Top Banner
Tyefeedla tri rasy é» tf É«U»»: » wtorok, fttrrte* a aebota. fwtylitaá MU pr» I*ká«ke-Cae*si:» a* eatt rek 1« k-, aa pol raka 8 k., j a ftarí toká 4 íu, m» neciat ík.aok, N aaJaniHMkr ř Keaaedu M íSArfak, Bajka Í*W»T, Aasarikr 4 dok. Ti a, eatetné co<Uoeem*ko 24 firaalry. rffrwiPif Predplatní eeaa aa aobotbajsie ěisla fti pře ftakáike-yaorako room 4 kor., pre Nemecko 4 "usfcf, Huško 1 rao., Ameriku I1I.U1, oata&ae cudaoaemiko 8 ft. JadnoUire fiala predávaj A m \ po 10 k., potto* IS a. laau ,11 11,1111,1 ' ggg-BBBiljg Iis»dakci&, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Boéník XL VI. Štvrtok, 2\. októbra 1915. Číslo 125. f&WGttovm wmmrn* I Paiíž, 17. októbra. .Havas" oznamuje Poneváč Bulharsko po boku našich nepriatelov proti . jednému náimu spojencovi vedie vojnu, vláda rapu vým krýdlom obsadilo Oatružnicu. Front sa tiahne od bU -^ <»»•"*, že » 16 " oktobra 1915 o 6. hodine Oatružnice popri Sremackých horáeh, ce* RuBanj, » " N P 0T8tftl med,i Pr « 6Í0U a Bolhrnko. stav Reznik, Belipotok, Vk. Kamiea až po Ritopek. Od T0 ioma * 6 v,Bné BBlha " ko - Semendrie na západ naie vojská dotýkajú aa Nemcov. Rotterdam, 18. oktobra. Lord Reading osvedčil, Na Drine boly len menšie bitky. že neeh B * 8t8DB čokoľvek, v dielach Anglie a spe- Sofia, 16. oktobra. ťľradne oanamujú: Hoci b o l o ; Í eaeoT nebnde P"meny. Anglický národ je hotový na Zub. Ďalej na juh idú na Egri-Palanku. Námestník iéfa generálneho Štábu v. Hôfer, feldmaršaileutnant. počasie nepriaznivé, naie vojská pomaly s napnutím váetkých sil pokračovaly v oflenzíve na celom fronte. kaidú žertvu, ai pokial spojenci nezvítaaia. Lugano, 17. oktobra. Talianska policia zadržala V hórách boly velké dažde, hmla a víchor. Bulharov, ktorí na palube parníka „Canopiu" chceli Naie vojská dosiahly: Novo Kôryto-Aldinac— » Ameriky do Bulharska ako vojopovinni. Poilú ich Repusniea—Ravnobuee—Cerný Vrch. [nazad do Ameriky. Na Nlíave naie vojská zaujaly Vranju Glavu. | Bukarešt, 17. oktobra. Spojenci v Solúne, Kavale, V Maeedonii rýchlo napredujeme. Okolo vyšnej i Orzane a Kateřině dosial vylodnili 180.000 mužov, Bregalnice dosiahli sme Dránču, Čukagulae, Gavku a ktorí idú ďalej do Srbska. Všade obsadili stanice. Carevoselo. Srbi naaad stiahli celý front. Na Morava] Lugano, 17. oktobra. „Oiornale ď Italia" píše,| mo ^ ov Hme , Brne dosiahli líniu Udoviae—Ritopek—Saliakovac— j že vrch Sion obsadili Angličania. Qrezevo. Srbi cele opustili breh Dunaja. Viedeň, 18. oktobra. Gróf Stúrgkh mal audiencia Sofia, 17. oktobra. Zo Solúna priiiel chýr, že B Jeho Veličenstva v Sehônbrunne. Trvala celú hodinu. Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 18. oktobra. Do nepriateľskej línie sa vrývajúce opevnenia se- verovýchodne od VermeilleB bolo Angličanmi často napádané velkými silami. Vietky útoky sa nevydařily, opevnenie ostalo v naiich rukách. Pokusy útokov Franeúiov boly znemožnené. Nový nábeh juine Montrey bol bezúspěšný a stál Francúzov 3 officierov a 73 jágrov. Pri Schratzmlanle nepriateľ nezískal ani meter terramu. Nemecká eskadra letúnov napadla včera pevnost Belfort a hodila na ňn 80 bomb, ktoré zapříčinily požiare. Útok juine Rigy robí pokroky. 2 offieierov a 840 | V nedeľu bola processia za víťazstvo, ktorú viedol í odrazili. 176 zajatých. Ruské nápady pri Jakobatadte odklonené. Západne od Illnxt sme Ba zmocnili nepriateľských pozícií. Ďalej jnine pri Smorgone Brne tuhé nápady Ruský útok pri Liakoviciach—Baranoviciaeh sme odklonili. Na Styre od Rsfalovky po Kulikovice idú Srbi preložili hlavný tábor do Monastyra. Berlín, 18. oktobra. „Voaaisehe Zeitung" prináša f kardinál. Prítomní boli: arcikňainy Zita, Mária Jozefa z Lngana: V talianskych novinách ešte vždy ide de-Ž 8 Mária Annuneiata, arcikftaz korunný princ Karol batta o tom, či Itália má aa zúčastnit na srbskom 1 Franc Jozef. boji. .Secolo" píše, ža otálat v takomto momenta 1 Bukareít, 18. oktobra. Z Turn-Severina sveatujn | miestne boje. rovná sa samovražde. Sonnino nech vystúpi energicky?,Dniversuľ-u: Bulhari zaujali Badujevac na Dunaji.I y Mačve nepriateľ počína ustupovať. aa účasí. | Okolo Niegotiaa sú tuhé bitky. Na výôináeh južne Belehradu naie vojská poatu- Lugano, 16. oktobra. Zupeili, minister vojny, Peštbudín, 18. oktobra. Dnes aa počaly úradne j pu na Gvetkov Grob a Vraini. priiiel do hlavného vojenakého tábora. S králom mali podpisy na III. vojenskú pôžičku. Ľudia aa hrnú pod- Juho východne od Požarevca M. Ornice a Boževac dlhú poradu. jpisovať, tak že je výhľad, že táto pôžička o mnoho Bme obsadili. Bukarešt, 18. oktobra. Bulharská vláda vyhláBila! prevýši dve predošlé. Bulharské vojská obsadily Murlin—Percin a generála Radka Dimitrieva za úskoka. S ním rovnú! Viedeň, 18. oktobra. Dnes ráno v III. okrese na I Babin Zub. auďbu majú všetci bulharskí officieri, ktorí slúžia v ž verejaej ulici dáma, elegantne oblečená, dcéra dvor- Ďalej jnine prenikajú protií Egri Palanke. Naj ruskom vojsku. [ n ého radeu Rybičku, spáchala attentat na koburgskéhol vyššie kommando. Londýn, 17. oktobra. Francúzsky senátor Rei- f hercoga Leopolda. Najprv ho obliala vitriolom a fľaškyJ nach píše v .MorningpoBte", že Anglia môie viacej potom viac ráz vypálila na neho z revolvera. Potom] Londýn, 17. oktobra. .Renter* zvestuje z Athén vojska poslať na nově bojiště, ako Fransia, lebo nemá \ strelila si do pŕs. Dievča bolo ihned mŕtve, hercog taký široký front. Sofia, 18. oktobra. Bulharské prístavy uzavreli mínami. Neutrálne lode z Dedeagača vodia piloti. Sofia, 18. oktobra. Bulharský minister sa vy- slovil: Bulharská vláda nemieni napadnúť Grécko alebo Rumunsko. Oni ohcú byt so susedmi na pria- teľskej nohe. je ťažko ranený. Herccg Leopold Kobnrg je syn Fí lipa Koburgo, mladšieho brata bulharského kráľa a princezny Lujzy belgickej, B ktorou sa rozsobášil. j Narodil sa r. 1878 v Sv. Antone, je ritmajstrom v Nádasdyho husárskom plnku a majorom v plnku bulharskom. Frankfurt, 18. oktobra. Z Carihradu zvestujú: . Posiaľ vystúpilo na breh v Solúne 45.000 mniov voj- Lugano, 17. oktobra. Z Athén oznamujú .Corriere Bka VM|ina sd Frtncnzi< Genwá i Sarrail je na de i e delia Sera*, že 20000 mužov ententy vyilo zo Solúna \ francúzskeho voJBka. do Srbska, Sofia, 16. oktobra. Spojenci, dla hodnoverného prameňa, u í počali posielať vojsko zp Solúna do Srbska. Prvý eielon bol 4000, druhý 10.000 mužov. Berlín, 18. oktobra. .Voasisehe Zeituug" oma- muje zo Ženevy: Lyonské noviny píšu, že okolo Va- landovy, ktorú Bulhari napadli so 40.000 mnžmi a mnoho kanónmi, ide velká bitka. Vojská ententy skoro sa srazia s Bulharmi. V Solúne vystúpilo na breh nové anglické vojsko. Lugano, 16. oktobra. .Tempi" u oznamujú z Nisu: Nemeeké a rakúsko-nhorské vojská v doline Moravy vydobyly 15 kilometrové territorium. Iste chcú zaujať medené bane v Bore medzi Zagulicou a Zajčarom. V doline Timoku chcú sa spojiť B Bulharmi. Sofia, 16. oktobra. Nemoc ruského poslanca Sa- vinského Ba pohoršila. Rotterdam, 18. oktobra. Francia vypovedala vojnu Bulharsku. Paríž, 17. oktobra. .Daily Telegraph" oznamuje, ie Sir Edward Grey koncom oktobra pôjde na urlaub pre očnú chorobu. Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 18. oktobra o 5. hod. popol. Vo východnej Haliči, na Ikve a na Volyni ani včera nebolo ničoho nového. Na potoku Kormine a na nižnom Styre nepriatel činil celý rad nápadov. Pri Kulikoviciacb, Novo-Biel- kách a Rafalovke aa ešte bojuje. Ináč bol nepriatel odklonený. Na Kormine opustil bojiště, zanechajúc materiály. I na vyinej Ščare sme nepriatela odrazili. Na Soči Taliani sú neobyčajne činní. Boje boly na Doberde a pri Peteano; Talianov sme odohnali od našich hatí. Na Prímorí a v Tyrolsku kanonády. Srbské divízie porazené pri Avale idú nazad. Naše vojsko je v offeazíve proti srbskému vojsku severne Ralja. I v Mačve nepriatel bol prinútený reterovat. Na nilnej Morave nemecké vojsko vyhralo na terraine. Bulhari obsadili výšiny Muslin—Percin a Babia Francúzske vojsko dostalo ohnivý krst v Macedónii pri železničnom moste medzi Hudove a Valandovom, kde bolo napadnuté Bulharmi. Bitka trvá. Bulharoká artilleria strieľa na Valandovo, ktoré Ba silno protiví. . Lyon, 18. oktobra. Z Niíu píšu: Bulharská offen- zíva ide na 250-kilometrovom fronte pozdlí bulharskej hranice. Na severe počína offenziva v doline Timoka, ide za železnicou Dunaj—Pirot, blíži sa línii Nii— tiskflb. Lugano, 18. oktobra. Magrini piie z Nisa: Tu sú sklamaní gréckou nentralitou, optimisti čakajú vypo- vedanie vojny Grécka proti Bulharsku. Čakajú na po- moc ententy. Ženeva, 18. oktobra. Na ministerskej rade osvedčil Viviani, že otázka torby zahraničného ministerstva je ešte nie riešená. Rada odhliadne od vypovedania vojny Bulharsku, keď Ba Francia od 16. oktobra nachádza s Bulharskom vo vojne. Logano, 18. oktobra. Sonnino rozložil pred mini- sterskou radou svoju balkánsku politiku. Vietci mini- Btri súhlasili. Lugano, 17. oktobra. Medti Londýnom a Rímom idú vyjednávania o účasti Itálie na balkánskej akeii. Pre Cadornu dosial nebolo rozhodnutia. Solún, 18. októbra. S generálom Sarrailom prišlo asi 6000 Francúzov a Angličanov. Kedy pôjde massa vojsk do Srbska, ešte nevedno. Ďalšie velké trans- porty sa čakajú. Gréci by radi, aby vojsko ententy už hneď tiahlo do Brbska. Berlín, 18. oktobra. Rumuni volajú domov vojo- povioných zo Švajčiarska a Nemecka.
4

Boéník XL VI. Štvrtok, f&WGttovm wmmrn* I · 2014-01-23 · lipa Koburgo, mladšieho brata bulharského kráľa a princezny Lujzy belgickej, B ktorou sa rozsobášil. j Narodil

Feb 24, 2020

Download

Documents

dariahiddleston
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Page 1: Boéník XL VI. Štvrtok, f&WGttovm wmmrn* I · 2014-01-23 · lipa Koburgo, mladšieho brata bulharského kráľa a princezny Lujzy belgickej, B ktorou sa rozsobášil. j Narodil

Tyefeedla t r i rasy é» tf É«U»»: » wtorok, fttrrte* a aebota. fwtylitaá M U pr» I*ká«ke-Cae*si:» a * eatt rek 1« k-, aa pol raka 8 k.,

j a ftarí toká 4 íu, m» neciat ík.aok,

N aaJaniHMkr

ř Keaaedu M íSArfak, Bajka Í * W » T , Aasarikr 4 dok. Ti a ,

eatetné co<Uoeem*ko 24 firaalry. rffrwiPif

Predplatní eeaa aa a o b o t b a j s i e ě i s l a f t i

pře ftakáike-yaorako room 4 kor., pre Nemecko 4 "usfcf,

Huško 1 rao., Ameriku I 1 I . U 1 , oata&ae cudaoaemiko 8 ft.

JadnoUire fiala predávaj A m \ po 10 k., potto* IS a.

laau ,11 11,1111,1 ' ggg-BBBiljg

Iis»dakci&, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Boéník XL VI. Štvrtok, 2\. októbra 1915. Číslo 125.

f&WGttovm wmmrn* IPaiíž, 17. októbra. .Havas" oznamuje

Poneváč Bulharsko po boku našich nepriatelov proti . jednému náimu spojencovi vedie vojnu, vláda rapu

vým krýdlom obsadilo Oatružnicu. Front sa tiahne od b U - ^ <»»•"*, ž e d ň» 1 6 " o k t o b r a 1915 o 6. hodine Oatružnice popri Sremackých horáeh, ce* RuBanj, » " N P 0 T 8 t f t l m e d , i P r « 6 Í 0 U a Bolhrnko. stav Reznik, Belipotok, Vk. Kamiea až po Ritopek. Od T 0W» i o m a * 6 v , B n é B B l h a " k o -Semendrie na západ naie vojská dotýkajú aa Nemcov. Rotterdam, 18. oktobra. Lord Reading osvedčil, Na Drine boly len menšie bitky. ž e n e e h B* 8 t 8 D B čokoľvek, v dielach Anglie a spe-

Sofia, 16. oktobra. ťľradne oanamujú: Hoci bolo;Í e a e o T n e b n d e P"meny. Anglický národ je hotový na

Zub. Ďalej na juh idú na Egri-Palanku. Námestník iéfa generálneho Štábu v. Hôfer, feldmaršaileutnant.

počasie nepriaznivé, naie vojská pomaly s napnutím váetkých sil pokračovaly v oflenzíve na celom fronte.

kaidú žertvu, ai pokial spojenci nezvítaaia. Lugano, 17. oktobra. Talianska policia zadržala

V hórách boly velké dažde, hmla a víchor. Bulharov, ktorí na palube parníka „Canopiu" chceli Naie vojská dosiahly: Novo Kôryto-Aldinac— » Ameriky do Bulharska ako vojopovinni. Poilú ich

Repusniea—Ravnobuee—Cerný Vrch. [nazad do Ameriky. Na Nlíave naie vojská zaujaly Vranju Glavu. | Bukarešt, 17. oktobra. Spojenci v Solúne, Kavale, V Maeedonii rýchlo napredujeme. Okolo vyšnej i Orzane a Kateřině dosial vylodnili 180.000 mužov,

Bregalnice dosiahli sme Dránču, Čukagulae, Gavku a ktorí idú ďalej do Srbska. Všade obsadili stanice. Carevoselo. Srbi naaad stiahli celý front. Na Morava] Lugano, 17. oktobra. „Oiornale ď Italia" píše, | m o ^ o v H m e , Brne dosiahli líniu Udoviae—Ritopek—Saliakovac— j že vrch Sion obsadili Angličania. Qrezevo. Srbi cele opustili breh Dunaja. Viedeň, 18. oktobra. Gróf Stúrgkh mal audiencia

Sofia, 17. oktobra. Zo Solúna priiiel chýr, že B Jeho Veličenstva v Sehônbrunne. Trvala celú hodinu.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 18. oktobra.

Do nepriateľskej línie sa vrývajúce opevnenia se­verovýchodne od VermeilleB bolo Angličanmi často napádané velkými silami. Vietky útoky sa nevydařily, opevnenie ostalo v naiich rukách.

Pokusy útokov Franeúiov boly znemožnené. Nový nábeh juine Montrey bol bezúspěšný a stál Francúzov 3 officierov a 73 jágrov.

Pri Schratzmlanle nepriateľ nezískal ani meter terramu.

Nemecká eskadra letúnov napadla včera pevnost Belfort a hodila na ňn 80 bomb, ktoré zapříčinily požiare.

Útok juine Rigy robí pokroky. 2 offieierov a 840

| V nedeľu bola processia za víťazstvo, ktorú viedol í odrazili. 176 zajatých.

Ruské nápady pri Jakobatadte odklonené. Západne od Illnxt sme Ba zmocnili nepriateľských

pozícií. Ďalej jnine pri Smorgone Brne tuhé nápady

Ruský útok pri Liakoviciach—Baranoviciaeh sme odklonili.

Na Styre od Rsfalovky po Kulikovice idú

Srbi preložili hlavný tábor do Monastyra. Berlín, 18. oktobra. „Voaaisehe Zeitung" prináša f kardinál. Prítomní boli: arcikňainy Zita, Mária Jozefa

z Lngana: V talianskych novinách ešte vždy ide de-Ž8 Mária Annuneiata, arcikftaz korunný princ Karol batta o tom, či Itália má aa zúčastnit na srbskom 1 Franc Jozef. boji. .Secolo" píše, ža otálat v takomto momenta 1 Bukareít, 18. oktobra. Z Turn-Severina sveatujn | miestne boje. rovná sa samovražde. Sonnino nech vystúpi energicky?,Dniversuľ-u: Bulhari zaujali Badujevac na Dunaji.I y Mačve nepriateľ počína ustupovať. aa účasí. | Okolo Niegotiaa sú tuhé bitky. Na výôináeh južne Belehradu naie vojská poatu-

Lugano, 16. oktobra. Zupeili, minister vojny, Peštbudín, 18. oktobra. Dnes aa počaly úradne j p u jó na Gvetkov Grob a Vraini. priiiel do hlavného vojenakého tábora. S králom mali podpisy na III. vojenskú pôžičku. Ľudia aa hrnú pod- Juho východne od Požarevca M. Ornice a Boževac dlhú poradu. jpisovať, tak že je výhľad, že táto pôžička o mnoho B m e obsadili.

Bukarešt, 18. oktobra. Bulharská vláda vyhláBila! prevýši dve predošlé. Bulharské vojská obsadily Murlin—Percin a generála Radka Dimitrieva za úskoka. S ním rovnú! Viedeň, 18. oktobra. Dnes ráno v III. okrese na I Babin Zub. auďbu majú všetci bulharskí officieri, ktorí slúžia v ž verejaej ulici dáma, elegantne oblečená, dcéra dvor- Ďalej jnine prenikajú protií Egri Palanke. Naj ruskom vojsku. [ ného radeu Rybičku, spáchala attentat na koburgskéhol vyššie kommando.

Londýn, 17. oktobra. Francúzsky senátor Rei- f hercoga Leopolda. Najprv ho obliala vitriolom a fľašky J nach píše v .MorningpoBte", že Anglia môie viacej potom viac ráz vypálila na neho z revolvera. Potom] Londýn, 17. oktobra. .Renter* zvestuje z Athén vojska poslať na nově bojiště, ako Fransia, lebo nemá \ strelila si do pŕs. Dievča bolo ihned mŕtve, hercog taký široký front.

Sofia, 18. oktobra. Bulharské prístavy uzavreli mínami. Neutrálne lode z Dedeagača vodia piloti.

Sofia, 18. oktobra. Bulharský minister sa vy­slovil: Bulharská vláda nemieni napadnúť Grécko alebo Rumunsko. Oni ohcú byt so susedmi na pria­teľskej nohe.

je ťažko ranený. Herccg Leopold Kobnrg je syn Fí lipa Koburgo, mladšieho brata bulharského kráľa a princezny Lujzy belgickej, B ktorou sa rozsobášil. j Narodil sa r. 1878 v Sv. Antone, je ritmajstrom v Nádasdyho husárskom plnku a majorom v plnku bulharskom.

Frankfurt, 18. oktobra. Z Carihradu zvestujú: . Posiaľ vystúpilo na breh v Solúne 45.000 mniov voj-

Lugano, 17. oktobra. Z Athén oznamujú .Corriere B k a V M | i n a s d F r t n c n z i < G e n w á i S a r r a i l j e n a d e i e

delia Sera*, že 20000 mužov ententy vyilo zo Solúna \ francúzskeho voJBka. do Srbska,

Sofia, 16. oktobra. Spojenci, dla hodnoverného prameňa, u í počali posielať vojsko zp Solúna do Srbska. Prvý eielon bol 4000, druhý 10.000 mužov.

Berlín, 18. oktobra. .Voasisehe Zeituug" oma­muje zo Ženevy: Lyonské noviny píšu, že okolo Va-landovy, ktorú Bulhari napadli so 40.000 mnžmi a mnoho kanónmi, ide velká bitka. Vojská ententy skoro sa srazia s Bulharmi. V Solúne vystúpilo na breh nové anglické vojsko.

Lugano, 16. oktobra. .Tempi" u oznamujú z Nisu: Nemeeké a rakúsko-nhorské vojská v doline Moravy vydobyly 15 kilometrové territorium. Iste chcú zaujať medené bane v Bore medzi Zagulicou a Zajčarom. V doline Timoku chcú sa spojiť B Bulharmi.

Sofia, 16. oktobra. Nemoc ruského poslanca Sa-vinského Ba pohoršila.

Rotterdam, 18. oktobra. Francia vypovedala vojnu Bulharsku.

Paríž, 17. oktobra. .Daily Telegraph" oznamuje, ie Sir Edward Grey koncom oktobra pôjde na urlaub pre očnú chorobu.

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 18. oktobra o 5. hod. popol.

Vo východnej Haliči, na Ikve a na Volyni ani včera nebolo ničoho nového.

Na potoku Kormine a na nižnom Styre nepriatel činil celý rad nápadov. Pri Kulikoviciacb, Novo-Biel-kách a Rafalovke aa ešte bojuje. Ináč bol nepriatel odklonený.

Na Kormine opustil bojiště, zanechajúc materiály. I na vyinej Ščare sme nepriatela odrazili. Na Soči Taliani sú neobyčajne činní. Boje boly

na Doberde a pri Peteano; Talianov sme odohnali od našich hatí.

Na Prímorí a v Tyrolsku kanonády. Srbské divízie porazené pri Avale idú nazad. Naše vojsko je v offeazíve proti srbskému vojsku

severne Ralja. I v Mačve nepriatel bol prinútený reterovat. Na nilnej Morave nemecké vojsko vyhralo na

terraine. Bulhari obsadili výšiny Muslin—Percin a Babia

Francúzske vojsko dostalo ohnivý krst v Macedónii pri železničnom moste medzi Hudove a Valandovom, kde bolo napadnuté Bulharmi. Bitka trvá.

Bulharoká artilleria strieľa na Valandovo, ktoré Ba silno protiví.

. Lyon, 18. oktobra. Z Niíu píšu: Bulharská offen-zíva ide na 250-kilometrovom fronte pozdlí bulharskej hranice. Na severe počína offenziva v doline Timoka, ide za železnicou Dunaj—Pirot, blíži sa línii Nii— tiskflb.

Lugano, 18. oktobra. Magrini piie z Nisa: Tu sú sklamaní gréckou nentralitou, optimisti čakajú vypo­vedanie vojny Grécka proti Bulharsku. Čakajú na po­moc ententy.

Ženeva, 18. oktobra. Na ministerskej rade osvedčil Viviani, že otázka torby zahraničného ministerstva je ešte nie riešená. Rada odhliadne od vypovedania vojny Bulharsku, keď Ba Francia od 16. oktobra nachádza s Bulharskom vo vojne.

Logano, 18. oktobra. Sonnino rozložil pred mini­sterskou radou svoju balkánsku politiku. Vietci mini-Btri súhlasili.

Lugano, 17. oktobra. Medti Londýnom a Rímom idú vyjednávania o účasti Itálie na balkánskej akeii. Pre Cadornu dosial nebolo rozhodnutia.

Solún, 18. októbra. S generálom Sarrailom prišlo asi 6000 Francúzov a Angličanov. Kedy pôjde massa vojsk do Srbska, ešte nevedno. Ďalšie velké trans­porty sa čakajú. Gréci by radi, aby vojsko ententy už hneď tiahlo do Brbska.

Berlín, 18. oktobra. Rumuni volajú domov vojo-povioných zo Švajčiarska a Nemecka.

Page 2: Boéník XL VI. Štvrtok, f&WGttovm wmmrn* I · 2014-01-23 · lipa Koburgo, mladšieho brata bulharského kráľa a princezny Lujzy belgickej, B ktorou sa rozsobášil. j Narodil

fiakarešt, 17. októbra. Unioniatická federácia po­zvala národné ahromaidenie. Ide o fúzia strany Take JoneBCU so itranou Filipeaeu. Vládne orgáoy píšu silno proti shromaždeniu.

Kopenhagen, 18 októbra. Menšikov T „Novom Vremeni" pozdravuje nového ministra Chvostová ako pravého muža a hodného následníka Maklakova. Chvostov má vlastnosti, ktoré ho predestinnjú sa mi­nistra, ba v páde potreby i za diktátora.

Sofia, 18. októbra. Sem prišli prvf ranení s bojov proti Srbov. Rozprávajú, ie boje sú velmi roztrpčené a divoké. Bulhari obsadili Egripalanku.

Lugano, 18. októbra. Tribune zvestujú zo Solúna: Yojslrá sa ďalej vylodňujú, bude ich už 35.000. Velké kolonny ui odtiahly do Macedonie. Eumanovo ja ich Bústrednujúci punkt, ztadial napadnú bulharské lavé krýdlo. V Solúne každý večer je vojenná rada, pri ktorej sú vojenskí atašé Itálie a Ruska.

Rotterdam, 18. októbra. „Nieuwe Rotterdamscbe Courant" píše, že na Srbov robí velmi obodrujúci dojem zjavenie sa francúzskych a anglických vojsk v Srbsku.

Amsterdam, 18. októbra. Noviny „Tijd" oznamujú z Londýna, že z dobrého prameňa sa dozvedajú, ie Sir Edward Grey podal demissiu.

Paríž, 18. októbra. „Petit Journal" oznamuje z Ríma: Z hodnoverných diplomatických kruhov vieme, že je cele istá vee, že Itália zúčastní BR na vojenskej akcii balkánskej. Pravdepodobne talianske lode počnú akciu na Egejskom mori a nielen na bul­harské, ale i na turecké pobrežie pošlú vojenné lode a transportné koráby.

Lugano, 18. októbra. Velká väčšina talianskych novín požaduje aktívnu účast Itálie na balkánskom diele. V akej forme, vláda nemusí popredkn trúbit. Itália má dost vojské, píše „Idea Nazionale", aby mohla poslat stotisíc vojakov na pomoc Srbska.

Rotterdam, 17. októbra. .Temps* prináša z Nisa: Nepriatelski konná eskadrona vyhodila do povetria moBt pri Vraní.

Frankfurt, 19. októbra. Po velkých oklukách i z Paríža prichodí zprávs, že bulharské vojsko obsa dilo Vran j e.

Bokarešt, 19. októbra. „Dimineaca" z Turn-Severina, že ruský generál a adjutant cárov VyBolkin povedal: Najneskôr o pätcást dní budú naše vojská na bulharskom pobreží. Sme presvedčení, že zjavenie sa ruských vojsk v Bulharska nakloní bul­harskú vláda, přestat napadat Srbsko.

Stockholm, 19. októbra. Posiaľ boli Eirgizi svo­bodní od vojenskej povinnosti. Teraz idú i Eirgizov zariadit do ruského vojska na ich výslovnú žiadosf.

Berlín, 19. októbra. V Solúne dosial vystúpilo na breh 33000 Francúzov a 13.000 Angličanov. An­gličania obsadili výšiny okolo Solúna. V hoteli „Splen­did" zariadili bezdrôtovú telegrafickú stanicu. Na

transport vojska z Egypta použijú 120 transport­ných lodí.

Berlín, 19. októbra. Grécko sa vyhovára, prečo nejde Srbska na pomoc. Bolo by povinné len v páde, keby Srbsko bolo napadnuté len Bulharskom, teraz je napadnuté i Nemeckom a Rakúsko Uhorskom. Grécko si musí šetril sily, aby i svoje i srbské záujmy mohlo bránit, ked príde čas.

Carihrad, 18. októbra. Lode spojencov hodily za 24 hodín vyše 1000 granátov na Sed il Bahr.

Londýn, 18. októbra. „Times" dementujú všetky berlínske chýry o sklonaosti anglického národa k mieru. Anglický národ neuzavrie mieru, pokým nedosiahne svojho cieľa. Len zločinec môže tvrdit opak.

Rotterdam, 19. októbra. Generál Sarrail zo So­lúna odcestoval zo Srbska.

Sofia, 19. októbra. Spola so srbskou vládou od­cestovali z Nisu do Prištiny i poslanci ententy. Štátny archív odviezli do Mitrovice.

Sofia, 18. októbra. (Telegramm aAz Esta".) Bul­hari vtiahli do Vraní a Eočany. Nišská železnica bola by tým pretrhnutá.

Rotterdam, 19. októbra. Nestalo sa ničoho zvlášt­neho v Srbsku. Bulharský nápad veľmi obíažil srbské položenie. Len spojenci môžu ho popravit. Srbi sa bezpochyby utiahnu na silné pozície, pokiaľ prídu vojská ententy. Na Balkáne očakávajú i politické pre­meny.

Ženeva, 19, októbra. Londýnske noviny zreatajú, že 180.000 Angličanov ide do Solúna.

Paríž, 18. októbra. Venizelos sa osvedčil pred „Matinom": Povedzte svojim čitateľom vo Franeii, že nik horúcejšie si neželá úspechu spojencov, ako ja, nik nenie o ich konečnom triumfe přesvědčenější, ako ja.

.Mágy. Táv. Iroda" piže z ruského hlavného stanu od 17. októbra: Pri Dvinskn trvajú boje. Ka­nonády sú často tuhé. Všeobecné položenie sa nepře­měnilo. Západne od jazera Obole vzali sme dedina Gavrancy a cintorín pri Staverloch. Pri dedine Nobel na Pripeti sme zahnali nepriateľa za rieke. Pri offen-zíve na železnici západne od Tarnopoľa napadli sme

I nepriateľa od boka a odhodili za rieka Strypu. Dňa zvestuje 1 4 , o k t o D r a nepriateľ 4 razy útočil a hádzal Ba na

naše vojsko s bajonettmi. Bol odklonený silným proti­útokom a utiahol sa v neporiadku do svojich zákop. I včera tam nepriateľ napádal: naše vojsko pripustilo ho na malú dištanciu, urobilo Bilný protiútok a za­hnalo ho zase za Strypu.

Brassel, 18. októbra. Vojenský súd dňa 9; ok­tóbra odsúdil 5 osôb na smrť, 4-om dal po 16 rokov, jednému 10 ročný žalár, 17 odsúdil na vSzenie od 2 do 8 rokov. Jedného Belgičana a jednu Angličanka zastrelili. Obvinení boli, že verbovali vojakov pre ne­priateľské armády.

19.

'

Úradná zpráva nášho generálneho štába. Dňa októbra o 5. hod. 20 mia. Rusi ďalej napádali v barinatých a hornatýeh

krajoch na nižnom Styre.

Pri dedine Boguslavke nepriateľ tri rasy márne šturmoval proti pozíciám jednej honvédskej divízie. 500 mazov zajatých.

I ruská divízia, cez Kulikovice napádajúca, bola zatisnutá na východný breh.

Pri Cartoryskách ROBÍ vydobyli na niektorých punktoch západný breh rieky Styru. Ešte sa bojuje.

Severne od Rafalovky Brne šturmujúce ruské ko­lonny odklonili.

Ináče položenie na severo-východe ja bez pre­meny.

Boje na fronte Soči sa rozširujú. Strieľali silno na Em, Tolmíosku hlavo mosta,

Canale, Gorieti a Doberdo. Pod přikrytím kanónov talianska pechota na

mnohých mieätach išla na útok. Na Erne, pri Mrzlom Vrchu, pri Tolmíne nepria­

teľské útoky sa ztroskotaly v našom ohni kanónov, pušiek.

Pechota ušla do svojich zákop. Útok proti Monte Sabotino a Peteaao bolj od­

klonený. V Korutánsku a Tyrolsku strieľajú na nás z ka

nónov. Útoky spojených armád v Srbska idú napred. Mačvu sme po väčšine obsadili. Naše vojská o pol noci vzaly mesto Obrenovac

a výšiny na juhu. Od Belehradu na juh idúce spojené vojská priily

cez Ripanie. Rakúsko-uhorská kolonna šturmovala bajonettom

Cigánsky vrch a spojila sa B divíziami nemeckými. V trojdenných bojoch pri Avale zajali sme 15

officierov a 2000 mnžov. Bulhari vyrvali nepriateľovi líniu východne od

Pirotu a vnikli až po Vranie. Námestník šéfa gene­rálneho štábu v. Hófer, feldmaršalleutnant.

BESEDNICA. Co vyčítali naši slovenskí predkovia z kníh Starého a Nového Zákona v sprievode hlboko-umných duchovných piesní kancionála Tranov-

ského o záhrobnom živote. (Dokončenie.)

Tá otázka: „čo je po smrti?" zaneprázdňovala i učedlníkov Ježišových a oni ma ju i predkladali, pravda nie v tak určitej forme. Aby uspokojili svoja zvedavoBt ohľadom toho aká odmena čaká ich v bu­dúcnosti za to, že opustiac všetko šli za ním, pred­ložili mu túto otázka, na ktorú znie Ježišov vývod-budou ani vdávati

Zprávy nemeckého najvyššieho kommaoda. Dňa 19. októbra.

Na západe nič nového. Južne od Rig? naše čaty šturmovaly niektoré

ruské pozície. 1 offioiera a 220 mužov sme zajali. Ruský nábeh severo-západne od Jakobstadtu sme

odklonili. Pri Smoleach srazili sme francúzsky aeroplán,

ozbrojený so strojovými puškami. Na Styre Ba bojuje. Pod generálom Mackensenom vzal generál Kôves

meBto Obrenovac. Nemecké a rr.kúsko-uhorské vojská přišly po

Ripanji.

Tak pri tej otázke Saducejmi ma predloženej u Mat. 25—33. Žens, ktorá bola vydaná postupne dľa tnoj-žišovskej ustanovizne za siedmymi bratmi pri vzkří­šení z mrtvých čiou bude?

„Bloudíte, neznajíce písem ani moci Boží", znie odpoveď Ježišova. „Však při vzkříšení nebudou Be ani ženiti, ani vdávati, ale badon jako andělé Boží v nebi.*

Saduceovia dokázali neznalost Písma svätého a božskej všemohúcnoBti tým, keď si predstavovali zá­hrobný život podobne tomuto pozemskému. Prečo po­učuje ich Ježiš, že v budúcom živote odpadnú všetky trosky pozemskosti .Synové tohoto věku žení se a vdávají. Ale ti, kteříž bodni jmíni budou dosáhnouti onoho věku a vzkříšení z mrtvých, ani se ženiti ne-

Nebo ani umírati více nebudou o Marka 10,28: „Žádného neni... aby nevzal stokrát!moci, andělům zajisté rovní budou A jsou synové tolik nyni v času tomto domů a bratrů a sestr a Boží, poněvadž jsou synové vzkříšení." Aby ich pre matek a dítek a rolí s protivenstvím a v budoucím věku život věčný". Ale s tonto všeobecnou odpoveďou nečítali v onom odseku neboli spokojní dvaja jeho učedlníci, synovia Zebe- ktorý sa_ menuje „krom" deovi, Jakub a Ján, preto predstúpili pred neho B proBboa: „Dej ném, abychom jeden na pravici a druhí na levici sedeli v sláve tvé". Podivuhodná je odpoveď Ježišova: „Seděti na pravici mé neb na levici mé, nenit má věc dáti, ale kterýmž pripraveno jest."

Výslovne sa ohradzuje proti tomu preďpoklaďaniu svojich učedlníkov ohľidom toho, ako by on mal zná

Bvedčil z ich neznalosti Písma, pýta sa ich, či nikdy druhej knihy Mojžišovej, - kapitola 3 tak sa meno

vala u Hebreov — že sa Hospodin predstavil Mojži­šovi, ked ho k jeho velkému úkolu povolal ako Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Akú hodnotu mohlo mat toto meno, ak by bol Abraham, Izák a Jákob len brat šedého, rozpadlého popola, len mrtvé kosti, ktoré v jaskyni Machpelach porušenie braly. „Bůhí pak není mrtvých, ale živých, nebo všickní

Pavel apoštol hovorí Korintským o živote bu­dúcom len tolkoto: „čeho oko nevidelo, ani ucho neslýchalo, ani na srdce lidské nevstoupilo, co při­pravil Bůh těm, kteříž jej milují." Podobne (apoštol Jakob I, 1. 2: „Blahoslavený maž, kterýž saáši po kušení, nebo když bade zkoušen vezme koraná ži­vota, kterouž zaslíbil Pán těm, kdož ho milují."

Mnohé mysliace osobnosti zaneprázdňovala otázka, prečo Ježiš nesdělil svojim učedlnikom niakej určitej zprávy o záhrobnom živote, v akom stave sa budú nachodit ľudia vo večnom živote. Počiatkom minulého stoletia vynoril sa o tom nasledujúci náhľad:

Rodiaci sa človek, kým prebýva v živote matky, je tak nedokonalého ústrojstva, že keby mu niekto chcel Bdelit niečo o tom svete, do ktorého má vstúpit po svojom narodení, nemohol by si utvořit nijakej predstavy. Útroba matky je preňho jeho svetom, v ktorom sa on pripravuje pre tento svet. Až ked celý ústroj tela je úplne vyvinutý a keď všetky čiastky toho ústroja dosiahly úplného vývinu, súceho pre tento svet, přechodí rodením člotek z toho úzkeho, obmedzeného do tohto nového širokého sveta. Terajší náí život považuje Ba za drahú takú prípravu k budú­cemu záhrobnému života. Hoci by niekto chcel a mohol niečo určitejšisho sdělit o záhrobnom živote, my by sme to predsa nemohli pochopit, lebo terajšia ústrojnost uášho tela a smyslov našich nie je súca ani Bpôsobná k chápaniu tohoto sveta do ktorého má prist človek v oslávenom tele, kde nás most o tom, kedy sa bude diať súdny deň: „Ale j jsou jemu živí." Pravda, Sadduceovia mysleli, že tie

o tom dni a hodine žádny neví, ani andělé, kteříž i slová jednoducho znamenali: „Ja som Boh, v kto-j očakáva dľa uistovania Ježišových slov cele inakší, jsou v nebeBÍch, ani syn, jedine otac." >rého Abrahám, Izák a Jakob uverili"; kdežto Ježiš od tohoto pozemského života odchodný od všetkých

Len v slabých narážkach i to záporného významu]dal týmto slovám cele iný význam, ktorým poBilňuje]pozemských potrieb, tareb, bied a aedostatkov slo-pokazaje Ježiš, v čom nebude záležať večný život, vieru vo večný život. bodný život; v čom už pohanski vedomci videli naj-

Page 3: Boéník XL VI. Štvrtok, f&WGttovm wmmrn* I · 2014-01-23 · lipa Koburgo, mladšieho brata bulharského kráľa a princezny Lujzy belgickej, B ktorou sa rozsobášil. j Narodil

Armáda gen. Gallvritza vybojovala Sevne, Vodulni a Malú Krgnu.

Výšiny pri Lucice, Boževci a Mislijnovci sme nepriateľovi vyrvali.

Armáda generála Bojadieva ide na Zajčar, Knia-zevac a Pirot.

Druhé bnlharaké vojaka vzaly Vran je a idú na Egripalankn—Stip. Najvyššie kommando.

Amsterdam, 19. októbra. Na mieito generála Hamiltona, ktorý ide do Anglie, vymenovali za kom-mandanta expedície generála Charlesa Monro.

Lugano, 19. októbra. Vylodňovanie ide rýchlo. Vojská ententy sú oduševnelé. Centrum je Kamanovo.

Amsterdam, 19. októbra. Spojenci vylodnili vojská i v Enoae.

Dússeldorf, 19. októbra. Itália pošle Bulharsku oznámenie vojny.

Rím, 19. októbra. Medzi Itáliou a Bulharskom je vojenný stav.

Lugano, 19. októbra. Oo Nisu prialo už 80.000 francúzskych a anglických vojakov.

Paríž, 19. októbra. Bitka pri Vrauje ešte trvá. Srbi dostali posily.

{Copenhagen, 19. októbra. Srbi sa utiahli na celom fronte za líniu Cerniga—Koriona—Bacary.

Rotterdam, 19. októbra. Generál III. gréckej ar­mády prikázal officierom i vojakom salutovať vojsku ententy, lebo je ono Grécku priateľské. Železnice do­stali príkaz každý deň 7 vlakov dať na transport voJBka ententy. 12 millionov nábojov pre artilleriu vylodnili v Solúne.

Z varšavských rozpomienok. Píše: Puritán'

Vo februári 1907 revolucionári boli zastrelili ne­jakého Gruaa, detektíva, keď viezol sa v dorožke domov z kúpeli. Nekrology o jeho smrti, polepené po uliciach, boly hned začarbané slovom: Bzpicel. Mal velký pohrab a kalvínskeho kostola, nachodiaceho sa na Ledne naproti obchodu Orszéghovcov. Revolucio­nári vypomstili sa na ňom ešte i po smrti: dva týždne pozdejšie v noci za treskúcej zimy vykopali jeho mrtvolu na cmiteri a zavesili na kríž. Celkom tak, ako kedysi v Anglii vykonali Stuartovei Oliverovi Cromwellovi. Veru diely Ba v ten čas vo Varšave strašné vecil

V apríli 1906 desiati revolucionári, ktorí pre­oblečení za policajtov pri pomoci falošného doku-menta dostali sa do väzenia na Pawiaku a pod zá­mienkou, že prevezú desiatich, smrtný ortiel očaká­vajúcich väzňov-revolucionárov do citadelly, a nimi zmizli bez stopy.

V takomto položení rozmnožily sa v neobyčajnej miere zbojstvá: vraždy a krádeže, páchané abandy tami" a .lobuzmi" (varšavskými apašmi, zlodejmi) vo Varšave a okolí. Kupci, pricbodivší s vidieka za to­varom do Országhov, nosili peniaze v obuvi. Potom vyzúvali sa po kútoch v kaocellárii, vyberajúc ban­kovky z topánok. Taký mali strach pred zlodejmi! Menovite ženské, .kupcové", vynaäly tento nový Bpôaob opatrovania peňazí — pod štrimflami.

väčšie blahoslavenstvo. Lebo na otázku: v čom by záležalo blahoslavenstvo bohov, odpovedali: v tom, že títo nepodliehajú nijakým potrebám, ktorým sú poddaní India a z pomedzi týcbto posledných zase najbližšie stojí k blahoslaveným bohom človek, ktorý má najmenej potrieb.

Rým sa iué národy n\šej vlasti draly v doba poreformačnej, — lebo len z tohto veku zachovaly Ba hodnoverné zprávy o duševných pohyboch našich predkov, — za slávou a mamonou tohoto sveta, kým Ba k vôli dynastickým chúťkam jednotlivých praeten dentov na uborskú korunu prelievaly potoky krve, páchaly zrady, vraždy podlosti všeliakého druhu, od ktorých sa dnes mysel s ošklivosťou odvracia, zaae-prásdnovali sa naši predkovia pokusmi rieáiC záhady záhrobného života. Táto vznešená duševná práca to bola, ktorá im pcmohia prenášat faiké útrapy suro­vého poddanstva a ešte surovejších vojen, vedených ako proti vonkajším nepriatelom tak i doma medzi sokmi domáhavšími sa prvenstva a panovačného po­stavenia v dŕžave.

Tá nádeja na blahoslavený záhrobný život dávala im potrebnú odpornú silu, že ani v najťažšom polo­žení nezúfali, žijúc v tej pevnej viere, že, keď raz vezmú konec útrapy pozemského života, i oni sa octnú, po čom ich duše tu tak velmi túžily: ,v tom království věčném a meste bezpečném, kdežto neni smrti, aniž co zatmúti. kdež jest nasíceni, Boha vi­dení, pokoj, svoboda plná, v nebi sláva večná.*

Joeef Maliak.

Ktože by vypočítal nepočetné zbojstvá, udavšie sa v ten čas vo Varšave a na je] okolĹ Ta napadli zamaskovaní zlodeji niekoho, u koho tušili peniaze, na ulici i za bieleho dňa, e oprúc mu revolver o prsia, hodili do dorožky a cestou vyrabovali. Tam zas na­padli poštára, preehodiaceho cez SaBki park, a pozba­vili peňazí. Celé bandy zorganizovaných zlodejov na­padaly na provincii domy statkárov a zbljaly, vraždily, čo len mohly. Napadli i vlak, vezúci štátne peniaze, čo priam viezlo sa i vojsko na vlaku. Stalo sa raz i to, že vojsko pristavilo nejaký vlak na poli pred Varšavou a podrobilo dôkladnej revízii, ked tušilo na ňom banditov alebo revolucionárov. Inokedy zas ban­diti a revolucionári, prenasledovaní vojskom alebo po­líciou a vohnaní do úzkeho, uťahovali sa do pivníc, do opustených, prázdnych lokálov a odtial pálili na svojich prenasledovateľov, kým ich títo konečne, nepostrieľali. Teu spôsob, akým držal v šachu vojsko a políciu pár rokov pozdejšie chýrny zlodej Bonnot za Parížom alebo i náš Vitáliš na Dolniakoch a jeho nasledovník na veži v Nagyhôílányi, bol varšavským banditom už dávno známy.

Spomeniem aspoň jeden prípad zbojstvá, ktorý prihodil sa advokátovi Orazághovskej firmy, Židovi, Sytenovi, o čom potom v obchode sám rozprával. Vybral sa bol v zimnom čase varšavsko-viedeňBkou železnicou na vidiek k nejakému statkárovi, u kto­rého mal vyzdvihnúť a či zinkassovat vičšiu surnmu peňazí Red sa tam odbavil, mal ustavične obavu, že ho vyrabujú. Na zpiatočnej ceste vo vlaku bol veľmi nedôverivý, hľadel byt v čím väčšej spoločnosti spolu cestujúcich a nie o samote. Tak došiel večerom do Varšavy na stanicu spomenutej železnice, kde cítil sa už bezpečným. Ale ako vychodí so zástupom na ulicu, tu zrazu bol v stisku niekoľkými, vôkol neho idúcimi Indmi odtrhnutý na bok a pritlačený k stene. Banditi ho obstali, jeden z nich oprel mu revolver o čelo, druhý ho prehliadol, odoberúc mu peniaze, 2700 rubľov. To všetko dialo sa na vidomočí ľudí, vycbo-diacioh so stanice, ale z tých málokto iípil, o čo ide, lebo si zaiste každý myslel, že tí tam v tlupa pri Btene majú nejakú záležitosť, rozhovor medzi sebou. Ked banditi nechali advokáta tak, on, trasúc sa na celom tele, vošiel do blízkej kaviarne Tam usadnúc, dlho nemohol k slovu prijať, ked zastal kellner pred ním. Radili mu potom, aby oddal vec detektívom, no on držal to za márne a nepodnikol ničoho. Prázdnu tobolku mn potom banditi poštou vrátili.

Takému človeku, koho tak obstúpili banditi a oslovili »re,ce do góry" (hands off!), ako kedysi Já­nošík robieval so slovami .Bohu dušu a mne peniaze", bolo najradnejšie neprotiviť sa, ale pekne rúče oddať peniaze a eennosti do opatery zlodejom.

Tie mnohé browningy, opatrované v zásuvkách stolov v kantore a obchode u Országhov, mohly ľahko každému vysvetliť, ako boli všade pripravení na ná­vštevu banditov.

Niet sa potom čo diviť, že pri takom stave a f ustavičnom napnutom očakávaní nápadov so strany j banditov stávaly Ba muohé nedorozumenia. Udalo sa to i v obchode u Országhov, a azda nebude sa hnevať

j na mňa môj bývalý šéf Juraj Orsiágb, ked vyklebe tím tu bez jeho dovolenia dva také prípady, priho-divšie sa jemu samému.

Musím vopred poznamenať, že dľa poriadku, za vedeného v obchode, personál z obchodu obedoval v spoločnej jedálni o 2. hodine popoludní, personál z kantoru („druhá partia") o hodinu pozdejšie. Raz, bolo to koncom septembra, sedeli sme po 3. hodine v jedálni, čítajúc noviny pred obedom a čakajúc na príchod Juraja Országha. Zaostal, ako obyčajne, v kan­tore pozamykaE kassy, no čo chvíľa dostavil sa B po­vedomím nejakého hrdinstva na tvári a začal nám rozprávať víťazoslávne: .Len si predstavte, páni moji, ani by ste neverili, mol som vám banditov v kantore, hned ako ste odišli." — „Ba ešte čo I" skríkne úč­tovník H., a všetci boli Brne zvedaví na podrobnosti. — .Zamykám práve kassu a chystám sa na obed", pokračoval Juraj Országb, .keď tu zrazu zastane do-rožka pred sklepom, z nej vystúpia dvaja ľudia a idú rovno do dverí. Ja pozerám i vidím mladých, pekne, elegantne ubraných pánov, ako mierili prhmo ku kasse. Vedel som hneď, že sú banditi, veď cez obed nik nechodí tovar kupovať, a inšie čo by chceli, len rabovať. Myslím si: ale ste si, reku, vybrali príhodný čas, ked som samotný v skls-pe, subjekti roztratení. No ale počkajte, však vás ja naučím a prekazím váš úmysel I" Ako vidím ich blíiit sa ku kasse, schytím

| do jednej ruky browning, do druhej kindžal a rútim sa B kríkom na zlodejov. Zadný sa už vtedy sypal dveřmi von, a prednému, prekvapenému, pomohol som ja východ nájsť. Na ulici sadli do dorožky a odje-chali preč... A ako sa to vedia pekne, elegantne ubrať takí zlodeji, aby človek nemal podozrenia.*

Smiali sme La po eelom sklepe. My v kantore sme nž takmer zabudli na vec, ked asi o dve hodiny pozdejšie cengá telefon a k nemu volajú účtovníka H Telefonoval dobre známy majiteľ veľkej fabriky na remeň, nachodiacej sa povyše na Lešne, iBtý Blum, popoľštený Nemec Spytoval sa, či neboli popoludní o 3. hodine banditi v sklepe. .Ba veru boli", odpovie BO smiechomH.; .ale ich náš pán Jerzy vyhnal hned, ako vošli. Ci azda aj u vás probovali šťastie?" — .Oj, nie", znela odpoveď, „ala musím vám vec vy­svetliť: jeden z tých dvoch .banditov" bol môj syn a druhý náš nový prokurista, ktorého cheel u vás predstaviť. Viem, že stalo sa nedorozumenie a zvinili sme vlastne my, že sme vám ich príchod vopred te­

lefonicky neoznámili. Budú tak smelí prijať ešte raz, ale teraz ieh ui azda nevyhodíte", doložil fabrikant žartovne.

Bolože to potom smiechu 1 .Banditi" prišli one­dlho znovu, no teraz boli nž ináč uvítaní. Smiali sa tiež na svojom prípade a úplne porozumeli, ked ich Juraj Országh žiadal o odpustenie a exknzoval sa: „Páni moji, musíte odpustiť, ale niet sa čo diviť. Tercu sú také časy!"

Druhý prípad udal sa štyri meBiace pozdejšie. V jeden zimný deň podvečer — keď už plyn svietil — vošiel do obchodu dveřmi od ulice Btarší, zara­staný a prosto odetý nízky človek B chmúrnou tvárou a bral sa pomaly ku kasse, meravo hľadiac na se­diaceho tam Juraja Országha. Orssághovi zdal sa prí-chôdzi podozrivým, a preto, sshytiac revolver, vyskočil a skríkol na neho: .Stoji Kudá lezeš?" Človek za­stal a nepovedal ani slova. Juraj Országh už sa i bral na neho so svojím Btereotypným privítaním: „Ja ci mówie,, wynoš giej, dopôki jesteá csly, bo jak cie. slapie. za kark a za íeb, to cie, rzuce, tak. . . " I aku-točne, vysotil milého, nič nehovoriaceho chlapa.

Aké bolo naše prekvapenie, keď ten istý človek o chvíľu prišiel zasa do sklepu, ale teraz zadnými dveřmi a, priplichtiac Ba ku stolu účtovníka H., pred­stavil sa mu ako starý šefraník Cambor, prichodiaci BO stanice Vješinsksj. Cambor nebol už dlhé roky vo Varšave, nevidiac sa dávno B dobre známymi mu Or-szágbovci. H. predstavil ho BO smiechom hneď Jura­jovi Országhovi, ktorý ho teraz už poznal, rozpamätajúc sa na neho. Stisol mu ruku so slovami: „Musíteodpustiť, človeče milý, ale ja som vás veru nepoznal, veď toľko rokov som vás už nevidel. Veľmi ste ostareli od tých čias. Ale aami ste si na vine, že ste nepovedali baeď, ked som na vás zavolal, kto ste, čo ste, — nebolo by k tomu došlo. A sami uznáte, šesúteraetákéčasy. Človek nesmie nikomu dôverovať, lebo robia sa Btále zbojstvá a banditov všade dosť." — „Ved by som ja bol ho­voril", odvetil ešte vždy chvejúci sa Cambor, .ale Bom nemohol k slovu prijať." I darmo ho zdržiavali, odišiel preč, sľúbiac prijať na druhý deň, taký bol předěšený a nemohol Ba oBpokojit.

Chýrnik. f Zuzanna Ďarmeková rod. Liunerová, vdova

Samuela Ďarmeka, umrela v Krupine 16. októbra v 64. roku života. Albert Mamatej, Ján Cablk a Ján Somora, i dr. Pavel Eisertb, y zvečnelej ztratili milú, dobrú testinú.

Doktorát. Vladimír Makovický promovaný bol v sobotu dňa 16. t. m. na právnej fakultu peštianskej za doktora štátnych vied. Blahoželáme.

Turčiansko-sv.-martiuský uh. kr. poštový úrad oznamuje touto cestou obecenstvu, že majitelia vkladov, ktorí majú svoje peniaze uložené u ub. kr. poštovej sporiteľne, môžu a conto svojho vkladu na tretiu vo­jenskú poličku upisovať i skrze tunajší poštový úrad.

Peniaze za opateru vojenských väzňov. V stálom výbore Šomodskej stolice statkár Halápi podal nasle­dujúci návrh: Za vojenských väzňov, ktorých mali na roboty, gazdom od vojenského ministra aasignovanó peniaze, denne na chlapa po 1 korune 20 halierov, Bami gazdovia nech ponnknú na vystavenie podkar­patských dedín. Peniaze tie dávajú sa za dennú chovu a vôbec opateru vojenských väzňov. Ale pre gazdov je už to veľká vec, že dostali väzňov' na roboty, a zas väzňovia veru zaslúžili si pri robotách to, čo zedli. V Somoďskej stolici, kde 11.000 vojenských väzňov bolo na robotách, Bumma týchto peňazí vyjde na pol druha millions, a v celej krajine na 40—50 millio­nov korún.

Supila kurrentujá. Horvataký publicista Fr. Su­pilo v Uaorsku bol známy ako sněmový vyslanec, z bojov horvatskej oppozícle, vedených od roku 1905. Supilo zostal v oppozíeii i za Tiažovej vlády; sněmo­vého mandátu — ak BB dobre pamätáme — už ani nemal. Odkedy je vojna, Supila niet v Horvatsku. Teraz trestný súd peštiansky ho kurrentuje, ako ob­žalovaného pre urazenie veličenstva.

Žandár zastrelil štyroch ľudí. V obci Páde, v To-rontálskej stolici, žandársky strážmajster Imro Gacsal z revolvera zastrelil notára Jozefa Koveindla a ešte troch ľudí. Potom zastrelil i seba. Strašná vec bola Bpáchaná z akéhosi osobného nepriateľstva.

Page 4: Boéník XL VI. Štvrtok, f&WGttovm wmmrn* I · 2014-01-23 · lipa Koburgo, mladšieho brata bulharského kráľa a princezny Lujzy belgickej, B ktorou sa rozsobášil. j Narodil

Tretia vojenská pôžička. Kardinál knieža-primas Černoch obestofkom povzbudzuje duchovenstvo za pô­žičku. „Sobrali sme — hovorí v obežníku — úroda požehnanej uhorskej zeme, velká časí vojenských vý­davkov viátils sa ku gazdom .a priemyselným produ­centom: dávajme peniaze nanovo armáde,"—Z evan­jelických biskupov známe an o vojenskej pôžičke pastierske listy Baltíka a zadunajského Gyurálza. — Korunný princ Karol Franc Jozef upísal million korún, a to 500.000 na uhorBkú a 500.000 na rakúsku pôžičku.

Z viedenskej ulice Knieža Leopolda Koburga vo Vednj 18. októbra ne ulici napadla mladá, ele­gantne oblečená ženská. Obiiala bo vitriolom a potom ešte viac, ráz strelila na nebo z revolvere. Žatým atre-íi'a do seba; padla a hned bola mŕtva. V nešťastnej poznali dcéru dvorného radcu Rybičku. Ťažko ranený Leopold Koburg je synom kniežatá Filipa Koburga, staršieho brata bulharského krála Ferdinanda. — Prvú zvesí, o desnej príhode doplňujú takto: Stalo sa to nie na ulici, ale na byte Heleny Rybičko vej, kon­certnej speváčky. Ona strelila, smrteľne, len na seba; na Koburga nestriefala, jemu do očú naliala vitriolu. i Je úplne oslepnutý.

Kalvínsky konvent a oena masti. V Pape 18. j októbra bol konvent kalvínskeho zadunajského di- j ítriktn, o ktorom rudná zprávu čítame v BBadspesti' Hirlape". Distriktuálaym inšpektorom je tam minister predseda Tisza Po modlitbe biskupovej on i otváral konvent, a „Budapešti Hiriap" referuje ďalej: .Kon­vent prijal biskupskú zprávu e potom vybavili denný poriadok. Pri rokovaní o rozpočtoch poznove ozval sa srróf StefsB Tisza a vytýkal, že cenu masti vzali do rozpočtu po osem korún kilo, i osvedčil sa, že do­stačí pralim'novať kilo masti po 6 korún. BNecbcem prezrádzal úradnú tajnost — hovoril ministerpredseda — ale tolkoto už môžem povedať. Ustálujúc cenu ínaBti, treba, bohužiaľ, pokonávat sa s mnohými čini­teľmi, ale nariadenia v tejto veci jednako o krátky čas budú vydané. Mast nebude hneď lacnejšia, lebo nikto nemôže žiadaí, aby jednotlivci neodůvodněno boli oškodovaní. áie po upotrebení novej kukurice položenie sa popraví, bude viac tovaru a onedlho mast enačne $laenie.a Tak Budapešti Hirlap o kon­vente v Pape. Nuž nevieme, či sa ozaj rozhovoril ministerpredseda v pápsnskom kostola o masti, a či v redakcii čiže v tlačiarni týchto novín stal sa ne­jaký malheur. Ale tak, či tak, reč ministrapredaedu idá sa byt hodnovernou, a týka sa nás teraz i, ta­kých, ktorí nie sme zadunajskí kalvíni.

Terajšie zboje. Akýsi Neufeld nakúpil vagón masti v Uhorsku a dopravil ju do Lvova, že v prí­hodnom čase bude ju tam předávat. Ked hlásilo sa u neho viac Ivovských mäsiarov, Neufeld, ktorý sám platil za mast po 3 koruny 60 halierov, chcel mat za kilo 7 korún. Pojcáneli sa, vlastne mäsiari Ivovskí pristali nä žiadanú cenu a dali Neufeldovi 2000 korúu závdavku. Ale ked prišlo na odoberanie masti, ohromný zisk, ktorý by pri cene ľ.-korunovej bol učinil do 20.000 korún,, N -ufeidovi sa už málíl. Chcel mat vyššiu cenu, i vykrúcal, až zrušil dohovor. Vtedy po meste rozniesol sa chýr o masti a uhorskom Židovi. Policia poslala na železničnú stanicu agentov, ktorí mali mast zapečatiť a Neufelda áreštovat. Masť mala byt predávaná na licitácii. Už bol vypísaný i den licitácie, do mestskej jatky. I sišlo sa potom vela kupcov a mäsiarov. Ale tam zrazu oznámili, že lici • tácia je odročená... licitácie nemôže byt — lebo sa- \'~Z''~ pečateaý vagón s masťou zmizol so železnice. Funk- j J E § k l " t O ? cionári železniční nevedeli, čo sa mohlo stať s va gonom. Potom vyšlo na javo, že Ňeufeld, ešte ked nebol áreítovaný, predal masť komusi inému ta 70.000 korún. Zaviedli trestné vyšetrovanie. Ale škandál ešte nebol úplný. Kupec, ktorý zaplatil Neu­feldovi 70.000 korún, dostal masť zkazenú.

Pri použití osciliatora ako vysielača mikrofonu, ako prijímača možno posielať morom záchvevy elektrickí na 50 kilometrovú vzdialenosť. Ked hľadá sa v mori alebo na mori nejaký predmet vičšf na prfklad la i dovec, alaba loď, vyšle sa prúd a vypočíta Ba diaľka;

t naspat vracajúceho Ba odrazu, ako z echa, taklej možno ľahko zistiť vzdialenosť predmetu. Tiež možno i určiť blbku dna morského, takže v budúcnosti odpa-i dajú zdĺhavé a nákladné merania výskumné.

Odporúčame nášmu obecenstvu

, obchod, hospodárstvo. Starosti pre pivo. Ako vieme, pivováre nemôžu

variť toľko piva, koľko by mohly a chcely; lebo ne­môžu ai svobodné nakúpiť jačmeňa — len koľko aaf im úradne určilo. Z tohto stavu môže nasledovať, že piva nebude dosť pre domášnu potrebu. A najmä ak ho budú i vyvážať. j

V Rakúsku odborné noviny už ozývajú sa aa to,1

aby sa vyváženie piva do cudzozemská aspoň obrne-j dzilo. Ale dobre by bolo zastaviť vývoz eelkom.

„HoBtinské Listy" vypočítajú, že z Plzne roku 1913 vyviezli 725.586 hektolitrov, 1914ho 594.295 hektolitrov. To je iste značný vývoz; obmedait ho je možná vec.

Vývoz piva z Nemecka do Rakúsko-Uhorska je malý. Priemerne dovážalo sa mesačne 5000 hekto­litrov, teda ročne vcelku 60.000 hektolitrov. Do Viedne išlo ročne asi 6000 hektolitrov bavorského piva.

Vyvázaly sa z Bavorska tieto druhy piva: Bpa-tenbrän, Pschorovo, Paulánské, Salvátor a Kulmbašské. Opatrná vláda bavoráka už v júli 1915 zakázala vývoz piva, sladového extraktu a výrobkov z piva.

Maknutie kosti pri hovädzom dobytku. Následkem nedostatku krmu zrnitého rozmohlo Ba zmäknutie kostí u dobytka vo veľkej miere, a treba počítat i na to, že sa tá nemoc ešte rozšíri. Preto zkrsly otázky,!

ako by sa odpomohlo tomuto zlu a hroziacim z toho veľkým ztrátám. Kŕmenie zrnom je proti tomu naj­lepším prostriedkom, preto vyzvalo moravské miesto-držiteľstvo všetky okresné hajtmanstvá, aby v prípade j onesdravenia dobytka mäknntím kostí dovolily docho-! vávateľom, keď požiadajú o to, kŕmenie zrnom a ak j úradný zverolekár uzná žiadosť za odôvodnenú. Je] tedy oprávnený každý majitel, ktorému dobytok ochorie na zmäknutie kostí, požiadať prostredníctvom obec­ného predstavenstva, aby okresné hejtmanstvo vyslalo na útraty štátu úradného zverolekára. Ten potom zistí J chorobu a uzná za dobre kŕmenie zrnom. Ked pro-í sebník predloží hned zverolekárske vysvedčenie, po-i tvrdené od ľubovoľného zverolekára, je tým vyhovenie žiadosti veľmi urýchlené.

Malý oznamovateľ.

Ako žijú V Krakove. Vrchnost v Krakove tiež revidovala sklady, a viac kupcov grosistov prišlo do áreštn. O tajných magazínoch vraj toľko rečí, že potom vidia ich i tam, kde ich naskrze niet. Ale je isté — ako píšu krakovské noviny — že revíziou našlo sa mnoho ukrývaného tovaru. Ponachodili sklady masti, cukru, sviec, mydla atd Už v júli v Krakove razom minul sa cukor a obecenstvo behalo od sklepu do sklepu; po istom čase cukor Ba zjavil, ale najmä cukor nový, so žltými značkami, drahšie predávaný. Potom vyšlo na javo, že i vtedy boly v meste zásoby CD kru. Zakaždým, ked malo nasledovať ustanovenie najvyššej ceny, úžerníci poskrývali tovar, a vyšli e ním len vtedy, ked úradne ustanovené ceny už ne­malý platnosti. Špekulácia zakořenila Ba vraj v meste, ako nákaza. — V novembri v Krakove už zavedú chlebové karty. Mestskí radcovia Sykorski a Sawinaki v prvej polovici októbra boli v Brne obznámit sa BO Bpôsobom, ako tam rozdávajú chlebové karty.

+ Marografia. Nenazdajte sa, že je to poukázka na nejakú novú, neBtroviteľnú potravu. Marografia je nový vynálezok. Je to podmorská telegrafia (v celku 19 písmen) podobná, ako telegrafia vzduchom, aero grafis. Na ročnej BChôdske amerického Inštitútu of Electrical Engineers prednášal inženier R. Blake o novom svojom oscillatore, ktorému dal i svoje meno. Slúži ku určovaniu vzdialenosti nejakého na blízku plávajúceho predmetu, lodí, alebo ľadovcov i ku pre­nášaniu morom telegrafických a telefonických zpráv.

hladá službu, postavenie, alebo chce tieže niekým ob­sadit,

l e t o potrebuje robotníkov, S t t o hladá prácu, l e t o chce prenajat alebo dat

niečo do prenájmu, 5 t t o hladá alebo ponúka

stravu, byt,

nech použije

l e t o zamýšľa niečo predá', alebo kúpiť,

l e t o mieni sa niekde usadit ako remeselník, hostinský, obchodník a nevie prime -merané miesto,

l e t o by sa rád oženit alebc vydat,

l e t o hladá akúkoľvek po trebnú vec alebo článok,

k t o m u cieľu „MILÉHO OZNAMOYÄTEĽÄ" N á r o d n í Noife

a výsledok oznamovania má istý. Cena petitového riadku 8 halierov, hrubou tlačou 18 hal.

inzerát v malom oznamovateli je najmenej 1-korunový.

Trávnice, 100 slovenských ludových

piesní. Na klavír priatr. M. Franciscl. Oena 1. a 2. soš. spolu E 6-—

poštou K 6-30. Vydal

Kníhtlač, účast, spolok v Turčianskom S v. Martine.

I i t i ; p i r r a . niekoľko metrických centov

ľanového semiačka.

J á n Gl-Ei.asca.l3z:, lekárni;. '

Kremnica (Kôrmóczbánya.).

„Národnle Noviny" možno p ř e d p l a t i t i p r o s t r e d n í c t v o m

P a p á n o k , K o v á č de £©«, kníhkupectvo, 886 Milwaukee Ave., Chicago, 111.

za cenu 4 doll. 75 centov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov ročne.

T

=Sobrané Spisy i Martina Kukučina.

Vychádzajú vo sväzkoch 15—30-hárkových.

S v ä z O k !• S podobizňou spisovatelovou. 250 strán 8» K 2-— viazaný vo vkusnej plátenej väzbe „ 3-20

O b s a h : Z teplého hniezda. — Neprebudený. — Tichá voda. — Ked báčik z Chochol ova umre. — Slepá kura a zrno.

S v & Z O k I I . 264 strany 8», broširovaný . . „ * • -viazaný B 3-20

Obsah: Dedinský román. — Mišo. — Zakáša — darmo je. — Rekrúti. — Na podkonickoin bále. — Tiene i svetlo. — Sviatočné dumy.

S V & Z O k I I I . 240 strán 8», broširovaný . . n 2'— viazaný „ s-20

Obsah: So stupňa na stupeň. — Dies irae. — Na svitaní. — Rysavá jalovica.

S v ä z O k I V . DOM V STRANÍ. Diel L, bro­širovaný „ 2-— viazaný . „ 3*20

S V & Z O k V . DOM V STRÁNI. Diel II., bro­širovaný „ 2 — viazaný „ 8-20

S v ä z O k V I . (v tlači). jgejT* Ked sa peniaze poilú vopred, treba prQoiit na po­

štové porto jedného sväskn 90 halierov. Jednotlivé svatky na dobierku neodporúčame, lebo je pošt. porto drahšie. Fri 3—4 alebo viacerých svatkoch odporúčame objednat knihy na dobierhu.

Zvláštnosťou Kukučínovho umenia je, že z duše každého človeka vynesie niečo milého, pre čitateľa zaujímavého. O veľkom jeho diele, Dome v stráni, i najnovšie kri­tika hovorila: „Zaujímavosť diela je nie v príbehoch, ale v ľuďoch samých: v bohatstve vnú'irného obsahu. Čo by s ktorej stránky vzal svojho človek'., Kukučín vyvedie z neho niečo pozoruhodného, saojimfvého, pú­tavého. Ľudská duďa je hlboká, a ked f a j -'j on do­tkne, ona vyjaví vžetky svoje tajnosti. Filox jfiu života, humánne názory, teplotu citu, vieru, krusta: stvo, ideály — v knihe tejto máte všetko. Pritom vovřetkom miera — vlastnost umeleckej nátury. A okrem vecí spätých a bôľu všetko ožiarené humorem."

Kto taujima sa za slovenský tvd, sa j .ho obyčaje, ducha a celý život, nemôže byt hex Sobranýeh Spisov Martina Kukuéina.

Odporúčané spisy dostat v k a ž d o m k a í h k u;p e c t v e i u nakladateľa:

Knfhtlačiarskebo úč. spolku v T u r č i a n s k o m S v. M a r t i n e

(Turóczszentmárton).

N a j n o v š i e v y d a n i e .

Divadelná Knižnica. Sväzok XXI.

Sen Jaroslavov. D r a m a t i c k á p o v e s ť v 4 . d e j s t v á c h [s ú v o d o m .

N a p í s a l O n d r e j K a l i n a . Formát 8°, strán 88. Cena 70 hal., poštou o 10 hal. viac,

Vydal

Kníhtlačiarsky účast, spolok v T u r č i a n s k o m Sv. M a r t i n e .

P *

Kníhtlačiarsky účast, spolok • Tnroiaa»kom 8v. Martino

odporúča p e a o n o s t i veractenéhe obecenstva svoju m o d e r n e a aa

elektrický pohon zariadenú

KNÍHTLAČIAREŇ. Akékoľvek kniht lat iarske práce, menovite: navštívenky, snubenky, pozvánky, obálky, úcty, plakáty, smútočné oznamy, listové papiere, obežniky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atď. atď. vyhotoví vkusne

a za mierne ceny.

f I

• n » n H n i H i i » | i > i » " B a • ...us.•••»••••••• • • • • l i • • • • J

w&r « b a a l i i n z e r á t o v v e d a l s o i c u n i s o d p o v e d n á a " " ^ S

Zodpovedný redaktor: Svotoaar H a t b a a . Majitel a vydavatel: Consortium P a v e l M o d r o * a Spol. llaSon a nákladom Knfiatlailarskeho úíSastínárakeho spolku • Turčianskom Sv. Martine.