednocovanie úprav prostredníctvom KP (KP určí jednotlivé požiadavky, ktoré sa týkajú vnútorného

trhu)- prijímanie opatrení, ktorými sa má zabezpečiť uznávanie národných predpisov – vychádza sa z toho, že

medzi členskými štátmi ES má exitovať istý stupeň dôvery – týka sa to aj napr. uznávania vysokoškolského vzdelávania

formálne požiadavky pre vnútorný trh- prostriedky, ktoré ponúka KP – primárne právo, sekundárne právo (najmä nariadenia a smernice) – pre

oblasť vnútorného trhu sú typické, najviac sa používajú smernice

- pojem spoločný, vnútorný, jednotný trh = ide o synonymá

VOĽNÝ POHYB TOVARU- čl.23 ZES (1) Spoločenstvo je založené na colnej únii, ktorá sa vzťahuje na celý obchod s tovarom a zahŕňa zákaz ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi, zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký účinok ako clá, ako aj prijatie Spoločného colného sadzobníka vo vzťahu k tretím krajinám.(2) Ustanovenia článku 25 a kapitoly 2 tejto hlavy sa vzťahujú na výrobky s pôvodom v členských štátoch, ako aj na výrobky pochádzajúce z tretích krajín, ktoré sú v členských štátoch vo voľnom obehu.

- voľný pohyb tovaru sa opiera o colnú úniu, ktorá sa vzťahuje na akýkoľvek obchod s tovarom a zahŕňa zákaz dovozných a vývozných ciel a všetkých poplatkov s rovnocenným účinkom medzi členskými štátmi a prijatie spoločného colného sadzobníka vo vzťahu k tretím štátom

- vymedzenie vecnej pôsobnosti voľného pohybu tovaru – zahŕňa akýkoľvek obchod s tovarom, pričom pod tovarom sa rozumie výrobky, ktoré majú svoj pôvod tak v členských štátoch, ako aj výrobky, ktoré pochádzajú z 3 štátov, ktoré sa nachádzajú vo voľnom obehu , pričom čl.24 ZES zároveň definuje, ktoré výrobky sa vo voľnom obehu nachádzajú – pôjde o výrobky, ktoré pochádzajú aj z 3 krajín, ale pri dovoze boli pri nich splnené všetky potrebné náležitosti, prípadne bolo aj zaplatené clo

- pojem tovar ako taký nie je legálne definovaný v ZES – vychádzame z judikatúry SD, ktorý za tovar považuje výrobky, ktoré sú schopné stať sa predmetom obchodnej transakcie – všetko, čo je spôsobilé byť predmetom obchodnej transakcie (široká interpretácia pojmu) – týmto SD reagoval na svoju predchádzajúcu judikatúru, kedy zvolil užšiu interpretáciu pojmu tovar – za tovar považoval výrobky, ktoré majú hodnotu vyjadrenú v peniazoch

- novšia formula obsahuje hodnoty, ktoré majú tak pozitívnu, ako aj negatívnu hodnotu, napr. aj odpad je spôsobilý byť predmetom obchodnej transakcie, hoci má negatívnu hodnotu, teda, že s jeho likvidáciou sú spojené náklady, ale aj tak je spôsobilý byť predmetom voľného pohybu tovaru pri splnení všetkých zákonných požiadaviek, ktoré existujú na likvidáciu, prevoz odpadu

- za tovar sa nepovažujú veci, ktoré sú z obchodu vylúčené – rerum extra komercuim – ide o veci, ktoré sú svojou povahou z obchodu vylúčené – omamné látky (drogy), zbrane, ľudské orgány, časti ľudského tela,... – tieto predmety svojou povahou nie sú predmetom obchodnej transakcie

- keď sa tovar v zmysle čl.24 nachádza vo voľnom obehu, má to aj určitý následok (dôsledok) – zákaz diskriminácie tovaru – ten sa vzťahuje aj na tovar, ktorý pochádza z 3 štátov, rovnako aj na tovar, ktorý má svoj pôvod v ES

územná pôsobnosť voľného pohybu tovaru - voľný pohyb tovaru je zaručený na celom území colnej únie, pričom územie colnej únie nie je totožné

s územím ES- colná únia je územím širšia, zahŕňa aj napr. Turecko- voľný pohyb tovaru sa vzťahuje aj na Európsky hospodársky priestor, ktorý funguje od roku 1995

a zahŕňa okrem štátov EU aj štáty Európskeho združenia voľného obchodu (Island, Nórsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko), avšak Európsky hospodársky priestor je tvorený štátmi EU a Európskeho združenia voľného obchodu mínus Švajčiarsko

prekážky voľného pohybu tovaru- možno ich rozdeliť do nasledujúcich skupín:

1. clá – importné, exportné clá, teda pôjde o tarifné colné prekážky – a opatrenia, ktoré majú rovnaký účinok ako clá

2. kvantitatívne (množstevné) obmedzenia – kvóty dovozné, vývozné – a opatrenia s rovnocenným účinkom ako kvantitatívne opatrenia

3. štátne monopoly obchodnej povahy – čl.31 ZES4. čl.81 – čl.89 ZES

1. tarifné prekážky- vychádzame zo ZES – Spoločenstvo je založené na colnej únii, ktorá pokrýva akýkoľvek obchod

s tovarom a ktorá zahŕňa zákaz dovozných aj vývozných ciel a všetkých opatrení, ktoré majú rovnocenný účinok ako clá medzi členskými štátmi

- vo vzťahu k 3 štátom bol vydaný Spoločný colný sadzobník - ZES zároveň stanovuje generálny zákaz ciel v rámci colnej únie a zakazuje aj zavádzanie dávok, ktoré

majú rovnocenný účinok ako clá- clo možno veľmi ľahko identifikovať – majú zákonnú povahu, takže čo je clo vyplýva zo zákona- problém vzniká pri určení opatrení s rovnocenným účinkom ako clá – tu je bohatá judikatúra SD ES,

lebo ZES nepodáva legálnu definíciu – tento pojem interpretoval SD ES vo svojej judikatúre: opatrenie, ktoré má rovnaký účinok ako clo je akákoľvek peňažná dávka, ktorá je jednostranne uložená členským štátom bez ohľadu na jej názov ako aj techniku vyberania, pokiaľ nie je clom v pravom zmysle slova, pričom táto dávka musí byť vyberaná v súvislosti s prechodom štátnej hranice

- ide o peňažnú dávku, peňažný poplatok bez ohľadu na výšku, jednostranne vyberaný zo strany členského štátu

- poplatok, ktorý súvisí s prechodom štítnej hranice, nie je colným poplatkom v pravom zmysle slova a môže mať povahu ochranársku

- je zakázané ich vyberať pri dovoze aj pri vývoze tovaru- o takéto opatrenie ide aj v prípade, keď sa financie, ktoré sú vyberané pri prechode hranice, sú použité

na podporu domáceho priemyslu- majú objektívnu povahu – nie je možné, aby členské štáty sa dovolávali použitia cla alebo opatrenia,

ktoré má rovnocenný účinok ako clo- podľa judikatúry SD ES sa za clo nepovažuje: poplatok, ktorý je vyberaný v súvislosti s prechodom

hranice, ale ktorý odráža skutočné náklady za určitú službu; tak isto sa skúma, či je možnosť, aby dovozca alebo vývozca mal možnosť danú službu odmietnuť

daňová oblasť- najčastejšia oblasť prijímania opatrení, ktoré majú rovnocenný účinok ako clá- členské štáty majú právomoc upravovať a spravovať si vlastné dane – majú možnosť zavádzať dane

nové, pozmeňovať už dane existujúce, prípadne niektoré odstrániť- platí zákaz: členské štáty nesmú podrobiť vyššiemu zdaneniu priamo alebo nepriamo výrobky, ktoré

pochádzajú z iných členských štátov – nesmú spôsobiť sťaženie konkurencieschopnosti dovážaných výrobkov; nesmie dochádzať k nepriamej ochrane domáceho trhu

- pred SD ES sa skúma, či uložená daň má za následok, že konzumenti (spotrebitelia) substituujú jeden výrobok druhým

- keď je nesprávne vybraná daň - pokiaľ členský štát porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo ZES, uložil ochranársku daň, FO,PO, voči ktorým bola vybraná takáto neoprávnená dávka, majú možnosť v správnom alebo v súdnom konaní v zmysle národných právnych predpisov domáhať refundácie takto vybranej čiastky

- refundovaná čiastka nemusí zodpovedať tej čiastke, ktorá bola neoprávnene vybrená

2. kvantitatívne prekážky- sú zakázané pri dovoze aj pri vývoze tovaru- kvantitatívne obmedzenia dovozu – vždy sa zakladajú na právnom akte štátu (jednostranne zo strany

štátu alebo vyplýva z MZ) - SD musel definovať, čo všetko sa považuje za opatrenie, ktoré má rovnocenný účinok ako kvantitatívne

obmedzenie: akékoľvek zákonné alebo podzákonné opatrenie, praktika zo strany členského štátu alebo iné opatrenie zo strany orgánu verejnej moci, vrátane rôznych výziev, ktoré sú nerovnako aplikované na výrobky domáce a výrobky dovezené, čím sa bráni dovozu, pričom, keby takéto opatrenia neexistovali, dovoz by nebol zaťažený alebo predražený

- pôjde predovšetkým o rôzne opatrenia, ktoré stanovujú formy, rozmery, hmotnosť, zloženie, požiadavky na obal, vlastnosti, ktoré sú nerozdielne aplikovateľné na domáce aj zahraničné výrobky

- formula dasenville, na základe ktorej definujeme opatrenia, ktoré majú rovnaký účinok ako kvantitatívne obmedzenia – všetky obchodné predpisy prijaté členskými štátmi, ktoré môžu byť priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potencionálne na prekážku obchodu v rámci ES

- podobne sa definujú tieto opatrenia aj pri vývoze tovaru – opatrenia, ktoré majú za následok sťaženie vývozu tovaru z členského štátu

- judikatúra SD ES - ide o prijímanie predpisov, ktoré stanovujú vlastnosti výrobku, ktoré sú legálne obchodované v jednom členskom štáte, ale nesmú byť obchodovateľné v inom členskom štáte – prípad Cassis de Dijon – bolo stanovené pravidlo rozumu – výrobok vyrobený v niektorom členskom štáte v súlade s jeho technickými normami a uvedený v ňom do voľného obehu, je voľne obchodovateľný na celom území ES (zásada vzájomného uznávania legislatívy)

- v tomto prípade SD ES stanovil aj výnimky z tejto zásady:1. pokiaľ nedošlo k harmonizácii daných právnych noriem pre daný výrobok (úprava vzťahu

k danému výrobku zostáva v právomoci členských štátov); 2. pokiaľ ide o ciele, ktoré sa týkajú legitímnych verejných záujmov, teda členské štáty si môžu

stanoviť, že obchodovanie s niektorými výrobkami je v rozpore s verejným záujmom

- čl.30 ZES – hovorí o výnimkách voľného pohybu tovaru – za určitých okolností je možné prijímať kvantitatívne obmedzenia alebo opatrenia, ktoré majú rovnocenný účinok ako kvantitatívne obmedzenia, pričom pôjde o princípy verejnej morálky, verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochranu zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranu národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranu priemyselného a obchodného vlastníctva

- podstatné je uvedomiť si, že dané výnimky sa neuplatnia pokiaľ je daná oblasť už upravená KP (keď KP stanoví požiadavky na tovar, je obchodovateľné a členské štáty nemôžu prijímať opatrenia, ktorými by obmedzovali platnosť KP)

- rovnako platí – pokiaľ si niektorý členský štát uplatňoval výnimku podľa čl.30 a pokiaľ došlo k prijatiu komunitárnej právnej úpravy, výnimka sa automaticky ruší

princíp verejnej morálky- SD rozhodol, že každý členský štát si sám stanoví v súlade s vlastnou hodnotovou stupnicou požiadavky

verejnej morálky na vlastnom území, pričom stanoviská iných členských štátov nie sú rozhodujúceuplatnenie výhrady verejného poriadku

- členský štát sa odvoláva na záujem udržania úrovne správania, ktorá zodpovedá všeobecnému blahu a verejnému poriadku

- čo je to verejný poriadok – pojem býva definovaný vo VŠ práve, je definovaný judikatúrou VŠ národných súdov

- táto výnimka sa pripúšťa málokedyprincíp bezpečnosti

- zo závažných dôvodov obmedzuje voľný pohyb tovaru (viac aktuálnym sa stal po 11.9.2001)ochrana zdravia a života ľudí, zvierat, rastlín

- pod túto kategóriu sa členské štáty snažia subsumovať mnohé konania, ale SD danú podmienku vykladá dosť reštriktívnym spôsobom

ochrana národného kultúrneho bohatstva- len pokiaľ je prijatá národná právna úprava

Prednáška č.4SLOBODA PODNIKANIA (sloboda podnikateľov)

Právo na podnikanie, právo na etablovanie v inom členskom štáte

- ZES garantuje voľný pohyb SZČO- Pozor: voľný pohyb zamestnancov sa týka osôb, ktoré vykonávajú závislú činnosť - je potrebné rozlišovať, či ide i vykonávanie závislej činnosti alebo o podnikanie => je potrebné nájsť

právny režim, ktorými sa jednotlivé slobody budú spravovať- oprávnenými beneficientmi (pri slobode podnikania) sú FO aj PO, predovšetkým pôjde o FO, ktoré

vykonávajú podnikateľskú aktivitu (SZČO) a PO (vykonávajúce podnikateľskú aktivitu)- beneficientom daných výhod sú štátni príslušníci členských štátov bez ohľadu na to, či ich bydlisko sa

nachádza na území členského štátu alebo nie

obsahom slobody podnikania je: o PO – sú oprávnené zakladať svoje dcérske spoločnosti, rôzne pobočky – podmienky: 1. pokiaľ sú tieto spoločnosti založené podľa práva niektorého členského štátu a 2. pokiaľ majú sídlo na území daného členského štátu (ich sídlo musí byť evidované na území členského

štátu)- základom slobody podnikania (slobody výkonu povolania) je režim rovnakého zaobchádzania, ktorý sa

vzťahuje na osoby z iných členských štátov (tak ako sa zaobchádza s osobami z jedného členského štátu, má sa rovnako zaobchádzať aj s osobami z iných členských štátov)

- hospodársky význam slobody podnikania spočíva v tom, aby každý subjekt mohol podnikať tam, kde sú preňho optimálne podmienky pre výkon ekonomickej aktivity

- tak isto, ako pri iných slobodách, je potrebné si uvedomiť, že existuje primárna sloboda (je uvedená v ZES) – sloboda podnikania, výkon závislej činnosti, sloboda služieb, ale tieto sú závislé od odvodených práv => nebolo by možné realizovať slobody voľného trhu, pokiaľ by ZES negarantovala odvodené práva tak pre samotných vykonávateľov jednotlivých slobôd ako aj príslušníkov – je potrebné, aby osoba, ktorá realizuje slobodu, mala právo vstupu na územie iného členského štátu, právo bývať, právo kedykoľvek opustiť územie daného členského štátu

právny základ a vývoj slobody podnikania:- vychádzame z KP – zo ZES – z čl.43 – čl.48 ZES – primárne právo, na základe ktorého potom

odvádzame aj sekundárne právo- v oblasti práva na etablovanie boli prijaté smernice – liberalizačné, koordinačné opatrenia pri realizácii

slobôd i slobody práva na usadenie- tieto liberalizačné smernice boli prijaté na základe čl.44(2) ZES prípadne na základe čl.47 ZES- dochádza k tzv. nerovnomernej liberalizácii v oblasti výkonu podnikateľskej aktivity, pretože boli

prijaté sekundárne pramene práva, ktoré v určitých oblastiach dosiahnu plnú liberalizáciu

osobná pôsobnosť práva na podnikanie- FO, PO (spoločnosti)- FO – ide o štátnych príslušníkov členských štátov EU, pričom platí princíp: o tom, kto je štátnym

príslušníkom členského štátu, rozhodujú členské štáty- adresátmi práva na etablovanie sú tak isto aj podnikatelia –PO (spoločnosti), pričom platí, že tieto PO

musia sledovať hospodársky účel (ich právna forma nie je rozhodujúca) – patria sem nielen verejné podniky, ale aj osoby - subjekty súkromného práva

- sloboda podnikania sa netýka tých spoločností, ktoré nesledujú zárobkovú činnosťpríslušnosť spoločnosti PO k ES sa posudzuje kritériami KP: čl.48(1) ZES:

„So spoločnosťami založenými podľa zákonov členského štátu a ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Spoločenstve, sa pre účel tejto kapitoly zaobchádza rovnako ako s fyzickými osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov.“

- ZES vychádza z teórie sídla a nie z teórie kontroly; teória sídla je zaužívaná aj v slovenskom práva – sídlo obchodných spoločností zistíme z obchodného registra

- niektoré členské štáty používajú na určenie sídla aj tzv. teóriu kontroly – sídlo sa určí na základe miesta, kde dochádza k prijímaniu strategických rozhodnutí o fungovaní podniku

pojem podnikania, obsah slobody podnikania- definícia pojmu podnikanie, etablovanie v ZES nie je obsiahnutá- podnikanie nie je len založenie podniku v určitom členskom štáte, ale zahŕňa aj profesionálny výkon

činnosti SZČO na území iného členského štátu- ZES garantuje právo usadiť sa, právo presídliť sa do iného členského štátu a prevádzkovať v inom

členskom štáte remeselnú, poľnohospodársku, obchodnú alebo inú živnostenskú činnosť- podnikatelia majú možnosť zakladať podniky, riadiť ich, môžu založiť pobočky dcérskej spoločnosti,...- výkony podnikania rozdeľujeme na dve normy:

A. čl.43(1) ZES: V rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu.

- prvá veta znamená právo na presídlenie sa do iného členského štátu ako primárnu norma podnikaniaB. čl.43 a čl.46 ZES – sekundárna norma podnikania, ktorá je závislá od primárnej normy

podnikania

- podnikanie je potrebné vnímať ako SZČ, lebo sa týka len SZČO, lebo pokiaľ by nešlo o SZČ, išlo by o výkon závislej činnosti, teda by išlo o voľný pohyb zamestnancov

- právo podnikania môžu využívať podnikatelia, ktorí vykonávajú legálnu činnosť, teda činnosť, ktorá nebola zakázaná, nie je nemravná, v rozpore s dobrými mravmi

- obsah výkonu SZČ v inom členskom štáte – rozlišujeme:1. primárne podnikanie (zahŕňa zmenu sídla SZČO, zahájenie podnikateľskej činnosti v inom

členskom štáte), pričom osoby môžu podnikať v rôznych oblastiach, napr. športové oblasti, náboženstvo, kultúra; pri charitatívnych činnostiach nemožno hovoriť o podnikaní, pretože chýba zárobkový účel

2. sekundárne podnikanie (zahŕňa zriaďovanie zastúpení, pobočiek, dcérskych spoločností na území iného členského štátu) – právo vstupu na územie iného členského štátu, právo pobytu, právo voľného pohybu, právo ostať v členskom štáte, komplementárne práva a oprávnenia rodinných príslušníkov

obmedzenia a výnimky slobody podnikania- obmedzenie slobody podnikania: príslušník iného členského štátu, zahraničná spoločnosť majú horšie

postavenie ako tuzemský občan alebo tuzemská PO, pričom platí, že nevýhodné postavenie nemusí spôsobovať hospodársku ujmu, ale môže ísť o rôzne správne postupy pre občanov a podniky z iných členských štátov ako je to v prípade osôb domácich, čo teda spôsobuje právnu neistotu vo vzťahu k podnikateľom z iných členských štátov

- čl.49 ZES je vyjadrením pojmu diskriminácie, ktorá je upravená v čl.12 ZES a tento článok prikazuje národný režim v prospech príslušníkov alebo spoločností z iných členských štátov, pričom platí, že je potrebné za každých okolností prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu, čo znamená, že sa zakazujú aj akékoľvek skryté formy diskriminácie

- obrátená diskriminácia – oblasť podpory investícií zo strany členských štátov (podpora zahraničných investícií, daňových zvýhodnení zahraničných podnikov) – v takom prípade platí prípustná forma obrátenej diskriminácie, čo znamená, že domáci podnikatelia sa nemôžu dovolávať zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti

- existujú limity pre podporu zahraničných podnikateľov – KP upravuje pravidlá poskytovania štátnej pomoci, teda štátnu pomoc nemôžu členské štáty poskytovať v akejkoľvek výške, bez akýchkoľvek obmedzení

- čl.45(1) ZES – ustanovenie článku hovorí o tom, že činnosti, ktoré sú úplne alebo čiastočne spojené s výkonom verejnej moci v niektorom členskom štáte, sú vyňaté z pôsobnosti slobody podnikania

- uvedenú podmienku vyňatia spod činnosti je potrebné vykladať v zmysle jednotnej K aplikácie, pričom platí, že v zmysle tejto výnimky je, že určitá činnosť môže byť vykonávaná len vlastnými štátnymi príslušníkmi

- pojem verejnej moci SD nie je jasne definovaný – SD vychádza v jednotlivých prípadoch z negatívnej definície, čo znamená, že občan EU je privilegovaný vo vzťahu k výsostným právomociam svojho členského štátu, teda je v právomoci členských štátov, aby si určili, ktoré činnosti budú vybavené verejnou mocou, resp. ktoré budú spojené s výkonom verejnej moci

- výnimka musí byť spojená s prípadmi, ktoré sú skutočne nevyhnutne spojené s výkonom verejnej moci

VOĽNÝ POHYB SLUŽIEB- je charakterizovaný tiež zákazom diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, pričom pri službe pôjde

o plnenie, výkony, ktoré sú spravidla poskytované za odmenu, pokiaľ nepodliehajú predpisom o voľnom pohybe tovaru, kapitálu alebo o voľnom pohybe osôb

- voľný pohyb služieb predstavuje akúsi strednú kategóriu – pokiaľ nie sme si istí, teda nie je možné presne špecifikovať, či ide o voľný pohyb tovaru, kapitálu alebo osôb, SD príslušnú problematiku subsumuje pod problematiku voľného pohybu služieb

- cieľom ZES je postupné odstraňovanie obmedzení, ktoré sa týkajú oblasti voľného pohybu služieb- vydávanie smerníc, ktoré požadujú národný režim pre uplatňovanie slobody voľného pohybu služieb- smernice sú liberalizačné, majú odstraňovať prekážky pre voľný pohyb služieb; sú aj harmonizačné,

teda členským štátom sa zakazuje vydávať predpisy, ktoré obmedzujú voľný pohyb- z čl.50(1) ZES vyplýva, že sloboda voľného pohybu služieb sa týka nehmotných plnení, nehmotných

výkonov- čl.50(2) ZES – uvádza príklady činností – teda tie, ktoré majú povahu priemyselnej , obchodnej,

remeselnej povahy alebo činnosti v oblasti slobody povolaní- ako služby treba chápať také plnenie, také výkony, ktoré sú realizované samostatne, teda opäť tu

vidíme rozdiel oproti zamestnancovi, ktorý nevykonáva svoju činnosť samostatne- služby sú spravidla vykonávané za odplatu, čo znamená, že poskytovateľ služby sleduje zárobkový

účel, cieľ, podieľa sa na hospodárskom živote- nie je nevyhnutné, aby odplata bola vyjadrená finančne, ale postačuje, ak existuje protiplnenie, ktoré

má hodnotu- hodnota protiplnenia v zmysle judikatúry SD nemusí zodpovedať hodnote poskytnutej služby, protiplnenie môže mať aj oveľa nižšiu hodnotu

- vymedzenie činností v čl.50(2) ZES je len príkladné, teda zahrňuje aj iné druhy aktivít, napr. výkon umeleckej, športovej činnosti,...

časové obmedzenie poskytovania služieb- toto nie je rozhodujúce; sloboda služieb sa vzťahuje aj na cezhraničný obchod, zahŕňa právne pomery,

ktoré boli uzatvorené aj na dlhú dobu (licenčné zmluvy, poisťovacie zmluvy)- časové hľadisko, teda ako dlho sa musí zmluva realizovať, nikde nie je stanovené

- základná sloboda poskytovania služieb sa vzťahuje na prípady s európskym prvkom (musí byť vždy prítomný, aby sme mohli hovoriť o voľnom pohybe služieb v rámci ES)

- zásadné pravidlo o európskom prvku – poskytovateľ služby a príjemca služby majú sídlo v iných členských štátoch

- môžu nastať 3 modelové situácie:1. poskytovateľ služby sa zdržiava na území štátu príjemcu služby za účelom poskytnutia služby –

aktívna sloboda služieb – v tomto prípade nejde o podnikanie, rozhoduje časové hľadisko, keďže voľný pohyb služieb je časovo obmedzené (končí sa vykonaním služby), podnikanie je charakteristické svojou trvalosťou

2. príjemca služby sa nachádza v štáte poskytovateľa služby – pasívna sloboda služieb 3. hranice členského štátu prekračuje iba samotná služba, teda osoby (prijímateľ aj poskytovateľ služby)

sú z jedného členského štátu, avšak služba má cezhraničný charakter

- je potrebné rozlišovať medzi tovarom a službou- služba má svoje charakteristické vlastnosti, ktoré ju odlišujú od tovaru:

a) nemôže byť skladovaná,

b) musí byť spotrebovaná v okamžiku poskytnutia (v tomto okamžiku sa zároveň aj spotrebúva),

c) je potrebné, aby existoval bezprostredný kontakt medzi poskytovateľom a prijímateľom služby

- zakázaná činnosť nemôže byť predmetom ochrany KP- v prípade činností, ktoré nie sú výslovne zakázané, je potrebné skúmať ich súlad s verejným poriadkom

osobná a vecná pôsobnosť voľného pohybu služieb- voľný pohyb služieb sa vzťahuje na akékoľvek úkony, ktoré sú poskytované cez hranice členských

štátov (musí byť prítomný K prvok) – platí, že k primárnemu právu je potrebné priradiť aj právo sekundárne (právo cestovať do iného členského štátu, právo na pobyt,...)

obmedzenia voľného pohybu služieb- týka sa štátnych príslušníkov členských štátov- ustanovenia ZES hovoria, že pokiaľ služby súvisia s výkonom verejnej moci, resp. by to bolo

odôvodnené verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravie – tak toto sú dôvody pre obmedzenie voľného pohybu služieb

- členské štáty musia prípustné výnimky voľného pohybu služieb posudzovať reštriktívnym spôsobom tak, aby nedochádzalo k zbytočným obmedzeniam

VOĽNÝ POHYB PRÁVNYCH SLUŽIEB- dve smernice, ktoré upravujú voľný pohyb právnych služieb- tieto smernice boli transponované do slovenského Zákona o advokácii , pričom dávajú možnosť

právnikom z členských štátov, aby vykonávali advokátsku profesiu v inom členskom štáte – a to na základe dočasného výkonu právnych služieb alebo na základe trvalého výkonu právnych služieb

- Zákon o advokácii špecifikuje dve kategórie pracovných euroadvokátov – hosťujúci euroadvokát a usadený euroadvokát

v tejto oblasti boli rôzne prípady:- francúzsky advokát s francúzskym štátnym občianstvom sa diskvalifikoval na výkon právnickej činnosti

vo Francúzsku- odchádza do Nemecka, kde získava štátne občianstvo a začína v Nemecku pôsobiť ako Rechtsanwalt

a pod týmto titulom sa vracia do Francúzska a chce tu poskytovať právne služby, ale Francúzsko bolo proti = je to v súlade s KP?

- konanie francúzska bolo v rozpore s KP – ide o nemeckého advokáta a aj napriek tomu, že mal zákaz právnickej činnosti vo Francúzsku, môže poskytovať právne služby ako nemecký advokát

- právnik, ktorý poskytuje právne služby v inom členskom štáte, musí rešpektovať etické princípy, pravidlá, ktoré sú ustanovené v hosťujúcom členskom štáte

- pri usadených euroadvokátoch: ak by bol pozastavený výkon advokácie v domácom členskom štáte, je notifikačná povinnosť príslušnej samosprávnej organizácie, aby informovala komoru hosťujúceho členského štátu

- ak by sa hosťujúci euroadvokát dopustil v hosťujúcom štáte nejakého priestupku, podlieha tu disciplinárnemu konaniu

- ak advokátovi pozastavia v domovskom štáte výkon advokácie, stráca možnosť vykonávať advokátsku činnosť aj v hosťujúcom štáte, lebo právnik vystupuje v hosťujúcom štáte pod titulom domovského štátu – tu potom neexistuje právny základ na to, aby poskytoval právne služby aj v inom členskom štáte (nemá titul)

- ak sa právnik stane euroadvokátom, členské poplatky platí aj v domovskom, aj v hosťujúcom členskom štáte

- tieto právnické smernice upravujú len činnosť advokáta, teda vnímajú advokáta ako právnika

PRÁVO HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽEDohody obmedzujúce súťaž – čl.81

- súťažná politika – je vyjadrením určitých konkrétnych cieľov, ktoré sú potom následne vyjadrené nástrojom – právom, čiže KP je nástrojom na dosiahnutie cieľov politík ES

- cieľom hospodárskych politík nie je dosiahnutie stavu dokonalej hospodárskej súťaže, lebo to nie je reálne možné, ale chce sa k tomu aspoň priblížiť

- stav dokonalej hospodárskej súťaže: keď nie sú podniky, ktoré by boli dominantné- v rámci súťažného práva ide o ochranu spotrebiteľa, lebo sa nemá ako brániť, ochrana menších

podnikov, ochrana jednotného spoločného vnútorného trhu- v oblasti ochrany hospodárskej súťaže pôsobia: EK (má za úlohu zabezpečiť dodržiavanie KP), Rada (legislatívny orgán), ESD, SPS (úloha v prípade výkladu práva – konanie o neplatnosť čl.230, konanie o porušenie zmluvy

čl.226 až 228– v prípade poskytovania štátnej pomoci), VŠ orgány ochrany hospodárskej súťaže, VŠ súdy- každý podnik vstupuje do ekonomických vzťahov v rámci nejakého úseku trhu (relevantný trh), ktorý je

miestom, kde sa stretávajú výrobcovia, predajcovia, odberatelia, spotrebitelia- každý podnik má vlastný, konkrétny trh – vždy hovoríme o inom relevantnom trhu, ktorý je potrebné

určitým spôsobom vymedziťvymedzenie relevantného trhu- EK prijala oznámenie o definícii relevantného trhu, ktoré vychádza z ustanovení judikatúry ESD- Oznámenie nie je právne záväzné, ale EK na základe neho postupuje pri definovaní relevantného trhuzložky relevantného trhu:1. tovarová, vecná dimenzia – tovarovo relevantný trh sa skladá zo všetkých tovarov alebo služieb, ktoré

sa považujú za vzájomne zameniteľné, nahraditeľné z pohľadu odberateľa alebo spotrebiteľa z dôvodu charakteristiky, ceny alebo zamýšľaného použitia

- použije sa test zameniteľnosti: či v prípade zvýšenia ceny výrobku o 10%-15% spotrebiteľ tento výrobok zamení iným => ak áno, aj tento výrobok sa nachádza na tom istom tovarovo relevantnom trhu (tento test bol vyvinutý v USA)

2. geografická, priestorová a časová dimenzia – ide o oblasť, v ktorej sú podniky schopné a ochotné poskytovať, dodávať svoje tovary a služby a oblasť, v ktorej sú spotrebitelia, odberatelia ochotní za tovarmi a službami cestovať

3. časová dimenzia – vo väčšine prípadov je zahrnutá už vo vecnom vymedzení relevantného trhu, ale občas dochádza aj k zmene na relevantnom trhu z hľadiska času

- podniky sa snažia vždy o čo najširšiu definíciu relevantného trhu - trhová sila, trhový podiel – ďalšia kategória- trhový podiel možno určiť len ak je vymedzený relevantný trh a na základe určenia trhového podielu

vieme určiť, či nejaký podnik má aj trhovú silu- normy K súťažného práva sú priamo aplikovateľné, aplikuje sa aj princíp prednosti KP

čl.81 ZES - dotýka sa dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž- ide o vyjadrenie vôle viacerých subjektov pôsobiacich na trhu

Článok 81

1) Nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné so spoločným trhom: všetky dohody medzipodnikateľmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu, najmä tie, ktoré:

a) priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky;b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície;c) rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania;d) uplatňujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voči ostatným obchodným

partnerom, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;

e) podmieňujú uzatváranie zmlúv s ostatnými zmluvnými stranami prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

2) Všetky dohody alebo rozhodnutia zakázané podľa tohto článku sú automaticky neplatné.3) Ustanovenia odseku 1 sa však neuplatnia na:— dohody alebo kategórie dohôd medzi podnikateľmi,— rozhodnutia alebo kategórie rozhodnutí združení podnikateľov,— zosúladené postupy alebo kategórie zosúladených postupov,ktoré prispievajú:

o k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pričom

o umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, a ktoré:a) neukladajú príslušným podnikateľom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutietýchto cieľovb) neumožňujú týmto podnikateľom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej častidaných výrobkov.

Štruktúra čl.81- odsek (1) vyjadruje zákaz – zakazuje určité druhy dohôd ako odporujúce spoločnému trhu a obsahuje

demonštratívny výpočet zakázaných konaní- odsek (2) upravuje sankciu – zmluva podľa (1) je automaticky neplatná- odsek (3) upravuje výnimky – tzv. úniková klauzula – výnimka z aplikácie čl.81(1), ale pod podmienkou,

že: dohoda, ktorá je uzatvorená, spĺňa uvedené podmienky- na to, aby sme mohli usúdiť, či daná dohoda je zakázaná alebo nie, musíme skúmať nasledujúce

podmienky:

a) či dané správanie je možné určiť tak v podniku alebo združeniu podnikovpojem podnik

- vychádzame z judikatúry ESD – podnik je akýkoľvek subjekt, ktorý vstupuje do ekonomickej aktivity, bez ohľadu na jeho právny stav, spôsob jeho financovania

- kľúčovým prvkom definície je vstup do ekonomickej aktivity- tento pojem sa neustále vyvíja podľa aktuálneho problému, situácie- podniky, ktoré vykonávajú verejnú moc, pokiaľ nie sú obchodnej povahy, sa nebudú považovať za

podniky- inštitúcie, ktoré sú založené na princípe solidarity prerozdeľovania zdrojov (sociálne ústavy) tiež

nepovažujeme za podniky- aplikuje sa pre celé súťažné právo

b) či daná dohoda spadá pod sféru európskeho K súťažného práva- ak zistíme, že nepôjde o K súťažné právo, budú sa aplikovať VŠ normy- podmienkou toho, aby bol ovplyvnený obchod medzi členskými štátmi, stačí aby existovala dostatočná

pravdepodobnosť ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi

- súťažné právo má extrateritoriálny účinok – aj podniky so sídlom v tretích štátoch musia rešpektovať existenciu K súťažného práva, pričom SD ES vyslovil 2 doktríny:

1. materská spoločnosť so sídlom mimo EU zodpovedá za konanie svojich dcérskych spoločností (bánk), ktoré pôsobia v rámci EU

2. doktrína skúmania účinku – správanie, konanie subjektu mimo EU ovplyvňuje hospodársku súťaž ES – ESD skúma aj podniky, ktoré majú sídlo mimo EU, ale môžu ovplyvniť hospodársku súťaž členských štátov EU

- ZES uvádza tri druhy dohôd: dohody medzi podnikateľmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy – z dôvodu, aby akákoľvek dohoda, bez ohľadu na jej formu spadala pod čl.81

- koncept dohody je veľmi široký a zahŕňa akékoľvek druhy dohôd- čl.81 sa týka aj dohôd, ktoré nikdy neboli uvedené do praxe, ale dokázali by ovplyvniť obchod- dohody sa uzatvárajú len medzi nezávislými podnikmi- rozoznávame horizontálne, vertikálne dohody

zosúladené postupy - musí existovať: mentálny konsenzus, aby si boli podniky vedomé, na čom sa dohodli dôkaz, že podniky sa správajú paralelne – dôkaz skutočnej spolupráce

- jednostranné obežníky – aj jednostranné akcie sú dohodami, pokiaľ predajcovia s tým súhlasia a pristúpia na tieto obežníky

c) či daná dohoda má za cieľ (následok) ovplyvnenie, obmedzenie hospodárskej súťaže- pokiaľ sa dokáže, že došlo k obmedzeniu súťaže ako následok takejto dohody, možno za toto

obmedzenie podniky postihnúť- ak následok nenastal, možno postihnúť podniky aj vtedy, ak cieľom bolo obmedzenie súťaže- SD ES aj EK považujú za dohody, ktoré majú za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže aj také dohody,

ktoré obsahujú klauzuly o rozdelení trhu, o obmedzení výroby, predaja, o fixovaní cien, o výmene cenových informácií (o cenách)...

Čl.81(3)- upravuje možnosť vyňatia dohody spod pôsobnosti čl.81(1) – tzv. úniková klauzula- sú v ňom stanovené 4 kritériá na aplikáciu jeho aplikáciu – dve sú pozitívnej a dve negatívnej povahy- tento odsek sa aplikuje priamo – je na podnikoch (právnych zástupcoch), aby sami zhodnotili, či

uzavretá dohoda je v súlade s K súťažným právom- nariadenie 17/62 bolo zrušené – upravovalo možnosť udeľovania individuálnych výnimiek EK, ktoré

spočívali v tom, že dohody, ktoré mohli potencionálne ovplyvniť súťaž, by mali byť nahlásené EK, ktorá podnikom oznámi, či daná dohoda je alebo nie je protisúťažná

- EK bola zaplavovaná žiadosťami o notifikáciu, dohodami, ktoré nemali vplyv na súťaž – z toho dôvodu došlo k reforme s účinnosťou k 1.5.2003 a nariadenie 17/62 bolo nahradené nariadením 1/2003 => individuálne výnimky neexistujú

- EK praxou zistila, že niektoré druhy dohôd nie sú nebezpečné pre hospodársku súťaž – z toho dôvodu EK začala vydávať blokové výnimky, ktoré isté druhy dohôd považujú za súladné so súťažným právom ad hoc – pokiaľ daná dohoda spĺňa požiadavky stanovené touto výnimkou, považuje sa za súladnú s čl.81

- boli vydané blokové výnimky horizontálnej aj vertikálnej povahy- tieto výnimky majú povahu nariadení

čl.81(2)- upravuje sankciu- uzatvorené dohody, ktoré sú rozporné s čl.81, sa považujú za automaticky neplatné, teda tu existuje

určitý súkromnoprávny a verejnoprávny následok- súkromnoprávny následok spočíva v tom, že zmluvné strany dohody sa nemôžu dovolávať ustanovení

vo vzťahu k druhej zmluvnej strane (lebo dohoda je neplatná)- verejnoprávny následok je uloženie sankcie zo strany orgánu aplikácie práva – až do výšky 10% z

obratu za predchádzajúci účtovný rok

Dominantné postavenie podnikovčl.82 – zákaz zneužívania dominantného postavenia

Článok 82Akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na spoločnom trhu či jeho podstatnej častijedným alebo viacerými podnikateľmi sa zakazuje ako nezlučiteľné so spoločným trhom, ak satým ovplyvní obchod medzi členskými štátmi.Takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä:

a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok;

b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov;c) uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach,

čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;d) podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou

alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

- upravuje jednostranné konanie dominantného podniku – ne je tu prítomný súlad viacerých vôlí, viacerých subjektov (ak je to v prípade čl.81 – kartelové dohody)

- môže ísť o jedného predajcu, nákupcu alebo viacerých predajcov, nákupcov – vtedy hovoríme o kolektívnom dominantnom postavení podnikov

podmienky aplikácie čl.821. skúmame relevantný trh – keď ho určíme, vieme určiť podniky, ktoré na ňom fungujú (vieme ich

identifikovať) – zistíme aj to, či podnik má dominantné postavenie (určitý podiel ne relevantnom trhu) 2. zisťujeme, či podnik má dominantné postavenie – či má trhovú silu- ide o postavenie podniku – takú ekonomickú silu, ktorá mu umožňuje zabráneniu efektívnej súťaže ne

relevantnom trhu tým, že má silu správať sa do značnej miery nezávisle od svojich súťažiteľov, zákazníkov, spotrebiteľov =>

a) schopnosť zabraňovať hospodárskej súťaži a b) schopnosť správať sa nezávislec) trhový podiel (jeden z identifikátorov trhovej sily)d) existencia bariér pre vstup na trh (ide o práva, s ktorými disponuje iba jeden, konkrétny podnik)- pri dominantnom postavení podniku sa skúma vysoký podiel na trhu, pričom platí, že trhový podiel je

len jednou zo skúmaných zložiek- z judikatúry platí prezumpcia – pokiaľ je trhový podiel viac ako 50%, podnik sa považuje za dominantný- trhový podiel sa skúma v určitom čase (nebezpečnejší je podnik, ktorý má dominantné postavenie

počas omnoho dlhšieho obdobia, napr. 20 rokov, ako podnik s dominantným postavením napr. 2 roky, aj keď možno s väčším podielom na relevantnom trhu)

- ďalšími bariérami sú napr. keď štát monopolom priznáva určité práva, ktoré sú určené iba im, vlastnenie patentov, dispozícia s know-how, rôzne licencie, disponovanie so zdrojmi, vertikálna integrácia, reputácia (správanie podniku, minulosť), existencia vysokých nákladov pre začatie podnikania

kolektívne dominantné postavenie- vyskytuje sa, ak je prítomná oligopolistická štruktúra trhu – na trhu je prítomný len malý počet

podnikov – čo dáva predpoklad toho, aby podniky medzi sebou ľahko kooperovali (poznajú sa, vedia predvídať svoje správanie a existujú medzi nimi ekonomické vzťahy)

- vo vzťahu navonok sa tieto podniky, ktoré majú kolektívne dominantné postavenie, javia ako kolektívny (jeden) subjekt

- ovplyvnená musí byť podstatná časť spoločného trhu- na to, aby sme mohli aplikovať čl.82, musíme dokázať, že dominantné postavenie sa zneužíva, alebo

KP nezakazuje dominantné postavenie, ale jeho zneužívanie- čl.82 uvádza 4 príklady zneužívania dominantného postavenia (demonštratívny výpočet):

zneužívanie dominantného postavenia môže zahŕňať najmä:a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných

obchodných podmienok;b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov;c) uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čím ich v

hospodárskej súťaži znevýhodňujú;d) podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa

obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

- môže ísť o rôzne koristnícke spôsoby alebo protisúťažné zneužívanie- koristnícke spôsoby zneužívania postihujú predovšetkým spotrebiteľov – pôjde o cenové

znevýhodnenie, cenové navýšenie cien, odmietnutie dodávok- protisúťažné zneužívania sa dotýkajú trhovej štruktúry, konkurentov, rozdelenia trhu- politika predátorských cien má znemožniť konkurentom etablovať sa na trhu

nariadenie 1/2003 – čl.1(1) a ďalšie: dohody, rozhodnutia, zosúladené postupy sú zakázané bez toho, aby bolo potrebné predchádzajúce

rozhodnutie zneužívanie dominantného postavenia je zakázané bez toho, aby bolo potrebné predchádzajúce

rozhodnutie

pri aplikácii čl.81(3) sa tiež nepožaduje predchádzajúce rozhodnutie čl.81 a 82 sú priamo aplikovateľné na území členských štátov právomoci EK – v oblasti vyšetrovania – môže vstupovať do podnikov, do bydliska jednotlivých

manažérov (keď EK vyšetruje porušenie súťažného práva, EK požiada orgány v členských štátoch, aby začali konanie – pracovníci, zamestnanci PMÚ na neohlásenú návštevu na vykonanie kontroly)

treba si všimnúť ustanovenia nariadenia, ktoré upravujú sankcie a za akých okolností – do 10% celosvetového obratu za predchádzajúci účtovný rok

právomoci EK (čo môže robiť) čl.81,82 sa aplikujú priamo – aká situácia môže nastať? => PMÚ môže tieto články aplikovať – ak

nastane situácia, že protisúťažné ustanovenia porušia viaceré podniky vo viacerých členských štátoch, nemôže v každom štáte vlastný VŠ orgán ochrany hosp. súťaže uložiť pokutu 10% celosvetového obratu -> preto platí princíp: ktorý orgán na ochranu hosp. súťaže začne prvý vo veci konať, má právo aj vyšetrovanie dokončiť; pokiaľ do konania vstúpi EK, môže si aprahovať právomoc a EK vyšetrovanie, konanie dokončí

- zapamätať riešenie právomoci EK, VŠ orgánov ochrany hospodárskej súťaže, súkromnoprávne a verejnoprávne dôsledky sankcie (čl.81(2))

- orgány, ktoré vyšetrujú, môžu navzájom požadovať informácie (EK -VŠ orgány ochrany hosp. súťaže - VŠ súdy)

- PMÚ – rozhodnutia - pozrieť

KONTROLA KONCENTRÁCIÍ- nie je upravená v primárnom práve, ale je upravené v sekundárnom práve- nariadenie 139/2004 o kontrole koncentrácií- ďalšia oblasť súťažného práva- o koncentrácii hovoríme vtedy, ak daná koncentrácia má komunitárnu dimenziu- pod koncentráciou rozumieme získanie kontroly (niekto získa kontrolu nad nejakým iným podnikom) –

ide o situáciu, keď sa: a. dva nezávislé podniky zlúčia do jedného podniku alebo

b. dva nezávislé podniky zlúčia časť svojich aktivít a vytvoria spoločný podnik (joint venture) alebo

c. podnik A získa kontrolu nad podnikom B - kontrola de facto – skúma sa či došlo alebo nedošlo ku koncentrácii – podnik, ktorý vlastní len malé % akcií, napr. 27%, ale ostatná vlastnícka štruktúra je rozdrobená a de facto získava takýto „majoritný“ akcionár kontrolu, vplyv na rozhodovanie spoločnosti – ide o koncentráciu (navýšenie vlastníckeho podielu v spoločnosti)

- keď sa posudzuje kontrola koncentrácií, skúma sa kontrola de facto, nie kontrola podľa práva, de iure; posudzuje sa reálny vplyv nadobúdateľa na získaný podnik

spoločný podnik - joint venture- druh spoločného podniku kedy sa zlúčia dva predtým nezávislé podniky (alebo ich časť), pričom

spoločný podnik je autonómnou hospodárskou jednotkou, pričom platí, že materské spoločnosti vykonávajú spoločnú kontrolu nad spoločným podnikom, ale spoločný podnik je autonómnou hospodárskou, ktorá nezávisle funguje na trhu, teda vystupuje navonok ako nezávislý, samostatný podnik – takýto podnik má svoj vlastný manažment, personál, svoj vlastný majetok

- existuje ešte druhý spôsob spoločného podniku (jednoduché spoločné podniky) – rozdiel: pokiaľ by išlo o nejakú spoluprácu – podniky sa dohodnú na spolupráci v nejakej oblasti (napr. vývoj), ale nevytvoria spoločný podnik – nevystupuje vo vlastnom mene (nie je samostatnou hospodárskou jednotkou) – je tu iný právny režim, teda nepôjde o koncentráciu , ale daná dohoda sa bude posudzovať v zmysle článku 81 ZES

- dôvody koncentrácie sú rôzne – rozširovanie svojho vplyvu - majetkového, efektivita; podniky sa zlučujú aby boli konkurencie schopné a vedeli byť samostatné

- koncentrácia je legálne definovaná v čl. 3 nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácií- pokiaľ sa zistí, že ide o koncentráciu, sledujú sa ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené – aby sme

mohli aplikovať KP, musíme zistiť, či daná koncentrácia má komunitárnu dimenziu- komunitárna dimenzia koncentrácie - vykonanie kompetenčného testu, na základe ktorého sa

stanovujú hranice medzi národným právom a KP - nariadenie o kontrole koncentrácií sa vzťahuje len na koncentrácie, ktoré majú komunitárnu

dimenziu- v rámci týchto koncentrácií sa uplatňuje one stop control – pokiaľ koncentrácia má komunitárnu

dimenziu, bude ju posudzovať výhradne a výlučne EK – do veci nebudú zasahovať príslušné orgány členských štátov (Protimonopolný úrad v SR) – účelom je zvýšenie efektívnosti (pokiaľ by mala byť koncentrácia súbežne ohlasovaná aj na VŠ orgánoch, bolo by to nákladné a zdĺhavé)

- nariadenie obsahuje možnosti, že vo veci budú konať aj príslušné orgány členských štátov, pokiaľ sú tak požiadané zo strany EK, napr. koncentrácia Tesco-cafoure

- komunitárna dimenzia koncentrácie sa zakladá na obratových kritériách, pričom sa skúma celosvetový, ako aj celokomunitárny obrat – pokiaľ je celosvetový obrat účastníkov koncentrácie viac ako 5miliard € a celkový obrat každého z účastníkov koncentrácie je viac ako 250 miliónov €, koncentrácia má komunitárnu dimenziu

- obratové kritériá musia byť splnené súčasne, kumulatívne - ZES – pokiaľ každý z účastníkov koncentrácie dosahuje viac ako 2/3 svojho celkového obratu v rámci

ES v jednom členskom štáte – pokiaľ sú tieto obraty dosiahnuté v jednom a tom istom členskom štáte, koncentrácia nemá komunitárnu dimenziu - keďže koncentrácia zasahuje do hospodárstva, do trhovej štruktúry daného členského štátu, je efektívnejšie a výhodnejšie, aby koncentráciu posúdil príslušný orgán v danom štáte

- výpočet obratu – v podmienkach ES EK vydala oznámenie o výpočte obratu, ktoré hovorí, čo všetko sa zahŕňa/nezahŕňa do obratu (podobne aj Protimonopolný úrad vydal vyhlášku o výpočte obratu)

- kontrola koncentrácií má extrateritoriálny účinok – pokiaľ sú splnené obratové kritériá, je potrebné, aby ju schvaľovala EK, hoci ide o subjekty z tretích štátov (napr. zlúčenie kráľovskej banky kanadskej a montrealskej banky)

- účastníci koncentrácie v oznámení vymedzujú relevantný trh – keď určíme relevantný trh, vieme určiť trhové podiely účastníkov koncentrácie – platí pravidlo de minimis, ktoré upravuje čl.32 nariadenia – platí prezumpcia – pokiaľ účastníci koncentrácie nedosahujú na relevantnom trhu trhový podiel 25%, prezumuje sa, že koncentrácia nemá značný dopad na efektívne fungovanie súťaže na relevantnom trhu (alebo na jeho podstatnej časti

- čl.2(3) nariadenia – koncentrácia, ktorá značne naruší účinnú hospodársku súťaž na relevantnom trhu alebo na jeho podstatnej časti v dôsledku svojho dominantného postavenia sa vyhlási za nezlučiteľnú

so spoločným trhom – ak by koncentráciou malo dôjsť k vytvoreniu dominantného postavenia, alebo by sa ňou malo posilniť už existujúce dominantné postavenie, EK takúto koncentráciu nepovolí

- ak by koncentráciou malo vzniknúť kolektívne dominantné postavenie, tiež sa takáto koncentrácia nepovolí

- aby účastníci koncentrácie presvedčili EK o nutnosti schválenia koncentrácie, majú poruke dva argumenty: 1. daná koncentrácia zabezpečí, že nedôjde ku krachu podniku (lebo ak by nedošlo ku koncentrácii, daný podnik by zanikol a aj tak by došlo k prebratiu zákazníkov zo strany nadobúdateľa); 2. zvýšenie efektivity – spotrebiteľom by koncentráciou vznikol nejaký benefit – prínos pre spotrebiteľov

- tieto dôvody sa požičiavajú z článku 81(3); EK berie do úvahy dôvody uvedené v tomto článku

procesná stránka- k nariadeniu 139/2004 existujú aj ďalšie vykonávacie predpisy – nariadenie EK, ktoré implementuje

nariadenie 139/2004; oznámenie EK o zjednodušenom postupe voči koncentrácii; odporúčania EK o koncentráciách

- účastníci koncentrácie sú povinní vyplniť formulár CO, keď oznamuje koncentráciu- pričom sa môžu ešte pred uzatvorením dohody, ktorou má vzniknúť koncentrácia, skontaktovať

s úradníkmi EK a môžu vyzistiť ich názor na koncentráciu – tzv. prednotifikačná fáza konania- oficiálna fáza konania sa začína oznámením koncentrácie na príslušnom formulári v zmysle článku 4

nariadenia 139/2004- koncentrácia sa oznamuje po uzatvorení príslušnej zmluvy, na základe ktorej dochádza ku

koncentrácii, ale ešte pred jej vykonaním – pokiaľ účastníci koncentrácie nemajú rozhodnutie EK o schválení koncentrácie, nadobúdateľ nesmie vykonávať akcionárske práva alebo práva spoločníka – nesmie mať vplyv na chod spoločnosti (nemôže meniť manažment, nemôže prijímať obchodné rozhodnutia...)

- ak je koncentrácia oznámená, dochádza k vyšetrovaniu, ktoré má dve fázy:1. fáza - prvotné posúdenie koncentrácie – môže sa skončiť do 25 pracovných dní, pokiaľ EK nezistí

žiadne zásadné prekážky pre koncentráciu; v prípade ak tieto prekážky exitujú -> 2. fáza2. fáza – nesmie trvať viac ako 90 pracovných dní; predstavuje hĺbkovú analýzu EK vo vzťahu ku

koncentrácii, pričom na záver má EK niekoľko možností:a) koncentráciu vyhlási za súladnú so spoločným trhomb) vyhlási ju za súladnú so spoločným trhom, avšak uloží účastníkom koncentrácie podmienky, ktoré

musia splniť, aby koncentrácia bola označená za súladnú so spoločným trhom (podmienečné schválenie koncentrácie)

c) vyhlási koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom- pokiaľ EK rozhodne negatívne, je prípustný opravný prostriedok v zmysle článku 230 ZES, na základe

ktorého sa môžu dotknutí účastníci domáhať zrušenia rozhodnutia EK, ktorým dochádza k zamietnutiu koncentrácie

- účastníci koncentrácie sú neprivilegovanými žalobcami, avšak majú právny záujem na rozhodnutí vo veci

ŠTÁTNA POMOC- aj štáty môžu narušiť efektívne fungovanie hospodárskej súťaže prostredníctvom poskytnutia štátnej

pomoci- štátna pomoc ako taká v ES zmysle KP je zakázaná- štruktúra článku 87 ZES – upravuje štátnu pomoc- má tri odseky:

o čl.87(1) – hovorí o generálnom zákaze štátnej pomoci – ak táto zmluva neustanovuje inak, pomoci poskytované v akejkoľvek forme štátmi alebo zo štátnych prostriedkov, ktoré narúčajú alebo ohrozujú hospodársku súťaž tým, znevýhodňujú určité podnikateľské subjekty alebo výrobu niektorých tovarov, sú nezlučiteľné so spoločným trhom v rozsahu, v ktorým nepriaznivo ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi – generálny zákaz

- pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme – nemusí ísť len o priamu finančnú dotáciu dotknutému podnikateľskému subjektu, ale napr. poskytnutie bezúročnej pôžičky alebo výhodnej pôžičky, akú by získal normálne na bežnom trhu

- znakom štátnej pomoci je adresnosť pomoci – adresnosť dotácie konkrétnej osobe- pokiaľ by pomoc nebola adresná, bola by všeobecná, a teda nemožno hovoriť o štátnej pomoci

- musíme vedieť identifikovať subjekt, ktorý je príjemcom štátnej pomoci, aby sme vedeli určiť, či ide o štátnu pomoc – Zákon o štátnej pomoci

- na úseku štátnej pomoci je činné Ministerstvo financií- pomoc poskytovaná štátom alebo zo štátnych prostriedkov – ide o všetky verejné financie, či sú

poskytované priamo zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu samospráv - VUC, obcí,...aj podniky, ktoré sú ovládané štátmi, ktoré poskytnú výhodnejšie podmienky konkrétnemu subjektu, ide o štátnu pomoc čl.87(2) – hovorí o tom, že isté druhy štátnej pomoci sú ex lege zlučiteľné so spoločným trhom :

a) pomoci sociálnej povahy poskytované individuálnym spotrebiteľom za podmienky, že sa poskytujú bez diskriminácie súvisiacej s pôvodom výrobkov – poskytnutie akákoľvek sociálnej dávky obyvateľom;

b) pomoci určené na náhradu škôd spôsobené prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami;

c) podpory poskytované hospodárstvu určitých oblastí SRN postihnutými rozdelením Nemecka – dnes sa už neposkytuje

čl.87(3) – tento odsek hovorí o štátnej pomoci, ktorá môže byť považované za zlučiteľné so spoločným trhom – ide o: a) oblasti s mimoriadne nízkou životnou úrovňou a vysokou nezamestnanosťou – ak keď

posudzujeme nízku životnú úroveň, nízku výkonnosť ekonomík niektorých regiónov, neposudzujeme ich s ohľadom na konkrétny, príslušný štát, ale vždy berieme do úvahy celoeurópsky (v rámci ES) priemer;

b) pomoci na podporu uskutočňovania významného projektu spoločného európskeho záujmu alebo odstraňovanie vážnej poruchy v hospodárstve niektorého členského štátu,

c) pomoci na podporu rozvoja určitých hospodárskych aktivít alebo oblastí; d) pomoc pri zachovaní kultúrneho bohatstva, dedičstva, atď.čl.88 ZES – dáva v oblasti štátnej pomoci značnú právomoc EK

- EK posudzuje poskytovanie štátnej pomoci zo strany členských štátov a vyhlasuje poskytnuté pomoci za rozporné so súťažným právom

- je potrebné rozdeliť štátnu pomoc už existujúcu a novú štátnu pomoc- existujúca štátna pomoc – štátna pomoc, ktorá bola udelená podnikom pred platnosťou KP,

prístupových zmlúv- nová štátna pomoc – na túto sa vzťahuje právomoc EK rozhodnúť o jej zlučiteľnosti so súťažným

právom

- z procesného hľadiska – ak dôjde k poskytnutiu štátnej pomoci, môžu aj iné členské štáty požadovať od štátu, ktorý túto pomoc poskytol, aby ju považoval za nelegálnu – môžu iniciovať konanie pred ESD o porušení zmluvy, pričom články 226,227 sa neaplikujú => nemusí prebehnúť predbežné prejednanie veci pred EK

- výnimky platia aj v tejto oblasti – formou nariadení- platí pravidlo de minimis, na základe ktorého, ak je poskytnutá štátna pomoc do stanovenej výšky,

počas stanovenej doby, štátna pomoc je súladná so spoločným trhom (nariadenie o štátnej pomoci de minimis)

- na rôzne druhy sektorov ekonomiky – osobitné pravidlá poskytovania štátnej pomoci- podniky, ktoré sú malé a stredné, môžu benefitovať zo štátnej pomoci za stanovených podmienok

(nariadenie o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky)- rekvalifikácia pracovnej sily – tiež môže dôjsť k poskytnutiu štátnej pomoci (nariadenie o štátnej

pomoci vzdelávaniu)

SCHENGENSKÝ SYSTÉM- týka sa kontrol medzi členskými štátmi- kontroly medzi členskými štátmi sa zrušili, čo malo za následok posilnenie kontrol na vonkajších

hraniciach- právna úprava: 2.protokol pripojený k ZES – protokol o začlenení schengenského acqui do rámca EU- protokol má povahu primárneho KP (je súčasťou ZES)

- celý proces vytvorenia Schengenského systému začal v 80.-tych rokoch, kedy v roku 1985 podpísalo Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Luxembursko, Holandsko schengenskú dohodu o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach, tzv. Schengen 1, pričom k 1.1.1990 sa predpokladalo zrušenie osobných kontrol na vnútorných hraniciach a preloženie týchto kontrol na vonkajšie hranice štátov

- v roku 1990 bol podpísaný Dohovor o vykonávaní Schengenskej dohody – tzv. Schengen 2 – jeho kľúčovými bodmi bolo zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach, vytvorenie spoločnej oblasti bezpečnosti a právomoci zavedenia spoločných postupov pri vstupe a krátkodobých pobytov neobčanov Spoločenstva, azylových záležitostí, boj proti drogám, policajná spolupráca schengenských štátov v súdnej oblasti

- schengenský systém sa začal uplatňovať v máji 1995 a počas nasledujúcich rokov sa spolupráca schengenu ďalej rozširovala

- od decembra 2007 sa schengen otvoril aj pre občanov SR- v súčasnosti sú do schengenskej spolupráce zapojení aj štáty, ako napr. Nórsko, Island, Švajčiarsko- vydávajú sa spoločné schengenské víza, ktoré oprávňujú držiteľa tohto víza na pobyt v rámci

schengnských krajín počas doby 90 dní v rámci 6 mesiacov zdržiavať sa na území týchto krajín- existuje spoločná vízová politika vo vzťahu k tretím štátom- bolo povinné, aby sa presunula kontrola z vnútornej hranice na vonkajšiu hranicu – tomu bolo

potrebné prispôsobiť tradičné priechody (odporúčanie ako má prebiehať kontrola pri vstupe do schengenského priestoru)

- bolo potrebné pripraviť letiská na pohyb na území schengenu a mimo neho- následkom otvorenia schengenu: o možno prekročiť hranice v rámci schengenu aj mimo miesta na to určenomo vytvorenie schengenského informačného systému (SIS) – informácie o hľadaných osobách, o osobách,

na ktoré bol vydaný zatykač, o hľadaných predmetoch (ukradnuté autá) – má pomôcť policajtom- členský štát sa má právo rozhodnúť, či vstúpi do schengenského systému- SR sa v prístupovej zmluve zaviazalo, že po tom, ako bude spĺňať podmienky, musí sa zúčastniť

schngenu- 2.protokol o prvom začlenení schengenského acqui do rámca EU: Dánsko má osobitné postavenie

(čl.3); čl.4 – Írsko a Veľká Británia majú trvalú výnimku (ak budú mať záujem o vstup do systému, je im otvorený po splnení podmienok, avšak pre ne nie je záväzné participovať n schengenskej spolupráci);

- Pozor: zapamätať si, že sú krajiny mimo rámca EU, ktoré sa zúčastňujú schengenského systému