Communication at the Workplace (differencies between Slovakia and Germany) - Slovak language

UNIVERZITA KOMENSKHO V BRATISLAVE

FAKULTA MANAGEMENTU

ANALZA INTERPERSONLNEJ KOMUNIKCIE: KOMPARCIA SLOVENSKA A NEMECKA

Bakalrska prca

2014

Petra Urminsk

UNIVERZITA KOMENSKHO V BRATISLAVE

FAKULTA MANAGEMENTU

ANALZA INTERPERSONLNEJ KOMUNIKCIE: KOMPARCIA SLOVENSKA A NEMECKA

Bakalrska prca

tudijn program: Medzinrodn manament

tudijn odbor: 3. 3. 15 manament

koliace pracovisko: Katedra manamentu

Vedci prce: Mgr. Zuzana Bciov, PhD.

Bratislava 2014 Petra Urminsk

ABSTRAKT

URMINSK, Petra. Analza interpersonlnej komunikcie: komparcia Slovenska a

Nemecka. [Bakalrska prca] Univerzita Komenskho v Bratislave. Fakulta managementu;

Katedra manamentu. Vedca: Mgr. Zuzana Bciov, PhD. Bratislava: UK, 2014, 49 s.

Cieom bakalrskej prce je komparcia komunikcie medzi nadriadenmi a

podriadenmi na Slovensku a v Nemecku. Sasou je aj identifikcia rozdielov

v interkultrnej komunikci. Prca objasuje dan problematiku z pohadu znmych autorov

knh o komunikcii, a zrove porovnva v praxi. Tie pribliuje definciu pojmu

komunikcia, zkladn rozdelenie, verblnu a neverblnu komunikciu, ale aj prvky

efektvnej komunikcie. alej opisuje cie bakalrskej prce a dvody venovania sa tejto

problematike. V praktickej asti sa prca venuje dotaznkovmu prieskumu, metodike prce,

metdam skmania a vyhodnoteniu vsledkov. Na zklade metd vyuitch v analytickej

asti prce, prispieva k rozreniu poznatkov z oblasti komunikcie, a tm me zefektvni

komunikciu medzi nadriadenm a jeho zamestnancom.

Kov slov: komunikcia, interpersonlna komunikcia, interkultrne rozdiely

ABSTRACT

URMINSK, Petra: The Analysis of Interpersonal Communication: Comparison of Slovakia

and Germany. [Bechelorthesis] Comenius University in Bratislava. Faculty of management;

Department of menagement. Supervisor: Mgr. Zuzana Bciov, PhD. Bratislava: UK, 2014,

49 p.

The aim of this thesis is to compare the communication patterns between the superiors

and their subordinates in Slovakia and in Germany. Besides, this paper is also focusing at

identification of differences in the intercultural communication. This thesis is clarifying this

subject from the perspective of well-known authors of literature of communication, as well as

providing a comparison applied in practice. Besides, it specifies the term communication,

provides a basic division, verbal and non-verbal communication, and the elements of effective

communication. This paper is also explaining the objective and significance of this thesis and

the reasons for focusing on this topic. In the practical part, this thesis describes the surveys,

methodology of work, methods of examination and evaluation of results. Based on the

methods used in the analytical part of this paper, this thesis is contributing to widening the

knowledge from the area of communication, what may contribute to making the

communication between the superior and the subordinate significantly more effective.

Key words: communication, interpersonal communication, intercultural differences

PREDHOVOR

Bakalrsku prcu o analze komunikcie medzi nadriadenm a podriadenmi a

sasne jej komparcie na Slovensku a v Nemecku som sa rozhodla napsa na zklade

uvedomenia si problmov vyskytujcich sa pri komunikci. Tieto problmy som si vimla

poas pobytu a prci v Nemecku, kde som mala monos sledova vetky aspekty

komunikcie, ktorm sa v tejto prci venujem.

Komunikcia je vemi dleitou prcou manara, a preto by mal vedie

komunikova vhodnm spsobom so svojimi zamestnancami. V prci je rozobrat tma

komunikcie z viacerch hadsk. Vznamn sas tvor efektvna komunikcia, neverblna

komunikcia a komunikcia v multikultrnom prostred, kde sa zameriavame na pecifik

nemeckej kultry. Nemci s hrd nielen na svoje vrobky, ale aj na spsob riadenia. Na

zklade tdia v odbore medzinrodn manament nemeck program, som si vybrala tto

krajinu na porovnanie so Slovenskom.

Tto prca m poukza na komunikan rozdiely v tchto krajinch. Prca je uren

pre vetkch, ktorch tto oblas zaujma, pre tch ktor tuduj interkultrnu komunikciu

ako strun pomcka na interkultrne rozdiely v danch krajinch. Naviac v teoretickej asti

s zhrnut jednotliv fakty, ktor povaujeme za dleit v komunikcii a boli vybrat, aby

splnili svoj el informova aj nezaujat verejnos v oblasti komunikcie. V praktickej asti

njdete vyuit metdy analzy, z ktorej nm vyplvaj vsledky pozorovania komunikcie

medzi nadriadenmi a podriadenmi.

Touto cestou chcem vyslovi primn poakovanie Mgr. Zuzane Bciovej PhD.,

vedcej mojej bakalrskej prce za jej pomoc, usmerovanie, poskytnut cenn rady a

prejaven ochotu pri psan zverenej prce.

Petra Urminsk

OBSAH

VOD ......................................................................................................................................... 8

1 TEORETICK VCHODISK RIEENEJ PROBLEMATIKY ........................................ 10

1. 1 Verblna komunikcia ................................................................................................... 10

1. 2 Efektvna komunikcia .................................................................................................. 12

1. 2. 1 Efektvne navanie .............................................................................................. 14

1. 2. 2 Sptn vzba .......................................................................................................... 15

1. 3 Neverblna komunikcia ............................................................................................... 16

1.3. 1 Mimika ................................................................................................................... 18

1. 3. 2 Gestikulcia ........................................................................................................... 18

1. 3. 3 Proxemika .............................................................................................................. 19

1. 3. 4 Paralingvistika ....................................................................................................... 19

1. 4 Problmy v komunikci ................................................................................................ 20

1. 5 Komunikcia v organizci ............................................................................................ 22

1. 6 Kultra a komunikcia................................................................................................... 23

1. 6. 1 pecifik nemeckej nrodnej kultry .................................................................... 24

2 CIE PRCE ........................................................................................................................ 25

3 METODIKA PRCE A METDY SKMANIA ............................................................... 26

3. 1 Charakteristika objektu skmania ................................................................................. 26

3. 2 Pracovn postupy a spsob zskavania dajov .............................................................. 26

3. 2. 1 asov harmonogram, charakteristika prieskumnej vzorky a lokalita prieskumu 27

3. 3 Pouit metdy vyhodnotenia ....................................................................................... 29

4 VSLEDKY PRCE ............................................................................................................ 30

4. 1 Vsledky polotruktrovanch rozhovorov .................................................................. 30

4. 2 Vsledky dotaznkovho prieskumu ............................................................................. 33

5 DISKUSIA ............................................................................................................................ 43

ZVER ..................................................................................................................................... 46

Zoznam pouitej literatry........................................................................................................ 48

Prlohy

Prloha A Dotaznk v slovenskom jazyku

Prloha B Dotaznk v nemeckom jazyku

Zoznam obrzkov, tabuliek a grafov

Obrzok 1 Priebeh komunikcie ............................................................................................. 16

Obrzok 2 Model procesu navania ...................................................................................... 17

Tabuka 1 Rozdiely medzi neverblnym sprvanm muov a ien......................................... 22

Graf 1 truktra vskumnej vzorky poda potu odpracovanch rokov na pracovisku

Slovensko ................................................................................................................................. 28

Graf 2 truktra vskumnej vzorky poda potu odpracovanch rokov na pracovisku

Nemecko ................................................................................................................................... 28

Graf 3 Spokojnos s prstupom nadriadenho .......................................................................... 33

Graf 4 Pouvanie odbornch termnov.................................................................................... 34

Graf 5 Presvedenie sa o porozumen informcie .................................................................... 35

Graf 6 Neochota nadriadenho pomc ................................................................................... 35

Graf 7 Povzbudzovanie v prci ................................................................................................ 36

Graf 8 Neverblna komunikcia nadriadenho ........................................................................ 37

Graf 9 Prejavovanie neverblnej komunikcie ......................................................................... 38

Graf 10 Kurz komunikcie s podriadenmi ............................................................................. 39

Graf 11 kolenie na zvenie komunikanch schopnost ...................................................... 39

Graf 12 Stretvanie sa s protichodnmi intrukciami .............................................................. 40

Graf 13 Pouvanie vulgarizmov .............................................................................................. 41

Graf 14 ,,Umenie komunikova .............................................................................................. 42

8

VOD

Komunikcia je cesta k spechu. U od pradvna sa udia zaoberali komunikciou, jej

formami, prvkami. Je to nstroj na dorozumievanie sa s druhmi, je to sas nho ivota, je

to neoddeliten jav v naej spolonosti. Prostrednctvom komunikcie vyjadrujeme nae

pocity, mylienky, nlady, vzah k ostatnm. Poukazuje aj na postavenie ud v spolonosti,

na vvoj jedinca v uritej spoloenskej vrstve. Dleitos komunikcie vnmame nielen

v osobnej sfre, ale aj v pracovnej.

Cez komunikciu rozoznvame kultru a nrodnos. Kad nrod m vlastn tl

komunikcie, ktor sa odliuje nielen jazykom, ale aj neverblnymi prejavmi. Voba slov,

pouvanie mimiky, gestikulcie, rzna komunikan vzdialenos (proxemika), rzne dranie

tela (posturolgia), ale aj paralingvistick prejavy ako hlasitos, rchlos, akcent rei patr

k diverzifikci kultr.

Poda najnovch tdi manarskych kompetentnost zvykne komunikcia

predstavova a pribline tritvrte komunikanch zrunost potrebnch pre spenho

manara. Z toho vyplva dleitos komunikcie v prci manara. Mnoh, aby boli

spenej absolvuj kurzy komunikcie, aby vedeli sprvne poda informcie svojm

pracovnkom.

Cieom prce je identifikova rozdiely v komunikci medzi nadriadenmi

a podriadenmi na Slovensku a v Nemecku.

Prca sa len na p kapitol. V prvej kapitole sa veobecne zameriame na

komunikciu a bliie rozoberieme efektvnu komunikciu, ktor je vemi dleitejou

sasou komunikcie. Tie sa zameriame aj na efektvne navanie, pretoe niektor udia

nevedia efektvne pova. Dleitou sasou efektvnej komunikcie je sptn vzba, ktorej

sa tie budeme venova. Sasou tejto kapitoly je tie neverblna komunikcia. Bliie sa

budeme venova najm mimike, gestikulcii, proxemike a paraligvistike. Neverblna

komunikcia dopa nau verblnu komunikciu, a preto by sme jej mali venova zven

pozornos. Na jej zklade vieme rozpozna, o nm n podriaden, nadriaden, zkaznk, i

klient chce poveda, aj bez pouitia slov. V kadej komunikcii sa vyskytuj problmy,a

preto sa pozrieme na tie, ktor sa najastejie vyskutuj. Tie sa zameriame na komunikciu

vo firme a na zver tejto kapitoly poukeme na kultrne rozdiely najm v nemeckej kultre,

pretoe prve t patr do oblasti nho skmania.

V druhej kapitole s bliie popsan a charakterizovan ciele naej prce.

9

Tretia kapitola sa zaober metodikou bakalrskje prce. Zameriava sa na predovetkm

metdy spracovania dajov a charakteristiku objektu skmania. Praktick as zaha

konkrtnu analzu manarskej komunikcie, ktor boli sprostredkovan prostrednctvom

rozhovorov, pozorovania, ale aj metdou dotaznka, v ktorom sa vyjadrili zamestnanci na

tmu ako s nimi komunikuje ich nadriaden.

Vo tvrtej kapitole predstavme vsledky naej prce, ktor sme vyhodnotili na zklade

dotaznkovho prieskumu. V prvej asti porovnme vsledky z polotruktrovanch

rozhovorov, ktor sme aplikovali na manaroch a zamestnancoch a v druhej asti u

zobrazme konkrtne vsledky, v ktorch tie komparujeme Slovensko a Nemecko.

Posledn piata kapitola je diskusia o zskanch vsledkoch. Interpetujeme vsledky

a zdrazujeme vznamn fakty zskan z prieskumu. as pojednva o nvrhoch zlepenia

komunikanch zrunost.

Tto prca m za lohu poskytn informcie o komunikcii vo veobecnosti, pretoe

v teoretickej asti s strune zhrnut dleit fakty z tejto oblasti. Tie poskytuje prleitos

nahliadnu do komunikcie v Nemecku v porovnan so Slovenskom, o nm poskytne

informcie a rozdiely v komunikcii v tchto krajinch. Jej elom je poskytn ucelen

obraz pre nezaujatch itateov, ale aj pribli tto problematiku udom, ktor sa o u

zaujmaj.

10

1 TEORETICK VCHODISK RIEENEJ PROBLEMATIKY

1. 1 Verblna komunikcia

Komunikcia je zkladnm prvkom v spolonosti, s ktorm sa stretvame kad de.

Neustle komunikujeme, i u verblne alebo neverblne. Nie je toti mon, aby sme

nekomunikovali. i u hovorme o naich bench problmoch, radostiach, o prci, bavme sa

s priatemi, kolegami alebo s rodinou, neustle komunikujeme. Vysielame a prijmame

signly.

Slovo komunikcia pochdza z latinskho slova communicare, ktor znamen

zverova sa, deli sa.1

V medziudskej komunikcii rozliujeme rzne formy. Intrapersonlna komunikcia

je komunikcia so samm sebou. Rozhovor prebieha formou otzok a odpoved.

Komunikciu v malej skupine charakterizuje p a desa ud. Verejn komunikcia je

komunikcia medzi renkom a posluchmi, kde me by rzny poet posluchov.

Potaom sprostredkovan komunikcia (computer - mediated communication CMC) je

veden prostrednctvom potaovho spojenia. Masov komunikcia je komunikcia

z jednho zdroja, ktor je uren vekmu mnostvu prjemcov.2

Interpersonlna komunikcia hovor o vmene informcii medzi dvomi a viacermi

astnkmi komunikantmi. Komuniktor kduje informciu, vysiela sprvu, ktor

komunikant dekduje, to znamen, e prijma sprvu. Pod pojmom komunikcia si meme

predstavi urit dorozumievac proces, i sprostredkovanie informcii.3 Priebeh komunikcie

vidme na Obrzku 1.

1 KVARENINOV, O.: Reov komunikcia. 2. prepracovan vydanie. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo Mlad let, 2004, s. 6 2 DeVITO, J. A.: Zklady mezilidskkomunikace. 6. vydanie. Praha: GradaPublishing, 2008, s. 29 - 30 3 HINCOV, Katarna HSKOV, Alexandra: Slovensk jazyk. Bratislava: Slovensk pedadogogick nakladatestvo, 2008, s. 234 236.

11

Obrzok 3 Priebeh komunikcie4

K tomu, aby astnk komunikcie dekdoval informciu mus ma komunikan

kompetenciu.5 Sasou porozumenia s asto aj omyly , chybn analzy, a preto komunikant

k prijatiu sprvy niekedy potrebuje sprvne navanie a ochotu. Prijmanie sprvy je dleit

sas interpersonlnej komunikcie, pretoe ide o aktvny proces, ktor je charakteristick

rchlosou, investovanm energie, skreslenm, stereotypom, (ne)trpezlivosou a inmi rysmi,

s ktormi sa pri komunikcii stretvame. Zakdovan informciu meme prija, prehliadnu

alebo odmietnu tento proces je ovplyvnen nielen komuniktorom, ale aj kontextom.6

Sptn vzba je neoddelitenou sasou komunikcie, ktor je potrebn na to, aby sme

vedeli, i bola odoslan informcia sprvne pochopen komunikantom.

Nielen v terii, ale aj v praktickom ivote sa stretvame s rznymi formami

komunikcie. Spomenieme si zkladn druhy komunikcie, s ktormi sa v spolonosti

najastejie stretvame:7 (1) Verblna a neverblna. Verblna (slovn) komunikcia sa

realizuje pomocou slov. Naopak neverblna komunikcia je vmena informci bez slov,

napr. pomocou gest. (2) Priama a nepriama. Pri priamej komunikci s komunikanti

v priamom kontakte. Nepriama komunikcia je sprostredkovan cez sms, internet alebo in

komunikan zariadenia. (3) Formlna a neformlna. Pod pojmom formlna komunikcia

rozumieme sprvy, mtingy, zznamy. Neformlna komunikcia predstavuje rozhovory,

poradenstvo. (4) Monologick a dialogick. Monologick komunikcia je situcia, ke hovor

iba jeden lovek, komunikan role sa nestriedaj. Pri dialogickej komunikci s prtomn

najmenej dvaja astnci, ktor sa v rozhovore striedaj, nehovor iba jeden astnk

komunikcie.

4 Zdroj: vlastn spracovanie poda: SULKOV, R.: Psycholgia pre manarov. 1. vydanie. Bratislava: KARTPRINT, 2012 5 VYBRAL, Z.: Psychologie komunikace. 1. vydanie. Praha: Portl, 2005, s. 48, 55 Komunikan kompetencia je schopnos loveka preda niekomu sprvu prijatene rchlo a sprvne, s vyuitm toho, o lovek posdi ako najprimeranejie kdujce znaky. 6 VYBRAL, Z.: Psychologie komunikace. 1. vydanie. Praha: Portl, 2005, s. 55 - 56 7 KERN, B.: Verblna komunikcia pre manarov (Sylabus: CO 210s). Brtatislava, 2013.

KOMUNIKTOR

(odosiela informciu)

Komunikan kanl

KOMUNIKANT

(prijma informciu)

12

Dleitm pojmom v medziudskej komunikcii je tzv. metakomunikcia.8

Stretvame sa s ou v kadodennom ivote, a preto by sme mali pozna tento pojem.

Vysvetlme si ho z dvoch pohadov. V prvom prpade hovorme o pozorovateovi, ktor

interpretuje komunikciu, komunikuje v metajazyku, t.j. komunikuje o komunikcii, teda

parafrzuje dan informciu. V druhom prpade hovorme o komunikcii, v ktorej sa

objavuje podtext, nznak, narka, emocionlny vboj, ironizovanie alebo dvojzmyselnos.

1. 2 Efektvna komunikcia

Pod pojmom efektvna komunikcia rozumieme obojsmern komunikciu medzi

astnkmi komunikcie, ktor sa vyjadruj podporujco, opisne a asertvne (otvorene

a primerane vyjadruj svoje mylienky, nzory a pocity). Efektvna komunikcia je zaloen

na aktvnom navan, spoluprci a odovzdan sptnej vzby. Aby bola komunikcia naozaj

efektvna, mali by sme pozna princpy komunikcie.9 Medzi zkladn tyri princpy patr:10

(1) Priamos pod ktorou rozumieme estn a otvoren kontatovanie toho, o si myslme,

vieme, ctime alebo potrebujeme. (2) Repektovanie druhch, ktor chpeme ako

repektovanie ich dstojnosti, mylienok, pocitov a nzorov. (3) Spolon zodpovednos,

ktor sli na zaistenie obojsmernej komunikcie smerujcej k dosiahnutiu pozitvnych.

vzjomne uspokojivch vsledkov. (4) Stanovenie ciea, to znamen urenie, o chceme

v diskusii dosiahnu.

T, o vedia pozorne nava sa asto stvaj spenmi. S vodcami skupn, spen

predajci, kvalitnej manari. Navanie zaha sbor schopnost ako prjem signlov

(pozornos a sstredenie), porozumenie (deifrovanie vznamu), zapamtanie (pamov

zvldnutie), hodnotenie (kritick myslenie) a reakciu (sptn vzbu). Tento proces je

cirkulrny, to znamen, e reakcia jednej osoby sli ako podnet pre druh osobu, ktorej

reakcie znovu slia ako podnety pre prv osobu. Jednotliv fzy sa prekrvaj. Na obrzku 2

vidme model procesu navania.

8 DeVITO, J. A.: Zklady mezilidsk komunikace. 6. vydanie. Praha: Grada Publishing, 2008, s.456 9 HINCOV, K. HSKOV, A. 2008. Slovensk jazyk. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo,

2008. 10 McLAGAN, P. KREMBS, P. 1995. Komunikace na rovni. Praha: Management Press, 1995, s. 113 - 114

13

Obrzok 4 Model procesu navania11

Prjem signlov: Prjem zvukovch signlov sa nestotouje s navanm. Zana aj kon

v vodnej fze navania. Prjem podnetov me by efektvny tm, e venujeme pozornos

prejavu danej osoby (renka) a odstraujeme ruiv vplyvy prostredia.

Renk me vyadova, aby sme prijali jeho vpove bez predsudkov, o oznaujeme

termnom poprenie. Najznmejie spsoby poprenia:12

a) Vyhbavos je iados, aby sme oddelene vnmali vpove renka a renka

samotnho (aj ke odmietame vpove, aby sme neodmietali renka).

b) Uistenie iados, aby sme neodsdili renka, ak by povedal nieo, o by sme mohli

vnma negatvne.

c) Oprvnenie ,,hrei iados, aby sme renkovi povolili odkloni sa od toho, o je

povaovan za normlny postup.

d) Kognitvne odvolanie iados, aby sme renka povaovali za loveka, ktor sa

vyzn v danej problematike.

e) Prosba o odklad sudku iados, aby sme si utvorili sudok a potom, o renk

dohovor.

Porozumenie: V tejto fze deifrujeme, o nm chcel renk poveda. Mali by sme

pochopi nielen jeho mylienky, ale aj emocionlne naladenie danej osoby. Pre efektvne

porozumenie je potrebn, aby sme nov mylienky dali do vzahu s tmi, o u vieme.

Vpove sa sname chpa z pohadu z druhej osoby, a nielen z naej perspektvy. Ke

nieomu nerozumieme, ptame sa, aby nm bolo vetko jasn. Taktie dleitm procesom je

11 DeVITO, J. A.: Zklady mezilidsk komunikace. 6. vydanie. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 104 12 DeVITO, J. A.: Zklady mezilidsk komunikace. 6. vydanie. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 103 - 105

1. Prjem signlov

(sluchov vnem)

2. Porozumenie

3. Zamaptanie

4. Hodnotenie (posdenie)

5. Reakcia (odpove)

14

parafrzovanie renkovch mylienok vlastnmi slovami, aby sme lepie pochopili jeho

vpovedi.

Zapamtanie: Na urit dobu si potrebujeme zapamta vpove, ktor nm bola

povedan. V pamti nemusme presne reprodukova, o nm bolo povedan, ale

rekontruujeme vpove do nejakho systmu. Nasledujce rady nm pomu uklada

informcie do pamti:13

identifikcia hlavnch mylienok

zhrnutie vpovede do zapamtatenej podoby

zopakovanie si hlavnch pojmov

psanie si poznmok (ak je to mon)

usporiadanie prijatch informcii

Hodnotenie:V hodnoten posudzujeme vpovede. Ak renka dobre poznme, tak

dokeme sprvne vyhodnoti jeho vpove, teda aj reagova primeranm spsobom.

Vyhodnotenie vpovede meme urobi efektvnejie tm, e k nemu nebudeme pristupova

skr, ako druh osobna dokon. Aj v tejto fze je dleit pta sa otzky, ktor smeruj

k objasneniu naich nmietok. Ako sme u spomenuli, nebude inerpretovan skutonos

spja s renkom, pokia a s ou nestotouje. A taktie by sme mali diferencova osobn

zujmy, ktor by mohli vies ku skresleniu informci.14

Reakcia:Reakcia je zloen z dvoch fz. V prvej fze hovorme o reakcii, ke ete

druh osoba hovor a v druhej fze ide o reakciu po skonen vpovede osoby. Reakcia

v prvej fze by mala poukazova na to, e osobu povame, ie preukazujeme gest,

prikyvujeme, dvame sptn vzbu. Kdeto v druhej fze u prejavujeme empatiu, iados o

objasnenie, shlas alebo neshlas. Tto posledn fzu meme zlepi tm, e po cel dobu

budeme renkovi preukazova nau podporu a vysiela sptn vzbu.15

1. 2. 1 Efektvne navanie

Poas celho rozhovoru vyjadrujeme nmu spolonkovi podporu, oho dkazom je

efektvne navanie. Aby sme vedeli sprvne pochopi mylienky a slov druhho, musme

13 DeVITO, J. A.: Zklady mezilidsk komunikace. 6. vydanie. Praha: GradaPublishing, 2008, s. 107 14 DeVITO, J. A.: Zklady mezilidsk komunikace. 6. vydanie. Praha: GradaPublishing, 2008, s. 107 - 108 15 DeVITO, J. A.: Zklady mezilidsk komunikace. 6. vydanie. Praha: GradaPublishing, 2008, s. 109 - 110

15

ho pozorne pova. Ak vieme zopakova (reprodukova nemusme doslovne), tak sme

sprvne navali. Umenie efektvneho navania vieme rozdeli do tyroch dimenzi:16

a) Empatick a objektvne navanie. Ak chceme pochopi, o druh preva a o si

mysl, musme nava s empatiou. Empatick ctenie vyjadruje nau schopnos

vycti, o cti druh. Bume opatrn pri tendencii nava len astiam vpovede,

ktor nm dvaj monos zatoi a hada chybu na tom, o sme prijali

v rozhovore.

b) Nezaujat a kritick navanie. Nava nezaujato znamen, e sme otvoren

novm informciam. Nezaujat navanie nm pomha pochopi vpove druhho a

kritick navanie nm ju pomha analyzova. Uvedomujme si vlastn predsudky.

Tendencia zluova a interpretova to, o poujeme s naimi predsudkami a

oakvaniami sa nazva proces asimilcie.

c) Vonkajie a hbkov navanie. Ak budeme reagova len na vonkajej rovine,

strcame tm kontakt s druhou osobou, pretoe nemme kontakt s jej skutonmi

potrebami. Mali by sme preto dodriava tieto rady:

Sstredi sa aj na verblnu aj na neverblnu vpove.

Sledova aj obsahov aj vzahov vpove.

Robi si poznmky o vpovediach, ktor sa vzahuj na druh osobu.

Neprehliada doslovn vznam vpovede.

d) Aktvne a neaktvne navanie. Aktvne navanie je jednou z najdleitejch

schopnost v komunikcii. Nie je to len presn opakovanie slov druhho, ale

vyjadrenie vlastnho chpania jeho vpovede ako uritho celku. Pri aktvnom

navan by sme mali vedie parafrzova vpove druhho. Tie by sme mali by

schopn vyjadri pocity druhho. A poslednou dleitou sasou aktvneho navania

je vypytovanie sa. Nae otzky nm pomhaj pochopi mylienky a pocity druhho a

zskava viac informci.

1. 2. 2 Sptn vzba

Sptn vzba je dleitou sasou komunikcie. Ke komuniktor vysiela signly,

ak od komunikanta urit druh sptnej vzby. Je dleit nato, aby sme si uvedomili, i

druh osoba sprvne porozumela tomu, o sme chceli poveda. Sta ak je prejaven len

16 Spracovan poda: KERN, B.: Verblna komunikcia pre manarov (Sylabus: CO 210s). Brtatislava, 2013; DeVITO, J. A.: Zklady mezilidsk komunikace. 6. vydanie. Praha: GradaPublishing, 2008, s. 111 117.

16

neverblnymi signlmi, naprklad kvnutm hlavy, zamraenm alebo smevom a vieme, i

sme sprvne a zrozumitene podali informciu danmu astnkovi komunikanho procesu.

Pozitvna sptn vzba v pracovnom procese m motivan charakter. Ak poskytujeme

negatvnu sptn vzbu, je vhodn ju doplni pozitvnou, aby spala el motivcie.

Pri podvan sptnej vzby by sme sa mali vyjadrova jasne, konkrtne a spsobom

prijatenm pre prjemcu. Nevyjadrova sa len k nedostatkom, ale vyzdvihn pozitva

s elom pomc druhej osobe. Najlepie je poskytn vzbu, v o najkratom ase a vo

vytvorenej vhodnej atmosfre. Aj pri sptnej vzbe musme dba, aby bola sprvne

pochopen.17 Medzi najastejie problmy pri poskytovan sptnej vzby patr: neuritos

vpovede k tejto chybe dochdza, ak si poskytovate sptnej vzby mysl, e obsah danej

informcie je dostatone zreten, a preto sa vyjadruje veobecne; preruenie komunikcie

tto situcia nastva, ke hovorme o vzahu vyjadri sptn vzbu bez monosti op na u

reagova, ie komunikcia bola ukonen bez monosti dialgu; anticipcia vsledku

niektor si myslia, e vedia ako bude prjemca reagova, a to me u prjemcov vyvola pocit

manipulcie.18

1. 3 Neverblna komunikcia

Neverblna komunikcia je sasou nho kadodennho ivota. Popri verblnej

komunikcii preukazujeme vek klu neverblnych signlov. Neustle sa stretvame

s rznymi vrazmi tvre (mimikou), pohadmi, i postojom tela. Niekto asto pouva na

znak shlasu kvnutie hlavou alebo rzne in gest. Dokonca aj tn a sila hlasu patria

k neverblnym prejavom komunikcie. Neverblna komunikcia zaha vetko, o

signalizujeme bez pouitia slov. V tejto podkapitole sa budeme venova najm mimike,

gestikulcii, proxemike (priestorovej vzdialenosti) a hlasu. S vak rozdiely v neverblnej

komunikcii muov a ien. V nasledujcej Tabuke 1 si uvedieme niektor z tchto rozdielov

pri komunikcii muov a ien s partnerom rovnakho pohlavia.

17 SULKOV, R.: Psycholgia pre manarov. 1. vydanie. Bratislava: KARTPRINT, 2012, s. 52-53 18 McLAGANOV, P. KREMBS, P.:Komunikace na rovni. Jak doshnout jet vy vkonnosti pomoci inn komunikace. 1. vydanie. Praha: Management Press, 1998, s. 111

17

Tabuka 2 Rozdiely medzi neverblnym sprvanm muov a ien19

MUI ENY

menej mimiky viac mimiky

menej smevov viac smevov

menej pohadov viac pohadov

via vzdialenos od partnera menia vzdialenos od partnera

menej emocionlni viac emocionlne

menej ovplyvovan vzhadom partnera viac ovplyvovan vzhadom partnerky

menej expresvnych gest viac expresvnych gest

menej osobnch rozhovorov viac osobnch rozhovorov

Z tabuky nm vyplva, akoby mu bol menej spoloensk ako ena. Nesmieme, ale zabda,

e neverblne prejavy sa lia ak s komunikanti opanho pohlavia, asto sa stretvame so

snahou upta partnerovu pozornos, a preto zvrazujeme neverblne signly.20

Neverblne signly meme rozdeli na:21

mimiku (pohyby tvre)

haptiku (vzjomn dotyk)

gestikulciu (pohyby rk)

proxemiku (priestrorov vzdialenos)

posturolgiu (dranie tela)

paralingvistiku (akustick prejavy rei ako rchlos, hlasitos a in).

V nasledujcich podkapitolch sa nebudeme venova posturolgii a haptike. Haptiku

charakterizuje podanie rk, pohladenie, i objatie. Prostrednctvom tchto signlov dokeme

vyjadri nae pocity, postoje a sprvanie. Posturolgiou preukazujeme ako intenzvne

prevame nae pocity. Z tchto neverblnych signlov vieme vea posdi na zklade

spolonch rtov, ktor chrakterizuj dan polohu tela.

19 KVARENINOV, O.: Reov komunikcia. 2. prepracovan vydanie. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo Mlad let, 2004, s. 206 20 KVARENINOV, O.: Reov komunikcia. 2. prepracovan vydanie. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo Mlad let, 2004, s. 206 21 SULKOV, R.: Psycholgia pre manarov. 1. vydanie. Bratislava: KARTPRINT, 2012, s. 38

18

1.3. 1 Mimika

Mimick svalstvo je vemi dleitou sasou socilnej komunikcie, pretoe m

schopnos vyjadrova prevanie socilneho kontraktu. Dleitm faktorom je aj skutonos,

e udsk tvr je jednou z najdleitejch prostriedkov na indetifikciu osoby.22

Na tvri sa najviac odra to, o v skutonosti lovek preva. Mimika je vemi siln

dorozumievaci prostriedok, pretoe dopa re hovoriaceho. Avak mali by sme by opatrn,

pretoe mimika me by aj hran. Meme to rozozna poda toho, e pri predstieranej

mimike nedokeme zapoji vetky svaly (ke sa lovek smeje ,,smej sa aj jeho oi, ale pri

hranej mimike len sta). Na pravej mimike sa zastnuj vetky asti tvre: elo, nos, oi,

ui, lca, sta a brada. Poda P. Ekmana, W. V. Friesena a P. Ellswortha na tvri odrame

sedem primrnych emci: astie, prekvapenie, smtok, strach, zlos, zujem a spokojnos.

Na mimike sa podieaj aj jazyk a zuby. Je typick, e v hneve lovek asto zatne zuby, aby

sa ovldal.23 V manarskej praxi je mimika nesmierne dleit, pretoe jej prostrednctvom

prijma mnostvo signlov od svojich podriadench. Na loveku sa odraj jeho pocity, o

prve preva, a tm manar me uri, i porozumel danej lohe, i ma z nej strach alebo

sa dokonca na u te. Vea vieme vyta aj z pohadu loveka, ke je lovek nespokojn,

nahnevan alebo m nejak problm, nemus nm to hne poveda a vieme, e nieo nie je

v poriadku. Ak si takto sprvanie vimne nadriaden u svojho podriadenho, zska si tm

jeho dveru a zamestnanec pocti empatiu a prejav sa uho bli vzah k svojmu

nadriadenmu. Vznamnm zdrojom sptnej vzby je pohad.

1. 3. 2 Gestikulcia

Gesto definujeme ako pohyb tela, najastejie pohyb ruky. Gestikulcia je vroden

prejav, ktor sprevdza re. Meme ju pouva prirodzene alebo na zdraznenie, i

zvraznenie nieoho dleitho, taktie ou meme nieo naznai alebo popsa, dokonca

aj prikza. Nemono ich oddeli od nho ivota. Niektor udia gestikuluj viac in menej,

je to dan aj nrodom (naprklad Taliani s znmi ich ,,prehnanou gestikulciou). Dleitm

faktorom je, e gestikulcia nm pomha presnejie pomenova nejak fakt. Emcie vo

vekej miere ovplyvuj nae gest. Pod ich vplyvom ,,zveliujeme nae gest.

22 TEGZE, O.: Neverbln komunikace. Praha: Computer Press, 2003, s. 305 - 306 23 KVARENINOV, O.: Reov komunikcia. 2. prepracovan vydanie. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo Mlad let, 2004, s. 155 - 159

19

Poznme aj takzvan konvenn (ustlen) gest, naprklad ke sa chceme opta koko je

hodn, ukeme na miesto avej ruky, kde bvaj hodinky. Gest nm v komunikcii

pomhaj: nahrdzaj re, ak nememe hovori; vyjadruj nae emcie; pomhaj

kontrolova tok komunikcie; vzdbudzuj a udriavaj pozornos, sprevdzaj a zdrazuj

re.24

1. 3. 3 Proxemika

Pri kadej interpersonlnej komunikcii sa vytvraj urit komunikan vzdialenosti.

Termn proxemika oznauje prve tieto komunikan vzdialenosti, ktor meme rozleni na

p zn. Tieto zny sa menia od kultry, rozmerov tela, vzahu k druhej osobe, situcie:25

0 50cm intmna vzdialenos je vemi blzka vzdialenos, pri ktorej som v blzkosti

dotyku s druhm

45 120 cm osobn vzdialenos ak obaja konverzujci chc, mu sa dotkn

120 360 cm socilna vzdialenos osobn verblna komunikcia bez monosti

fyzickho dotyku, naprklad na rade

do 8 m vzdialenos oficilna (verejn) blzka neosobn vzdialenos bez prlinej

dvery (uite iak)

viac ako 8 m vzdialenos oficilna (verejn) alek - formlne rei, konverzan gest,

komunikcia naprklad v divadle.

Pri benej komunikcii sa stretvame s takzvanou teritorilnosou. Kad lovek m

svoje teritrium a je mu neprjemn, ke ho niekto naru. Ak niekto vstpi do intmnej zny

druhho, me to by preho vemi neprjemn. Kad by si mal uvedomova komunikan

vzdialenosti, aby nedochdzalo k neprjemnostiam vyskytujcim sa pri konverzcii.

1. 3. 4 Paralingvistika

Medzi paralingvistick prejavy zahame: vku a silu hlasu, przvuk, akcent,

rchlos, pauzy, hlasitos.26Vinou si ani neuvedomujeme dleitos nho hlasu. Hlas je

akoby neviditenou hranicou nho ja alebo akousi zvukovou barirou, ktorou sa oddeujeme

od ostatnch. Sila hlasu je podvedome vnman ako sila loveka. Sila, i slabos hlasu je tie

24 KVARENINOV, O.: Reov komunikcia. 2. prepracovan vydanie. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo Mlad let, 2004, s. 123 25 SULKOV, R.: Psycholgia pre manarov. 1. vydanie. Bratislava: KARTPRINT, 2012, s. 41 26 SULKOV, R.: Psycholgia pre manarov. 1. vydanie. Bratislava: KARTPRINT, 2012, s. 42

20

nstrojom na hodnotenie stavu energie v organizme. Hlasov prejavy tie odraj nae

vntorn pocity. Ak je vytvoren siln podnet, mu sa nae hlasov prejavy prejavi

spontnne (naprklad na horskej drhe), pretoe nm pomha prekona strach, uvouje nae

emcie a krik prispieva k vytvoreniu pocitu, e dan situciu zvldneme. Prca s hlasom hr

dleit rolu pre ud, ktor pracuj s umi. Mnoh vznamn udia pracovali so svojm

hlasom, aby boli schopn ovplyvova ud. Ke m mu vyie posaden hlas vyvolva

dojem slabosti, a preto vinou nie je schopn ovplyvova alebo zskava ud. Aj toto je

jeden z dvodov, preo by mal lovek vedie pracova so svojim hlasom.27 Mlanie je tie

prejavom, ktor patr k paralingvistike. Me vyjadrova premanie, ale aj nezujem.28

1. 4 Problmy v komunikci

asto sa v komunikci stretvame s uritmi barirami (problmami). Tieto bariry

mu by psychickho pvodu alebo jednoducho stres alebo strach. Medzi najastejie chyby

patr aj neschopnos aktvneho navania (vi 1. 2 Efektvna komunikcia), neschopnos

podania sptnej vzby, prlin prejav emci, i ,,skkanie do re. Problmy sa vyskytuj,

aj ke prijmate informcie nesprvne pochop odoslan informciu, preto je vemi dleit

vyjadrova sa jasne. Taktie, ke je konverzcia preruen (telefontom) alebo ruen

vplyvmi prostredia, vedie to k nepochopeniu informcie a nastva konflikt. Ak lovek

nenava aktvne, nie je schopn poda sptn vzbu, m spsob u druhho pocit, e ho

nepoval a nem zujem alej komunikova, poprpade nastva konflikt medzi

komunikantmi. Je to naozaj neprjemn, ke nevieme reagova na slov, ktor nm druh

osoba povedala v dialgu. Problm nastva aj v prpade, e lovek sptn vzbu neprijme

alebo ju nechce prija. Me to nasta v rznych prpadoch, ke lovek neme uveri tomu,

o mu je v sptnej vzbe odoslan, odmieta dan informciu. Aj v prpade, ke sa dozvie

nieo, o sa dotka jeho osobnosti, ide o citliv informciu. Medzi bariry komunikcie patr

aj strach zo seba prejavenia. lovek m urit obavy ako na neho zareaguje okolie. alm

problmom me by pasivita nedostaton prejavenie sptnej vzby alebo opak protitok

prlin brnenie sa proti sptnej vzbe (agresivita). Arogancia, ie bezohadn a

poveneck sprvanie prina vea problmov medzi komunikantmi, ale aj dominancia, teda

27 TEGZE, O.: Neverbln komunikace. Praha: Computer Press, 2003, s. 377 - 379 28 SULKOV, R.: Psycholgia pre manarov. 1. vydanie. Bratislava: KARTPRINT, 2012, s. 43

21

presadzovanie vlastnej vle. Medzi alie problmy patria: klamstvo, nadradenos /

podradenos, nervozita alebo uzavretos.29

Autorka knihy Psycholgia pre manarov R. Sulkov uvdza vo svojej knihe

prklady najastejch komunikanch barir na strane vysielatea (odosielatea) a na strane

prijmatea. Na strane vysielatea hovorme o tchto barirach: neusporiadanos, skreslenie,

neplnos, nezrozumitenos, zahltenie informci. alej sem patr nesprvna vona jazyka,

pouvanie argnu, viacjazynos vyslanch informci, nesprvna voba komunikanho

kanla alebo negatvna atmosfra, i negatvne psychick naladenie loveka. Na strane

prijmatea dochdza k tmto bariram: nepozornos, nesstredenos, nezujem, skkanie do

re, filtrcia a selekcia informci, nedvera, obava a strach, ale tie aj negatvne psychick

naladenie, i negatvny postoj k odosielateovi.30

Vetky tieto problmy sa daj riei, najm aktvnym navanm. Medzi alie

prostriedky, ktor eliminuj tieto bariry patria asertvne zrunosti.31 Komunikcia bva asto

spojen s uritm cieom, a preto by sme sa mali koncentrova na vsledky a predchdza

monm problmom, ktor by ns mohli odpta od nho ciea.

Na zklade problmov vyskytujcich sa v komunikci zavdza Nemecko rzne

seminre zameran nielen na zvenie informovanosti v uritom sektore, ale vyuva ich ako

prleitos stretvania sa s umi z rznych podnikov, kde si vzjomne mu vymiea svoje

nzory, diskutova a zlepova komunikan zrunosti.32

Komunikcia je neoodelitenou sasou nho ivota, s ktorou sa stretvame

a budeme stretva po cel ivot, a preto je vemi dleit naui sa ,,umenie komunikova.

Kad dobr manar by mal toto umenie ovlda, aby spene viedol svoj tm a motivoval

svojich pracovnkov. Nielen manar, ale kad, kto sa nau sprvne komunikova, zist, e

vea veci v ivote sa mu tm uah. Neustle sa stretvame s umi a spoznvame novch

ud, aby sme zanechali dobr dojem aj tu potrebujeme vedie sprvne komunikova.

29 Spracovan poda: KHELEROV, Vladimra: Komunikan dovednosti manaera; KVARENINOV, O.: Reov komunikcia. 2. prepracovan vydanie. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo Mlad let, 2004, s. 234 - 267 30 SULKOV, R.: Psycholgia pre manarov. 1. vydanie. Bratislava: KARTPRINT, 2012, s. 36 - 37 31 Asertvne zrunosti s formy medziudskej komunikcie, ktor nie s ani agresvne ani pasvne. 32 HABERSTOCK, Stefanie: Aktienforen quer durch Deutschland. In: Focus-Money. August 2012, . 35, s. 64.

22

1. 5 Komunikcia v organizci

Komunikcia je interaktvny, neustle prebiehajci proces , ktorho priebeh zvis na

konkrtnej situcii a uoch. udia vo firme nestale komunikuj, i u si to uvedomuj

alebo nie. Pretoe komunikcia je pre spech firmy klov, stva sa potencilnym bojiskom

pri usilovan o moc a kontrolu. Organizcie orientovan na kvalitu a inovciu sa takmto

stretom musia vyhn. Kad organizcia je vystaven mnohm zmenm, ktor ovlyvuj

pracovnkov, ich sprvanie, bezpeie, pohodu. udia s to najcennejie, m organizcia

disponuje. Ak chc nieo vedie alebo poveda, musia komunikova priamo. Ke

nedostvame informcie priamo, spoliehame sa na vlastn interpretciu, o me vies

k podozreniu, negativizmu a nedvere. Obojsmern komunikcia je nutn pre informovanos

pracovnkov. Efektvna osobn komunikcia m vznam ako pre jednotlivcov, tak aj pre

podnikatesk aktivity. Komunikan stratgia me zlepi pracovn vzahy. Ke s

informcie dostupn, je mon s istotou riei problmy a rozhodova sa. Ni neuber energiu

a dveru tak, ako polopravda a vyhbanie sa neprjemnm informcim, a preto musme

vedie prija sptn vzbu. Komunikova priamo je prvo, zvzok a zodpovednos, ktor

nes vetci bez ohadu na rolu alebo pozciu v organizcii. Manari a zamestnanci,

odberatelia a dodvatelia, vedci a lenovia tmu t vetci si musia naplno uvedomova, o

vyaduje spen komunikcia, a preto by si mali osvoji urit zsady. Hodnotiace sdy

a subjektivizmus patria k zkladnm rysom ivota firmy. Efektvna komunikcia vyaduje,

aby obe strany chceli a vedeli vyjadri svoje mylienky a nzory, ktor niekedy vychdzaj

z protikladnch informcii. V idelnom prpade by pracovn komunikcia mala by

objektvna a neutrlna. Ale v skutonosti je takmer vdy poznaen psobenm

emocionlnych a psychologickch faktorov. Komunikcia me by zmern alebo nhodn.

Pracovn komunikcia by mala by zmern, t. j. mala by prispieva k dosiahnutiu ciea.

Konverzcia, ktorej cieom je vyriei urit problm, me prejs k objasneniu inho

problmu. Pretoe za osobn komunikciu zodpovedaj obe strany. Efektvna pracovn

diskusia neme by mechanick alebo sa podriaova uritej pevnej forme. Je nutn

repektova, e kad astnk prina in pohad na vec. Efektvna pracovn komunikcia je

loha a problm. Vetci musme prekona strach, emocionlne bariry a naui sa zsady

komunikcie, aby sme mohli vytvori nae vlastn vzahy aj kultru organizcie.33

33 Spracovan poda: McLAGANOV, P. KREMBS, P.:Komunikace na rovni. Jak doshnout jet vy vkonnosti pomoci inn komunikace. 1. vydanie. Praha: Management Press, 1998, s. 14 - 17; ARMSTRONG, M.: zen lidskch zdroj. Nejnov trendy a postupy. 10. vydanie. Praha: Grada Publishing, 2007, s. 661 - 662

23

1. 6 Kultra a komunikcia

Kultra ovplyvuje interkultrnu komunikciu. V dnenom svete spolu ij

a navzjom sa ovplyvuj prslunci rznych kultr. Kultra disponuje vetkmi formami

komunikcie. Vzjomn odlinosti s tie otzkou miery. Kad kultra m svoje pecifik,

ktor musme zohadova pri komunikanom procese. Jednotliv aspekty ovplyvuj n

vber tm, jazyk a sprvanie.34Kultra je vryt v kadej osobe, v podobe jeho nzorov,

postojov, hodnt a v sprvan. Meme poveda, e lovek je tvorcom, ale aj produktom

kultry. V sasnosti udia bene pracuj a ij v multikultrnom prostred.35Na spech

v multikultrnom prostredn je dleit ovlda nielen nau kultru, ale aj kultru krajiny,

s ktorou prichdzame do kontaktu. Aj hospodrske spechy zvisia na schopnosti efektvne

komunikova s rznymi kultrami. Vaka vyspelm technolgim je interkultrna

komunikcia jednoduchia ako kedysi. Kultra ns sce ovplyvuje, ale neuruje nae

hodnoty a sprvanie. Osobnostn faktory (miera presadenia sa, extraverzia a in) mu ma

v vplyv ako kultra.36

Predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia Albrecht Reimold v mesanku Forbes

uviedol, e nevid iadne rozdiely medzi nemeckou a slovenskou pracovnou silou. Spomenul,

e oceuje angaovanos a rados z prce. Tie si u zamestnancov zo Slovenska vimol

nasadenie a prcu so srdcom, o nie je samozrejmosou v kadej krajine.37

Faktory, ktor ovplyvuj komunikciu v interkultrnom prostred s:38

Jazyk a re aj ke astnci rozhovoru hovoria rovnakm jazykom, mu vyuva

in artikulciu, o intonciu, ktor mu zmeni cel vpove.

Rozdiely v neverblnych prejavoch ak jeden z astnkov ak od druhho

neverblny prejav a ten neprichdza, me dan vpove celkom inak vyhodnoti, ako to

odosielate informcie myslel.

Priamy a nepriamy tl komunikcie v niektorch kultrach s mylienky

vyjadrovan priamo, v inch je to neprpustn.

34 Spracovan poda: DeVITO, J. A.: Zklady mezilidsk komunikace. 6. vydanie. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 56 58; KONEN, Z.: Zklady komunikace. Brno: Vysok uen technick, 2009, s. 127 - 145 35 Spracovan poda: LUKOV, R. NOV, I. a kol.: Organizan kultura. Od sdlen hodnot a cl k vy vkonnosti podniku. 1. vydanie. Praha: Grada Publishing, 2004, s. 19; DeVITO, J. A.: Zklady mezilidsk komunikace. 6. vydanie. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 117 36 Spracovan poda: DeVITO, J. A.: Zklady mezilidsk komunikace. 6. vydanie. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 56 58; KONEN, Z.: Zklady komunikace. Brno: Vysok uen technick, 2009, s. 127 - 145 37 JURINOV, M.: Volkswagen odmeuje vkon. In: Forbes. Janur 2013, s. 34. 38 KONEN, Z.: Zklady komunikace. Brno: Vysok uen technick, 2009, s. 129 - 130

24

Sptn vzba prslunci niektorch kultr poskytuj priamu a primn sptn

vzbu. In kultry vyjadruj pozitvnu sptn vzbu, aj ke s renkom neshlasia.

Medzi alie faktory ovlyvujce komunikciu v multikultrnom prostred patria: hodnotov

orientcia, legislatva, politika, technolgie, vzdelanie, nboenstvo, socilna organizcia,

etika a morlka.39 Rozdiely existuj ako aj vo verblnej komunikcii, tak aj v neverblnej.

1. 6. 1 pecifik nemeckej nrodnej kultry

Za pecifik meme oznai rysy, ktor s typick pre konkrtnu nrodn kultru.

Kad, kto sa narod v jednej kultre m urit zhodn rty sprvania ako in jedinec

naroden v rovnakej kultre. Jednotliv krajiny maj in zvyky a predpisy.

V rznych krajinch je tie rozdielna dleitos ien a muov, ako aj rzna pracovn

a podnikatesk morlka.40

O Nemcoch meme poveda, e s saiv, ambicizni, presn, dochvlni a ako

prijmaj nespech. Uprednostuj priamy, vecn a presvediv prejav. Striktne sa dria

spoloenskch pravidiel a rchlo prechdzaj k podstate veci. Neznaj, ke im niekto

zasahuje do ich prce alebo niekto vybo z radu, role, ktor mu bola uren. Kee Nemci

ber svoju podnikatek innos vemi vne, patria k nrodom, ktor najviac dodruj

smernice a predpisy. Presadzuj repekt k perfekcionalizmu. Schdze, porady, i prezentcie

vetkch druhov sa plnuj tdne dopredu. S vemi formlne a vne. V spoloenskom

styku je nevyhnutn dodriava etiketu, zdvorilos a dobr spsoby. Vdy pouvame

oslovenie Herr (pn) alebo Frau (pani) s titulom a priezviskom. K cudzincom bvaj najskr

nedverv, no k svojim obchodnm partnerom s pohostinn a oakvaj vzjomnos.

Profesijn rozhovor m presn truktru a tmy, o ktorch sa nehovor. Pri prvom stretnut

meme komunikova o prci, ivotnom prostred, kultre, vzdelan a porte. Nevhodnmi

tmami s vojny a zjednocovanie Nemecka, ie histria ich krajiny.41 Taktie by sme sa

nemali pta na plat, pretoe v ich kultre je to nezdvoril.

39 KONEN, Z.: Zklady komunikace. Brno: Vysok uen technick, 2009, s. 131 40 CEJTHAMR, V. DDINA, J.: Management a organizan chovn. 2. aktualizovan a rozren vyd. Praha: Grada Publishing, 2010, s. 267 41 Spracovan poda: KONEN, Z.: Zklady komunikace. Brno: Vysok uen technick, 2009, s. 141 - 142; CEJTHAMR, V. DDINA, J.: Management a organizan chovn. 2. aktualizovan a rozren vyd. Praha: Grada Publishing, 2010, s. 269 - 270

25

2 CIE PRCE

Cieom bakalrskej prce je identifikova interkultrne rozdiely v komunikci medzi

nadriadenmi a podriadenmi na Slovensku a v Nemecku. Vsledok m prispie ku zveniu

sasnho stavu komunikanch schopnost zamestnancov na vedcich pozcich.

iastkovm cieom prce je strune poskytn zhrnutie poznatkov z oblasti verblnej

a neverblnej komunikcie na zklade pretudovanej literatry. Neverblna komunikcia je

prtomn pri kadej vmene informci, a preto jej budeme venova pozornos, oho

prnosom bude uvedomenie si neverblnej komunikcie v manarskej praxi. Verblna

komunikcia je o slovch, o tom, o povieme, s m svis tempo rei, intoncia, akcent

a hlasitos. Komunikcia, verblna aj neverblna, s zkladnm prvkom v naej spolonosti.

Je dleit, aby sme sa nauili komunikova efektvne, pretoe je to potrebn na dosahovanie

stanovench cieov. Efektvna komunikcia zaha mnostvo prvkov, ktor vnmame poas

celho ivota, kde dleitm bodom je uvedomenie si tchto prvkov.

Faktory, ktor ovplyvuj komunikciu medzi nadriadenm a podriadenm s rzne,

preto sa v analytickej asti budeme zaobera tromi odvetviami, aby sme si mohli utvori lep

obraz o komunikci v jednotlivch odvetviach.

Na zklade dotaznkovho prieskumu identifikujeme rozdiely v prstupe k verblnej aj

neverblnej komunikci, v pouvan odbornch termnov, podvan informci a loh na

podriadench, povzbudzovan pri prci. Interpretujeme a komparujeme vsledky v Nemecku

a na Slovensku a nsledne poukeme na zisten odlinosti s cieom identifikova faktory,

prpadn prekky v interkultrnej komunikci.

26

3 METODIKA PRCE A METDY SKMANIA

V nasledujcej asti bakalrskej prce sa zameriame na charakteristiku objektu

skmania, pracovn postupy a spsoby zskavania dajov. V poslednej asti kapitoly si

uvedieme aplikovan metdy na vyhodnotenie a interpretciu vsledkov.

3. 1 Charakteristika objektu skmania

Predmetom nho prieskumu je identifikcia interkultrnych rozdielov

v interpersonlnej komunikci a analza komunikanch zrunost u manarov, respektve

vedcich pracovnkov. Zrove si vimneme pouvanie neverblnych signlov na pracovisku

a zistme, i manari ovldaj ,,umenie komunikcie. Prieskum sa realizoval v troch

vybranch oblastiach spolonosti. Zamerali sme sa na gastronmiu, kolstvo a hotelierstvo.

Skmali sme ako zamestnanci hodnotia spsob komunikcie ich nadriadenho. Kee

jednm z cieov danej prce je komparcia Slovenska a Nemecka, prieskum sa uskutonil

nielen na zem Slovenska, ale aj v Nemecku. Na zklade zskanch informci mme

relevantn vzorku na posdenie a porovnanie rovne komunikanch zrunost tchto dvoch

krajn.

3. 2 Pracovn postupy a spsob zskavania dajov

V empirickej asti prce sme vyuili viacero metd na dosiahnutie naich cieov.

Prvm krokom bolo pretudovanie odbornej literatry k danej tme. K zskaniu komplexnho

prehadu o skmanej problematike sme vyuili monos osobnej konzulcie s manarmi

jednotlivch organizci z oblasti nho prieskumu. Na zklade uvedenho sme pouili ako

jednu z metd rozhovor. Ilo o polotruktrovan a individulny rozhovor za asti len

dvoch osb. Otzky boli kladen neformlnym spsobom na manara za elom zistenia

spsobu komunikcie so svojimi podriadenmi. Podobn rozhovor bol realizovan

s niektormi nhodne vybranmi zamestnancami. Na manarov a zamestnancov sme kldli

otzky typu: (1) Ke zadvate lohu svojmu zamestnancovi, presvedte sa, i sprvne

porozumel? V prpade podriadench sme sa ptali, i s spokojn ako s nimi komunikuje ich

nadriaden. (2) Vmate si a pouvate neverblne signly? (3) Mali by ste zujem o kurz

efektvnej komunikcie? Vsledky tejto metdy budu podrobnejie rozpracovan

v nasledujcej kapitole.

27

Pomocou metdy syntzy meme pozna svislosti medzi jednotlivmi skmanmi

javmi. Metdu indukcie sme vyuili pre zoveobecnen poznatkov a formulci zverov

vyplyvajcich z uskutonenho prieskumu.

alou metdou prieskumu bola exploratvna metda dotaznka, ktorho cieom je

zisti rozdiely v komunikci medzi nadriadenmi a podriadenmi na Slovensku a v Nemecku

pomocou dedukcie. Spravili sme kvantitatvny vskum, v ktorom sa vyskytovali polytomick

typy poloiek (no nie neviem to posdi). V rmci prieskumu sme sa snaili vyhn

chybm, ktor by sa mohli vyskytn vo vytvorenom dotaznku. Aby sme sa vyhli obsahovej

a jazykovej nezrozumitenosti, preli oba dotaznky (slovensk aj nemeck verziu) jazykovou

korektrou. Najskr sme spravili predvskum, kde sme s rodenm Nemcom konzultovali

zrozumitenos dotaznka, aby sa nevyskytli myln predstavy o poloenej otzke. Takto sme

spolu postupne rozobrali vetky otzky a spolone ich opravili, aby boli jasn pre

nezainteresovanch respondentov. Taktie sme sa chceli vyhn nejednoznanosti otzok,

preto s kladen konkrtne a zretene. Neptali sme sa na dve veci sasne v jednej otzke.

Otzky nie s prli dlh, aby sa v nich skman jedinec nestratil a vedel odpoveda na to, o

chceme vedie.

tatistick metdy ako deskriptvnu tatistiku a komparatvnu analzu sme vyuili pri

vyhodnocovan vsledkov z realizovanho prieskumu.

Pozorovanie sme nezaradili medzi pouit metdy prieskumu, pretoe ilo

o subjektvne pozorovanie objektov prieskumu v benej komunikci bez zapisovania si

poznmok. Pozorovali sme manarov ako komunikuj so svojimi zamestnancami a ako im

zadvaj lohy. Na druhej strane sme pozorovali zamestnancov, i sprvne porozumeli danej

lohe a reakciu na prijatie novej prce. Na oboch stranch sme tie sledovali pouvanie

neverblnych signlov.

3. 2. 1 asov harmonogram, charakteristika prieskumnej vzorky

a lokalita prieskumu

Prieskum bol realizovan v asovom horizonte pol roka, od jla 2013 do janura 2014.

asov rozptie na prieskum zodpoved relevantnmu zskaniu informci z oboch krajn

z Nemecka i zo Slovenska. Z demografickho hadiska posudzujeme len krajinu, z ktorej

respondent pochdza, alej ns zaujmalo pohlavie. Vybran vzorka respondentov bola vo

veku minimlne 18 rokov. Nam cieom bolo zska z kadho odvetvia v kadej krajine 10

dotaznkov. Nvratnos dotaznkov bola 66, 67 %, o tvor spolu 40 dotaznkov. Len

28

z oblasti hotelierstva sme mali nulov nvratnos, zo zvynch dvoch oblast sme mali

nvratnos 100%.

Grafy 1 a 2 uvdzaj truktru vskumnej vzorky poda potu odpracovanch rokov na

pracovisku, pretoe je to dleit faktor v naom dotaznkovom prieskume.

Graf 1 truktra vskumnej vzorky poda potu odpracovanch rokov na pracovisku Slovensko42

Graf 2 truktra vskumnej vzorky poda potu odpracovanch rokov na pracovisku Nemecko43

42 Zdroj: vlastn spracovanie 43 Zdroj: vlastn spracovanie

30%

20%25%

25%

Slovensko

menej ako 5

5 - 10

11 - 19

viac ako 20

45%

35%

15%5%

Nemecko

menej ako 5

5 - 10

11 - 19

viac ako 20

29

3. 3 Pouit metdy vyhodnotenia

Ako sme u spomenuli v predchdzajcej kapitole zrealizovali sme polotruktrovan,

individulny rozhovor s manarmi a zamestnancami. Vsledky tohto rozhovoru sme zapsali

do prehadnej tabuky. Jednotliv odpovede rozoberieme v asti Vsledky prce.

Hlavnou vskumnou metdou naej prce je dotaznk. Zozbieran dta sme

vyhodnotili, aby sme dostali presn vsledky a mohli lepie pracova s dtami. Vyuili sme

grafick znzornenie na lepie ilustrovanie odpoved, prehad a sumarizciu zskanch

odpoved. Dotaznk pozostval z dvanstich uzavretch otzok, kde respondenti mohli

vybera z monost: no, nie, neviem to posdi. Na konci dotaznka boli uveden

demografick otzky, aby sme vedeli deskriptvnou tatistikou charakterizovali skman

vzorku.

Nakoniec sme uplatnili medtdu komparcie, aby sme mohlli porovna vsledky na

Slovensku a v Nemecku.

30

4 VSLEDKY PRCE

Na zaiatku vyhodnotenia vsledkov naej prce sa pozrieme na odpovede, ktor sme

zskali zo spomnanho rozhovoru s manarmi a zamestnancami v jednotlivch sektoroch

v Nemecku a na Slovensku. Po analze asti rozhovorov sa zameriame na exploratvnu

metdu prce, teda na dotaznky, ktor vyhodnotme a zaujmeme stanovisko ku vsledkom.

4. 1 Vsledky polotruktrovanch rozhovorov

V tejto asti sa zameriame na jednotliv otdpovede z polotruktrovanch rozhovorov,

ktor nakoniec zhrnieme do prehadnej tabuky.

Najskr sa pozrieme na odpovede, ktor sme dostali z Nemecka:

Z oblasti gastronmie nm hlavn vedci povedal, e sa vdy sna uisti, i jeho

pracovnk porozumel, o od neho oakva, aby prediiel nezhodm na pracovisku. Na otzku

ohadom kurzu efektvnej komunikcie alebo podobnho kurzu na zefektvnenie

komunikanch zrunost odpovedal, e by privtal, keby mal monos nejakho sa zastni,

a tie sa mu pilo, keby podobn kurz absolvovali aj jeho zamestnanci. Ohadom

neverblnej komunikcie jednoznane odpovedal, e pouva rzne druhy neverblnych

signlov, a tie si ich vma u pracovnkov, najastejie sa stretva s kvnutm hlavy na znak

shlasu, i porozumenia.

Ke sme sa podobn otzky ptali v oblasti kolstva (ptali sme sa riaditea nhodne

vybranho gymnzia v Bavorsku) odpovedal nm o nieo strunejie, ale mme dostatok

informci, aby sme ich nakoniec mohli analyzova. Priznal sa nm, e nie vdy sa presved,

i jeho zamestnanci porozumeli zadanej lohe, pretoe to berie ako samozrejmos, e chpu.

Ni nov im nezadva, tak preo by nerozumeli. Neverblne signly pouva ako doplnok

k verblnej komunikci. Zamestnanci koly rovnako pouvaj neverblne signly. o sa

tka kurzu na zlepenie komunikcie, neposkytol nm jednoznan odpove. Mysl si, e to

nie je aktny problm, a preto to ani nechce v sasnosti bliie riei.

31

V hotelirskej oblasti nm z viacerch optanch hotelov, penzinov a ubytovn nikto

nebol ochotn poskytn odpovede na nae otzky, a ani sa porozprva na tmu

komunikcia so zamestnancami.

Podobn otzky sme sa optali aj zamestnancov, aby nm odpovedali ku vzahu k ich

nadriadenmu. Namiesto otzky, i sa presvedia, e im podriaden porozumel, sme sa ptali,

i s spokojn ako s nimi komunikuje ich nadriaden. Odpovede zo vetkch troch oblast

meme spoji do jednho, pretoe boli takmer toton. Vetci by privtali kurz na

zefektvnenie komunikcie u nich samch aj u manarov. Neverblne signly pouvaj

stle, i u vedome alebo nevedome. A na otzku ohadom toho, ako s nimi ich nadriaden

komunikuje sa odpovede rozchdzali. V gastronmii nm odpovedali, e s vemi spokojn,

v kolstve nm povedali, e niekedy s spokojn a inokedy nie. V hotelirstve sa snaili

vyhn tejto otzke, a preto len odpovedali ako kedy, a e to zvis na rznych okolnostiach.

Teraz meme rozanalyzova odpovede, ktor sme zskali zo Slovenska:

Manar v oblasti gastronmie nm povedal, e nie vdy sa presved, i jeho loha

bola zamestnancami sprvne pochopen, a preto obas dochdza k nezhodm. Vo svojej prci

bene vyuva neverblne signly, najm mimiku a gestikulciu. Mysl si, e kurz

komunikcie je vhodn pre manarov, ale zbyton pre zamestnancov.

V kolstve sme sa tieto otzky optali nhodne vybranho gymnzia, kde jeho riadite

bol ochotn nm odpoveda na vetky otzky. Povedal nm, e sa sna vdy presvedi, e

zamestnanci pochopili, o od nich vyaduje a ak nhodou neporozumeli, tak im to bez

problmov vysvetl ete raz. Tie vyuva neverblnu komunikciu a vma si ju

u zamestnancov koly. Npad s kurzom na zlepenie komunikcie sa mu vemi pil a urite

by chcel tak kurz absolvova spolu so svojimi zamestnancami. Avak dodal, e by ho mohli

absolvova, len ak by nebol prli nkladn.

V oblasti hotelirstva sme sa op nedokali pozitvnej odpovede. Povedali nm vak,

e sa snaia so svojimi zamestnancami komunikova najlepie ako vedia.

Pozrime sa na druh stranu, a sce na odpovede zamestnancov. Viacer pracovnci v oblasti

gastronmie sa vyjadrili, e ich f sa niekedy nevyjadruje jasne, a preto sa stane, e

nepochopia lohu, ktor im zadal. Neverblne signly vyuvaj popri verblnej komunikci

asto. Na otzku ohadom kurzu komunikcie sa vyjadrili, e by ho absolvovali v prpade, ak

by nebol asovo nron.

Oblas kolstva v naom rozhovore dopadla dobre, pretoe zamestnaci povedali, e

vinou bez problmov porozumej, o sa od nich oakva a ak nie, tak sa optaj, pretoe

vedia, e im to bude znova vysvetlen. Myslia si, e kurz na zefektvnenie komunikcie by

32

bol prospen pre obe strany, aj ke nemaj vrazn problmy v tejto oblasti. Tie pouvaj

neverblne prejavy na vyjadrenie najm shlasu alebo neshlasu.

Na sumarizciu odpoved z rozhovorov vyuijeme Tabuky 2 a 3, kde vidme strune

a prehadne zapsan odpovede. V tabukch si meme porovna komunikciu na Slovensku

a v Nemecku.

GASTRONMIA

Tabuka 3 Vsledky rozhovorov z odvetvia gastronmie44

Nadriaden Podriaden

Slovensko Nemecko Slovensko Nemecko

Pouvanie neverblnej komunikcie

no no no no

Zujem o kurz efektvnej komunikcie

no (pre manarov)

no no no

Presvedenie sa, e podriaden porozumel zadanej lohe /

Spokojnos s komunikciou nadriadenho

Obas no Nie no

KOLSTVO

Tabuka 4 Vsledky rozhovorov z odvetvia kolstva45

Nadriaden Podriaden

Slovensko Nemecko Slovensko Nemecko

Pouvanie neverblnej komunikcie

no no no no

Zujem o kurz efektvnej komunikcie

no Nie no no

Presvedenie sa, e podriaden porozumel zadanej lohe /

Spokojnos s komunikciou nadriadenho

no Obas no Obas

Oblas hotelirstva nebudeme vyhodnocova z dvodu nezskania dostaujcich

informci, potrebnch na hodnotenie.

Z tabuliek nm vyplva, e vetky skman osoby vyuvaj neverblnu komunikciu.

Takmer vetci (okrem riaditea koly v Nemecku) maj zujem o absolvovanie kurzu na

zefektvnenie ich komunikanch zrunost. Na tretiu otzku sme dostali rzne odpovede,

z oho nm vyplva, e je to oblas, ktor treba zlepi.

44 Zdroj: vlastn spracovanie 45 Zdroj: vlastn spracovanie

33

4. 2 Vsledky dotaznkovho prieskumu

Doteraz sme si strune popsali rozhovory, ktor sme zrealizovali v svislosti

zmapovania jednotlivch oblast, a ktor tie slili ako predvskum k dleitej asti prce

k dotaznkovmu prieskumu (Prloha A a B).

V prvej otzke sme sa ptali na prstup nadriadenho ku zamestnancom. Otzka znela,

i s podriaden spokojn ako s nimi ich f komunikuje. Cieom otzky bolo zisti, i vedci

pracovnci vedia sprvne komunikova so svojimi zamestnancami. Z odpoved nm vyplva,

e celkovo na Slovensku a v Nemecku je 67,5% zamestnancov spokojnch ako s nimi

komunikuje ich nadriaden. o sa tka Slovenska, tak 60% optanch je spokojnch

a v Nemecku a 75%. Najspokojnej zamestnanci s v oblasti kolstva v Nemecku.

Graf 3 Spokojnos s prstupom nadriadenho46

V druhej otzke ns zaujmalo, i nadriaden pouvaj odborn termny, ktorm ich

zamestnanci nerozumej. Aj tu by mohla nasta chyba v komunikci, ak by nadriaden

pouil termn, ktormu jeho podriaden nerozumie, ale neoptal by sa, o znamen. Preto sme

chceli vedie, i sa vyskytuj vo vzjomnej komunikci problmy tohto charakteru. Poda

dotaznka sme zistili, e termny, ktorm by zamestnanec nerozumel sa takmer vbec

46 Zdroj: vlastn prieskum

0%

20%

40%

60%

80%

100%

Gastronmia kolstvo Gastronmia kolstvo

SLOVENSKO NEMECKO

Neviem to posdi 30% 20% 20% 10%

Nie 10% 20% 20% 0%

no 60% 60% 60% 90%

60% 60% 60%

90%

10%20% 20%

0%30%20% 20%

10%

Spokojnos s prstupom nadriadenho

34

nevyuvaj. Na Slovensku a 90% optanch odpovedalo, e sa s takmto termnmi

nestretvaj a v Nemecku 80%, ale tu prihliadame na to, e do dotaznka mohli by zapojen

aj zamestnanci z inch krajn.

Graf 4 Pouvanie odbornch termnov47

Tretia otzka zisuje, i manari sprvne podvaj informciu. Otzka je, i sa

nadriaden presvedia, e ich zamestnanci porozumeli lohe, ktor im zadali. Je to vemi

dleit sas komunikanho procesu, aby zamestnanci presne vedeli, o sa od nich

oakva. Celkovo len 57,5% manarov sa presved, e ich informcia bola sprvne

pochopen. To je vemi mlo, a preto to me vies k sporom medzi zamestnvateom

a zamestnancami.


0%10%20%30%40%50%60%70%80%90%

100%


SLOVENSKO NEMECKO


Nie 100% 80% 80% 80%

no 0% 0% 10% 20%

0% 0%10%

20%

100%80%

80%80%

0%20%

10%0%

Pouvanie odbornch termnov

35

Graf 5 Presvedenie sa o porozumen informcie48

tvrt otzka je mierne zporne laden, pretoe sme sa zaujmali, i sa zamestnanci

stretli s neochotou u nadriadenho, ke nieo potrebovali. Chceli sme sa zamera, i vedci

pracovnk vie pracovnkovi vysvetli, e momentlne m vea prce, a preto sa mu neme

venova alebo ho len jednoducho odmietne. Na Slovensku sa s tmto problmom stretlo 35%

zamestnanch ud a v Nemecku o nieo menej konkrtne 30%.

Graf 6 Neochota nadriadenho pomc49


0%

20%

40%

60%

80%

100%


SLOVENSKO NEMECKO


Nie 20% 30% 40% 20%

no 70% 60% 40% 60%

70%60%

40%

60%

20%30%

40%

20%

10% 10%20% 20%

Presvedenie sa o porozumen informcie

0%

20%

40%

60%

80%

100%


SLOVENSKO NEMECKO


Nie 70% 60% 50% 90%

no 30% 10% 30% 0%

30%10%

30%

0%

70%

60%

50%90%

0%

30%20%

10%

Neochota nadriadenho pomc

36

alia piata otzka sa tka verblneho povzbudzovania v prci. elom tejto otzky

bolo zisti, i je pre zamestnancov dleit, aby ich f v prci povzbudzoval alebo im na tom

vbec nezle. Samozrejme, prihliadali sme na to, e to zvis od povahy loveka, no napriek

tomu sme chceli zisti, i to zamestnanci povauj za dleit. Zo vetkch optanch

potrebuje povzbudzovanie v prci 62,5%. Odpovede na Slovensku boli tesn, pretoe 40%

optanch odpovedalo, e potrebuje podporu, 50% odpovedalo, e nepotrebuj iadnu

podporu. Naopak v Nemecku zamestnanci vyadovali podporu. Poda vsledkov a 85%

zamestnancov.

Graf 7 Povzbudzovanie v prci50

V iestej otzke sme sa ptali na neverblnu komunikciu. Zaujmalo ns, i

nadriaden pouvaj na pracovisku neverblne prejavy ako mimika, gestikulcia, i

paralingvistick javy. Neverblnu komunikciu povaujeme za dleit sas verblnej

komunikcie, a preto je tto otzka pre ns dleit. Z vsledkov dotaznkov, ktor boli

zodpovedan v Nemecku vidme, e zamestnanci si asto vmaj neverblne prejav. A 90%

respondentov odpovedalo, e si ich vma. Na Slovensku si ich vma len 55%.

49 Zdroj: vlastn prieskum 50 Zdroj: vlastn prieskum

0%

20%

40%

60%

80%

100%


SLOVENSKO NEMECKO

Neviem odpoveda 10% 10% 10% 0%

Nie 70% 30% 20% 0%

no 20% 60% 70% 100%

20%

60%70%

100%70%

30%20%

0%10% 10% 10%

0%

Povzbudzovanie v prci

37

Graf 8 Neverblna komunikcia nadriadenho51

V siedmej otzke sme sa zas ptali, i podriaden, ie samotn pracovnci pouvaj

neverblne prejavy. Naprklad kvnutie hlavou na znak shlasu. Tie sme chceli vedie, i je

nejak rozdiel v pouvan neverblnych signlov na Slovensku a v Nemecku. Op ako

v predchdzajucej otzke sa stretvame s interkultrnymi rozdielmi. V Nemecku 80%

zamestnancov pouva neverblne znaky. Na Slovenku ich pouva len 25% a nepouva a

45%. V tejto otzke je potrebn prihliadnu aj na fakt, e niektor si svoje neverblne prejavy

vbec neuvedomuj.


0%

20%

40%

60%

80%

100%


SLOVENSKO NEMECKO


Nie 20% 0% 10% 10%

no 30% 80% 90% 90%

30%

80%90% 90%

20%

0%

10% 10%

50%

20%0% 0%

Neverblna komunikcia nadriadenho

38

Graf 9 Prejavovanie neverblnej komunikcie52

sma otzka sa tka kurzu sprvnej alebo efektvnej komunikcie s podriadenmi.

Zisovali sme, i si zamestnanci myslia, e by ich f mal asbsolvova podobn kurz

komunikcie. Tto otzku sme zaradili do dotaznka, pretoe si myslme, e kurzy

komunikcie by boli vhodn nielen pre pracovnkov na manarskych postoch, ale aj pre

ostatnch zamestnancov, ktor maj pod sebou podriadench, ktorm zadvaj lohy. A

75% zo vetkch respondentov si mysl, e ich nadriaden by mal absolovva kurz na

zvenie komunikanch zrunost. V Nemecku by takto kurz odporili zamestnanci a

85% svojim zamestnvateom a na Slovensku by ho odporuilo 65%.


0%10%20%30%40%50%60%70%80%90%

100%


SLOVENSKO NEMECKO


Nie 80% 10% 10% 10%

no 0% 50% 80% 80%

0%

50%

80% 80%80%

10%

10% 10%20%

40%

10% 10%

Prejavovanie neverblnej komunikcie

39

Graf 10 Kurz komunikcie s podriadenmi53

Graf 11 kolenie na zvenie komunikanch schopnost54

53 Zdroj: vlastn prieskum 54 Zdroj: vlastn prieskum

0%

20%

40%

60%

80%

100%


SLOVENSKO NEMECKO


Nie 10% 10% 0% 0%

no 70% 60% 70% 100%

70%60%

70%

100%

10%

10%0%

0%

20%30% 30%

0%

Kurz komunikcie s podriadenmi

0%

20%

40%

60%

80%

100%


SLOVENSKO NEMECKO


Nie 0% 10% 30% 10%

no 70% 70% 40% 90%

70% 70%

40%

90%

0%10%

30%

10%30%

20%30%

0%

kolenie na zvenie komunikanch schopnost

40

Deviata otzka sa zaober podobne ako sma kurzom komunikcie na zefektvnenie

komunikanch schopnost. Ale v tejto otzke sme sa ptali, i by zamestnanci samotn chceli

absolvova kurz na zlepenie komunikcie. Odpovede ns vemi zaujali, pretoe na

Slovensku by takto kurz chcelo absolova 70% optanch a v Nemecku 65%. Tmto sme

zistili, e aj zamestnanci by si chceli zlepi svoje komnikan kompetentnosti.

Desiata otzka sa tkala intrukci, ktor zamestnanci dostvaj od svojich

nadriadench. Zaujmali sme sa, i podriaden dostvaj protichodn intrukcie, ak maj

viacerch nadriadench. S touto problematikou sa pracovnci asto stretvaj, ak maj

viacerch vedcich pracovnkov a me to vies k zdroju konfliktov. Z celkovho hodnotenia

vetkch optanch nm vyplva, e presn polovica zamestnancov sa stretva

s protichodnmi intrukciami. Na Slovensku je to vak 45% a v Nemecku a 70%. Toto je

al prpad, kedy me dochdza ku konfiktom medzi nadriadenmi a podriadenmi,

dokonca aj medzi viacermi nadriadenmi sasne.

Graf 12 Stretvanie sa s protichodnmi intrukciami55


0%

20%

40%

60%

80%

100%


SLOVENSKO NEMECKO


Nie 40% 50% 20% 20%

no 30% 30% 70% 70%

30% 30%

70% 70%

40%50%

20% 20%30%

20%10% 10%

Stretvanie sa s protichodnmi intrukciami

41

V predposlednej jedenstej otzke sme chceli vedie ako sa vyjadruj manari.

Pouvaj nevhodn slov na pracovisku, vulgarizmy alebo prejavuj agresiu? V efektvnej

komunikci by sme sa mali snai vyhn nevhodnmu slovnku a prejavom agresie, aby

sme neboli dehonestovan naimi podriadenmi. Na Slovenku sa 75% a v Nemecku 70%

zamestnacov s takmito prejavmi nestretva. T, ktor odpovedali, e sa stretvaj s takmito

prejavmi, uviedli do dotaznka, e sa to tka len vulgarizmov na pracovisku, ktor vak nie s

proti nim.

Graf 13 Pouvanie vulgarizmov56

V poslednej dvanstej otzke sme sa zamerali na ,,umenie komunikova . Chceli sme

zisti, i manari vedia sprvne prezentova a poda svoje nzory. Touto otzkou sme chceli

poukza na dleitos sprvnej komunikcie a zadvania loh pracovnkom. Na Slovensku

,,umenie komunikova ovlda 55% a v Nemecku len 40% manarov. Tie v tomto prpade

ide aj o subjektvny postoj hodnotiaceho. Hoci, tto otzka bola vysvetlen vetkm

respondentom, mohlo djs ku subjektvnemu hodnoteniu, o zaha ,,umenie komunikova.


0%

20%

40%

60%

80%

100%


SLOVENSKO NEMECKO


Nie 100% 50% 50% 90%

no 0% 30% 50% 10%

0%

30%

50%

10%

100%50%

50%

90%

0%

20%

0% 0%

Pouvanie vulgarizmov

42

Graf 14 ,,Umenie komunikova57


0%

20%

40%

60%

80%

100%


SLOVENSKO NEMECKO


Nie 30% 40% 30% 30%

no 50% 60% 50% 30%

50%60%

50%

30%

30%

40%

30%

30%

20%

0%

20%

40%

,,Umenie komunikova"

43

5 DISKUSIA

V prci sme rozoberali komunikciu v dvoch rozlinch krajinch, s rznou kultrou,

zvykmi, jazykom. Teda sme sa zaoberali multikultrnou komunikciou, ktor je tie

samostatnou vednou disciplnou, zaoberajcou sa kultrou a jej vplyvom na komunikciu

medzi umi.

Prieskumom sme zistili nedostatonos komunikanch zrunost manarov, o nm

vyplynulo z dotaznka. A tie sme ukzali zujem o kurzy na zvenie komunikanch

zrunost. Napriek tomu, e vina respondentov si mysl, e ich nadriaden by mal

absolvova kurz na zlepenie komunikcie, s celkom spokojn ako s nimi ich nadriaden

komunikuj. Ako pozitvum berieme fakt, e manari nepouvaj termny, ktorm by ich

zamestnanci nerozumeli. Na druhej strane asto robia manari vek chybu tm, e sa

nepresvedia, i zamestnanci sprvne porozumeli, o sa o nich vyaduje.

Z hadiska rznych kultr sme sa stretli s rznymi odpoveami na otzky tkajce sa

povzbudzovania v prci, kde Nemci viac vyaduj povzbudzovanie a Slovci s v tomto

ohade ahostajnej.

Taktie s vekmi rozdielmi sme sa stretli pri neverblnej komunikcii. Neverblnu

komunikciu povaujeme za vznamn faktor nielen ako doplnok k verblnej komunikci,

ale ako aj samostatn as komunikcie. V jednej z kapitol sme sa zamerali na rzne

neverblne prejavy, ktor sa v spolonosti bene vyskytuj, a preto ns aj zaujmalo ako je to

na pracovisku. Na Slovensku si pomerne mlo pracovnkov vma neverblne signly svojho

nadriadenho, o by sa malo zlepi, pretoe vea manarov ju vyuva s tm, e mu jeho

podriaden rozumej a prijmaj. Pritom si nadriaden vbec nemus uvedomi, e jeho

podriaden si tieto prejavy nevmaj a nevenuj im iadnu dleitos. V Nemecku si naopak

neverblne prejavy svojho nadriadenho podriaden vmaj, kee a 90% respondentov

zodpovedalo na tto otzku no, ie vmaj si neverblne prejavy. Problm by mohol nasta

len v situci, e si tieto signly zamestnanec inak vysvetl ako boli odkomunikovan. Ke sa

na tto situciu pozrieme z druhej strnky, teda prejavovanie neverblnych signlov

zamestnancom svojim nadriadenm, tie sme zistili, e na Slovensku ani polovica z naich

optanch neprejavuje svojmu nadriadenmu neverblne prejavy. Samozrejme, nezabdame

na to, e ich mu prejavova nevedome, bez toho aby si ich nejako vraznejie vmali.

Naopak v Nemecku sme sa op dokali kladnej odpovede. Zamestnanci tu prejavuj

svoj shlas a neshlas neverblnymi znakmi.

44

alej sme sa dozvedeli od zamestnancov, e sa obas stretvaj s neochotou ich

nadriadenho poradi im s niem. Alebo dokonca s neochotou a odmietnutm, ke nieo

potrebovali. Zamestnanci z oboch krajn sa u s niem podobnm stretli, ale nestva sa to

asto. astejie sme sa stretli s vulgarizmami na pracovisku, ktor prejavuje ich nadriaden

v prtomnosti svojich podriadench. Naastie takto prejavy neboli nasmerovan voi

zamestnancovi, ale len voi prci, a preto to neberieme ako vznamn problm

v interpersonlnej komunikci. S prejavmi agresie sa naastie zamestnanci

nestretvaj, preto e vina nadriadench vie ovlda svoj prpadn hnev.

Nevhodou pri zadvan loh je dostvanie protichodnch intrukci. V prpade, e

zamestnanci maj viac ako jednho nadriadenho, tak sa obas stretli s protichodnmi

intrukciami. Preto je vhodn, aby nadriaden presne vedeli, o oakvaj od svojho

podriadenho, aby sa nevyskytovali takto situcie, ktor sa stvaj zdrojom konfliktov.

Tie ns zaujmalo, i maj zamestnanci zujem absolvova kurz na zefektvnenie ich

komunikanch schopnost, kde sme sa dozvedeli, e o takto kurzy by bol zujem.

Zamestnanci by chceli od svojich zamestnvateov, aby absolvovali kurz na zlepenie

komunikcie, ale taktie by podobn kurz chceli aj pre seba. o je prkladom toho, e si

uvedomuj ich slab komunikan kompetencie a maj zujem ich zlepi, oho dsledkom

by mohlo by prechdzanie uritm konfliktom na pracovisku, lepia komunikcia medzi

nadriadenmi a podriadenmi, ale aj zamestnancami medzi sebou.

Ako posledn sme zvolili trochu podobn otzku prvej. Prv otzka sa tkala

spokojnosti zamestnancov s komunikciou ich nadriadench. Posledn otzka znela, i

nadriaden ovlda ,,umenie komunikova. Pomocou tejto otzky sme mohli zisti, i sa na

zklade zodpovedanch otzok zmenil ich postoj k tomu, ako s nimi komunikuje ich

nadriaden. V oboch krajinch bolo hodnotenie vemi nzke, teda zamestnanci si myslia, e

manari neovldaj sprvnu komunikciu.

Z prieskumu vyplva, e by bolo vhodn vytvori kurz na zvenie komunikanch

schopnost pre manarov, ale tie aj pre zamestnancov. Takto kurz odporame pre

Slovkov aj Nemcov.V kurze by sa rozoberala ekeftvna komunikcia, ktor zaha efektvne

navanie. Manari by sa nauili ako sprvne poda informciu, aby bola sprvne prijat

a pochopen. A tie by sa nauili zisti, i ich zamestnanec porozumel, o sa od neho

vyaduje. Ako sme u spomnali nie vdy sa nadriaden presvedia, i zamestnanci sprvne

pochopili, o maj spravi. Tomuto by sa nauili manari predchdza, aby sa vyhli

zbytonm nedorozumeniam. Tie by sa tu rozoberala komunikcie medzi nadriadenmi, aby

nesnastvali prpady, e ich podriaden dostane protichodn intrukcie. Dleitou sasou

45

takhoto kurzu by bola neverblna komunikcia, kde by sa rozoberali jednotliv prejavy

neverblnej komunikcie, aby bola sprvne sprostredkovan a pochopen u zamestnanca.

Toto povaujeme za najvie problmy interpersonlnej komunikcie na pracovisku.

Podobn kurz by bol vhodn aj pre zamestancov s tm rozdielom, e zamestnanci by sa uili

ako sprvne prijma informciu od nadriadenho. Aby sa nebli vyjadri neporozumenie

zadanej lohe a nauili sa s repektom a pokojom vyjadri svoje mylienky.

V prci sme zhrnuli vetky dleit informcie tykajce sa efektvnej komunikcie na

pracovisku a verme, e niekomu n vskum pome. Uvid chyby, ktor sa vyskytuj na

pracovisku, a preto im me preds na svojom pracovisku.

46

ZVER

Komunikcia ako neoddeliten sas nho ivota vo vetkch svojich podobch je

pouvan vo vetkch odvetviach, a preto je dleit ui sa komunikova efektvne. Vea

autorov sa zaober verblnou, neverblnou, ale aj medzikultrnou komunikciou. U od

detstva sa ume komunikova so svojm okolm. Zkladn nvyky zskava diea od svojich

rodiov a podstatne sa cel ivot v om formuj. Je to tma, ktor je asto rozoberan, a preto

sme sa jej venovali v tejto prce. Mali sme monos poukza na jej dleitos vo vetkch

formch. Komunikan schopnosti s u kadho in. Dobr manar by mal svoje schopnosti

trnova, aby nevznikali zbyton konflikty v komunikcii s jeho podriadenmi. Existuj

rzne kurzy na zvenie komunikanch kompetentnost, ktor me ktokovek navtevova.

lovek vak me rove tchto kompetenci zvyova sm. Treba k tomu vytrvalos

a trning.

Cieom bolo indetifikova rozdiely medzi nemeckou a slovenskou kultrou

v interpersonlnej komunikci. Ambciou prce bolo poukza na klady a zpory

interporsonlnej komunikcie medzi nadriadenenmi a podriadenmi. lohou prce bolo tie

identifikova problm efektvneho povania. Oblas povania sme bliie rozoberali,

pretoe je to prina viacerch konfliktov, ku ktorm dochdza nielen na pracovisku, ale aj

v skromnom ivote. Na to, aby sme pochopili urit problm je dleit efektvne navanie

a sptn vzba. Sptn vzbu poskytuje kad, pretoe aj nezujem je druh sptnej vzby,

taktie kvnutie hlavou, alebo verblny, i neverblny tok. To vetko patr do sptnej vzby,

ktor poskytujeme pri kadom rozhovore s druhou osobou, i skupinou ud.

Zaujmalo ns, i s zamestnanci spokojn s komunikciou ich nadriadench. V oboch

krajinch viac ako polovica optanch je spokojn s rovou komunikcie manara. To vak

nedokazuje, e by u nemali manari na sebe pracova a snai sa zvi ich komunikan

kompetencie.

Verblna komunikcia bva sprevdzan neverblnou komunikciou, ktorej druhy

sme si spomnali v prvej kapitole. Prostredncvtom mimiky je schopn partner aj bez slov

pochopi, o chceme poveda. Hovor sa, e oi s obrazom do due, a preto s nimi vieme

toko poveda. Spomnali sme ako psob smiech. Dokeme rozpozna, i ide o primn

smiech cez mimick rty tvre alebo ide o smiech nasilu. Ako mimiku, tak aj gestikulciu

vyuvame veakrt bez toho, aby sme si to uvedomovali. Na otzku typu no/nie prikvneme

hlavou a nemusme ni verblne vyjadrova, pretoe nm druh osoba rozumie (pokia

nehovorme o interkultrnej komunikci, kde s urit rozdiely). U manarov je vak

47

vhodnejie ak svoju neverblnu komunikciu dopaj verblnou komunikciou, aby nedolo

k nedorozumeniu. Podriaden pracovnk nemus vdy rozumie neverblnym prejavom, ktor

vysiela jeho nadriaden.

V kadej krajine s v obchodnom styku urit pravidl verblnej a neverblnej

komunikcie. Ak ide zamestnanec do inej krajiny na obchodn stretnutie, mal by si vopred

natudova, o sa smie a o nie.

Z oblasti efektvnej komunikcie sme chceli poukza na to, aby sa manari

presvedili, i nimi podan informcia bola prijat a sprvne pochopen. Nesta, aby bola len

prijat, dleit je, aby ju zamestnanec sprvne pochopil, aby vedel, o sa od neho oakva.

Ak si nie je ist, o je jeho lohou, mal by sa opta, aby nedolo k zbytonm chybm, ktor

mu ma horie nsledky.

Tto prca m za lohu poskytn krtke zhrnutie informci z oblasti komunikcie,

kee cel prv kapitolu venujeme verblnej, neverblnej, efektvnej komunikci,

komunikci v spolonosti, ale aj problmom, ktor sa v komunikci vyskytuj.

alej sme poukzali na interkultrne rozdiely v komunikci na Slovensku

a v Nemecku. Hovorili sme o zdvorilosti nemeckej kultry, ale aj o presne stanovench

pravidlch. Ich pracovn schdze, pohovory, i porady zanaj vdy presne, pretoe si

potrpia na presnos. Maj vopred uren priebeh, aby sa zbytone nedriavali nepodstatnmi

vecami. Mono by niektor povedali, e s prli vni, ale je to jedna z t, ktor patr k ich

nrodu. Aj v inch krajinch je neprpustn, aby sa na porade povedal nejak vtip, alebo bolo

nieo povedan argnom.

Pri zskavan dajov z dotaznkovej metdy ns prekvapil hoteliersky sektor, z ktorho

manari z oboch krajn neboli ochotn zastni sa nho prieskumu. Tento fakt sa nm

vyskytol ako jedin problm v tejto prci.

Na zver by sme chceli doda, aby sme nazabdali na dleitos komunikcie v jej

vetkch formch. Mali by sme neustle zvyova nae schopnosti, aby sme sa vedeli sprvne

a profesionlne vyjadrova v pracovnej sfre. Ak sa na pracovisku nebudeme vedie sprvne

vyjadri, prpadne budeme dlho hada vhodn slov, n posluch si to vimne a zni nm

tm na vnosti. Chceme vs podpori, aby ste zskavali dan zrunosti tanm knh, pretoe

si tm obohacujeme slovn zsobu. Tie mete absolova komunikan kurz, za ktor sce

viac zaplatte, ale vsledok sa dostav a budete mc samostatne bez problmov vyjadrova

svoje nzory, prezentova vau spolonos, a tie vm stpne sebavedomie, e ste dokzali

nieo, o niektor nedoku za cel ivot, len preto, e o to nemaj zujem.

Komunikcia je brnou nie len do medziudskch vzahov,ale aj do pracovnho sveta.

48

Zoznam pouitej literatry

ARMSTRONG, M.: zen lidskch zdroj. Nejnov trendy a postupy. 10. vydanie. Praha:

Grada Publishing, 2007. 800 s. ISBN 978-80-247-1407-3

BAJZKOV, . A kol.: Manament udskch zdrojov. 4. vydanie. Bratislava: Univerzita

Komenskho Bratislava, 2011. 216 s. ISBN 978-80-223-2989-7

BARANYAI, L.: Stretanie sa s lovekom. Bratislava: Zdruenie salezinskej mldee

DOMKA, 2000 (uebn materil koly pre animtorov)

CARNEGIE, D.: Komunikcia cesta k spechu. 1. vydanie. Bratislava: Prroda, 2010. 135 s.

ISBN 978-80-07-02188-4

CEJTHAMR, V. DDINA, J.: Management a organizan chovn. 2. aktualizovan

a rozren vyd. Praha: Grada Publishing, 2010. 352 s. ISBN 978-80-247-3348-7

DeVITO, J. A.: Zklady mezilidsk komunikace. 6. vydanie. Praha: Grada Publishing, 2008.

512 s. ISBN 978-80-247-2018-0

HABERSTOCK, S.: Aktienforen quer durch Deutschland. In: Focus-Money. August 2012

HINCOV, K. HSKOV, A. 2008. Slovensk jazyk. Bratislava: Slovensk pedagogick

nakladatestvo, 2008. 243 s. ISBN 978-80-10-01557-3

JURINOV, M.: Volkswagen odmeuje vkon. In: Forbes. Janur 2013

KACHAKOV, A. - NACHTMANNOV, O. - JONIAKOV, Z.: Personlny

manament. 2. vyd. Bratislava: IuraEdition, 2011. 191 s. ISBN 978-80-8078-391-4

KE

Communication at the Workplace (differencies between Slovakia and Germany) - Slovak language

Documents

intercultural communication

nonverbal communication

communication patterns

term communication

area of communication

v nemecku som

v praktickej asti

komparcia slovenska